43. Malfoy Manor
43. Malfoy Manor
„Čo si o tom myslíš?“ spýtal sa Patrick, keď sa za Moodym zatvorili dvere. Remus sa zamyslene mračil , ale potom pokrčil plecami.
„V jednom má Moody celkom určite pravdu,“ povedal pomaly, „ to čo nájdete v jeho dome musíte okamžite zničiť a nesmie o tom nikto vedieť,“
„Ale keby sme to odovzdali ministerstvu, bol by to dôvod, aby ho zavreli na doživotie,“ namietal Patrick, ale Remus len odmietavo pokrútil hlavou.
„Nie, všetko by mu vrátili. Bol by to len ďalší dôvod na to, aby z neho Fudge ťahal ďalšie peniaze. Nie žeby mi to vadilo, ale nič by sa tým nezmenilo. Takto aspoň budeme vedieť, že je o pár nebezpečných vecí na Zemi bezpečnejšie.“ zakončil Remus a obaja sa súhlasne na seba usmiali.
Na druhý deň sa popoludní premiestnila celá skupina priamo podľa súradníc dodaných ministerstvom k hraniciam pozemku Malfoy Manor. Bol to veľmi rozľahlý pozemok a pred vchodom už stál hlúčik aurorov a ministerkých úradníkov. Patrickovi sa to vôbec nepáčilo a dal to aj patrične najavo.
„Dúfam, že ste nás sem neprišli popoháňať!“ povedal tvrdo a zazrel na úradníkov tak škaredo, že sa niektorí pod jeho pohľadom až prikrčili. „Myslím, že máte ešte dosť času a ako sa tak na to pozerám, bude lepšie, ak sa vrátite na ministerstvo a prídete až keď vás zavoláme. Na stráženie tu stačia aurori!“ vyhlásil a viacerí z mužov s ním vrelo súhlasili.
Potom odmietol čokoľvek robiť, kým sa úradníci s brkami a pergamenmi pod pazuchou neodmiestnili. Moody sa celý čas rehúňal ako kôň a keď tam konečne zostali len oni a aurori, nemohol popadnúť dych.
„Takto s nimi ešte nikto nezatočil. Tie úradnícke krysy si myslia, že môžu všetko, ale mali by ste si teraz na nich dávať pozor, taký malý byrokrat býva pomstychtivý!“ povedal a mávol aurorom, ktorí prišli s ním, aby sa rozostavili na určené stanovištia.
„Dobre, môžeme začať,“ povedal Patrick a kývol vedúcim skupín. Ivar a Torun si vzali svoje skupiny a rozmiestnili ich okolo pozemkov. Ragnar a Ted sa spolu so svojimi skupinami premiestnili za zadnú časť pozemkov a keď sa všetci rozostavili, mohlo odklínanie začať.
Tri skupiny odklínačov na znamenie zdvihli prútiky a začali odriekavať dlhé inkantácie na uvoľňovanie magického pola. Okolie Malfoy Manor sa začalo chvieť, magická ochrana domu a pozemkov žiarila a trblietala sa. Patrick si však všimol, že mnohé línie sú sivé, alebo čierne. Zamračil sa a pripravil si prútiky. S úsmevom si spomenul na synov, ktorí tiež čarovali obomi rukami, len na to už takmer nepotrebovali prútiky. Čierne polia, ktoré sa začali objavovať v ochrannom poli ho vytrhli z myšlienok na synov a donútili vrátiť sa k práci.
„Boris!“ zavolal do znaku na klope kabátu a keď začul odpoveď, prikázal stručne , aby sa premiestnili k pravej časti pozemku a pridali sa k odklínaniu. „Inkantácie proti čiernej mágii a dávajte pozor, nikto nech sa nepribližuje , kým vám to nedovolím!“ prikázal a uprene pozoroval, ako sa magické pole začína brániť útoku.
„Torun, ustúpte o niekoľko krokov a prejdite na tretí stupeň odklínania. Máte tam dva čierne jazyky, mohlo by vás to zasiahnuť!“ upozornil skupinu a potom sa pridal tam, kde videl najväčšie čierne škvrny.
Trvalo to dosť dlho a niektorých zaklínačov museli vystriedať. Aurori ešte nikdy nič takého nevideli a boli veľmi prekvapení, ako je táto skupina zohraná. Odklínanie trvalo už takmer hodinu, až potom sa v ochrannej stene začali objavovať trhliny. Po ďaľších desiatich minútach ochrana domu a pozemkov padla. Vyčerpaní zaklínači sklonili prútiky a odstúpili.
„Ešte sme neskončili,“ upozornil ich Patrick a viedol ich k dverám domu. Teraz už fungovalo aj celkom jednoduché , Recludo´. Dvere sa otvorili a zaklínači s pripravenými prútikmi prechádzali domom. Sídlo to bolo skutočne úctyhodne veľké, ale oni mali veľa skúseností s oveľa väčšími priestormi a tak sa v dvojiciach alebo v trojiciach rozbehli na všetky strany. Kontroľovali každú miestnosť a zo všetkých strán sa ozývalo , Esibere furtivamente spazio!´, , Esibere fossile teurgia!´ . Patrick stál vo vtupnej hale a obzeral sa okolo seba. Nevšímal si zariadenie a ani nábytok, vnímal len magické vlny, ktoré sídlom ešte stále prúdili. Cítil, že mágia sa stáča a prúdi kdesi dolu a mieri popod základy domu.
„Alastor!“ zavolal ticho na Moodyho, ktorý stal neďaleko neho. Ten sa na neho pozrel a pomaly s rozvahou k nemu pristúpil.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa a neprestával sledovať všetko okolo seba.
„Niekde tu bude vchod do veľkých podzemných priestorov,“ povedal Patrick a pozrel na Moodyho.
„Myslel som si, žeby tu mohli byť,“ prikývol Moody , „ najskôr to vyčistíme tu a potom pôjdeme pohľadať podzemie,“ povedal a Patrick pokojne prikývol.
„Patrick, môžeš prísť sem?“ ozval sa zo znaku Torunov hlas.
„A to je kde?“ spýtal sa Patrick a zamračil sa . ,Kedy ich naučí, aby sa vyjadrovali presne? ´
„Prvé poschodie, myslím že je to salón, no v každom prípade priamo pred schodiskom,“ vysvetľoval Torun a Patrick rýchle vybehol po schodoch na poschodie. Z otvorených dverí na neho mával Torun.
„Tak ukáž, čo ste našli?“ spýtal sa a vošiel do miestnosti. Bol to naozaj salón, ale teraz bol nábytok zo stredu miestnosti odsunutý , koberec odhrnutý a v dlážke sa černel tmavý otvor tajnej miestnosti.
„Ani sme tam neliezli, je tam množstvo rôznych predmetov , tak sa na to radšej pozri, aby si nám potom nenadával,“ hovoril a ukázal dolu.
Patrick si sadol na okraj otvoru a vo svetle prútikov si prezeral knihy, fotografie, šperky, riady , rôzne na pohľad nepotrebné veci ako kusy sviečok, svietniky, porcelánové sošky, staré zošity , noviny. Všetko to vyzeralo ako staré a nepoužiteľné krámy, ktoré je proste niekomu ľúto vyhodiť, pretože mu niečo pripomínajú . Vedel však veľmi dobre, že práve takéto predmety bývajú plné čiernej mágie. Aj keď občas nechápal, ako to môže niekoho baviť, začarovávať také zbytočnosti. Pokrútil hlavou, pokrčil plecami a vytiahol prútiky.
„Portentum res!“ povedal a prešiel vnútrajšok komory sveteľným lúčom roztiahnutým do šírky. Takmer všetko bolo plné čiernej mágie, ale len niekoľko kníh a zošit v čiernych doskách boli skutočne nebezpečné a tak sa rozhodol, že všetko, čo sa tu nachádza sa musí zničiť. „Všetko čo tu je vynesiete pomocou levitačného kúzla von na jednu hromadu a zničíme to.“ rozhodol a Torun spokojne prikývol. „Dohliadni, aby sa toho nikto ani nedotkol, je tam pár kúskov, ktoré sú smrteľne nebezpečné!“ varoval ho ešte a pobral sa ďalej.
Po dvoch hodinách sa na voľnom priestranstve za domom vŕšila celkom slušná hromada . Patrick si ju premeriaval pohľadom a potom pokrútil hlavou.
„Nemôžeme to zničiť tu na mieste,“ povedal Moodymu, ktorý stál vedľa neho a mračil sa, „ bola by z toho jama ako po výbuchu bomby a dom by tiež bol na cucky. To by ministerstvo asi neustálo ,“ pripomenul . „Pošlem to s niekoľkými ľuďmi na jedno veľmi pusté miesto a tam to zlikvidujeme.“
„Hm! Myslím, že to tak bude najlepšie, ale nezabudnite sa vrátiť, máme tu ešte prácu,“ zašomral Moody súhlasne.
„Difesare!“ mávol obidvomi prútikmi Patrick a okolo celej tej kopy sa vytvoril ochranný, svetlomodrý obal a po ďalšom mávnutí zmizla. „O chvíľu sme späť,“ povedal k Moodymu a premiestnil sa. Vzápätí ho nasledoval Ivar spolu s celou skupinou.
„Prečo sa tak radostne škeril, akoby mal dostať prémie?“ spýtal sa Moody Toruna stojaceho vedľa neho.
„Použijú kúzlo ,Dirumpo´ a to je Ivarove obľúbené. Málokedy ho robíme a tak, keď je príležitosť, Patrick to necháva na neho,“ vysvetľoval Torun a usmial sa.
„Ideme hľadať vchod do podzemných priestorov,“ oznámil Moody a Torun s len zhlboka nadýchol.
„Mystlíte, že tu sú?“ spýtal sa opatrne, lebo nechcel Moodyho uraziť.
„Nemyslím, viem to, povedal mi to Patrick,“ uškrnul sa Moody, „ ale očakával som to. Takéto domy majú obvykle rozsiahle pivnice a v nich môžeme nájsť ešte raz takú hromadu čiernej mágie, akú práve niekde Patrick likviduje.“
„Tak, to by mohlo byť nepríjemné,“ skonštatoval Torun a poklopkal si po znaku. „Dámy a páni, dievčatá a chlapci, netešte sa , ešte nekončíme,“ povedal nahlas a zo znaku sa ozvalo všeobecné unavené šomranie. „Naštartujte svoje rezervy a hor sa do práce, ideme hľadať podzemné priestory, viete ako sa to robí, nie je to pre vás žiadna novinka,“ mlel veselo, ale pod očami mal už tiež kruhy. Takéto ťažké odklínanie ich všetkých stálo veľa síl, ale zažili to už veľakrát a vedeli si poradiť.
Moody sa rozhodol, že pošle niekoho pre ministrských úradníkov, poverených súpisom majetku v Malfoy Manor , aby z toho neboli zbytočné komplikácie. Primiestnili sa v priebehu niekoľkých minút a vrhli sa do práce.
„Táto časť domu je už bezpečná, sem ešte nechoďte, nechceme, aby sa vám niečo stalo. Je to len minútka, čo zaklínači dokončili odklínanie ,“ upozorňoval ich starostlivo.
„Ďakujeme, Alastor, dáme si pozor,“ uisťoval ho jeden z nich a rýchle sa rozptýlili do prízemí. Moody sa za nimi chvíľu pozeral a potom len pokrútil hlavou a pobral sa za zaklínačmi, ktorí pomocou vyhladávacích kúziel prehľadávali každý centimeter prízemia budovy a jej blízkeho okolia.
„Niečo som našiel!“ ozvalo sa po chvíli z chodby, ktorá viedla k zadnému vchodu. Stál tam Helmer s prútikom v ruke a okolo neho víril prúd čiernej energie. Torun sa k nemu vrhol a okamžite začal zariekanie štvrtého stupňa. O niekoľko sekúnd sa k nemu pridali aj Set a Ragnar, ktorý dobehli z vedľajšej chodby. Aj Helmer zariekaval a po niekoľkých napätých minútach sa im podarilo zvyšky kliadby zničiť. Všetci z toho boli tak trochu v šoku, lebo boli presvedčení, že nič podobné sa tu už nemôže nachádzať.
„Neverím vlastným očiam,“ krútil hlavou Set a s prútikom v ruke sa obzeral okolo seba, „ mali by sme asi počkať na Patricka.“
„Nemôžeme so všetkým čakať na Patricka,“ oponoval Ragnar.
„Ideme ďalej, len si všetci budú dávať väčší pozor,“ prikázal ticho Torun .
„Esibere furtivamente spazio!“ zvolala Stina a položila si prútik na dlaň. Ten sa po niekoľkých nerozhodných pohyboch ustálil a ukázal na stenu oproti nim. „Uf! Už som si myslela, že je snáď pokazený,“ pokrútila hlavou a pevne ho znovu zovrela v ruke.
„Inak, vôbec ti nevadí, že ukazuje na stenu, na ktorej nie je žiadny vchod,“ povedala uštipačne Riva a svietila si prútikom, aby lepšie videla.
„Prečo si nezapálite tie sviečky?“ čudoval sa Torun a ukázal na svietnik, ktorý im visel nad hlavou.
„Je príliš vysoko,“ odvrkla Riva a stuhla. Potom sa pomaly narovnala a zazrela na svietnik. Chvíľu si ho prezerala a potom s neistým úškrnom pozrela na Toruna. „Mohol by si pomyksľovať s tým svietnikom? Mohol by to byť kľúč ku vchodu,“ požiadala ho a prizerala sa, ako Torun berie za svietnik a myká ním. Nič sa však nestalo. Všetci stáli a zamračene sa pozerali na stenu.
„No nič, tak si aspoň posvietime,“ zašomrala Stina a mávla prútikom ,Rogo´ povedala a z prútika vyšľahol tenký prúd ohňa. Keď sa rozhorela prvá sviečka a svetlo dopadlo na stenu, ozvalo sa zaúpenie kovu a stena pred nimi sa otvorila. Všetkým na chodbe spadla čelusť.
„Takto zaistený vchod som ešte nevidel,“ pokrútil hlavou Ragnar a pohotovo strčil medzi veraje ťažký mramorový kvetináč, ktorý stál vedľa.
„Správne , ešte by sa nám to mohlo zatvoriť za chrbtom,“ poznamenal Helmer a mávol tiež prútikom, , Stabilis!´ to aby nám to odtiaľ niekto nedal preč,“ vysvetlil a usmial sa. Súhlasné šomranie , ktoré sa ozvalo za jeho chrbtom mu vyvolalo na tvári úsmev .
„Ideme dolu,“ povedal Ragnar do znaku na klope kabátca a rozsvietil prútik.
„Máte klbko?“ ozvalo sa zo znaku a Ragnar sa prekvapene zastavil.
„Aké klbko zase? Čo to má byť?“ zvolal a celá skupina pred ním stuhla v polovičke kroku.
„Aby ste sa nestratili,“ ozval sa zo znaku Ivarov smiech.
„Nepočúvajte toho šaša, nepotrebujete klbko, ale cestu si značte, nechceme vás hľadať ešte v budúcom tisícročí,“ odsekával Patrick, ktorého zrejme niečo poriadne dožralo.
„Stalo sa vám niečo?“ spýtala sa opatrne Riva a urobila na stene prútikom hlboko do omietky šipku, ktorá viedla smerom dolu.
„Tento šašo počmáraný zblbol zaklínadlo a ešte aj dostal čajníkom po hlave. Teraz sa správa, akoby mal štyri roky,“ zlostil sa Patrick.
„Niečo ste stratili,“ preľakol sa Torun.
„Nie, nič sme nestratili , štíty to všetko vrátili späť, len sme to museli robiť všetko znova,“ odpovedal Patrick už trochu kľudnejšie.
„To preto, že to používame tak málo,“ šomral si Ivar a počuli, ako sa Patrick zhlboka nadýchol a ešte väčšmi stíšil hlas.
„Ty ho už nebudeš používať vôbec a myslím si, že ti dva týžne intenzívneho tréningu urobia len dobre. Možno ti zachránia život!“ povedal takmer po šepky.
Všetkým prešli po chrbáte zimomriavky a nebolo to tým, že v pivnici bolo stále chladnejšie. Steny už neboli omietnuté , ale boli z hrubo otesaného kameňa. Postupovali opatrne a každú chodbu, na ktorú narazili preskúmali. Zatiaľ nachádzali len prázdne miestnosti podobné kobkám. Možno kedysi slúžili ako väzenie, pretože tam boli zvyšky kovových dverí. Našli aj vínnu pivnicu plnú fliaš kvalitného vína a iného alkoholu, ale nebolo tam nič iné. Odtiaľ musel Ragnar niektorých hnať prútikom, lebo navrhovali ukončiť prehľadávanie a počkať tam na ostatných.
„Zbláznili ste sa?“ syčal na nich ticho a zakrýval znal na klope rukou. „Vy ste nepočuli, aký je Patrick naštvaný? Chcete sa mu dostať pod ruku?“ pýtal sa a odpoveďou mu bolo len prudké pokrútenie hlavy. V ďalšej časti našli ešte funkčné kobky , v ktorých viseli zo steny reťaze a okovy a potom chodba stúpala , až sa dostali k stene, ktorou končila. Veľká závora na dverách uzatvárala východ . Po troche námahy sa im ho podarilo otvoriť . Keď prešli dverami, ocitli sa v lese pomerne ďaleko od domu. Toto bola asi chodba, ktorá slúžila obyvateľom pri prepadoch , aby mohli opustiť nepozorovane dom i pozemky.
„Sme vonku, za hranicami pozemku a v lese,“ ohlásil Torun a zo znaku počul šum hlasov. Boli na hranici počuteľnosti. To znamenalo, že sú naozaj dosť ďaleko.
„Ja teda peši nejdem, bolia ma nohy,“ povedala Riva a odmiesnila sa. O pár sekúnd ju nasledovali aj ostatní. Torun si dobre prezrel uzáver dverí, lebo ktovie kedy sa mu to môže hodiť. Ešte si poobzeral okolie a vtlačil si do pamäti umiestnenie vchodu. Potom vchod uzavrel a tiež sa odmiestnil.
Komentáře
Přehled komentářů
děkuju ještě nikdo mi kapitolku nevěnoval..Tak je to moc hezký.. jinak tím že si to tam Torun tak prohlížel chceš naznačit že se jim to ještě bude hodit?? no jsem zvědavá.. hlavně na to jestli taky budou ti byrokrati Patricka otravovat.. No už jsem celá natěšená na další kapitolku..
jjj
(julili, 4. 3. 2008 20:36)suuuhlasuim s Cassiou.....aj ja som uz nad tym Harrym rozmyslala....ale co potom....a tiez som som riadne nasmiala....ina haluz toto:D
Další bezva kapča :-D
(soraki, 4. 3. 2008 19:16)Mám takovou škodolibou radost, že Malfoyům zatočili se sebevědomím a jistotou, že jim se nic stát nemůže :-D. Super bylo, jak Ivar zkazil to kouzlo - své oblíbené. A taky dík za Moodyho - je to sympaťák :-D
skvele
(jaja, 4. 3. 2008 19:14)tak toto bolo super..vzdy ma pobavi ked je patrick nahnevany..kazdy sa ho boji a to je sranda :D..kapca skvela..musim povedat ze som sa na celej velmi dobre zabavala :D..netusim ako to robis ze pises tak skvele a dokazes toto vsetko vymysliet..mna by to v zivote nenapadlo..ale ja niesom ty,ze? :)..tesim sa na dalsiu kapcu a som zvedava co zase vyvadzaju chalani :D
ďakujem za venovanie
(Cassie, 4. 3. 2008 18:52)
veľmi si ma ním potešila :). Ani som netušila, že som taká šikovná :). Ale to s tým Harrym muselo snáď každému dôjsť, veď je to úplne primitívne :D. Kapitola je úžasná, najviac sa mi páčilo, ako Patrick hovoril, že Ivar zbabral zaklínadlo "Dirumpo". Nemalo to chybu :). Aj s tým klbkom to bolo úžasné, smiala som sa ako malé decko :). Už tam len stačilo pričarovať nejakého nebezpečného zvera... mapríklad novodobého Minotaura :). Tipujem dobre alebo zle, keď si myslím, že Voldyho denník by už mal byť zničený s ostatnými predmetmi spod obývačky?? No, nechám sa prekvapiť, v každom prípade úžasná kapitola, nemá chybu (možno na toho Minotaura :D - ale nie, žartujem :)), ďakujem za venovanie a ako vždy sa budem tešiť na zajtra :))
P.S. S tým zapečateným vchodom si mala skvelý nápad, nechápem, že ich nenapadlo hneď zasvietiť svietnik :)... A ani s tou vínnou pivnicou nebolo na zahodenie :). Hneď by som si dala fajné biele :)
jéé
(Lily, 5. 3. 2008 10:09)