Jdi na obsah Jdi na menu
 


41. Nové metly

2. 3. 2008

 

41. Nové metly

 

 

  Letný semester  ubiehal všetkým akosi rýchlejšie, než zimný. Možno to bolo preto, že mali stále viac učenia a stále menej času . Udalosti z konca zimného semestra už dávno zapadli prachom, ale zanechali následky. Jedným bola hodina navyše, počas  ktorej ich profesor Becker učil mentálnemu prepojeniu mysle . Ukázalo sa, že zložitá teória, ktorú sa museli naučiť je v praxi veľmi jednoduchá.

„Musíte sa sústrediť hlavne na vyčistenie mysle, oprostenie sa od zbytočných myšlienok, uvoľnenie,“ pripomínal im profesor neustále.

  Sedeli uvoľnene oproti sebe na žinenkách a snažili sa vyčitiť si myseľ. Nechali myšlienky voľne plynúť a potom ich postupne z mysle odstraňovali.

„Teraz si predstavte myseľ svojo partnera a pokúste sa dotknúť sa jej,“ počuli tichý hlas profesora, ktorý ich viedol po tejto zložitej cestičke spojenia vedomí.

  Brentan si predstavil, ako vedľa neho stojí Kieran a natiahol k nemu svoje vedomie. Jednoducho si ho pritiahol v predstave trochu bližšie, skúmal svoje pocity a pokúsil sa vcítiť sa do jeho pocitov. Bolo to také zložité, že sa ani nepokúšal formulovať nejakú myšlienku, ale vysielal k bratovi len svoje pocity. Odrazu sa mu zazdalo, že ho celého zaplavuje smútok a flustrácia. Mykol sa a otvoril oči. Kieran, sediaci oproti nemu mal oči zatvorené a sedel pokojne. Do prekvapených Brentanových očí sa pozeral Kirill.

„Cítili ste niečo?“ spýtal sa profesor, ktorý si všimol , že sústredenie štvorice je narušené .

„Niečo sa mi zazdalo, ale nebol to Kieran, bol to Kirill,“ žmurkal prekvapene Brentan .

„Výborne, to je prvý krok a teraz to už pôjde oveľa ľahšie,“ potešil sa profesor a prikázal im, aby sa znovu sútredili. A tak sedeli a znovu sa ponárali hlboko do svojho vnútra, až mal Brentan strach, že už odtiaľ nikdy nevypláva. Sedeli a sústreďovali sa a nikde nič. Ani ťuk, nič!, Ja sa na to všetko môžem  vykašľať!´počul odrazu v hlave hlas a toto celkom určite nebola jeho myšlienka. Pokúsil sa obrátil pozornosť tým smerom odkiaľ prišla a naozaj, zase niečo začul. , Toto nemá cenu, sedíme  tu ako štyria tĺci. Toľko zaujímavých vecí by sme mohli robiť namiesto tohoto.´,Héj! Kto je to, ja niekoho počujem!´ zvolal Brentan a srdce sa mu rozbúšilo v divokom rytme. Tep mu bubnoval na ušné bubienky a len ťažko zachytával ďalšie slová. ,Kto je to? To sa mi asi zdalo.´ počul tíchnuci hlas a tak sa snažil dotiahnuť sa k nemu, že to urobil aj skutočnosti a zvalil sa celým telom na žinenku. Prekvapene sa poobzeral okolo seba a stretol sa s pobaveným úsmevom profesora.

„Vidím, že sa dostavili prvé úspechy,“ prikývol mu a tlesnutím ukončil sedenie. „Kto sa spojil s Brentanom?“ spýtal sa a s úsmevom si ich premeriaval. Chlapci len krčili plecami. „Povedz nám niečo zo zachytenej myšlienky a vlastník to spozná,“ smial sa profesor.

„No bolo tam niečo o štyroch tĺkoch,“  šomral Brentan, ktorý sa cítil veľmi nepríjemne a začínal  ľutovať, že tak nástojil na tom, aby sa spájali mysľami.

„Aha, tak to som bol ja,“ ozval sa Kieran a uškrnul sa.

„Myslím, že to už pôjde,“ usmieval sa spokojne profesor, keď ich vyprevádzal  z učebne. „Nezabudnite cvičiť pred spaním vyčistenie mysle,“ pripomenul im ešte a zavrel za nimi dvere.

„Aj ja som ťa počul, ale myslel som si, že sa mi to len zdalo,“ smial sa Kieran a vhupol do krbu.

„Ja som vás počul oboch a tiež som si myslel, že sa mi to len zdá,“ povedal po chvíli Lev  a aj Kirill prikývol.

„Tak ono to skutočne funguje!“ vykríkol Brentan radostne a oči mu svietili ako dve hviezdičky.

„Vyzerá to tak, že áno,“ prikývol veľmi vážne Kieran a vzápätí sa všetci uľahčene rozosmiali. Ich štvorčlenný neporaziteľný zvierací tím začínal nadobúdať zreteľnejšie obrysi.

„Mali by sme začať premýšľať nad tým, ako sa nazveme,“ usmieval sa Lev, keď otváral dvere na klubovni.

„A musíme sa nejako volať?“ mračil sa Kirill , ktorý im kráčal v závese po schodisku do izby.

„Nemusíme, ale môžeme,“ zvolal Lev. Hodil sa na postel a vyzeralo to, že okamžite zaspal.

„Nestačí že sme vlci?“ frfľal Kirill, pozrel na Leva a pokrútil hlavou. „Keby sme mali mať názov podľa neho, tak to určite budú Šíporužiaci!“

„To čo je za slovo, také ani neexistuje,“ odfrkol si Kieran.

„No a čo, to je odvodené od Šípkovej Ruženky a Levovej schopnosti spať v priebehu pol sekundy a kedykoľvek v neobmedzenom množstve.“ brblal Kirill a keď videl, ako sa Brentran s Kieranom pochechtávajú, hodil nad nimi rukou a tiež sa zvalil do postele. „Ja som taký unavený, žeby som spal až do rána, ale dnes máme astronómiu. Do postele sa dostaneme až po polnoci a ešte sa musíme učiť,“ zakvílil tak precítene, že aj zhlboka oddychujúci Lev sa nepokojne zavrtel.

„Dúfam, že si nazabudol pred spánkom prečistiť myseľ,“ poznamenal sucho Brentan, ktorý sa uvelebil na posteli a otvoril si poznámky o Runovej mágii. Tento predmet nemal príliš v láske a to viac sa ho musel učiť.

 „Pochybujem, že si stihol vôbec nejakú myšlienky pomyslieť, než padol ako podťatý.“ chechtal sa Kieran .

„Dajte pokoj, môžeme byť radi, že trafil postel keď padal,“ pridali sa Kirill a tiež sa pochechtával pri  predstave, ako Lev padá vedľa postele .

  Na druhý deň síce Lev nevedel použitie runy ohňa, ale za to jediný z nich počas celého seminára nezíval. Snažili sa to zamaskovať, ale nakoniec ich únava zmohla a v priebehu desiatich minút nakazili úspešne celú skupinu aj s profesorom Bachelardom. Keď už všetkých boleli lícne svaly a takmer si vykĺbili sánky, rozhodol sa profesor pre praktické cvičenie, aby sa trochu rozhýbali .

„Rozdeľte sa do dvojíc ,“ prikázal a keď sa po učebni rozostavili proti sebe stojace dvojice, vysvetľoval ďalej. „Jeden z vás bude zosieť na protivníka , Petrificus´a druhý sa musí brániť štítom. Ten vytvoríte pomocou rún Ochrany, Sily a Zmeny. Štíty zväčšujte a pohybujte s nimi , potom ich zmenšite až na hranicu účinnosti.“

  Ledva to dopovedal, začali cvičebňou lietať sveteľné lúče a narážali do štítov, ktoré si študenti pohotovo vyčarovali. Aj Brentan stál pred Kieranom a pravej ruke pomaly a lenivo otáčal prútikom. Jeho štít sa kadejako vrtel a poskakoval, ale vždy sa ním dokázal bezpečne kryť pred kliadbami, ktoré na neho brat vrhal. Po piatich minútach sa vystriedali, ale čoskoro ich to prestalo baviť. Boli rovnako silní a ani útok a ani obrana im nerobili problémy.

„Nudím sa,“ povedal Brentan ticho a pozrel sa významne Kieranovi do tváre, „ čo keby sme to skúsili bez prútikov?“

„Len rukami?“ čudoval sa Kieran , chvíľu premýšľal a potom len mykol plecom. „Prečo nie, ale začíname pomaly,“ kládol si Kieran podmienku a Brentan prikývol. Znovu sa postavili oproti sebe , prútiky zasunuli do puzdier a pozreli si do očí.

„Začni štít,“ vyzval Brentan   brata a  usmial sa.

„Eolh!“ povedal Kier a rukami nakreslil do vzduchu runu ochrany. Pred ním sa vytvoril strieborný, ligotavý  štít, ktorý akoby držal v pravej ruke. Obaja sa naň pozreli a potešene sa zasmiali.

„Dobré, skús s tým pohnúť a zosilni ho,“ nabádal brata Brentan a s prižmúrenými očami sledoval, ako Kier hýbe štítom na všetky strany.

„Ansuz! Beorc!“ vyslovil Kier ticho a maľoval do štítu ľavou rukou príslušné runy. Brentan so záujmom sledoval, ako jeho štít hrubne a postupne sa zväčšuje.

Petrificus!“ vrhol oproti štítu kliadbu pravou rukoua ľavou ju posilnil. Mocný prúd energie uderil do štítu a ten prenikavo zazvonil. Kliadba sa neodrazila, ale namiesto toho sa do štítu vpila a posilnila ho tak, že ho Kieran takmer nevládal udržať. Mávol rukou , štít zrušil a vytriasal si ruku.

„Brní mi celá ruka, bude sa s tým musieť niečo robiť, aby sa to ľahšie držalo,“ povedal s úsmevom.

„Fajn, teraz ja štít a ty kliadbu,“ zasvietili Brentanovi oči a skôr, ako stihol prefesor Bachelard k nim pribehnúť , nakreslil bez slova pred sebou runu Eolh, vzápätí Ansuz a Beorc. Jeho štít sa trblietal, až oči prechádzali . Brentan ním skusmo pohýbal a kývol na brata, že je pripravený.

Petrifikus!“ vrhol Kieran kliadbu oboma rukami a prižmúril oči. Pri vrhaní kliadby trochu prekrížil a skrčil prsty. Profesor len s úžasom sledoval, ako sa Brentanovi rozšírili oči a úder do štítu takmer neustál, odhodil ho o dobré dva metre dozadu. Jeho štít ztemnel, ale potom sa rozžiaril takou silou, že všetci na chvíľu oslepli. Bolo to ako pozrieť priamo do slnka. Brentan okamžite zrušil štít mávnutím ľavej ruky a chytil sa za pravačku, ktorá mu bezvládne ovisla popri tele.

„Zbláznil si sa!“ zreval na brata, zamračil sa, pustil si bezvládnu ruku a mávol proti nemu ľavačkou.

Kieran to nečakal a úder kliadby ho zmietol z miesta. Niekoľko sekúnd zostal ležať, potom sa zdvihol a už zdvíhal ruky, keď  sa mu na ne odzadu niekto zavesil a prirazil mu ich tak k telu.

„Prestaň! Zaslúžil si si to!“ zahučal mu do ucha Lev a neprestával ho pevne zvierať. Kieran sa chvíľu mykal, ale potom sa ukľudnil. Pozrel na brata, ktorý si skúmal pravú ruku a prišlo mu to ľúto.

„Prepáč, nechal som sa uniesť,“ povedal ticho, ale Brentan to počul. Zdvihol oči, zamračil sa, ale prikývol.

„Poď mi pomôcť!“ zavolal mrzuto a Kieran k nemu hneď  priskočil. „Potrebujem Gyfu, oboma rukami a priamo na pravačku plnou silou,“ vysvetľoval, ale skôr než to stihli, pribehol profesor.

„Čo to zase vyvádzate!“ hneval sa a keď vedel, ako  Brentanovi ovísa pravá ruka, očervenel od hnevu. „Okamžite na ošetrovňu!“

„Ale, pán profesor, to nič nie je, hneď to napravíme,“ odporoval Brentan, ale profesor nechcel nič počuť.

„Povedal som na ošetrovňu a hneď!“ kričal a ukázal prstom na dvere. Brentan pokrútil nesúhlasne hlavou, pozrel na brata a kývol na neho s úsmevom. Ten hneď k nemu priskočil a podoprel ho, akoby ho chcel odviezť von. Kirill s Levom sa k nim pridali. Rozčúlený profesor si ich odchod ani nevšimol a keď za sebou zatvárali dvere, počuli jeho dunivý hlas, ako po francúzsky  a veľmi neslušne nadáva. Brentanovi vyskočilo obočie, lebo niektoré nadávky ešte vôbec nepočul.

„Tss! Je dobrý, už nadáva v kuse dobré tri minúty a vôbec sa naopakuje,“ upozornil brata a rýchle vykročil chodbou ku krbom.

„Ideš na ošetrovňu?“ spýtal sa Kirill, ale Brentan sa na neho s údivom otočil a pokrútil hlavou.

„Blázniš? Strávil by som tam dva týždne a aj tak by mi nepomohli, potrebujem Gyfu a Kierana. Nech pomáha, keď pokazil. Dnes máme lietanie a otec nám poslal nové metly. Teším sa na to ako malý už celý týždeň!“ hovoril , kým prechádzali cez krby ku klubovni. Vybehli do izby a tam sa konečne mohol Kieran použiť ich vlastnú mágiu.

„Gyfu!“ ozvalo sa izbou tiché zvolanie a Kieran kreslil oboma rukami runu bratstva a obnovy. Zlatý lúč, ktorý zalial Brentanovu ruku zažiaril a keď zhasol, obaja si uľahčene vydýchli. Brentanova pravá ruka bola znovu funkčná . Skusmo roztvoril prsty, potom ich zaťal do päste a keď to všetko fungovalo, zasmial sa a buchol Kierana po pleci.

„Druhýkrát dávaj pozor, ja nie som smrťožrút!“ povedal a pozrel na hodinky. „Pohyb, lebo prídeme neskoro na lietanie!“ volal a bleskovo zo seba strhával oblečenie. Ich úbora na lietanie boli podobné metlobalovým a ich súčasťou boli rôzne chrániče a plstené výplne, ktoré mali za úlohu spríjemniť let a ochrániť študentov pred úrazmi. Dnes mali nacvičovať leteckú zostavu, ktorú predvedú  na oslave Juhannusu. Rýchle sa prezliekli a prebiehali chodbami tak rýchlo, ako im to pomerne ťažké oblečenie dovoľovalo.

„Uf!“ oddýchol si Brentan, keď vyskočili z krbu a otvárali ťažké vonkajšie dvere. Na ihrisku už stáli ich spolužiaci, ale ich inštruktor tu ešte nebol.  „Behom pre metly,“ poháňal ich Brentan a sám im išiel príkladom. Ledva mu stačili. Aj sklad metiel bol v Akadémii rozľahlé miesto s množstvom oddelení. Každý ročník a každý klan mali vlastné oddelenie, kde si mohli študenti bez obáv odložiť metly, ktoré si priniesli z domu. Lev rýchle otvoril dvere so znakom vlka a s očarením pozeral, ako si Brentan s Kieranom vyberajú  z priehradky nové metly. Siahol teda po svoju a oči mu takmer vyskočili z jamiek. V jeho priehradke bola tiež nová metla. Veľmi krásna, veľmi elegantná a nepochybne aj veľmi drahá. Na rúčke  bolo zlatými písmenami napísané Vlastica 01 . S takmer nábožnou úctou ju vzal do rúk a keď sa obzrel  videl, že aj Kirill vyťahuje podonú metlu zo svojho priečinku.

„Ale to nemôžete,“ začal , ale Brentan len pokrútil hlavou.

„No my nie, my na to nemáme, ale tatko môže a keď sa vám budú páčiť, môžete mu napísať.“

„Alebo, keď sa vám nebudú páčiť, môžete mu ich poslať späť, vyber podľa potreby,“ doplnil Kieran a vyšiel zo skladu.

„Ehm!“ začal Kirill, „ môjmu otcovi by sa to celkom určite nepáčilo, ale možnosť zalietať si na takejto metle, si nenechám ujsť!“ povedal rozhodne a ponáhľal sa von.

  Na ihrisku už bolo všetko pripravené a inštruktor Šille si už prezeral prekážkovú trať.

„Vy máte nové metly?“ zvolal Sergio, ktorý ich zbadal prvý.

„Ruka je už v poriadku?“ pristúpila k nim Rose a starostlivo si premeriavala Brentanovu pravačku.

„Jasné, pozri,“ zamával jej ňou pred nosom a keď prekvapene uhla, rozosmial sa.

„Šašo!“ odfrkla Rose a obrátila sa k Angele.

„Požičaj mi ju , nech si ju prezriem,“ prosil Imre, ktorý bol veľkým metlobalovým fanúšikom a každú metlu rozoberal do detailov.

„Dobre, ale ponáhľaj sa, Šille už skončil s kontrolou a mieri k nám.“ Obzrel sa Kieran a podal mu metlu. Hneď sa okolo neho zhrčila polovička  chlapcov , ktorý sa ticho dohadovali a prednostiach rôznych druhov pretekárskych metiel.

„To je pretekárska, alebo metlobalová,“ spýtal sa André a pozrel na Brentana, ktorý si tiež so záľubou prezeral metlu. Doteraz na to nemal veľa času.

„Otec písal že pretekárska, poslal nám ju na otestovanie. Keď sa osvedčí , tak ju dajú do výroby,“ dokončil so smiechom, pretože inštruktor už na nich mával. Kieran si vzal od Andrého svoju metlu a spoločne sa presunuli  do prostriedka oválneho ihriska. Bolo to metlobalové ihrisko, ale na cvičenia ho inštruktor vždy upravil. Pridal niekoľko tyčí s obručami, cez ktoré museli preletieť a pomedzi ktoré nasvičovali slalom.

„Dobre, ste tu všetci?“ spýtal sa inštruktor a preletel ich pohľadom, aby si ich spočítal. Kývol hlavou a pozrel na dráhu. „Pôjdeme tak, ako obyčajne, čiže najskôr slalom medzi tyčami a potom cez obruče okolo celého ihriska. Clarková do vzduchu a na štart, budem vám stopovať čas. Nezabudnite na konci urobiť ten veľký oblúk s obratmi.“ pripomenul jej , keď nasadala na metlu.

  Angela so sústredeným výrazom na tvári vyletela do štartovej výšky , zastavila a a čakala na signál. Šille zapískal a Angela vyrazila k tyčiam.

„Robí príliš veľké oblúky, stráca čas,“ šomral Kirill a nespúšťal z nej oči.

„Je pomalá, ale dôkladná, nevynechala žiadnu tyč,“ odporoval Lev,  „nemusíme ju zbierať zo zeme a ani vymieňať tyče,“ podotkol, čím chcel pripomenúť Kirillovi predchádzajúci tréning, pri ktorom pooral ihrisko a zlomil dve tyče. Angela už bola pri prvej obruči, pritisla sa čo najtesnejšie k metle a preletela ňou. Znovu to však bolo dosť pomalé a tak trvalo  dlho, kým preletela celým oválom ihriska až na začiatok. Tam pridala na rýchlosti , preletela naprieč ihriskom a na konci zdvihla metlu hore. Urobila ukážkový oblúk,  dve otočky okolo osi a vrátila sa na stanovište.

„Výborne,“ pochválil ju inštruktor , Angela zružovala a sklopila oči. „Je to presné, ale trochu pomalé, treba nabudúce trochu zrýchliť,“ pripomenul a Angela horlivo prikývla. „Collard , hore!“ zavolal Šille  a André sa vzniesol hore. Keď zase zosadal z metly , Šille sa  mračil a vypočítaval všetko, čo zabudol urobiť.

„Tri vynechané tyče a dve obruče. Na konci chýbal jeden odrat po osi,“ pokrútil hlavou a pozrel na Andrého, „ je to rýchlosť na úkor kvality a celkove horšie, než slečna Clarková. Musíte dávať lepší pozor a radšej pomalšie, než takto.“ André zvesil hlavu a namosúrene si sadol do trávy. „Donner môže vzlietnuť,“ povedal a Arto nasadol na metlu. Postupne absolvovali celý okruh všetci. Jedni s väčším, iní s menším úspechom.  Najrýchlejší  bol Kirill, ktorý dokázal s metlou takmer splynúť  a za ním s rovnakým časom a počtom bodov Brentan s Kieranom. Levovi v tom, aby ich predbehol zabránila posledná obruč, do ktorej sa proste netrafil a odtrhol ju. Na tvári mal škaredú podliatinu, ktorá sa už začínala vyfarbovať a plecom hýbal len veľmi opatrne. Boli to však len modriny a tie sa postupne stratia. Z hodín lietania si väčšina z nich odnášala nejakú tú modrinu, alebo podliatinu ako dôkaz nešikovnosti a prehnaného sebavedomia. Boli to dobré pripomienky toho, ako sa nemajú správať.  

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

wau :)

(Cassie, 3. 3. 2008 10:35)

to bolo úžasné!! Čarodejníci bez metlobalu je ako hus bez peria :). Mimochodom, aj ja som čakala, že Brentan bude najlepší, keď je Jamesov syn. Ale sa to možno ešte zmení :). Som zvedavá, aký názov vymyslíš chlapcom - na Šíporužiakoch som sa smiala až do plaču :). Dúfam, že nám objaníš, čo si urobila s Nuriou a som veľmi zvedavá, čo sa zatiaľ deje v paláci - čo je s Patrickom (Siriusom), Remom, Selenou a deťmi. To s tými metlami bol super nápad :)! Vlastne... celá kapitola je krásna, ako sa chalani učia dorozumievať (to s tými tĺkmi bolo dobréé :)), zranenie na hodine (:D), metlobal.... no paráda :). Teším sa na ďalšiu.

Kluci opět nezklamali :-)

(Peťa, 2. 3. 2008 22:25)

Asi už bych si měla zvyknout, že mě v každé kapitole něco překvapí :-)Schopnosti kluků asi nemají hranice :-) Líbilo se mi, jak Brentan řekl, že ho vyléčí Kieran, když ho zranil, aby si uvědomil, co provedl.
A co se stalo s Nurií? Už je pryč nebo ne? A kdy už kluci pojedou do paláce? Nebo už tam byli??? Nějak ztrácím orientaci v čase...Ale myslím, že Nový rok už byl, ne? Celkem mě překvapilo, že kluci měli stejný čas při té "opičí dráze". Čekala jsem, že Brentan bude lepší, když má Jamesovi geny...Už se těším, co bude dál, určitě mě opět čeká překvapení :-)

teeeeeeddaaaaa

(meg, 2. 3. 2008 21:06)

paaaaani ty jim davas :-D ted sem vic jak tejden nemela moznost cist a ted sem se smala snad pet minut :-D a ted to posledni,jak se msti ty koze Nurii je paradni...zajimalo by me jak se maji druhy dvojcata doma...a co patrick s remusem...a taky by me zajimalo ;-) jestli bude zase nejaka zminka o voldym...tesim se daaal :-)

Jaj

(soraki, 2. 3. 2008 19:46)

konečně se umí dorozumívat :-D a ty jejich kouzla :-D. A kde je Nutrie? Už odjela domů? Nebo ji ani tam nechtěli?

uzasne

(jaja, 2. 3. 2008 19:08)

tato ale aj ta predchadzajuca kapitola bola uplne skvela..bavila som sa..vazne..nemozem vela rozpisovat tak ta chcem len pochvalit ze pises proste uzasne a velmi ta obdivujem :)..neviem sa dockat dalsej kapitolky a som zvedava na nazov tej ich particky :)

super

(julili, 2. 3. 2008 16:17)

jeeej...moc dobre....a tie metly...uuuuch...ale aj mna by zaujimalo ze co sa deje doma...:)

super

(Kathrin, 2. 3. 2008 15:36)

super kapitola kdy tam zase bude neco o tom co se deje u Kiera a Brentana doma

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA