Jdi na obsah Jdi na menu
 


32. Požehnanie predkov

22. 2. 2008

 

32. Požehnanie predkov

 

 

„Remus,“ ozval sa Patrick a na chvíľu sa prestal hrabať v papieroch na stole, „ nevieš náhodou, kam išla Ragnarova skupina? Mal som to niekde tu, ale teraz to neviem nájsť.“

  Remus zodvihol hlavu od pergamenu, ktorý práve čítal a zasmial sa. Potom pokrútil hlavou a vytiahol prútik. Pergameny na stole pred Patrickom sa uložili presne tak, ako boli predtým , len jeden z nich zostal ležať osamotený v strede stola.

„Mal by si si oddýchnuť, nevyzeráš dobre,“ poznamenal a zahľadel sa na Patrickove začerveňalé oči. „ Ako dlho si sa už nevyspal?“

„Ja spím, ale Selena nie, nemôže spať a celé noci chodí po izbe. Malé kope ako divé a ja sa stále budím. Bojím sa o nich, to je všetko,“ zazíval Patrick a zahľadel sa do pergamenu. „Aha, už si spomínal, veď som to včera čítal!“ plesol sa po čele a na chvíľu zavrel oči. „Asi máš pravdu, mal by som sa vyspať,“ poznamenal smerom k Remusovi. Pracovňou sa rozozvučali tiché zvuky zvončeka, pricháduajúce od knižnice. Pratrick s Remusom zdvihli pohľady a pozreli na knižnicu.

„Pošta,“ usmial sa Patrick, vstal a otvoril tajné dvere . Vyšiel do podkrovnej miestnosti a poobzeral sa po bidielkach, ktorá sova priniesla poštu. Veľký výr ticho zahúkal, aby ho upozornil na seba. Na nohe mal priviazaný list. Odviazal ho, pohladil výra po perí a zišiel dolu.

„Chlapci píšu,“ povedal, keď videl spýtavý Remusov pohľad. Otvoril list a začítal sa. Remus podchvíľou na neho pozrel a netrpezlivo čakal. Čakal na každý list, ktorý prišiel a bol práve taký netrpezlivý, ako Patrick. Patrick sa chvíľami pochechtával , chvíľami mračil a Remus mal chuť mu ten list vytrhúť z ruky. Konečne dočítal, zachytil jeho pohľad a podal mu list. „Prečítaj si to,“ povedal a ticho sa smial. Remus sa zahĺbil do textu a prestal ho vnímať . „Sťažujú sa, že majú veľa učenia , ale majú dosť času na vymýšľanie hlúpostí,“ pokrútil hlavou a znovu sa rozosmial.

„Je dobre, že si tam našli kamarátov,“ usmial sa Remus , „píšu o nich veľmi pekne, dúfam, že budeme mať možnosť sa s nimi tiež zoznámiť.“

„Áno, aj ja by som ich rád spoznal, ale v najbližších mesiacoch to celkom určite nebude,“ povzdychol si Patrick. „Možno ich pustia domov aspoň na Vianoce, ale nie je to isté. Erik spomínal niečo o zimnej výprave za polárnu kružnicu,  ktorá by mala byť práve v čase Vianoc. Potom by sme ich mohli vidieť až v lete. Aj to len na pár dní, potom majú povinný tábor.“

„Je tu bez nich smutno, aj keď Sírius a Sira ich už celkom dobre zastúpia,“ usmieval sa Remus . Vo voľnom čase ich začal učiť a mal z nich radosť. Obaja boli veľmi šikovní , ale zároveň veľmi neposední. Martha a Ela mali čo robiť, aby ich ustrážili.

  Patrick otvoril ďalší list na stole a začítal sa. Čím dlhšie čítal, tým väčšmi sa mračil.

„Píše mi Moody, že v Anglicku sa zase objavili nejaké stopy po Voldemortovi,“ povedal nahlas a Remus prekvapene zdvihol hlavu , „ nie je to ešte oficiálne, ale jeho stúpenci sa začali aktivovať,“ pokračoval Patrick a v očiach mu zahorel hnev.

„Čo tým slovom „aktivovať“ myslí konkrétne?“ spýtal sa Remus so záujmom.

„Niekto sa už dvakrát pokúsil preniknúť na odbor záhad, ktorý je na ministerstve, lepšie povedané pod ministerstvom,“ krútil hlavou Patrick.

„Čo chcú na odbore záhad?“

„Tak, to je záhada, dosiaľ sa im tam nepodarilo preniknúť a aurorom sa nepodarilo zistiť, čo vlastne hľadajú. Možno si  myslia, že na ministerstve vedia, kde sa Voldemort nachádza a pokúšajú sa to zistiť.“

„To je hlúposť,“ pokrútil hlavou Remus, „keby na ministerstve vedeli, kde je Voldemort, tak ho už dávno zlikvidujú.“

„Si si tým taký istý?“ spýtal sa pochybovačne Patrick. „Ja si skôr myslím, že by to neurobili, ani keby ho mali zviazaného rovno pod nosom. Ešte stále sa ho tak všetci boja, že keby sa vrátil, tak zalezie drvivá väčšina do najbližšej myšacej diery a bude sa tváriť, že neexistuje. A to hovorím o tom lepšom prípade. Dokonca som presvedčený, že množstvo čarodejníkov by sa od strachu k nemu pridalo, len aby si zaistili prežitie.“

„Ty teda o čarodejníckej verejnosti príliš dobrú mienku nemáš,“ poznamenal Remus znechutene.

„Myslím si, že je lepšie nerobiť si ilúzie o tom, ako by sa zachovali,“ odvrkol Patrick a znovu sa začítal do listu.  „To je neuveriteľné!“ zvolal  , keď to dočítal . „Moddy píše, že sa po ministerstve začali šíriť zvesti o nejakom vyvolenom dieťati, ktoré za nich všetky problémy vyrieši. No to je typické pre čarodejníkov. Za muklov vyriešia všetky problémy mimozemšťania a za čarodejníkov vyvolený. Keby to hodili na krk aspoň dospelému človeku, ale nie, oni chcú, aby to za nich vyriešilo dieťa!“

„Ja som...“ začal Remus, ale potom pozrel na Patricka a nedokončil.Ten si to však všimol.

„Chcel si niečo povedať?“ spýtal sa a čakal , ale on len pokrútil hlavou a pokračoval v práci. „Prial by si svojmu synovi takýto údel?“ spýtal sa Patrick a pátravo sa na Remusa zahľadel.

„Nie, samozrejme že nie, kto by chcel niečo také pre svoje dieťa,“ odpovedal Remus a krútil hlavou. „Dumbledor  by to ani nedovolil,“ povedal a zarazil sa.

„Dumbleror, čo ten má s tým spoločné?“ spozornel Patrick a zamračil sa. „To on šíri tie zvesti?“

„Nie, to si nemyslím.“ zahováral  Remus prerieknutie a keď to už vyzeralo, že Patrick sa začne pýtať detailnejšie, ozvalo sa zvonenie domáceho telefónu. Patrick vstal a poklopal po reproduktore prútikom.

„Patrick, mal by si sem prísť, Selene je zle, musíme zavolať Michaelu,“ ozval sa z neho Agdin hlas. Ešte ani nedohovorila a Patrick už bežal po chodbe smerom k ošetrovni. Remus pokrútil hlavou, vstal a poklopal po nápise ošetrovňa. Potom klepol na reproduktor a spojil sa s Agdou.

„O chvíľu vypadne z krbu,“ informoval  ju, „ čo je so Selenou?“

„Asi bude rodiť,“ odpovedala Agda  a skôr, než stihol nejako protestovať, pokračovala, „ja viem, je to skoro, ale čo narobím,  je to tu. Poslal po tú Michaelu?“

„Tak to neviem, musíš sa ho opýtať, keď dorazí,“ povedal Remus , zavrel skrinku a ponáhľal sa tiež k ošetrovni. Ak Selena naozaj začne rodiť, bude ho Patrick potrebovať.

  Selene bolo naozaj zle. Prudké bolesti, ktoré sa začali pred niekoľkými minutami neveštili nič dobré. Agda sa pokúšala bolesti zmierniť, ale žiadne elixíry nezaberali a Selene bolo stále horšie. Triasla ju zimnica a začala jej stúpať teplota. Patrick sedel vedľa nej , utieral je pot z čela a držal ju za ruku. Kým nepríde Michaela, nemohli toho veľa urobiť. Bolo to nekonečné minúty trýznivého strachu, že obaja zomrú. Selena pomaly strácala vedomie a Patrick sebakontrolu. O niekoľko sekúnd celkom určite vyskočí a pobeží pre Michaelu. Dovlečie ju sem hoci násilím, ak sa v najblížšom okamžiku neobjaví. Práve sa zdvíhal zo stoličky, keď sa otvorili dvere a vošla Michaela , spolu s  ešte dvomi  liečiteľmi . Nekompromisne vyhodili Patricka z ošetrovne a začali vyšetrovať Selenu.

  Vydesený Patrick stál pred dverami a ani sám nevedel, ako sa tam vlastne ocitol. Takmer nebol schopný rozumne uvažovať, len po celý čas myslel ma to, že všetko bude v poriadku, že liečitelia im celkom určite pomôžu.

„Patrick, sadni si,“ povedal ticho Remus a keď  videl, že ho nepočúva, vzal ho za rameno a odviedol odo dverí. Išiel za ním ako baránok, ale stále sa otáčal a dvere nespúšťal z očí. Keď Remus vyčaroval dve pohodlné kreslá sadol si, ale inak nič nevnímal.

„Nechápem, čo sa stalo,“ povedal po chvíli, keď sa mu podarilo trochu sa spamätať a zadíval sa spýtavo na Remusa.

„Ja ti to nepoviem, viem toho toľko čo ty,“ pokrútil hlavou Remus a dúfal, že Agda si domyslí a dá im čo najskôr vedieť, ako sa situácia vyvíja, lebo vystrašeného Patricka tu dlho neudrží. O chvíľu sa začne dobíjať na ošetrovňu a nikto a nič ho nedokáže zastaviť. Vcelko ho aj chápal, keby tam namiesto Seleny ležala Ragna, nebol by o mič lepší.

„Prečo im to tak dlho trvá!“ zvolal odrazu Patrick a vstal.

„Je to ešte len pár minút, sadni si , musíš im dať čas, aby jej mohli pomôcť,“ prehováral ho Remus, ale Patrick bol priveľmi nervózny, aby mohol obsedieť. Začal chodiť hore dolu po chodbe, chvíľami sa zastavil a buchol bezmocne päsťou do steny. Po približne dvadsiatej otočke sa dvere ošetrovne otvorili a cez úzku škáru vykĺzla Agda.

„Patrick!“ zavolala a on sa zastavil, bleskovo sa k nej otočil a dvomi skokmi bol pri nej.

„Čo sa stalo?“ zvolal a obelel ako plátno. Agda sa však s uľahčením usmiala .

„Už je to v poriadku, prišli včas,“ upokojovala ho, ale vyzeralo to, že nie je schopný ju vnímať.

„Je v poriadku?“ spýtal sa a potriasol hlavou, aby sa trochu spamätal.

„Sú v poriadku!“ doložila významne Agda a šelmovsky sa na neho usmiala. Patrick na ňu chvíľu pozeral, zrovnával si to v hlave a potom sa rozžiaril.

„Sú v poriadku? To znamená, že dieťa sa narodilo a je v poriadku? Čo je to?“ zasypal ju otázkami .

„Dievčatko,“ odpovedala Agda so smiechom, „máš dcéru!“

„Remus, počuješ to, ja mám dcéru!“ zvolal Patrick a hrnul sa do dverí ošetrovne.

„Blahoželám!“ zvolal Remus nadšene, ale Agda sa vrhla za Patrickom, ktorý práve otváral dvere.

„Počkaj, ešte nie,“ zastavila ho Agda , v poslednej chvíli ho chytila za rameno a stiahla späť. „Museli ju operovať, musíš ešte chvíľu počkať, kým všetko  dokončia. Buď rád, že to takto dopadlo,“ tíšila ho .

  Trvalo to ešte dosť dlho, ale teraz už Patrick čakal  trochu trpezlivejšie, ale nakoniec sa dočkal. Dvere na ošetrovni sa znovu otvorili a Agda ho zavolala dnu. Remus neváhal a išiel za ním. Selena ležala na lôžku a bolo práve taká biela, ako poduška o ktorú sa opierala. Na stolku stálo niekoľko flakónov od dokrvovacieho elixiru. Oči jej žiarili šťastím a nespúšťala ich z malého uzlíčka, ktorý držala Agda v náručí.

  Patrick k nej podišiel  a sklonil sa nad ňou.

„Ako ti je?“ spýtal sa , pohladil ju po tvári a zľahka pobozkal na pery.

„Teraz už dobre,“ odpovedala mu s úsmevom, „ som taká šťastná,“ zašepkala a vzala do náručia dieťa, ktoré jej podávala Agda. Pritisla si ho na srdce a opatrne odhrnula zavinovačku, aby lepšie videla do tváričky svojej dcérky. Patrick sa tiež sklonil a obaja hľadeli do veľkých, doširoka otvorených tmavohnedých očí, ktoré lemovali dlhé mihalnice. Ružové pery sa pohybovali, akoby niečo hľadali a drobné prstíky ručičiek šmátrali po tváričke.

„Vitaj dcérenka,“ šepkala Selena a pobozkala vysoké, rovné čielko. Pohladila prstami jemné hnedé vlásky a s úsmevom pozrela na Patricka. „Vyzerá skoro ako moja mama,“ povedala a podala mu dcérku. Opatrne ju vzal , uložil si ju na rameno a spolu s Remusom sa nad ňu sklonili.

„Ako sa bude volať?“ spýtal sa Remus a pozrel na Patricka.

„Jennifer Dioma ,“ odpovedala s úsmevom Selena, ktorá z dieťaťa nespúšťala pohľad .

„Môžem?“ spýtal sa Remus a natiahol k malej ruky. Selena prikývla a Remus prevzal malú Jenni do rúk. Tiež si ju uložil na rameno a pohladil po hodvábnych vláskoch. „Je krásna,“ povedal, ale v tom obaja, spolu s Patrickom zdvihli hlavy a započúvali sa.

„Čo je?“ spýtala sa nepokojne Selena, ale  namiesto odpovede sa otvorili bočné dvere a vošla Michaela a obaja liečitelia. Michaela držala v náručí  bielu zavinovačku a v nej sa niečo hmýrilo. Patrick stuhol a zatajil dych. Michaela k nemu podišla a podávala mu zavinovačku. Automaticky natiahol ruky a prijal dieťa .

„To je čo?“ spýtal sa ticho, „Agda hovorila len o jednej dcére a tú má teraz na rukách Remus!“

„Toto je tvoj syn, Patrick a Agde sme povedali, aby vám o ňom nehovorila,“ vysvetľovala Michaela, „nechceli sme vám spôsobovať zbytočnú bolesť. Narodil sa prakticky mŕtvi. Mal okolo krku omotanú pupočnú šnúru a bol celkom modrý,“ hovorila , Selena ticho vykríkla a Patrick si inštiktívne pritisol dieťa tesnejšie k sebe. „Ale, keď sme mu ju dali dole a chceli sme ho odniesť, odrazu začal dýchať. Tak sme mu trochu pomohli,“ povedala a usmiala sa na dieťa. „ Je to bojovník, bojoval statočne o život a môže povedať, že sa dnes narodil dvakrát .“

  Patrick pozrel do tváričky svojho syna a vtom začul v hlave hlas, ktorý nepočul od toho okamžiku, keď vyriekol kúzlo spojenia.

,Sírius, toto je tvoj syn a celý môj rod mu požehnal. Zomrel, ale narodil sa znovu, ako náš prejav vďaky za to, čo si pre nás urobil a stále robíš. Polož dva prsty chlapcovi na čelo a nechaj ma konať. Musím mu odovzdať požehanie predkov,´ počul a pomaly, ako v tranze urobil, čo od neho Patrick žiadal. Položil  ukazovák a prostredník na čielko syna a potom sa len pozeral, ako mu z prstov prúdi strieborné oslepujúce svetlo a vpíja sa  mu do čela. Kým sa prúd svetla nezastavil, nemohol prstami vôbec pohnúť.

„Patrick!“ kričala Selena vydesene, „Čo to robíš! Ublížiš mu!“

„Požehnanie predkov,“ povedal Patrick trochu neprítomne a ošetrovňou sa ozval prekvapený šum.

„Och!“ zvolala ticho Michaela, „ počula som o tom, ale ešte nikdy som to nevidela na vlastné oči,“ hovorila a oči mala na vrch hlavy. „Takto to teda vyzerá!“

„Áno, takto to vyzerá,“ prikývol Patrick a konečne mohol odlepiť prsty dieťaťu od čela. Vtedy sa syn na neho pozrel a Patrick hľadel do sivých očí Síriusa Blacka . V prvom momente to bol šok, ale uvedomil si , že aj Patrick má šedé oči. Pohľad mu padol na dlhé, mierne zvlnené čierne vlásky a pochopil. Toto bol naozaj syn Síriusa Blacka a bude sa na neho podobať každým dňom viac. Remus Lupin začne mať podozrenie a potom sa bude pýtať, ako je to možné. Toto tajomstvo už pred ním dlho neuchová.

  ,Nezabudni na obraz, James ti pomôže, keď bude najťažšie a to príde čoskoro. Tá podoba však nebude problém, podobne ako ty vyzeral jeden môj predok, strýko Eirnin, môžeš sa na neho odvolať, zasmial sa ešte Patrick a stíchol.

  Patrick pobozkal syna na čelo a podal ho Selene, ktorá už netrpezlivo naťahovala k nemu ruky. Pritisla si ho k srdcu, bozkávala a šepkala slovíčka lásky dieťaťu, ktoré stratila a znovu našla.

„Tak a teraz máš zase dvoch, ako sa bude volať chlapec?“ spýtal sa Remus a pozrel na Selenu, ale tentokrát mu opovedal Patrick.

„Bude sa volať vikomt Ivar Senan Colm O´Brayen.“

„Prečo práve vikomt?“ čudoval sa Remus a podal mu malú Jenni znovu do náručia. Patrick si ju vzal , s úsmevom a išiel si s ňou sadnúť na stoličku vedľa Seleninej postele.

„Pretože mu ten titul patrí,“ vysvetľoval a mierne hojdal Jenni v náručí, „ Kieran je markíz, lebo je najstarší, Brentanovi patrí titul gróf a Ivar je najmladší, tak je vikomt.“

„Teda , Vaša Milosť,“ začal Remus, ale Patrik ho so smiechom prerušil. „Keď už , tak Duke a Vaša Jasnosť, ale ty vieš, že ja tituly veľmi nemusím. Dobre to znie, prináša nám to hromady objednávok,  ale inak je to dosť otrava. Mimo iné, keď mám teraz aj syna, hoci do dnešného dňa som nemal ani potuchy o jeho existencii,“ pozrel zamračene na Agdu , „ chcel som sa ťa opýtať, či by si mu nešiel za krstného otca .“ Remus sa na neho prekvapene pozrel a rozosmial sa.

„To myslíš vážne? Obyčajný vlkodlak Remus Lupin pôjde vikomtovi O´Brayenovi za krstného otca?“

„Nie, ja som nemyslel vlkodlaka Remusa Lupina, ja som myslel na môjho priateľa Remusa Lupina,“ zamračil sa Patrick. Remus sa prestal smiať, zvážnel a pozrel mu priamo do očí.

„Ak si to myslel tak, potom to pre mňa bude cťou, byť krstným otcom synovi môjho priateľa.“

„Krstnou mamou môže byť Ragna a pre a Jennifer už vybrala krstných rodičov Selena,“ povedal spokojne Patrick a Remus si vzal od Seleny svojho krstného syna, aby si ho ešte užil, než ich Agda odtiaľto vyženie.

„Myslím, že pošlem Agdu na preškolenie,“ povedal po chvíli zamyslene Patrick, keď sa pozeral na obe deti. „Ja jej dám, zvádzať to na nejaký vírus,“ šomral ticho a rozhodol sa , že pri najbližšej príležitosti svoj zámer uskutoční.

 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Já jsem

(soraki, 24. 2. 2008 21:22)

tak šťastná, že jsou to dvojčátka :-D a taky, že už to za chvilku praskne :-D.

hmmm

(Cassie, 23. 2. 2008 19:07)

pekná kapitolka. Aj prechádzajúca aj táto. Dvojičky som čakala, preto som bola zo začiatku prekvapená, že čítam len o Jennifer a potom som za zľakla, keď som čítala o Ivarovi - ale našťastie je v poriadku. To preškolenie Ragdy je vynikajúci nápad, možno sa niekedy ešte zíde :). Mimochodom, keď som prvýkrát čítala o tom, ako sa Siriusovi (falošnému Patrickovi) ozval v hlave pravý Patrick, trošku som to nechápala - o čom to je som zistila až na druhýkrát. Maličký Ivar bude Casanova ako jeho veľký otecko :).
Táto pasáž: " ,Nezabudni na obraz, James ti pomôže, keď bude najťažšie a to príde čoskoro. Tá podoba však nebude problém, podobne ako ty vyzeral jeden môj predok, strýko Eirnin, môžeš sa na neho odvolať, zasmial sa ešte Patrick a stíchol. " - znamená, že James daruje synovi svojho najlepšieho priateľa to isté, čo svojmu synovi a to jest nová podoba?? Alebo to necháš tak a Rem postupom času bude zisťovať, že Ivar sa podobá na jeho najlepšieho priateľa - Siriusa?? Som na to veľmi zvedavá a ešte jedna otázka - ako to, že sa Siriusovi ozval v hlave Patrick?? Teším sa na pokračovanie ako sa to vyvinie, a podľa môjho názoru by už Sirius (teda Patrick) mohol povedať Removi pravdu, hoci sa tým zvráti celý priebeh poviedky. Veľmi sa teším na pokračko a musím povedať, že táto kapitola jednoznačne patrí medzi vrchol mojej elity - a to je už čo povedať :). Dúfam, že nás dlho nebudeš trápiť a novú kapitolu dáš čo najskôr a už snáď ani nemusím písať ako ma táto kapitola dorazila a veľmi potešila. Very good work :)
Len tak ďalej :)

waw

(julili, 22. 2. 2008 16:20)

ty brdooooo......tak toto je vazne najsuper kapitolka.....som sa inak zlakla ze ten malicky zomrel....uff....a Remus by sa nahodou uz mohol dozvediet pravdu o Siriusovi....dufam ze mas v plane oznamit mu to dajako:))...a tiez by sa mohol stretnut s Jamesom.....urcite by rad:)....

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA