38. Koniec semestra
38. Koniec semestra
Bol koniec zimného semestra. Za oknami husto snežilo, vonkajšie priestory boli zavalené snehovými závejmi, ale vo vnútri škola hučala ako úľ. Začínali sa skúšky, ktoré ukončovali semester. Boli pravdaže neoficiálne, nikto nedostal žiadnu známku, ale na každom seminári vyplňovali niekoľkostranové testy a na praktických cvičeniach si profesor osobne skontroloval, ako učivo ovládajú a urobil si zápis. Všetci sa preto venovali učeniu každú voľnú chvíľku. Zvlášť prvý ročník toho mal už plné zuby. Neboli na takýto nápor zvyknutí a mnohým to začalo robiť problémy.
„Mám toho dosť!“ vyhlásil Arto, zaklapol učebnicu a zahľadel sa do plameňov vo veľkom krbe. Lev, ktorý sedel v tureckom sede vo vedľajšom kresle zdvihol prekvapene hlavu, rozhliadol sa po klubovni a zasunul do knihy záložku.
„Môžeme si dať chvíľu prestávku,“ prikývol súhlasne a prútikom si privolal veľké album, ktoré ležalo na krbovej rímse. Bolo plné čarodejníckych fotografií z ich pobytu za polárnou kružnicou. Hoci o tom študenti nevedeli, profesor Becker nad nimi neustále bdel a aby si skrátil dlhú chvíľu, fotografoval. Bolo tam všetko, čo zažili a čo mohol profesor vidieť. Lev sa presunul k Artovi, položil si album na kolená a otvoril ho. Hneď na prvej strane bolo vidieť, ako stavajú stany. Šesť stanov, šesť fotografií.
„Pozri sa na Rose, ako zíza na prútik, keď sa jej konečne poradilo postaviť stan!“ ukazoval Artovi. Obaja sklonili hlavy, aby si forografiu lepšie prezreli. Odrazu Arto zdvihol hlavu, pozrel do rohu, kde sedel rozvalený Kier a potom znovu do albumu. Videl to, čo videl aj profesor a čo mu zachytenie tohoto okomžiku odhalilo.
„Vidíš to?“ spýtal sa ticho Leva, ktorý sa skláňal stále nižšie k albumu, akoby bol odrazu krátkozraký.
„Uhm!“ pritakal a so zdvihnutým obočím sa tiež pozrel na Kiera, ktorý si teraz s prižmúrenými očami opakoval zaklínadlá a mával pri tom ukazovákom , ako prútikom. Vzduch okolo jeho ruky sa zahusťoval a za prstom začali zostávať viditeľné stopy magickej energie.
„Kier!“ ozval sa od vchodu do izieb ostrý výkrik a všetky hlavy sa zdvihli. Kieran otvoril oči, zdvihol hlavu a pozrel na Brentana, ktorý sa k nemu rýchlo približival. „Dávaj pozor!“ zasyčal, keď si sadal do najbližšieho kresla. „Opakuješ si útočné kúzla, nemôžeš pritom mávať rukami!“ napomenul ho. „Chceš to tu vyhodiť do vzduch?“
„Ééééhm! Zamyslel som sa,“ pokrčil plecami Kier, ale ruku spustil a potom rozhodne zaklapol knihu. „Už toho mám tiež dosť, začína mi z toho hrabať!“
„Všetci by sme už potrebovali odpočinok, aspoň pár dní, lebo skončíme v blázninci,“ ozvalo sa z kresla za nimi. Spoza vysokého operadla vykukol André. Svetlohnedé vlasy mi už kus podrástli a teraz mu trčali na všetky strany, ako sa v nich nervózne prehraboval.
„Cha,cha!“ zachechtal sa Arto, keď ho videl. „Ty už vyzeráš dosť zrelo,“ poznamenal a znovu zabodol pohľad do oboch O´Brayenovcov. „Hej! Vy dvaja, pozreli ste si túto fotografiu dobre?“ spýtal sa a ukázal na jednu z fotiek v albume.
„Ktorú?“ zaujímal sa Brentan a spolu s Kieranom sa postavili za Leva a nazreli mu ponad plece do albumu.
„Túto, vidíte!“ ukázal Arto prstom. „Pozrite sa sem, vidíte to? Niekto stojí za stanom a pomáha Rose.“
„No a čo, dlhovali sme jej za tie množiace kúzla, tak prečo trochu nepomôcť aj jej?“ pokrčil plecami Kier.
„Ja len, že Becker o tom vie tiež, nie je slepý,“ poznamenal lahostajne Arto, „ aby ste sa potom nedivili.“
„Ani sme nepredpokladali, žeby to nevedel,“ odpovedal mu s kľudom Brentan, „ nijako sme sa s tým netajili, musel to vidieť veľakrát, tak to je už vlastne jedno, nie?“
„Nepovedal si nám, odkedy čarujete bez prútika,“ ozval sa Kirill, „ pamätáš, ja som sa ťa na to pýtal, ale vtedy nebol čas, tak odkedy vlastne?“ pozrel spýtavo na Brena a ten sa len zachechtal, lebo si spomenul na tú potopu doma v kúpelni.
„Už dávno,“ odpovedal ledabolo, „ je to už pár rokov. Prvý na to prišiel Kier a potom aj ja a začalo to menšou potopou kúpelne a narazeným zadkom Toruna, ale nehovorili sme o tom nikomu. Až tu to vyšlo najavo, ale nemusíte sa o tom šíriť medzi ostatnými. Mohlo by to zostať len medzi nami vlkmi.“ pozrel po klubovni a keď mu všetci po chvíli súhlasne prikývli, spokojne sa usmial.
„Aj tak je toto najlepšia fotografia zo všetkých,“ zachechtal sa Lev, ktorý sa prepracoval na koniec albumu a ukazoval na fotku jačiacej Nurie pred záchodmi.
„Tá je naozaj dobrá,“ prikývol Arto, ale Kier nesúhlasne pokrútil hlavou. Nepáčilo sa mu, že sa ostatní Nurii smejú. Dvere do klubovne sa z rachotom rozleteli a dnu vpadol Thor.
„Chalani! Nejakí tretiaci napadli naše dievčatá pred krbom pri vstupnej hale!“ vykríkol a do hlúčika okolo Leva, akoby strelil. Všetci vyskočili a bez slova bežali za Thorom . Ako na prehliadke, bez jediného zbytočného pohybu skákali do krbu a vyskakovali na chodbu. Prvý pohľad im poskytol dostatok informácií. Štyri dievčatá stáli zatlačené do rohu a bránili sa siedmym oveľa starším chlapcom, ktorí na ne vrhali kliadby. Na habitoch dievčat boli krvavé škvrny a Rose ležala na zemi v bezvedomí. Chlapci ktorí vyskakovali z krbu sa okamžite zapájali do boja a útočníci sa ocitli v obklúčení.
„Obstupefacio!“ zvolal Lev a jeden z útočníkov padol, ako podťatý.
„Alpes!“ vykríkol vedľa neho Kieran a zaštítil ho pred kliadbou , Seco´, ktorá sa odrazila a zanechala na stene hlbokú otvorenú brázdu.
„Excaesco!“ pridal sa Sergio a potom už kliadba striedala kliadbu. Na oboch stranách už tiekla krv a chodby vyzerala, že bude potrebovať generálnu opravu, pretože z nej odrazené kliadby povytŕhali aj niekoľko tehál.
„Uspime ich ,“ navrhol po chvíli boja Brentan bratovi a keď videl ako prikývol, zastrčil prútik do habitu , postavil sa vedľa neho a obaja súčasne, aby sila kliadby bola väčšia zvolali., , Dormio!´ . Pri tom skrížili prvé dva prsty a ostatné roztiahli tak, aby zasiahli čo najväčší priestor. Z rúk oboch vyletel belasý blesk, ktorý sa vejárovite roztiahol a udrel do bojujúcich tretiakov. Tí v tom okamžikou, ako sa ich kliadba dotkla, len prevrátili oči a padali ako muchy.
Všetci siedmi tretiaci ležali na zemi v bezvedomí, ale Brentanovi to pri pohľade na Rose, ktorá sa ešte stále neprebrala , nebolo dosť. Pozrel znovu na brata a vyštekol. „Okovy!“ Kieran sa na neho začudovane zahľadel , ale prikývol .
„Sespendo epi paries!“ ozvalo sa dvojhlasne a sedem postáv sa vznieslo do vzduchu , udrelo o stenu a zostalo tan visieť v rôznych polohách. Keď sa Brentan pozrel na zem, videl tam prútiky, ktoré im vypadli z rúk. Ešte stále sa strašne hneval a tak len nad nimi mávol rukou a povedal: „Nodus!“ Na všetkých prútikoch sa na konci urobil veľký uzol tak, aby koniec prútika mieril späť do ruky, ktorá by ho držala.
„Zničil si im prútiky!“ zvolal Imre, ktorý práve dobehol a s vyvalenými očami si prezeral tú spúšť.
„No a čo, nech si kúpia druhé,“ mykol plecami Brentan, „ aspoň si zapamätajú, že na nás nemajú útočiť!“ zakončil pomstychtivo a potom sa sklonil nad Rosou. Prešiel nad jej telom prútikom a potom len pokrútil hlavou a dotkol sa znaku na svojom habite. „Vindex!“ povedal a keď sa znak rozžiaril sklonil hlavu a začal ticho hovoriť: „Profesor, vo vstupnej chodbe pred krbami napadli naše dievčatá siedmi tretiaci. Rose je v bezvedomí a má vnútorné zranenia, ktoré neviem vyliečiť.“
„Počkajte všetci tam, budem tam o pár sekúnd,“ ozvalo sa zo znaku. O chvíľu vyskočil profesor z krbu a keď videl ako chodba vyzerá, len pokrútil hlavou, vyčaroval nosítka a položil na ňu Rose. Keď prechádzal okolo visiach postáv, pozrel na Brentana a úsečne sa spýtal : „ Čo je s nimi?“
„Nič, spia!“ odpovedal práve tak stručne Brentan a Kieran vedľa neho sa len zlovestne zachechtal. Profesor po ňom strelil pohľadom, ale nedržiaval sa a odnášal Rose na ošetrovňu.
„Nechajte ich tam!“ stihol ešte povedať, než zmizol vo dverách vstupnej haly.
„S radosťou,“ uškrnul sa Brentan a všetci prváci sa rozosmiali.
„Ako krásne spinkajú,“ uškieral sa Kirill a pohrdlivé zachechtanie Kierana si nevšímal. Nemal na to ani čas, pretože z krbu vyskočili dvaja profesori, ktorých nepoznali a mračili sa ako búrkové oblaky.
„Vráťte sa všetci do klubovne,“ povedal ticho ten starší z nich takým nebezpečným hlasom, ktorý Brentan a Kieran dobre poznali. Toto bol strašne nahnevaný človek a netreba sa mu pliesť do cesty. Okamžite sa zvrtli na päte , hrabli po dievčatách, ktoré ešte otáľali a chceli niečo vysvetľovať a vliekli ich za sebou ku krbu. Za nimi pomaly odchádzali aj ostatní, ale neprestajne sa otáčali a pozorovali, ako sa muži snažia zložiť chlapcov zo steny.
„Ste zranené?“ spýtal sa Brentan hneď, ako sa dostali na chodbu pred klubovňou.
„Nie,“ odpovedala Olesia, keď sa pozrela po kamarátkach, „ sú to len škrabance, to si vieme ošetriť, nič to nie je.“
„Fajn, tak mi povedzte, prečo vás napadli! To predsa nie je normálne!“ rozčuloval sa Kieran a Brentan zamračene prikyvoval. Do klubovne prichádzali postupne všetci a Olesia bombardovaná otázkami len mávala rukami.
„Ja to ani poriadne neviem,“ hovorila, „ len na nás pri krbe začali kričať, aby sme nechali Nuriu na pokoji a nadávali nám.“
„Nuriu? Čo s tým má spoločné práve ona?“ čudoval sa Kieran a Olesia len pokrčila plecami.
„No a Rose mu povedala, aby si ju strčíl za klobúk ,“ pokračovala Jenny.
„No a on sa nahneval a zaklial ju,“ dokončila Angela a pohodila svetloryšavými vrkočmi. Jej obvykle mliečne biela pleť bola teraz zružovelá rozhorčením.
„Ja tomu nemôžem uveriť,“ krútil hlavou Kirill, „nikto predsa nemôže byť taký idiot, aby sa nechal vyhodiť zo školy kvôli Lepézovej!“ zvolal a obzeral sa okolo seba, akoby hľadal odpoveď. „Kde je vlastne tá naša ozdoba klanu? Už pár hodín ju tu nebolo počuť skuvíňať, aby jej niekto pomohol niečo urobiť.“
„Niekam zaliezla, aby to nebolo podozrivé,“ zamračil sa Lev a vytiahol si z vlasov kúsok omietky. Potom sa ošil a nakrčil nos. „Som celý spotený, idem sa osprchovať, ale hneď prídem späť,“ dodal a utekal do izby. Aj dievčatá po chvíli odišli, aby si ošetrili škrabance a opravili odev, potrhaný pri boji. Kieran si tiež vzal učebnicu , ktorú zabudol na kresle a vytratil sa nenápadne do izby. Tam si sadol , otvoril učebnicu, ale vôbec nevnímal čo číta. Nemohol prestať myslieť na podlosť, ktorej sa dopustila Nuria. Nechápal to a najradšej by sa jej na to opýtal. , Ako vôbec mohla!´ premielalo sa mu hlavou. Z kúpelne vyšiel Lev, rýchlymi pohybmi si trel kučeravé vlasy a potom sa otriasol ako pes, prskajúc vodu okolo seba. Zbadal Kierana a udivene sa na neho pozrel. Potom mu v očiach blyslo pochopenie, ale zároveň túžba kamarátovi pomôcť. Už v sprche ho niečo napadlo, tak to chcel čo najskôr prebrať s ostatnými. Hupsol do nohavíc, natiahol si tričko a so sušením vlasov sa nezaťažoval. Veď uschnú, pri krbe je dosť teplo. Ešte raz pozrel na Kierana a vystrelil z izby. V klubovni sa hodil do kresla pri krbe, pozrel sa po kamarátoch a prižmúril oči.
„Viete čo ma napadlo?“ spýtal sa preťahujúc hlásky .
„Dúfam, že niečo rozumné,“ zavrčal Kirill, lebo ten tón sa mu vôbec nepáčil.
„Ako inak, ja predsa vždy hovorím uvážlivo a rozumne,“ podpichol ho Lev a ukázal na album, „ hovoril som vám, ktorá fotka sa mi najviac páči?“
„Jasné, už asi miliónkrát,“ zasmial sa Kirill a prižmúril oči. Nozdry sa mu jemne zachveli , keď sa zhlboka nadýchol v predtuche prichádzajúcich nepríjemností. Lev bol veľmi pokojný chlapec a vytočiť ho stálo veľa úsilia, ale keď sa to už niekomu podarilo, tak jeho pomsta vždy stála za to. Aj teraz vyzeral, že sa na niečo ohromne teší.
„Profesor má dobré oko a je škoda, keď je tá fotka len v tom albume,“ začal potuteľne sa usmievajúc. Brentan zbystril a napriamil sa.
„Čo konkrétne máš na mysli?“ spýtal sa a oči mu zažiarili.
„Žeby sme mali aj ostatným v škole dať možnosť , aby sa zoznámili s jeho talentom,“ povedal ticho a v hrudi u bubal smiech.
„Máš na mysli aj iné fotky, alebo len tú jednu,“ uisťoval sa Brentan a začal chápať diabolský plán, ktorý Lev vymyslel.
„Myslím, že jedna bude stačiť,“ prikývol Lev a škeril sa od ucha k uchu.
„Kde?“ spýtal sa Brentan krátko a súhlasne prikyvoval.
„Jedáleň?“ skúsil Lev a Brentan zažiaril, ako vianočný stromček.
„Kedy to urobíme?“ spýtal sa ešte a Kirill len prevrátil očami.
„Po večeri, keď všetci odídu,“ šepol Lev a kývol hlavou k dverám do izieb. Vzal do ruky album, nalistoval si poslednú stránku a vytiahol jednu fotografiu. S úškrnom si ju prezrel a potom ju strčil do vrecka nohavíc. „Len počkaj kvetinka, na toto určite tak ľahko nezabudneš!“ šepol ticho a pobral sa za kamarátmi.
Komentáře
Přehled komentářů
Fakt nemám slov! Nejradši bych ji praštila něčím těžkým po hlavě! Chudák Rose!!! Zdá se mi, že Nuria na některá kluky působí jako víla - zamrká a oni by se přetrhli, aby udělali co chce... Doufám, že Kier na ni zapomene a nebude se kvůli ní trápit. Jsem zvědavá jak přesně bude vypadat pomsta kluků v jídelně! A jsem zvědavá jak to celé s Nurií vyřešíš - jestli ji necháš vyhodit ze školy nebo se změní k lepšímu. Přeci ji tam nenecháš, aby prudila, ne? A už se moc, moc těším jak kluci pojedou domů!!! Už na novinky z paláce čekám asi 3 kapitoly, tak se snad už zítra dočkám!!! Nebo aspoň pozítří (zítra musí být pomsta :-D)
mnoo
(Cassie, 28. 2. 2008 16:08)mnoo a samozrejme, že som na niečo zabudla... na tých tretiakov vysiacich na stene, ktorý určite nie sú normálni!!! Nechať sa vyhodiť sa kvôli takej... nebudem písať čo :). A ako sa pri tom Bren naštval... z Brena a Rose bude fakt krásny pár :). Prajem im to. Teším sa na zajtrajšiu jedáleň, to bude žúžo :). Už teraz sa teším :D
wau :)
(Cassie, 28. 2. 2008 16:00)tp bolo úžasné!!! Absolútna bomba!! Ani nenachádzam slov... perfiš kapitola, tá Nuria je naozaj strašná, hrozná a odporná bosorka!!! Nenávidím ju!! Rose je mi veľmi ľúto. Ale našťastie sa z toho vylieči... (teda dúfam, že nám to ešte nezamotáš jej smrťou, čo ti dúfam, nenapadne). Škoda že sa Kierovi páči tá protivná ježibaba, ale dúfam, že sa z toho dostane... Bren by sa mohol dať dokopy s Rose, tú mám veľmi rada. Je skutočne poklad. Ale aj v tejto kapitole (ako aj v niektorých predchádzajúcich), bolo vidno, že hoci je Brentan mladší ako Kieran, je jednoznačne zodpovednejší (podľa môjho názoru), hlavne čo sa týka ich čarodejníckych schopností. Určite je to tým, že jeho rodičmi nie je Patrick a Diora ale James a Lily. Tie bláznové gény Záškodníkov má samozrejme od Jamesa a tie zodpovedné od Lily :). A ešte aj Remova výchova toho urobila veľa :). Síce je aj on pekný vtáčik, ale uznajte, že si dáva väčší pozor na schopnosti ako Kier. A určite veľa urobilo aj to, že má schopnosť nielen Omniferinusa, ale aj toho.. no veď viete :). Veľmi sa teším na zajtra a na jedáleň, čo to tam bude za rámus a ako bude naša ježibaba vyskakovať a vrieskať, kto to urobil :) Už aby bolo zajtra, ja snáď nezaspím, taká som nedočkavá, čo tá malá harypa bude vystrájať :)....
jejjj
(julili, 28. 2. 2008 15:58)bozinku ta Nuria je teda rianda krava.......toto je podla mna az moc podle.....teda......a Brenovi sa paci Rose???....super....som zvedava ako sa to bude vyvyjat:D
Hej,
(soraki, 28. 2. 2008 15:18)v té jídelně bych chtěla být taky - to bude šupa!:-D Už se těším, jak se ta nána bude tvářit. Že se vždycky a všude musí najít nějaká krysa, že? No, z koho bychom potom měli legraci... Strašně moc se mi líbilo, jak se zastali děvčat. A Bren/Harry/ je zakoukaný do Rose, že jo? No není to sladké :-D. Doufám, že Kier se brzy vzpamatuje a ta ropucha hnusná vyletí, když nic neumí :-D. Už aby bylo zítra a byla tu další kapitola :-DDD
super
(jaja, 28. 2. 2008 15:09)vyborna kapitolka..ta nuria je pekny kvietok..zacala sa nam pekna vojna..tesim sa ako to bude pokracovat..skvela kapca :)
Ta Nuria je ale...!!!
(Peťa, 28. 2. 2008 21:34)