Jdi na obsah Jdi na menu
 


4. Patrick O´Brayen

25. 1. 2008

 

4. Patric O´Brayen

 

 

  Patricka O´Brayena sa smial , až sa za brucho chytal a za života to musel byť veľmi veselý človek. Sírius mal dostatok času na to, aby si ho dôkladne prezrel a dokázal si predstaviť si, ako asi vyzeral, keď žil. Bol to pomerne vysoký a mohutný muž, takmer o pol hlavy vyšší než Sírius , so širokými plecami a úzkymi bokmi. Ruky, ktorými si teraz držal boky, ako sa smial, mal ako lopaty. Sírius si veľmi dobre vedel predstaviť, aká rana to musela byť, keď niekomu jednu ubalil. Ale nezdalo sa, žeby to robil často, lebo jeho tvár mala skôr dobrácky výraz. Tvár mal  podlhovastú s výraznou spodnou čeľusťou a trošku väčším nosom. Široké čelo, vysadlé lícne kosti a na muža veľmi veľké a pekne tvarované oči. Farba sa nedala odhadnúť. Plné pery a ústa plné dosť veľkých, ale rovných zubov. Dojem veľkosti umocňovala aj hriva hustých, zvlnených vlasov, ktoré mu ležali na pleciach  a vzadu padali na chrbát. ,Celkovo príťažlivý zjav,´pomyslel si Sírius a prívetivo sa na neho uškrnul.

„Potriasol by som ti rukou, ale asi by som si rozbil nos,“ povedal s úsmevom a spýtavo sa pozeral na Jamesa. „Niežeby som mal niečo proti spoločnosti, ale prečo si ho doviedol?“

„Patrick je u nás nový a spolu s manželkou zahynuli pri výprave po Amazónii. Ona sem prísť ešte nemôže, ale Patrick je už dosť silný, aby sme mohli uzatvoril dohodu.“

„Asi som tu úplne osprostel, ale ničomu nerozumiem,“ krútil hlavou Sírius a už sa chcel dožadovať podrobnejšieho vysvetlenia, keď sa na chodbe pred dverami ozvali kroky dozorcov. Sírius sa dvomi dlhými krokmi premiestnil k dverám a cez zamrežované okienko pozoroval, čo sa to vonku deje. Dozorci vliekli medzi sebou mládenca, ktorý sa zmietal a pokúšal sa im vytrhnúť. Sírius na okamžik zazrel jeho tvár a užasol.

„To je predsa Barty Crouch! Čo urobil? Prečo ho sem zavreli?“ spýtal sa ticho, ale bola to skôr rečnícka otázka a žiadnu odpoveď nečakal. Napriek tomu ju dostal.

„Je to smrťožrút, jeden z nejfanatickejších stúpencov Voldemorta,“ povedala ticho Lily. „Do ktorej cely ho vedú? Nebude nám prekážať jeho prítomnosť?“

„Nie,“ pokrútil hlavou Sírius prilepený na mreže, „vedú ho ku koncu chodby, tam sú tie najmenšie cely.“

„Neľutuj ho, on si to na rozdiel od teba, naozaj zaslúži,“ pripomenul mu James a pokynom ruky ho volal  k sebe. 

  Sírius vrhol ešte posledný pohľad na chodbu a potom sa vrátil k svojim priateľom. Sadol si na pričňu a čakal na vysvetlenie. James sa zamyslel , potom na neho pozrel a podišiel bližšie.

„Vieš, Sírius,“ začal a pozrel na Lily, „ keď sme sa dozvedeli, aký život pripravil Dumbledore pre nášho syna, boli sme veľmi nešťastní. Ktorý otec , alebo ktorá matky by si priali, aby ich syn prežil detstvo ako nechcené dieťa v rodine muklov, fanaticky nenávidiacich akúkoľvek zmienku o čarodejníkoch? Bude vraj slávny! Ha! Ktože by stál o takú slávu, ktorú mu pripravuje? Bude ho držať v nevedomosti, až kým nebude takmer neskoro! Toľko bolesti, smútku a sĺz! Veľký manipulátor sa rozhodol a určil osud nášho syna! Nemohli sme sa s tým zmieriť! Proste sme to nedokázali!“ hlas sa mu zadrhol a vysvetľovanie prevzala Lily. Patrick sa na nich len ticho pozeral a pozorne počúval.

„Viem, že veštba, ktorú Sybyla vyriekla je platná, ale nechať Harryho, aby sa sám naučil brániť, neposkytnúť mu žiadne ďalšie možnosti, ale čakať a usmievať sa, to sa nám nezdala byť tá najlepšia stratégia v boji proti Voldemortovi,“ povedala Lily a trela si priesvitné ruky.

„Vy chcete, aby som ho naučil bojovať?“ spýtal sa Sírius  .

„Áno!“ odpovedal James, ale Lily energicky pokrútila hlavou.

„Nielen bojovať! Chceme, aby si mu dal možnosť žiť normálny  život. Chceme, aby mal normálene detstvo v normálnej rodine , no možno nie celkom normálne, ale určite radostnejšie a šťastnejšie ako to, ktoré ho čaká  v rodine Petúnie. Neobetovala som svoj život za šťastnú budúcnosť čarodejníckeho spoločenstva, ale za život svojho syna! Nechcem, aby ho Dumbledore bral ako svoju zbraň, proti prípadnému návratu Voldemorta. Vždy, keď ho bude potrebovať, tak ho proti nemu postaví a počká si, čo sa stane! Tak to teda nie! Nechceme ani, aby chodil do Rokfortu!“ dodala dôrazne.

„Ale prečo?“ takmer vykríkol Sírius , ale potom si spomenul na Múdry klobúk , jeho Legilimenciu a Dumbledora. „Je to najlepšia škola v Anglicku a mal by tam chodiť!“ tvrdil, ale pod prísnym pohľadom Lily sa trochu stiahol.

„Možno, ale nie pre Harryho!“ pokrútila Lily hlavou. „Sírius, Rokfort nie je jediná čarodejnícka škola na svete a určite sa ti podarí nájť takú, ktorá mu poskytne dostatočné vzdelanie a možnosť získať dobré povolanie, ak prežije stret s Voldemortom. Ale v žiadnom prípade nechceme, aby od útleho detstva zachraňoval čarodejnícke spoločenstvo, ktoré mimochodom o to vôbec nestojí.“

„Dobre, chápem, prečo to chcete, ale nechápem, ako to mám urobiť ja, väzeň v Azkabane.“ podotkol Sírius a smutne sa uchechtol.

„Preto je tu Patrick,“ pripomenil James. „Dá ti svoj život, svoju identitu, svoju tvár a svoj majetok. Všetko, čo mu za života patrilo .“

  Sírius vyvalil oči a pozrel na Patricka nedôverčivo. Nemal ani potuchy, ako by sa niečo také dalo urobiť a hlavne, ako to niekto môže urobiť, vzdať sa všetkého, čo k nemu patrilo len tak. , No počkať, James predsa hovoril a nejakej podmienke,´ spomenul si a prižmúril oči.

„To nebude zadarmo, však nie!“ povedal s presvedčením a nespúšťal s Patricka oči.

„Nie, nebude,“ potvrdil mu vážne   James.  

„Aj ja mám syna,“ ozval sa Patrick ticho a uprene Síriusa pozoroval. Sírius sa mu zadíval do očí a pochopil.

„Ty chceš, aby som vychovával aj tvojho syna?“ spýtal sa pre istotu. Patrick len mlčky prikývol. Síriusovi sa pretočili oči a pokrútil hlavou. Vzdychol si a vyčítavo sa zahľadel na Lily. „Ešte stále si veľmi živo spomínam, ako si na mňa jačala niečo v tom zmysle, že mne by si nedala do rúk ani mača, nieto dieťa a teraz mi chcete zveriť hneď dve!“ pripomenul jej, ale Lily sa rozhodla , že to bude ignorovať. Musela byť naozaj zúfalá a na Síriusa to urobilo najväčší  dojem zo všetkého toho, čo sa dnes dozvedel. Znovu pokrútil hlavou a pozrel na James. „Ako si to predstavujete? Lebo ja momentálne vôbec žiadnu predstavu nemám. Nikdy som nemal deti a vyzeralo to, že žiadne už ani mať nebudem. Mal som tu predsa zomrieť!“

„Všetko máme premyslené,“ s uľahčením sa na neho usmiala Lily. Sírius sa mal chuť rozosmiať. Ako inak! Lily mala vždy všetko premyslené dopredu, ona nikdy nekonala neuvážene, impulzívne. V úsudku sa pomýlila len raz a žiaľ, stálo ju to život. Bol si na sto percent istý, že teraz si už dala väčší pozor. „Prevezmeš Patrickov život a budeš vychovávať Harryho a Kierana, ako dvojčatá v jeho rodinnom sídle v Írsku. Nebudeš behať za každou sukňou, ale keď nájdeš vhodnú ženu, ktorá by sa dokázala postarať o chlapcov a milovala by ich, oženíš sa s ňou. Chceli by sme, aby mali chlapci normálnu rodinu. Budeš ich oboch rovnako ľúbiť a učiť . Keď bude treba, aby išli do školy, nájdeš im takú, aby im zaistila čo najlešie vzdelanie. Prednosť majú školy, kde sa poskytuje úplný bojový výcvik, aj za cenu, že budú trochu tvrdšie vo výchove. Máš našu dôveru, veríme, že rozhodneš dobre.“ dokončila výpočet a Sírius, ktorému sa oči rozširovali s každým vypovedaným bodom viac  vyzeral, že mu o chvíľu vypadnú.

„To nemyslíš vážne!“ vydýchol, ale hneď to uviedol na pravú mieru . „To s tou ženbou! Vážne chcete po mne, aby som sa oženil? Ja?“

„Presne tak! Ak si spomínaš, tak najviac nepríjemností v živote si zažil kvôli tej svojej prelietavosti. Nemôžeš behať celý život za každou sukňou, ako mladý kohút na malom dvore!“ pripomínala mu Lily.

„Ale, zažil som pri tom aj najviac pekných chvíľ a tie možno vyvážili tie nepríjemné,“  odporoval Sírius, ale pod váhou troch nesúhlasných pohľadov sa až prikrčil. „Okrem toho, ten váš plán má veľa slabých miest,“ uškrnul sa s úsmevom. „Nemôžem prijať Patricov život, vôbec sa nepodobáme a aký starý je jeho syn? Ako môže byť Harryho dvojča, veď sa tiež nebudú podobať.“ povedal takmer víťazne, hoci to mohlo znamenať, že v tejto cele zostane naveky.

„To sme už dávno vyriešili,“ mávla rukou Lily a Sírius si povzdychol. To si mohol myslieť, malo mu to dôjsť. Keď je do toho zainteresovaná Lily, plán je premyslený. „Vyhľadali sme si potrebné kúzla, ktoré môžeme vykonať aj my a tak ti zaistiť  všetko, čo budeš potrebovať.“

„Tak na čo ešte čakáte?“ spýtal sa Sírius netrpezlivo.

„Čakáme na tvoj súhlas,“ odpovedal James a hľadel na Síriusa so smútkom. „Keď dokončíme posledné kúzla, už sa neuvidíme, Sírius. Bude nás to stáť väčšinu našej energie , ale nebudeme to ľutovať, ak sa ti to podarí. Mysli, prosím ťa na to, že dávame všanc svoju večnosť. Všetci traja v mene našich detí žiadame od teba čarodejnícku prísahu, že sa o ne postaráš!“

  Sírius hľadel na svojho priateľa trochu zmätene, ale nakoniec prikývol. Stále mu však nebolo jasných veľa vecí, ale zdalo sa , že James to tak nevníma. Len stál a čakal. Zdvihol teda ruku k čarodejníckej prísahe a všetci traja sa jej dotkli. Nepotrebovali viazača, ich duše boli čisté a vlákno, ktoré im ovilo ruky žiarilo zlatom.

„Neboj sa, všetko pochopíš,“ povedal James a usmial sa. Potom sa pozrel na Patricka  a súhlasne prikývol.

„Dobre sa mi o neho postaraj,“ povedal a pristúpil k Síriusovi. Bol stále bližšie, až sa dotýkali a Sírius cítil smrťeľný chlad , ako mu prestupuje celým telom , kým doň vstúpil so slovami: „Mea phrenos mea soma committo tibipenes nomine dilectio.“  Pri poslednom slove splynul so Síriusom. Tomu sa zatočila hlava  a zrútil sa na chladnú dlažbu svojej cely. Nevidel , čo sa okolo neho deje, nepočul, ako dozorcovia prišli a ako odišli , vnímal len kaleidoskop pocitov, obrazov a myšlienok, ktoré zaútočili na jeho mozog. Patrick na neho preniesol celú svoju pamäť, všetko, čo vedel a kedy cítil. Bolo toho odrazu príliš veľa. Vedomie sa v obrannej reakcii odpojilo, len podvedomie vnímalo všetko, čo prichádzalo. Prenos sa začal a trvalo niekoľko hodín, než bol dokončený.

  Otvoril oči a len ťažko si uvedomoval, kde sa nachádza. Zrak nefungoval správne, videnie sa rozostrovalo. Potriasol hlavou, ale okamžite prestal. Bolesť bola ohromujúca . Stuhol a snažil sa nechať ju odoznieť. Postupne sa stávala tupšou a znesiteľnejšou. Znovu otvoril oči a pokúsil sa zaostriť. Konečne! Konečne zase vidí, vie kde je a vie kto je! Všetko je zase na svojom mieste. Pomaly a opatrne sa oprel o ruky a vytiahol sa do sedu. Nič sa nedialo a to mu dodalo odvahu. Vstal a poobzeral sa okolo seba. Nič sa tu nezmenilo , stále je v tej studenej kamennej cele a na stole leží studené jedlo. V žalúdku mu zaburčalo, ale jesť tú studenú a nechutnú žbrndu nechcel. Už pri myšlienke na tú odpornú chuť ho striaslo. Napriek tomu podišiel k stolu, sadol si na rozhrkaný stolec a vzal do rúk lyžicu. Pokúsil sa o umŕtvenie chuťových buniek a keď si do úst vložil prvé sústo nadobudol dojem, že už nikdy v živote nebude jesť nič odpornejšieho. Pozeral sa na dvere , na malý otvor, ktorým dozorci občas vkladali dnu potravu a premýšľal, ako vopchať veľké psie telo do takého malého otvoru. Keď sa to tak vezme, tak ani nie je taký malý, možno že by to šlo. Kým sa zaoberal myšlienkami na útek, nevnímal, čo si vkladá do úst a podarilo sa mu zjesť celý obsah misky. Netúžil vedieť, ako tá masa vyzerala, bola jedlá a snáď mu dodá trochu sily. Z roztrhaného oblečenia vytiahol chleba a kúsok si vložil do úst. Jeho chuť odplavila myšlienky na to, čo pred chvíľou zjedol  a znovu bol schopný zaoberať sa plánom na útek.   

„Vidím, že už si sa z toho spamätal,“ ozvalo sa spoza jeho chrbta a Sírius sa bleskovo otočil. „Nádhera, začínaš mať zase tie správne reflexy špičkového zaklínača,“ pochválil ho James , ktorý sa mu objavil pri lakti. Obaja na neho starostlivo pozerali.

„Ako sa cítiš?“ pýtala sa Lily a hľadela mu priamo do očí.

„Neviem,“ odpovedal jej pravdivo, lebo to naozaj nevedel. „Spočiatku to bolo dosť zlé, ale už sa to upravuje,“ skonštatoval. „Netušil som, že to bude také bolestivé. Mohol som sa zblázniť! Vedeli ste to?“

„Áno, vedeli,“prikývol James. „ale dúfali sme, že si dostatočne silný na to, aby si zvládol prenos celej ľudskej osobnosti a pamäte.“

„To sme teraz tu dnu,“ poklopal si Sírius prstom po hlave, „dvaja?“

„Nie, prenos z vás dvoch urobil jedného,“ snažila sa o upokojiť Lily. „potrvá to ešte niekoľko dní, ale potom to už bude definitívne.“

„Vyzerám teraz ako on?“ spýtal sa Sírius, pretože nevlatnil taký luxus, ako je zrkadlo.

„Nie, podobu získaš, až keď po prvýkrát vstúpiš do jeho pracovne. Mal by si to urobiť čo najskôr. Teraz ti aj my odovzdáme svoje odkazy a ty sa už budeš musieť sám snažiť  o to, aby si sa odtiaľto dostal čo najskôr. Nezabudni si potom vytvoriť klon,“ upozorňoval ho James, „Patrick vedel ako, stačí získať dostatok živej  organickej hmoty a prútik. Nikto nezistí, že to nie si ty! A teraz,“ pozreli na neho s úsmevom, „odovzdáme ti nášho syna .“

„Bude to tiež bolieť?“ spýtal sa Sírius a smutne hľadel na Jamesa a Lily.

„Nie, toto nebude bolieť,“ usmiala sa Lily a priblížila sa k nemu a spolu s Jamesom mu položili ruky na srdce. „Mea filius eas tuus filius, mea sanguis eas tuus sanguis“ vyslovili spoločne a ich ruky žiarili teplým, zlatavým svetlom, ktoré sa vpilo do Síriusovej hrude.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

noom

(julili, 28. 1. 2008 14:10)

mna by zaujimalo odkial chodis na tie zaklinadla???

je to vyborne

(jaja, 25. 1. 2008 18:10)

...ale vazne netusim ako to chces urobit s harrym a kieranom..a peta..myslim ze tych komplikacii bude este dost kym budu sirius a harry spolu..ale dufam ze ich nebude vela..no uz sa tesim na dalsiu kapitolu :)

fantazie

(soraki, 25. 1. 2008 17:57)

Fantazie ti očividně nechybí. Začíná se to vyjasňovat a zároveň zamotávat - super ...

Super

(Peťa, 25. 1. 2008 17:35)

Už se to začíná vyjasňovat! Obdivuju tvoji fantazii, já bych nic takovýho v životě nevymyslela. Doufám, že nenastane žádná komplikace a Harry bude brzo se Siriusem!

a teraz mi napadlo...

(Cassie, 25. 1. 2008 16:11)

ako to cheš urobiť s Harrym a Kieranom?? Dvojčatá.. snáď ich nechce začarovať aby vyzerali rovnako?? A s tou Petuniou... tá by Harryho s radosťou dala hocjakému bezdomovcovi, keby povedal, že on je krstným otcom Harryho, ale uniesť Harryho spod Dumbyho nosa?? Na to som zvedavá...

bože

(Cassie, 25. 1. 2008 16:07)

to je také krásne a smutné.... nemám slov... mne je z toho do plaču :( . Nestáva sa často, že čítam niečo tak nádherne smutné, ale klobúk dolu... Je to úžasné...

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA