42.Lucius Malfoy
42. Lucius Malfoy
„Prišla pošta!“ volal Patrick, keď otvoril dvere do svojich izieb. Selena, ktorá práve prebalovala Jenni sa na neho usmiala a pozrela na listy, ktorými Patrick mával, ako zástavkami na prvomájovej manifestácii.
„Píšu obaja?“ spýtala sa a čelo sa jej zachmúrilo obavami. Ešte ani raz sa nestalo, aby napísali obaja, proste sa dohodli a písali na striedačku. Raz jeden a potom druhý. Deľba práce v praxi, tak by sa dalo nazvať to, čo obyčajne praktizovali.
„Nie, píše Bren a ten druhý je od Erika,“ ukázal na hrubší list a hodil ho na stôl.
„Zase?“ prevrátila oči Selena, lebo listy od profesora Beckera v poslednom čase prichádzali stále častejšie. „Čo zase vyviedli?“
„O chvíľu sa dozvieme, ešte som to nečítal, hneď som išiel za tebou, aj tak som vás chcel vidieť,“ pritočil sa Patrick k manželke , pritlačil sa k nej celým telom a objímajúc ju jednou rukou, ,pomáhal´ jej tou druhou pri prebaľovaní. Popri tom ju ešte stihol pobozkať na krk a šepkať jej, aká je krásna a.....“
„Necháš to!“ plesla mu Selena s úsmevom po ruke, ktorá namiesto pomoci plienku zase rozbalila. „Pozri sa čo robíš!“
„Nemusím sa pozerať, hlavne že cítim,“ šepol jej do ucha, ale Selena ho rozhodne odtlačila a napriek všetkej jeho pomoci Jenni úspešne prebalila. Obliekla jej dupačky a smejúce sa dieťa mu vrazila do ruky.
„Chvíľku ju podrž, než prebalím Ivara,“ povedala a zohla sa k postielke, odkiaľ na ňu žiarivými sivými očkami pozeral syn. Patrick okamžite využil jej polohu a jednou rukou ju pohladil po zadku a zľahku ju po ňom plesol. Druhou si pridŕžal Jenni a veselo sa zasmial, keď sa rozhorčene narovnala a zazrela na neho. Malý Ivar sa tiež smial a to Patricka ešte väčšmi rozveselilo. „Obaja ste úplne nemožní,“ penila Selena, položila syna na prebalovací pult a rozopla dupačky, „ jasné, akoby som to vedela, už zase má plnú plienku!“ šomrala a odlepila suchý zips. Otvorenie plienky spôsobilo v okolí menší ekologický problém.
„Pomóc!“ zdrhal Patrick so smiechol odnášajúc Jenni z dosahu zápachu, ktorý sa šíril do okolia rýchlosťou blesku. „Biologická zbraň použiteľná v masovom meradle,“ volal a položil dcérku do ohrádky. Potom vytiahol prútik a jednoduchým mávnutím zápach odstránil.
„Že ťa to napadlo,“ kývla Selena, ktorá potrebovala na zvládnutie vrtiaceho sa Ivara obe ruky a ešte by sa jej nejaká prídavná končatina zišla. Patrick jej ju ochotne poskytol.
„Tak už ma nenapínaj, čo píšu,“ spýtala sa , keď si sadol znovu k stolu a otvoril list od synov. Chvíľu s úsmevom čítal a potom zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu.
„Vraj je všetko v poriadku, učia sa s Erickom Legilimenciu a metly sú super, ale najrýchlejší bol aj tak Kirill. Ale oni boli hneď za ním, takže je to v poriadku a Lev odtrhol obruč. To je tak v skratke, zvyšok si prečítaš, ale počítam, že až po Remusovi, ktorý tu bude o pár sekúnd. On má asi na poštu radar, alebo čo, lebo vždy vie kedy priletí sova a ani kúzlo na to nepotrebuje. Ani to nestihol dopovedať a na dvere niekto zaklopal.
„Poď ďalej Remus, už ťa čakám,“ zavolal a keď sa dvere otvorili a v nich sa objavila Remusova začudovaná tvár, vybuchli obaja v úprimný smiech. Remus zostal prekvapene stáť vo dverách a pozeral sa, ako sa zvíjajú v záchvate smiechu.
„To je také smiešne, že som vás prišiel pozrieť?“ zamračil sa a už sa chcel otočiť, ale Patrick vystrelil zo stoličky a zadržal ho.
„Samozrejme, že ťa radi vidíme a smiešne je to, že sme ťa čakali. Práve som hovoril Selene, že prídeš a ty si zaklopal.“ vysvetľoval Patrick a Remusov napätý výraz sa uvoľnil.
„Ty sa dávaš na veštenie?“ spýtal sa podozrievavo, ale dovolil, aby ho Patrick odtiahol k stolu a usadil na stoličku. Hneď mu vrazil do ruky otvorený list.
„Prečítaj si, chlapci písali,“ povedal a mrkol na Selenu , ktorá sa len uchichtla a odišla pripraviť nejaké pohostenie, aj keď Remusa ako hosťa naozaj nemohla počítať. Bol u nich pomaly viac než doma. Zväčša neprotestovala, lebo jej veľmi účinne pomáhal s malým a neposedným Ivarom, ale keď priviedol obe dvojčatá, tak ich po pol hodine obyčajne vyhodila všetkých troch. Pri predstave, že to po pár rokoch bude takto vyzerať aj u nej doma sa jej vždy zakrútila hlava.
„Kedy sa vráti Ragna?“ spýtala sa, keď kládla na stôl plný podnos. Remus k nej zdvihol od listu neprítomný pohľad a chvíľku sa na ňu nechápavo pozeral.
„Dnes,“ odpovedal a znovu sa začítal do listu, ktorý musel mať prečítaný už aspoň päťkrát.
„Kde sú deti?“ pokračovala neúprosne a Remus s povzdychom položil list na stôl.
„Sú u Marthy a mohla si povedať, ten list by som ti bol dal aj tak,“ doložil, keď videl ako sa ho okamžite zmocnila.
„Keď ty sa ho vždy učíš spamäti,“ zašomrala a začítala sa. Remus na nich pozrel a keď mu pre túto chvíľu nevenovali pozornosť vstal a zašiel k ohrádke pre Ivara. Vzal ho na ruky , usadil si ho na rameno a prečesal mu prstami strapaté čierne vlásky.Potom sa na neho pozrel a stuhol, akoby na neho niekto uvalil Petrificus. Tá podoba sa nedala prehliadnuť a čudoval sa sám sebe, že to doteraz nevidel. Ivar sa až neuveriteľne podobal na jedného z jeho najlepších kamarátov, podobal sa na Síriusa.
Patrick vzhliadol od stola a zazrel, ako Remus stojí a zíza na Ivara. Už dávnejšie si všimol, že syn sa mu stále väčšmi podobá a tak v pamäti veľmi rýchle zhľadúval meno predka, ktorého mu Patrick poradil. ,Akože sa to len ,do pekla, volal? Prižmúril oči a snažil sa spomenúť si. Aha, už to viem, bol to prastrýc Eirnin.´ vyskočilo mu pred oči meno a on sa spokojne usmial. Vedel že to nebude nadlho, ale na čas to Remusa uspokojí. No čoskoro sa bude pýtať znovu, hlavne preto, lebo si to už uvedomil. Teraz si Ivara bude viac všímať a jeho podozrenie bude narastať.
„Remus,“ zavolal na neho a videl, ako sa strhol. Položil Ivara späť do ohrádky a s mierne zahmleným pohľadom sa vrátil k stolu. „Píše Erik,“ upozornil ho a Remus okamžite zbystril.
„Prečo? Chlapci niečo vyviedli?“ zvraštil obočie a pozeral na Patricka.
„Na cvičeniach runovej mágie ochromil Kieran kúzlom Brentanovi pravú ruku,“ povedal ticho a Remus mal čo robiť , aby nevyskočil.
„Je to zlé?“ spýtal sa, ale v Patrickových očiach nebol strach a tak sa upokojil.
„Nie, ale zase čarovali bez prútikov!“ zamračil sa Patrick. Skutočnosť, že takto čarujú a že si dokonca vymýšľajú vlastné kúzla ho síce ohromila, ale po čase si na túto myšlienku dokázal zvyknúť. Teraz, keď občas stál nad postieľkou najmladšieho syna a spomínal na požehnanie predkov premýšľal, čo všetko s toľkou darovanou mocou dokáže on, ak sú jeho bratia takí mocní čarodejníci.
„Na runách? Ja som myslel, že tie sa pouťžívajú len na veštenie,“ zvraštil čelo Remus, ale Patrick len pokrútil hlavou.
„Toto je bojové využívaie rún, sú predsa na vojenskej akadémii a tam sa veštenie neučí,“ pripomenul a vzápätí sa usmial, „ ale musíš uznať, že som im vybral dobrú školu,“ pochválil sa pyšne, „ teraz by sme tu už mali z paláca kôlničku na drevo.“
„Pravda, niekde sa to naučiť musia a je lepšie, keď je to pod dohľadom skúsených cvičiteľov, my by sme im už v niektorých prípadoch nemuseli stačiť,“ zosmutnel Remus, ale Patrick ho upokojujúco poklepal po pleci.
„To je pravda a je dobre, že deti predčia svojich rodičov, mám z nich radosť a tie metly si zaslúžili,“ povedal spokojne a podal Remusovi Erikov list.
Najspokojnejší bol však preto, lebo Remusove otázky to znovu o niečo odsunulo. Nerád priateľa zavádzal, ale ešte stále nebol vhodný čas na to, aby sa dozvedel pravdu. Ešte stále je príliš pripútaný k Dumledorovi a ten si v ňom číta ako v otvorenej knihe. A to, aby Dumbledore vedel o jeho existencii, si neprial ani náhodou! Čoskoro však príde deň, keď si aj Remus bude musieť vybrať a Patrick dúfal, že James mu pomôže nájsť tú správnu cestu. Jemu by neveril a mal by na to dobrý dôvod , ale Jamesovi veriť bude!
Patrickove myšlienky prerušilo zaklopanie na dvere. Skôr než stihol zavolať a pozvať návštevníka dnu, dvere sa otvorili a dnu nakukol Lukas, ktorý mal dnes službu pri aktívnom krbe.
„Patrick, máš tu návstevu z ministerstva,“ oznámil a z jeho tónu bolo jasné, že sa návštevník nedostal ďalej, než k stoličke pri krbe.
„Kto je to?“ spýtal sa zamračene, protože takéto neohlásené návštevy nemal rád.
„Alastor Moody, auror a chce s tebou hovoriť okamžite,“ odpovedal Lukas a čakal na Parickovu reakciu.
„Moody?“ čudoval sa Remus a zdvihol oči od listu, „ ten tu už dlho nebol, niečo sa stalo?“
„Tak to neviem, mne nechcel nič povedať, že až Patrickovi,“ pokrčil plecami Lukas a ešte dôraznejšie pozrel na Patricka. Ten sa zamračil ešte väčšmi, lebo tušil nepríjemnosti, ale napokon prikývol.
„Dobre, prijmem ho v pracovni, ale choďte cez dva krby, by sme to tam stihli s Remusom skôr,“ rozhodol a rýchle vstal. Aj Remus sa vyšvihol spoza stola a skôr než Lukas stihol urobiť niekoľko krokov, zmizli obaja z dohľadu.
V pracovni si sadli k svojim písacím stolom a Remus sa okamžite pohrúžil do práce, hoci bolo vidieť, že tiež počúva, či sa už v chodbe neozvú Moodyho kroky . Nemuseli čakať dlho a na dvere pracovne zaklopal Lukas. Hneď za ním sa do pracovne, ako veľká voda hrnul aj Moody.
„Alastor,“ vstal spoza stola Patrick , „ čo vás k nám privádza, dúfam, že to nie je nič zlé,“ vítal ho a viedol ho k pohodlnému kreslu. Udrel na gong a keď sa na stolíku objavil plný podnos , ponúkol Moodyho širokým gestom. Aj Remus vstal a šiel si sadnúť k nim. Moody si pripravil čaj a spokojne si usrkol.
„Mám pre vás prácu,“ povedal pomaly a čarovným okom prevŕtaval Patricka.
„Pre mňa osobne, alebo pre nás?“ spýtal sa opatrne Patrick, lebo u Moodyho si človek nikdy nemohol byť istý.
„Pre všetkých,“ povedal s krivým úškrnom a prevŕtaval teraz Remusa. Ten sa na neho pokojne pozeral a čakal, čo ešte chce povedať. „Musím povedať, že ma neteší, že som musel ísť za vami, ale Fudge si to nedal vyhovoriť, veľmi si vás a váš spolok váži.“
„ Alastor, my nie sme spolok, sme nezávislá organizácia a nechápem prečo vás to tak mrzí. Ja som si doteraz myslel, že s nami spolupracujete zväčša dobrovoľne,“ napomínal ho Patrick mrzuto.
„Zväčša aj áno, ale toto je špeciálny prípad a chceli sem ho vyriešiť sami, ale Fudge bol ako zmyslov zbavený,“ krútil Moody hlavou .
„Možno by ste nám mal konečne povedať, o čo sa jedná,“ zapojil sa do rozhovoru aj Remus a so spýtavým výrazom v tvári sa pozeral na neho.
„Začnem radšej od začiatku,“ rozhovoril sa neochotne Moody a znovu sa napil čaju, akoby chcel to rozprávanie čo najviac oddialiť. „ Pred tromi dňami prišiel na ministerstvo Lucius Malfoy a mne nič, tebe nič , hrnul si to rovno na Odbor záhad. Samozrejme, že ho zastavili a chceli od neho povolenie k vstupu. Lenže on na nich namiesto toho vytiahol prútik a začal ich tam preklínať, až to hrmelo. Zopár ľudí zranil a keď začal používať neodpustiteľné kliadby, tak sme tam nabehli my a po krátkom boji sme ho zložili.“
„Po krátkom boji?“ valil oči Remus a Moody sa trochu ošil.
„No dobre, tak po dlhšom boji, ale zložili sme ho!“ doložil nasrdeno a zazrel na Remusa. „Je to známy ministerský sponzor tak Fudge okamžite priklusal a začal ho brániť, akoby bol jaho jednovaječné dvojča, ale Malfoy bol taký vytočený, že sa aurorom vytrhol , skočil po ňom a začal ho škrtiť.“
„Fudgeho? Zbláznil sa? Bol pod Impériusom?“ zvolal vyvalený Remus a aj Patrick by k tomu mal niekoľko podobných otázok.
„No to sme si mysleli pôvodne aj my, ale bližšie vypočúvanie nás vyviedlo z omylu. Malfoy hľadal pre Voldemorta nejakú veštbu , ktorá je ukrytá na Odbore záhad a mal príkaz, že ju proste musí získať!“
„Malfoy patrí k Mungovi a dúfam, že tam už je,“ pokrútil hlavou Remus, ale Moody si len odfrkol.
„Ja si to síce myslím tiež, že sa pomiatol, ale Fudge ho po tom incidente poslal rovno do Azkabanu.“ povedal a zamračil sa.
„Mám taký dojem, že Fudge narába s Azkabanom, akoby to bolo jeho súkromné väzenie. Nemal byť najskôr súd, alebo niečo také? Alebo sa to v čarodejníckom svete už nenosí? spýtal sa Patrick so žieravým sarkazmom.
„Ale obvykle to tak aj funguje, ale on si ho dovolil škrtiť a to mu len tak neodpustí. Takto z neho vyrazí oveľa viac,“ pripomenul Moody a Patrick si znechutene odfrkol. Bol neskonale rád, že ani on a ani jeho organizácia nespadajú pod správu anglického ministerstva. Stretnutie z blbcom máva horšie následky, než stretnutie s rozbehnutým rýchlikom . No a Fudge bol až naskutočne ukážkový príklad tohto tvrdenia.
„No dobre a čo teda chce od nás? Ja predsa dlhy nevymáham, na to si musí nájsť niekoho iného,“ povedal s odporom. Moody sa na neho s pochopením zaškeril , ale pokrútil hlavou.
„Nie, to po vás nechce, on si dokáže Malfoya podojiť aj sám, ale v tom prvom návale hnevu nás poslal, aby sme mu to tak prehrabali a naši dôkazy pre to, že je to smrťožrút.“
„Ja som myslel, že tí majú vytetované nejaké znamenia, alebo to bola len blbá fáma?“ čudoval sa Remus a Moody sa takmer udusil čajom.
„On ho má, ale tak ďaleko Fudge nechce vidieť, skôr ho zaujímalo, koľko bohatstva má doma a koľko má od neho pýtať.“
„Tak, koľko ho má?“ vyzvedal Patrick a oči sa mu smiali. „Koľko z neho vyrazí za tú chvíľu strachu?“
„To vám nepoviem , my sme sa tam totiž nedostali,“ priznal sa zahanbene Moody a Patrickovi takmer vypadli oči. Prekvapene zamrkal, aby ich natklačil späť a potom sa na Moodyho neveriacky zadíval.
„Neverím,“ povedal a krútil hlavou.
„Je to tak, nedostali sme sa tam!“ potvrdil Moody a zdalo sa, že sa dokonca trochu začerveňal, čo bol určite zrakový klam. Každý súdny človek predsa vedel, že Moody už celé desaťročia nie je ničoho takého schopný. „Má to tam tak zaistené, že sme neprešli ani k domu,“ doplnil a Remus len krútil hlavou. „Fudgeho to dojalo skoro k slzám a zúril, vrieskl na nás a zase zúril a nakoniec dostal spásny nápad, že vy to dokážete.“
„Sme poctení a to mu máme spísať inventár Malfoyovho majetku?“ zaškaredil sa Patrick a Moody sa dunivo rozchechtal.
„Nie, máte nám uvoľniť cestu , majetok spíšu ministerskí úradníci, vy im len umožníte k nemu prístup.“ upresnil Moody , ale Patrick sa na neho tak škaredo pozrel, až ním myklo.
„Nie, myslím, že to budeme musieť odmietnuť. My nie sme žiadni kramári, sme solídni odklínači a aj keď Malfoya nemusím, tak toto sa mi nepáči.“ mávol rukou Patrick, ale Moody sa na neho pozrel s vážnou tvárou a bez jediného náznaku úsmevu.
„Chcel by som vás požiadať, aby ste to urobili. Samozrejme že vám ministrerstvo poriadne zaplatí, ale ja osobne si myslím, že to treba urobiť a nie kvôli Malfoyovmu majetku ako takému. Myslím, že v tak dobre chránenom sídle sa nenájdu len galeóny, ale hlavne hromada predmetov čiernej mágie a kvôli tomu som išiel za vami ja. Chcel by som, aby ste to všetko zničili. Nech si robí Fudge s Malfoyom obchody aké chce, ale ...“ nedokončil a ani nemusel. Patrick sa na neho zamračene pozrel , potom sa zahľadel na Remusa a nakoniec prikývol.
„Máte pravdu, niečo na tom bude a ak mu to môžeme zlikvidovať s ministerským súhlasom, tak prečo nie.“ prikývol. „Čo jeho rodina?“
„Odpratal ich niekam do zahraničia, nikto tam teraz nebude a úradníkov tam nepustíme skôr, než to tam dôkladne nevyčistíte. Bude to aj v záujme ich bezpečnosti a okrem toho, vôbec o tom nemusia vedieť, no nie?“ pozrel na Patricka, potom na Remusa a následne sa všetci rozosmiali. Bolo dohodnuté a Moody sa zdvihol. Podal ešte Patrickovi potvrdenú zmluvu s ministerstvom a so slovami, „Zajtra sa uvidíme,“ odišiel.
Komentáře
Přehled komentářů
JE TO KRÁSA ALE ZAJMA MĚ PROČ STE SI NEZAHRAL TŘEBA V NAKÉ POHDCE KRÁLE ? A
MĚLSTE SEN NĚGDY OTOM ŽE BUDETE KRÁLEM V NAKÉ POHDCE?
MOC MĚTO ZAJMA DÍK
super
(jaja, 4. 3. 2008 16:48)vyborna kapca..na tom Remusovi som sa bavila,ked vosiel do izby..a tiez ma prekvapilo ze Harryho nitko nehlada,ale potom som si uvedomila,ako hovori Cassie,ze on ma este len 10,takze nikomu nechyba..tesim sa na Removu reakciu,ked sa dozvie ze Sirius a Patrick su ta ista osoba..cakala som ze Patrick sa bude hnevat ked sa dozvie je Kieran a Brentan caruju bez prutika..a on to zobral tak pokojne..Malfoy nemal chybu,ze skrtil Fudgea,skvele :D..a tiez si myslim ze v tom dome najdu dennik..neviem sa dockat dalsej kapitoly :)
Lily:
(Cassie, 4. 3. 2008 14:42)aj mne sa zdalo čudné, že po Harrym nevyhlásili pátranie, ale nakoniec som došla k záveru, že on má byť ešte stále u Dursleyovcov, pretože má len 10 rokov a na Rokfort sa prijíma až od 11-ky. (A samozrejme Dumby si myslí, že tam ešte stále je, pretože Petunia samozrejme, že nepovažovala za dôležité oznámiť mu, že Harry zmizol) Až potom by to mali zistiť, teraz je ešte skoro, no nie?? :)
dobrý..
(Lily, 3. 3. 2008 21:04)tak já bych řekla že Malfoy nebyl cvok ale že ho někdo dost silně přesvědčoval že tu věštbu prostě musí donést stůj co stůj..:)on je sice parchant ale když mu hoří prdel tak utíká jako každej jinej:) jinak kapitolka báječná taky čekám že tam bude deník a že ho zničí.. koukám že jdeš dobře po Voldíkovejch viteálech.. jak je tak pěkně nenápadně vlastně uplně mimochodem ničíš.. Teda ale po takové době bych čekala že už bude Remus trochu víc z Brumbálova vlivu.. Jinak by mě fakt zajímalo že nebylo žádné hledání Harryho, nebo se o tom nepsalo aspon v novinách nebo tak.. to mě trochu mrzí pač jsem děsně zvědavá:) jinak jen tak dál příští týden jedu na hory tak se těším jak tu na mě budou čekat kapči.. miluju když jich je pak víc na jednou..
tak sme sa dočkali noviniek z paláca :)
(Cassie, 3. 3. 2008 20:47)Pekná kapitola. Rem, ako vliezol Patrickovi a Selene do izby, nemal chybu. Ale Sirius sa v Patrickovi nezaprie - stačí si prečítať ten odsek o prebaľovaní :)). Ako Rem zobral na ruky Ivara a stuhol, tiež nemalo chybu... bola to pecka!!! A ako si Patrick nemohol spomenúť na meno svojho prastýca :) No, teším sa, ako sa to vyvinie a ako sa Ivar čím ďalej, tým viac bude podobať na Siriusa... až sa to Rem dozvie!! Och, na to sa teším a Patrick má pravdu, bude mu to vysvetliť James, jemu by neuveril... Ako si do príbehu zaplietla Moodyho a Malfoya bolo suprové!! :) Najprv som sa síce čudovala, že čo s ním chceš robiť, ale teraz to už viem :). Súhlasím s ostatnými - ma 100% tam Patrick nájde Voldyho denník. A ešte množstvo iných vecí spadajúce do čiernej mágie. Ale najviac sa teším na ten Voldyho denník... juj, aby už bolo zajtra :)
Volejte sláva a 3 dny se radujte!!!
(Peťa, 3. 3. 2008 20:14)
Hurá!!! Jak praví jedno přísloví, kdo si počká, ten se dočká :-D Jsem strašně ráda za kapitolu z paláce. Moc se mi líbila. Už to konečně vypadá, že se Remus dozví pravdu! Dvojčátka jsou super!!! Patrik to bere s humorem a s nadhledem :-)
Malfoy byl hustej! Popletala mohl uškrtit, zas tolik by se nestalo :-) Jsem zvědavá, co všechno v tom jeho domě najdou... Na deník bych vsadila boty :-)
tak to je hustý
(soraki, 3. 3. 2008 19:59)Malfoy jako cvok - to jsem ještě nikde nečetla :-D. Určitě najdou deník a možná ještě něco. Už se těším :-D. A Remus už byl blízko odhalení, co? Vypadá to, že bude mít Ivara rád víc už jen proto, jak vypadá.
konecne
(julili, 3. 3. 2008 17:36)konecne aj nico z domova.....super.....boze...ten Malfoy sa vazne pomiatol ci co??....a Fudge taky isty pomateny....joj....ale znovu super kapitolka...tesim sa moc na dalsiu:D
MOC SEMÍ VAŠE POSTAVA LÍBÍ
(ALŽBĚTA MORYSOVÁ, 19. 9. 2008 23:47)