44. Skúšky
44. Skúšky
V miestnosti bolo ticho, len sem tam sa ozvalo vzdychnutie , niekto si ševelil niečo popod nos a brká občas zaškrípali na pergamen. Dvadsať prvákov z klanu vlkom písalo záverečné testy zo Základov liečiteľstva. Pred každým ležal zväzok pergamenov s testovými otázkami a pri každej lavici stála kostra.
Brentan sedel pohodlne opretý o operadlo a pozoroval chrbát brata, ktorý sa ešte stále skláňal nad lavicou. Usilovne písal a koniec pera, ktoré držal v ruke sa triasol v divokom tanci. Pred Brentanom už ležali zvinuté pergameny a on si s prižmúrenými očami prezeral učebňu. Všetci ešte písali, alebo si čítali svoje odpovede na otázky z testu. Občas niekto hodil pohľadom po kostre, aby sa uistil, že odpovedal správne a znovu sa zahľadel do testu. Brentan sa tiež pozrel na svojho ,Kostíka´ a usmial sa. Kostra vyzerala celkom normáne a bola veru jednou z mála, ktoré tak vyzerali. O rôzne ,zranenia´, ktoré boli výsledkom liečiteľských pokusov študentov , nebolo núdze. Aj Kieranov ,Kostras´, mal o niekoľko rebier menej, jedno rameno mu trčalo vyššie než druhé a prsty na pravej nohe mierili dozadu. Podobne vyzerali aj ďalšie kostričky a Brentanovi ich občas bolo až ľúto.
„Položte perá!“ ozval sa basový hlas profesora Sommerfelda a všetci sa z šomraním narovnali a odložili perá. Kieran sa obrátil a pozrel do usmievavých očí brata. Brentan na neho mrkol, zdvihol spýtavo obočie a kývol bradou. Kieran len prikývol a Brentan sa ticho zasmial. Rozumeli si, nemuseli používať Legilimenciu a aj keby im to profesor Becker nezakázal, aj tak by to neurobili. Nepotrebovali to!
Profesor Sommerfeld mávol prútikom , popísané testy sa vzniesli do vzduchu a o chvíľu sa už ukladali na stôl.
„Dotknite sa kostry pri svojom stole hrudnej kosti prútikom a povedzte : , Koniec letného semestra´.“ vyzval ich ešte profesor a dvere na učebni sa otvorili.
„Koniec letného semestra,“ povzdychol si Brentan , pohladil ,Kostíka´ po holej lebke a poklopkal mu po hrudnej kosti . Vzápätí takmer nadskočil, lebo kostra sa rozsvietila modrým svetlom a na lebke sa objavilo číslo 100, ktoré tam už zostalo. Brentan sa na to chvíľu pozeral s pootvorenými ústami, ale potom zaklapol čeľusť , usmial sa a pozrel na brata. Jeho ,Kostras´ mal na lebke číslo 70.
„Dúfam, že to nejako vytiahnem teóriou,“ posťažoval sa Kieran, keď vychádzali z učebne . Postavili sa vedľa dverí a čakali na Kirilla a Leva.
„Nevedel som otázku 138 a tá blbá kostra o ktorú som sa celý rok s takou láskou staral ma odmenila úbohou osemdesiatkou. No, veril by si tomu?“ hlaholil Lev a Kirill len s povzdychol krútil hlavou.
„Ako ste dopadli?“ spýtal sa, keď sa zastavili pred dverami a zablokovali tak doteraz plynulý odchod študentov z učebne.
„Dobre,“ usmial sa Brentan a odtiahol ho za rukáv z dverí.
„Že sa vôbec pýtam,“ šomral Kirill, „ to som predpokladal, ale človek si má svoje predpoklady aspoň občas aj overovať,“ pokračoval a pozrel na Kierana.
„Tak , tak, všelijak,“ odpovedal so smiechom Kier, „ test myslím že dobre, ale kostra...len 7O. A čo ty?“
„Test som vedel a kostrička mi dala 9O,“ uškrnul sa Kirill a zamieril ku krbu.
„Ideme hneď na obed, alebo na intrák?“ dohonil ho Lev a obzeral sa za ostatnými. „Poďme na obed, celkom som z toho testu vyhladol, alebo žeby to bolo zo stresu?“ brblal Lev a skočil do krbu.
„Lev je niekedy v strese?“ čudoval sa Kieran a keď vystúpil z krbu, zamieril rovno k nemu. „Ty vieš čo je stres? Ja som si myslel, že v tele nemáš ani kúsok nervového vlákna,“ dorážal na Leva a uškieral sa.
„Mám a práve teraz som stále v strese, tak byť tebou, príliš nevyskakujem,“ zamračil sa Lev, ale to už medzi nimi stál Kirill a takmer násilím odvádzal Leva do jedálne, vrhajúc pri tom na Kierana nesúhlasné pohľady.
„Všetci sme v strese a ako sa tak na to pozerám, ani teba to neobišlo,“ pokrútil hlavou Brentan a kývol na brata, „ poď sa najesť a daj si aj nejaký sladký múčnik, to vraj pomáha!“
„No dobre, dobre, ja viem,“ vrčal Kieran, nespokojný sám so sebou sa mračil a vliekol sa za Brentanom.
„Ako ste dopadli?“ šťuchla do neho Rose, keď si sadali k stolu. Kier na ňu zazrel, ale Brentan sa spokojne usmial.
„Dobre a ty?“ spýtal sa a poklopkal po jedálnom lístku. Dnes mal aj on chuť na niečo sladké a tak sa pred ním objavili lievance s džemom a s kopcom šľahačky. Bola toho hora a Rose na tú hromadu len vyvavila oči.
„Toto všetko chceš zjesť?“ spýtala sa neveriacky a prehodila si hrubý vrkoč na chrbát. „ Dnes to bolo celkom ľahké a pre dnešok sme skončili. Už máme len lietanie a fyzičku. Horšie to bude zajtra,“ hovorila uvoľnene a klopla na jedálni lístok prútikom. Na tanieri pred ňou sa objavil rezeň s hranolkami. Usmiala sa naň a Brentan, kzorý z nej nespúčťal oči sa rozosmial. Blysla po ňom očami a zdvihla obočie.
„Čo je?“ zahuhlala, pretože mala plné ústa.
„Pozerala si na ten rezeň úplne zamilovane ,“ chechtal sa Bren a krútil hlavou. Rose v pohode dojedla sústo a žiarivo sa na neho usmiala.
„Veď ja ho aj milujem,“ povedala s úsmevom a potom sa už len venovala svojmu obedu.
S obedom si dali načas. Nikam sa neponáhľali a tak len posedávali a rozprávali sa o skúškach , o približujúcom sa Juhannuse a konci semestra. Brentanovi sa začali zatvárať oči., Predsa len sa asi najedol príliš´, pomyslel si a lenivo potrel na hodinky. Bola jedna hodina a o pol hodiny im začína lietanie!
„Lietanie!“ vykríkol , keď si uvedomil, že na prezlečenie a cestu na ihrisko im zostalo presne pol hodiny. Na niekoľko sekúnd všetci stuhli, pozerali v šoku na seba a potom vyleteli spoza stole a treťou kozmickou bežali na internát. Našťastie boli krby voľné a tak boli na izbách behom pár minút. Navliecť sa do všetkých tých chráničov a prešívaního habitu, vyzdvihnúť si metlu a dobehnúť na ihrisko, to im zabralo všetok zvyšný čas . Dobehli zároveň s príchodom inštruktora a bezvládne sa zvalili do trávy ťažko oddychujúc.
„Myslel som, že za tých desať mesiacov to s našou fyzičkou bude lepšie,“ fučal Lev, keď sa mu podarilo chytiť dych.
„Ty ju nikdy nebudeš mať lepšiu, si tučný,“ ozvala sa vedľa nich nepríjemným hlasom Nuria a pohrdlivo si premerala Leva. Ten okamžite očervenel od zlosti a bleskovo sa posadil.
„Čo sa ty do toho pletieš, ty nádhera!“ zvolal Kieran a škaredo na ňu zazrel. Nuria na neho len nafúkane pozrela a odvrátila sa. „Čo si vlastne o sebe myslí!“ rozčuloval sa Kieran a Lev sa na neho pozeral s údivom.
„Onedlho budeme všetci spoločne oslavovať Juhannus a v tom čase sa poriadajú rôzne hry a súťaže. Riaditeľ v tomto roku rozhodol, že do súťaží sa môžete zapojiť aj vy, ale len v rámci prvého ročníku. Je vás dosť na to, aby to mohlo byť zaujímavé. Vážte si toho, doteraz to prvákom ešte nikdy nedovolil. Niektoré súťaže sa budú týkať lietania a leteckej akrobacie. Trať, ktorú budete musieť absolvovať sa dosť podobá tej, ktorú sme cvičili na hodinách. Po hodine vám tu nechám pergamen s podrobným popisim a kto bude chcieť súťažiť, tak sa naň zapíše.“ vysvetľoval Šille a mával pergamenom. „Teraz si pripravte metly a ako vidím, už k nám mieri profesor Holter, pod dohľadom ktorého preukážete svoje schopnosti lietať.“ doložil a privítal profesora. Bol to starší muž s prešedivelými tmavými vlasmi a veľmi hustým obočím na hranatej tvári. Jeho hlboko zapadnuté oči si ich skúmavo prezerali. Zhodil čierny habit do trávy, vytiahol pergamen s brkom a píšťalku. Na krk si na dlhú šnúrku zavesil stopky , rozvinul pergamen a pozrel doň.
„Clarková Angela!“ zavolal a pichol prstom k štartovej čiare.
„Držíme palce!“ volali ticho chlapci a celý klan ticho napodobnil vlčie zavytie. Angela sa usmiala, nasadla na metlu a vlietla. Lietala vždy dobre, aj keď ešte stále dosť pomaly. Ale zase robila málo chýb a tak, keď zosadla, zapísal Holter bez slova čas a kývol spokojne hlavou.
„Collard André!“ zavolal vzápätí a znovu sa ozvalo povzbudzujúce , ale tiché zavytie. Aj na Andrého tvári sa objavil spokojný úsmev, keď nasadal na metlu a vzlietol. Po zapísknutí letel ako ešte nikdy a urobil len málo chýb. Čas mal oveľa lepší než Angela, ale bolo to tak vždy a jej to nevadilo. Hneď ako pristal v tráve, obklúčil ho celý klan a spolužiaci ho uznanlivo poklepávali po pleci a po chrbáte.
„Donner Arto!“ ozvalo sa, z hlúčku sa vymotal Arto, nasadol na metlu a skôr než vzlietol, zdvihli všetci zaťaté päste so vztýčenými palcami a zavyli. Šille sediaci v tráve sa pobavene škeril a profesor Holter sa na nich prekvapene pozeral. O´Brayenovci leteli v pohode, túto trať poznali a mohli ňou preletieť so zatvorenými očami. Kirill ako jediný z nich dokázal vyžmýkať z metly neuveriteľnú rýchlosť a vyzeralo to , že letí skôr on a metla je tu len náhodou.
„ No orol, čo viac dodať,“ povedal Lev a dal si záležať, aby všetky obruče zostali na mieste. Bol síce o pár sekúnd pomalší, ale bolo to bezchybné. Poslený ako vždy letel Thor Ullmann a už sa dosť nudil, kým celý klan trať absolvoval. Aj jeho podporili spoločným pokrikom a vlčím zavytím než vzlietol na štart. Profesor Holter si však všimol, že jedna zo študentiek nasadala na metlu za ticha a bez povzbudzovania spolužiakov. Bolo to to najkrajšie , ale zároveň najnešikovnejšie stvorenie, ktoré tu videl. Na metle bola vyslovene nebezpečná sebe aj svojmu okoliu. K menu Lopezová musel napísať neuveriteľných desať minút a celý odstavec chýb, ktoré pri lete stihla urobiť. Keď sa jej konečne podarilo doraziť do cieľa, privítalo ju ticho a zamračené pohľady. Ona len zdvihla nos a pohrdlivo si všetkých premerala. Bolo jasné, že táto študentka do svojho klanu nezapadla.
Fyzická príprava v ten deň odrovnala všetkých. Spočiatku rozcvička, potom cvičenie s náradím a nakoniec beh na päť kilometrov. Spotení, špinaví a úplne vysilení sa vracali na internát. Zajtra mali skúšky z troch predmetov a po sprche neboli schopní zliezť z postele.
„Ešte nikdy som nemal takú neodolateľnú chuť premeniť sa na pštrosa, ako dnes,“ mumlal Brentan rozvalený na posteli a odmietal sa pohnúť, čo i len milimeter.
„Vidíš, to ma nenapadlo, mne tam behal po rozume gepard , puma , slon a hlavne možnosť zožrať Werfela,“ zašomral Kieran a Lev sa pri tej predstave zvíjal od smiechu.
„Bolo by ti špatne od žalúdka a nesplnil by si limit,“ zahundral Kirill, prevrátil sa na posteli a lenivo siahol po učebnici Transfigurácie.
„Nie!“ zvolal Brentan a všetci sa vyľakane strhli. Kirillovi od ľaku vypadla učebnica z ruky.
„Čo je, prečo kričíš?“ vydesil sa Kieran a pozeral sa na brata. Ten sa len spokojne škeril a potom ukázal na učebnicu.
„Povedali sme, že sa už nebudeme učiť,“ vrčal na Kirilla a ten sa len previnile usmial.
„Ale keď sa učím, tak nemám čas báť sa,“ upozornil Brentana a znovu siahol po učebnici.
„Môžeme robiť niečo iné, čo ťa tiež zamestná a učivo už nechaj tak, teraz už nič nedobehneme, len sa vystresujeme. Ja sa jasne pamätám, že toto nám Remus opakoval takmer donekonečna. Mali by sme cvičiť vzájomné dorozumievanie v zvieracích podobách, Becker určite bude chcieť, aby sme mu to predviedli,“ navrhol a spýtavo sa na nich pozrel .“
„Vidíš, to je dobrý nápad,“ zvolal sarkasticky Kieran, „naposledy sme to cvičili už tak dávno! Počkaj, nech si spomeniem, kedy že to bolo? Nebolo to náhodou... včera?“ zvolal a poklopal si po čele.
„No a čo, aj tak to ešte nie je dokonalé,“ zamračil sa Brentan , ale potom mu zrejme niečo napadlo , oči sa mu rozžiarili a pozrel na kamarátov. „Mali by sme si to vyskúšať aj na diaľku, doteraz sme vždy sedeli tesne vedľa seba a nikdy sme to neskúšali na väčšiu vzdialenosť.“
„Ty si myslíš, že sa to dá?“ skepticky sa spýtal Lev. Od prvej premeny sa toho síce už veľa naučil, ale tiger bola jeho jediná zvieracia podoba, do ktorej sa mohol premeniť. Trochu to O´Brayenovcom závidel, ako voľne môžu podoby meniť, ale a druhej strane bol rád, že má aspoň nejakú a to ešte takú impozantnú.
„Vyskúšame, uvidíme,“ pokrčil plecami Brentan.
„Teoreticky by to malo fungovať na neobmedzenú vzdialenosť,“ ozval sa Kirill, ktorý potajomky predsa len siahol po učebnici a teraz si v nej listoval. „Podľa učebníc by myšlienku nemalo zastaviť vôbec nič a ani vzdialenosť,“ pokračoval a nevšimol si, ako sa Brentan k nemu nenápadne približuje. Odrazu priskočil a knihu mu vytrhol.
„Povedali sme, že učiť sa už nebudeme, tak prečo do toho zase čumíš?“ spýtal sa výhražne a potom si učebnicu odniesol so sebou. „Nedá tomu pokoj a nedá,“ šomral si popod nos a potom sa pozrel na okno, uškrnul sa a obrátil sa k bratovi. „Tak čo, ideme nato?
„Jasné, len musíme tuto Kira vytiahnuť von a môžeme začať ,“ odvalil sa Kieran lenivo z postele a švihom sa posadil.
„Ako von, kam von?“ obzeral sa okolo seba Kirill, ale Kier sa už k nemu s nebezpečným úsmevom na tvári približoval.
„Premeň sa!“ povedal a v očiach mu svietilo lotrovstvo. Kirill zahnaný do kúta rezignovane vzdychol a premenil sa na veľkého, tmavého Orla skalného. Jeho žlté oči ostražito sledovali približujúceho sa Kierana, ktorý si cestou k nemu navliekol na pravú ruku chránič. Nastavil orlovi ruku a usmial sa. Bol to naozaj diabolský úškrn a každý normálny človek, ktorý ho už poznal, by utiekol čo najďalej. Orol sa nedôverčivo na neho pozrel, ale nakoniec mu skočil na predlaktie. Kieran mal čo robiť, aby tú váhu udržal, ale napäl svaly a podišiek k oknu. Otvoril ho a ruku aj s orlom vystrčil von. „Leť o chvíľu sme pri tebe,“ povedal a zhodil ho. Orol, ktorý stratil rovnováhu automaticky roztiahol krídla a mávol nimi. Kieran rýchle stiahol ruku , vyskočil si do okna a pozrel na brata. „Ideš?“ spýtal sa premenil sa majestátneho Orla kráľovského. Dohopkal k okraju okna a vrhol sa dolu, rozťahujúc metrové krídla. Niekoľko mávnutí stačilo k tomu, aby sa vzniesol vysoko na oblohu. Brentan sa obrátil k Levovi a bez slova na neho pozeral .
,Na čo čakáš?´ vysielal myšlienku a zamračený Lev sa s neochotou skĺzol z postele.
,To nie je fér, prečo tu mám byť zatvorený a sám ?´ pýtal sa, keď sa premenil na tigra.
, Pretože by sibírsky tiger na pozemkoch akadémie vzbudil príliš veľkú pozornosť a ty vôbec nie si malý tigrík. Možno by na teba poslali lovcov,´ zasmial sa Brentan a vysadol do okna. O niekoľko sekúnd v ňom sedel Orliak morský a vrhol sa dolu hlavou von.
,Nerozbi si gebulu,´ zavrčal Lev a natiahol sa pohodlnejšie na dlážke.
,Ja som ťa počul!´ zvýskol Brentan mávajúc obrovskými krídlami a stúpal do výšky. Nad jeho hlavou sa pri tom výkriku dvaja plachtiaci vtáci zakymácali a len s obtiažami vyrovnali let.
,Čo tak jačíš, skoro som spadol!“ rozčúlil sa Kieran a prudko mávol krídlami. Ten pohyb ho dostal o niekoľko metrov vyšie. Pozeral sa na pozemky školy a krúžil nad nimi. Do kruhov sa pripojil aj Brentan , zo dva razy mávol krídlami a vyletel ku Kieranivi. Ticho sa pri tom pochcechtával.
,Čo je ti také smiešne?´vrčal Lev a pozoroval otvoreným oknom vtáky krúžiace vysoko na oblohe.
,Že sme to nikdy predtým nevyskúšali, je to nádherné!´zvolal Bren a obzrel sa, kam im zmizol Kirill. Krúžil o kúsok nižšie a pomaly sa spúšťal.
,Kam ideš?´spýtal sa ho Kieran a Kirill znovu mávol krídlami. ,Ty nás počuješ, tak prečo nič nehovoríš?´ dotieral , ale Kirill mlčal. Veľký Orol kráľovský prenikavo zaškriekal a odrazu pritiahol krídla k telu. Ako šipka letel k vtákovi krúžiacemu o niečo nižšie a o niekoľko sekúnd do neho narazil celou silou. Oba vtáky sa dostali do vývrtky a padali k zemi.
,Zošalel si!?´zajačal vydesený Kirill a snažil sa roztiahnuť krídla tak, aby zachytil čo najviac vzduchu a vyrovnal let. Kieran sa snažil o to isté a keď sa im to po pás sekundách podarilo, rozosmial sa.
,Tak vidíš, že nás počuješ, len si bol nafúknutý a nechcel si sa s nami zhovárať. Mal by si vedieť...´
,Źe si pako vymatlaný a nebaviť sa s tebou!´ jačal Kirill, ktorý bol ešte príliš vydesený z toho voľného pádu.
,Musím sa pridať, naozaj nemáš rozum, mohli ste sa obaja zabiť,´ zamiešal sa medzi nich Brentan a zamieril k nim. , Ideme dolu, čoskoro bude večera,´oznámil a spúšťal sa na metlobalové ihrisko.,Lev, premeň sa choď do jedálne, prídeme o chvíľu za tebou, ak sa tu títo dvaja zatiaľ nepozabíjajú,´ doplnil a pri pristaní sa začal meniť. Na trávu ihriska doskočil už premenený. Kieran a Kirillom boli takí rozčúlení, že ešte päť minút sa nemohli sústrediť a poskakovali po tráve ihriska vo vtáčích podobách .
Komentáře
Přehled komentářů
no... :) som si od teba zobrala príklad :) Je to lepšie :) A máš pravdu, teraz to už naozaj pôjde do tuhého, Harry bude mať jedenásť, rokfortský list príde k Dursleyovcom a Harry nikde :) To bude super strašne a na to teším... vlastne... teším sa na to odvtedy, odkedy Sirius zobral Harryho od Dursleyovcov :)
2 Cassie
(soraki, 5. 3. 2008 21:09)vidím, že se ti Nutrie taky zamlouvá víc než Nurie :-D
Já jim tak
(soraki, 5. 3. 2008 21:07)závidím, taky bych chtěla umět létat - aspoň na koštěti :-D. Jak si hned každý všivmne, že tam Nutrie - nemůžu odolat, musím jí tak říkat - vůbec nezapadá a že je nemehlo :-D. A ten konec, jak se nemohli přeměnit ... Teď už ale půjde do tuhého, Brumbál začne shánět Harryho...
kráááása
(meg, 5. 3. 2008 19:36)teeeda to bylo něco...taky bych chtěla umět lítat,docela jim závidim :-) a ty zkoušky byly taky povedený,bren je asi po lily :-) a to jak nepodpořili tu furii Nurii se mi taky moooc líbilo...no prostě celý to bylo fakt moc moc pěknýýý :-)
moc hezké
(Lily, 5. 3. 2008 19:33)teda koukám že Kieran je nějaký trochu divoký už předtím jak napadl Brentana a ted tohle.. nejspíš bych ho za to pěkně klovla do hlavy blba jednoho.. chová se trochu jako pravý a původní Sirius.. zajímavé:) každopádně Bren je zlatíčko.. určitě by z něj mohl být báječný léčitel..
super
(julili, 5. 3. 2008 19:19)tak to je super....teda....tie skusky...mna by asi slak trafil...a tak krava Nuria si to zasluzila.....veru tak....len ma teraz napadlo....ze preco ma Brentan/Harry tie svoje schopnosti....ony na neho presli ked prijal Brentanovu identitu??....ci ako to je??.....inak je toto super kapca:D
skvele
(jaja, 5. 3. 2008 18:24)tak tato kapitola bola naozaj skvela..super som sa bavila a velmi ma tesi ze sa uz vedia dorozumievat..je to super..a to ich zavyjanie na lietani to bolo naozaj podarene..uz nech je ta Nuria prec..tesim sa na dalsiu kapcu :D
no....
(Cassie, 5. 3. 2008 17:46)
to sa mi páči :). Ale to už dávno veď vieš :). Chudák Kierov "Kostras", normálne mi ho je ľúto :). A Brenovi dal jeho "Kostras" 100!! Šikovný chlapec, má Lilyne liečiteľské gény :). Páči sa mi Kirill, aj keď Bren s Kierom majú pravdu, že deň pred ďalšími skúškami sa netreba učiť. Lietanie bolo úžasné, to stále vytie klanu bolo povzbudzujúce a Nutria Lopezová aspoň sčasti dostala, čo si zaslúžila!! Ani na mtle nevie lietať!! A skúšajúci ju ešte ľutuje... pche!! Som rada, že ju vyhodia z Akadémie a na miesto ostatných vlkov - ani ja by som ju nepovzbudovala. A nie som žiadna mrcha :). To, ako sa Lev čertil, že musí sám ostať v izbe bolo podarené. Ale ako sám uznal - mal by byť rád, že vôbec nejakú podobu má. Kier je fakt blázon, veď ako udrel do Kirilla! Ani sa nečudujem, že sa 5 minút nevedeli sústrediť na premenu od toho rozhorčenia. Ani ja by som neskákala od radosti, keby som si letela a zrazu by do mňa niekto vrazil. Ešte šťastie, že sa im nič nestalo. Takisto som veľmi rada, že sa chlapci už vedia tak dobre dorozumievať pomocou mysle. Fakt dobrá kapitola, teším sa na zajtrajšiu :)
P.S. Brentanovu túžbu premeniť sa v pštrosa bola tiež skvelá. A aj Kierova v pum, geparda alebo slona :) Ale ani sa im nedivím pri 5 kilometroch... :D
Soraki:
(Cassie, 6. 3. 2008 10:56)