Jdi na obsah Jdi na menu
 


27. Najvzácnejšie dedičstvo

17. 2. 2008

27. Najvzácnejšie dedičstvo

  Udalosti, ktoré sa odohrali počas výletu na ostrov a po ňom, na dlhý čas ovplyvnili všetkých. Patrick si nemohol odpustiť, že si neuvedomil, čo sa stalo. Nikomu so svojich spolupracovníkov nikdy nedovolil, aby vzal predmet naplnený čiernou mágiou do ruky. Ale že ho držal jeho syn, to mu akosi ani nenapadlo. Možno preto, lebo myslel na Selenu a nie na svojich synov. Vyčítal si to a jeho vzťah so Selenou  ochladol. Síce spolu stále chodili, ale oveľa  triezvejšie a dôstojnejšie. Niekoľko mesačné odlúčenie tomu len napomohlo .

  Kieran sa od okamžiku, keď na neho otec použil rodové kúzlo tiež zmenil. Vyzeral a správal sa, akoby bol oveľa starší a dospelejší. S jeho vzhľadom a vekom to občas pôsobilo takmer nepatrične. K Selene sa správal galantne a úctivo a ona sa na neho pozerala so smútkom v očiach. Pripadalo jej, že ho čosi obralo o detstvo, ale fakt, že sa prestal stavať proti jej vzťahu s Patrickom ju len tešil.

  Jedine Brentan z toho vyšiel na prvý pohľad bez újmy na duševnom a fyzickom zdraví. Keď sa Kieran po týždni konečne vrátil z ošetrovne a on sa uistil, že je v poriadku, uvoľnil sa a bolo to znovu to šťastné a veselé dieťa, ako predtým.

  Všetko sa vrátilo do starých koľají. Zaklínači sa znovu rozpŕchli po celom svete, chránili svojimi kúzlami budovy a pozemky klientov, alebo odklínali  zakliate územia a vracali život tam, kde sa pred dávnymi vekmi skončil .Trvalo dlhé dva roky, než sa Patrick konečne rozhodol požiadať Selenu, aby sa stala jeho ženou a matkou jeho synom. Selena síce chvíľu váhala, ale nakoniec súhlasila. Celý palác čakal, že čoskoro zase všetko ožije  svadobnými prípravami, ale akosi sa nič nedialo a napäto očakávať celý rok nikto nevydržal. Možno by museli čakať ešte dlhšie, ale zasiahla matka príroda a postavila Patricka pred holú skutočnosť. Zase raz si ktosi nedal pozor a keď mu Selena oznámila tú šťastnú novinku vyzeral, že by sa najradšej prefackal. Ako správny chlap sa však postavil problému čelom a v paláci sa začala chystať svadba. Zo všetkých kútov sa však miesto blahoželaní  ozývalo:  „ Konečne!“ Patricka to síce poriadne dopaľovalo, ale nemohol s tým nič robiť.

„Tak  to mi asi robíte schválne!“ rozčuloval sa Ivar, keď mu Patrick oznámil, že Selena už nemôže s tímom do terénu.

„Ubezpečujem ťa, že to schválne celkom určite nebolo!“ zašomral Patrick namrzene a zamračil sa. „Okrem toho, kto je to my, ktorí ti to robíme schválne? A čo ti to robíme schválne?“

„Likvidujete mi tím,“ dopovedal Ivar, „ najskôr Remus a teraz ty!“

„Ahá! Myslím si, že ani v jednom prípade nemáš pravdu,“ krútil hlavou Patrick nesúhlasne s takou vervou, až sa mu uvolnili vlasy a rozleteli sa mu do všetkých strán. Netrpezlivo si ich odhodil z tváre a zazeral na Ivara. „Ani jeden z nás to neurobil schválne!“

„To je mi teraz jedno!“ zlostil sa Ivar, „ Urobili ste to a ja mám zase o jedného človeka menej! Mal by si sa postarať o náhradu, aj keď vieš dobre, ako to dlho trvá, než sa niekto zapracuje a zžije s ostatnými.“

„Dobre, dobre, už sa toľko nezlosti, ja predsa pre teba náhradu mám,“ upokojoval ho Patrick a Ivar sa na neho neveriacky pozrel.

„Máš a koho?“ vyzvedal , keď sa Patrick nemal k reči.

„Ragna sa chce vrátiť do práce,“ vysvetlil a Ivar sa spokojne usmial. Takéto riešenie sa mu páčilo a tak sa spokojne vrátil k svojej skupine.

  Patrick zašiel na ošetrovňu, kde Agda  vyšetrovala Selenu. Práve otváral dvere, keď začul posledné vety, ktoré jej hovorila.

„Si zdravá a dieťa je v poriadku, teda dúfam, že je len jedno, lebo keď to zase budú  dvojičky, vyhlásim palác za ohrozenú zónu. Začnem veriť, že sa tu potuluje nejaký dvojičkový vírus.“ hovorila veselo, ale Patricka pri predstave ďalších dvojičiek oblial studený pot. Toto ho vôbec nenapadlo a dúfal, že to s tým vírusom bol len vtip. Jemu jedno dieťa celkom stačí, hlavne preto, lebo dve už má . Tíško vycúval z ošetrovne , poobzeral sa okolo seba a zamieril rovno do zbrojnice, kde jeho synovia práve skúšali kúzla, ktoré sa počas celého týždňa naučili. Čoskoro budú mať desať rokov a od septembra nastúpia do školy. Nároky, ktoré na nich budú klásť sú vysoké, ale oni počas posledných troch rokov tvrdo pracovali a on dúfal, že to bez väčších problémov zvládnu.

  Dvere do zbrojnice boli zatvorené a zaistené kúzlom. Napriek tomu sa otriasali v pántoch, keď k nim doliehali tlakové vlny útočných a obranných kliatob, ktoré vrhali Brentan s Kieranom. Ísť tam teraz by bola priam samovražda. Patrick sa usmial a vybehol po krátkom schodisku, ktoré sa točilo okolo veže. Na prvej plošine otvoril dvere a zastal na malom balkóne. Vyklonil sa a videl vyčarované postavy v čiernych habitoch, ako vysielajú jednu kliadbu za druhou na chlapcov stojacich na stanovištiach. Remus a Ragnarom stáli za nimi s pripravenými prútikmi, keby sa im nejaký štít alebo kliatba nepodarili.

  Svetelné efekty kúziel sa mihali s úžasnou rýchlosťou , rôzne sa križovali , občas do seba narazili a odrazené zanechávali na stenách hlboké ryhy. Patrick s prižmúrenými očami sledoval dráhy kúziel a spokojne sa usmieval. Jeho synovia mali desať rokov, ale bojovali ako dospelí muži.

„Obstupefacio!“  to útočí Kieran a čierna postava padla pod presne zamierenou kliadbou. Kieran sa spokojne usmial a vzápätí sa musel brániť: „Defensáre!“ zvolal a prikryl sa štítom, pred kliadbou „Minuo!“ , ktorú po ňom vrhol ďalší zo zakuklencov..

„Sacro-sanctus!“ ozval sa do toho hlas Brentana a vzápätí vrhol na svojho protivníka : „Dilanio!“ trhaciu kliadbu, ktorú sa mu nepodarilo odvrátiť a vyčarované telo sa rozpadlo na kusy. „Ďalší dolu!“ zvolal s nadšením Brentan a Patrick sa zamračil. Toto sa mu ani trochu nepáčilo. Chlapci si nesmú zvyknúť na zabíjanie. Toto nie sú skutočné  postavy, ale ak si to včas neuvedomia, mohli by na to zabudnúť aj v skutočnosti. Nechcel z nich vychovať profesionálnych zabijakov. Musí sa s nimi o tom pozhováať, ale teraz nie, teraz by ich to len odradilo od učenia. Ešte chvíľu pozoroval boj a potom sa vrátil na schodisko.

   Zamieril hore. Vystúpil až na vrchol veže a otvoril malé dvere, ktoré nemohol otvoriť nik iný, len on. Za nimi bola veľká , kruhová miestnosť, nad ktorou sa zdvíhala už len strecha veže. Steny pokrývali gobelíny, ktoré vyšívali celé generácie žien rodu O´Brayenov. Boli na nich výjavy , ktoré ukazovali na najdôležitejšie momenty  v živote zakladateľov rodu. Patrick sa ako obvykle usmial, pretože neveril, žeby práve títo dvaja ľudia mali byť Adamom a Evou O´Brayenových. Určite tam bol niekto aj pred nimi, ale o nich sa toho zachovalo tak málo, že to všetci považovali skôr za rozprávky, než za historické fakty. Medzi dvomi oknami visel veľký obraz. Bol to unikát, teda vlastne predtým než  podobný daroval Remusovi, ktorý zdedil a ktorý si cenil väčšmi, než  všetok svoj majetok.

  Izba, ktorá na ňom bola namaľovaná pôsobila veľmi útulne. Bola to táto miestnosť a bola presne taká,  v akej sa práve nachádzal a to do všetkých podrobností. Nič sa tu nezmenilo. Všetko zostalo tak, ako to bolo v deň, keď bol  tento obraz domaľovaný. Bol zakliaty toľkými kúzlami, že ho nič nemohlo zmeniť, ale bol spojovacím miestom pre to, čo bolo nespojiteľné. Tu sa mohol stretnúť so všetkými, ktorí už odišli . Nechodil sem často, ale dnes sa potreboval pozhovárať s Jamesom. Postavil sa oproti obrazu a vytiahol oba prútiky. Vtedy si uvedomil, že čoraz častejšie ich používa spolu a jeho kliady a kúzla sú oveľa stabilnejšie a presnejšie. Mával prútikmi a deklamoval pri tom vyzývacie kúzlo : „Psyche quum alium pagina visio de inter nobis!“ dohovoril a usmial sa.

„James Potter, lacesso atque praestolor tui !  dokončil, odtiahol stoličku tak, aby si mohol pohodlne sadnúť a nalial si z karafy do pohára to najlepšie víno, aké kedy pil. Pozeral na obraz a trpezlivo čakal. Dvere v pozadí sa pomaly otvorili a v nich sa objavila postava mladého muža s čiernymi vlasmi a účesom,   „á la  práve som zosadol z metly“. Vošiel, starostlivo za sebou zatvoril dvere , pozrel do miestnosti pred sebou a široko s usmial.

„Ahoj , Sírius!“ povedal, podišiel k stolu a do jedného z pohárov si nalial podobné víno , ako sa perlilo v Patrickovom pohári. Potom  vykročil vpred , vystúpil z obrazu a sadol si na pripravené kreslo k stolu, oproti Patrickovi.

„Už som pomaly zabudol, že sa tak volám,“ vzdychol si a symbolicky si s Jamesom priťukol pohármi. Vždy pri stretnutí dodržiavali tento rituál a James sa nikdy skôr vína nenapil. Keď sa jeho pery po prvýkrát dotkli vína v pohári, slastne privrel oči a potom sa na Patricka zaškeril,

„Chodíš sem zriedkakedy, mohol  by si aj častejšie,“ povedal a znovu sa trochu napil. Žiaľ, z obrazu mohol vyniesť len jeden pohár vína.

„Vieš, že ťa to vysiľuje, tak nevymýšľaj,“ odfrkol si Patrick , „ a volaj ma Patrick, lebo sa budem mýliť. Teraz sa tak volá Remusov syn. Už som ti predsa o tom hovoril, pamätáš sa?“

„Jasné, že sa pamätám,“ prikývol James , pozrel cez pohár , ako sa víno v ňom iskrí a pozrel na Patricka. „Tak hovor, čo potrebuješ, lebo toto mi dlho nevydrží.“

„Budem sa ženiť,“ oznámil mu sucho  a  radšej  pozrel do pohára , „ no a okrem toho čaká Selena dieťa,“ pokračoval a sledoval, ako sa Jamesov úsmev stále väčšmi rozširuje.

„Dúfam, že ho čaká s tebou,“ podpichol James, keď videl Patrickov kyslý výraz, „netváriš sa nadšene.“

„A mal by som?“ spýtal sa neveriacky Patrick.

„Myslel som, že Selenu miluješ,“ poznamenal James vážnym hlasom, „ lebo ak nie, tak dieťa nie ten najlepší dôvod na manželstvo.“

„Milujem ju, ale...“ začal skrúšene Patrick, ale James ho nenechal dohovoriť.

„Žiadne ale by nemalo existovať! Buď ju miluješ alebo nie! Musíš sa rozhodnúť a v žiadnom prípade jej nesmieš klamať, ženy majú na to vyvinutý šiesty zmysel a obaja by ste boli nešťastní. Nehovoriac o chlapcoch. Ani oni by neboli šťastní keby videli, ako sa obaja trápite,“ dohováral mu James . Patrick ticho sedel a hľadel na priatela smutnými očami, po chvíli sa ale usmial a prikývol.

„Máš pravdu, milujem ju a už dávno som si ju mal vziať. Vlastne mám šťastie, že to so mnou vydržala a neušla,“ dokončil už so širokým úsmevom a zdvihol pohár. „Tak na zdravie nás všetkých!“ James zopakoval gesto a trochu si odpil zo svojho pohára. Potom s očakávaním pozrel na Patricka.

„Ako sa má?“

„Brentan? Dobre, práve  o pár metrov nižšie skúša pozabíjať čo najviac smrťožrútov. Neviem prečo Remus zvolil práve ich ako cvičné ciele, ale ide mu to dobre.“ 

„Zvládne to? spýtal sa James znovu.

„Myslím, že to obaja zvládnu celkom dobre, ale je to vojenská škola, nevadí vám to?“

„Nie, ak mu to dá šancu na prežitie, tak nám to naozaj nevadí,“ usmial sa James, „veď preto sme to všetko podnikli, aby tú šancu dostal  on , ty a aj malý Kieran .Som veľmi rád, že si šťastný Sírius a keď sa ti narodí syn, prines mi ho ukázať. Škoda, že nemôžem byť pritom, vrátil by som ti ten podraz od Sv. Munga.“

„Bude to syn?“ spýtal sa lišiacky Patrick a v očiach mu hrali veselé iskričky.

„Jasné, syn alebo dcéra, vari na tom záleží, len nech je to zdravé, to ti povie každý rodič. Teraz si uvedomujem, že to vlastne  bude tvoje prvé dieťa Sírius!“ zvolal James , zdvihol pohár a pripil na zdravie Síriusovho prvého potomka.

  Obaja priatelia ešte dlho sedeli za stolom a rozprávali sa. Keď sa vonku zmrákalo, odchádzal Patrick z veže a bol oveľa spokojnejší . Úprimný rozhovor s kamarátom mu pomohol usporiadať myšlienky a pocity, ktoré ho trápili už niekoľko dní. Teraz už mohol byť šťastný a prijímať šťastie, ktoré k nemu prišlo bez výhrad  a bez výčitiek svedomia. Teraz prišiel na rad rozhovor s Remusom.

  Na  chodbe južného krídla bolo rušno. Ozývalo sa ňou zvučné výskanie a výkriky. To sa  Kieran s Brentanom hrali so Sirou a Síriusom na chytačku. Patrick opatrne vykukol spoza rohu a dobre urobil, pretože mu vzápätí vletel do náručia rozosmiaty Brentan.  Obzeral sa na svojho prenasledovateľa a nepozeral  sa pred seba.  Patrick sa nestihol spamätať z jedného nárazu a už doň ako delová guľa vrazil  Sírius, podrazil mu nohy a už boli všetci traja na jednej kope.

„Vy ma chcete dokaličiť?“ zvolal a pokúsil sa vstať. Prekazila mu to Sira, ktorej sa táto poloha videla byť veľmi zábavnou a tak sa pridala. Malá kopa pýta viac, povedal si Kieran a skočil tam za nimi. To však už bolo trochu priveľa. Patrick len hekol, ako mu takmer vyrazili dych a keďže na ňom ležali všetky štyri deti, nemohol sa ani poriadne nadýchnuť. Jedine duchaprítomnosť Remusa, ktorý hľadal stratených potomkov, ho uchránila od potupnej smrti udusením tesne pred svadbou.

„Ďakujem ti priateľu za záchranu. Ešte chvíľu a vešali by ste čierne vlajky,“ fučal Patrick, keď sa škriabal znovu na nohy, „netušil som, že je môj palác také nebezpečné miesto,“ povedal a pozrel na synov. Previnilo zvesili hlavy a odchádzali do izby. Patrickovi to prišlo ľúto a už  chcel na nich zavolať, keď si všimol, že sa obaja smejú do hrsti. Tak nielen že ho tam prevalcovali, rozmazali po dlažbe, ale ešte sa mu  aj smejú! Chcel sa na nich rozkričať, ale potom nad tým len mávol rukou a išiel za Remusom.

„Naozaj sa chceš vrátiť?“ spýtal sa Ragny, ledva za sebou zatvoril dvere. „Myslel som, že títo dvaja lumpíci ti zaberajú všetok  čas,“ ukázal na Siru a Síriusa, ktorí  pokračovali v naháňačke a práve teraz kľučkovali medzi nábytkom.

„Samozrejme  že chcem ,“ prikývla Ragna energicky, „ keď sa od nich na chvíľu nedostanem, tak sa celkom určite zbláznim. Žiadna kliadba sa im dvom nevyrovná,“ tvrdila a odchytila  Siru bežiacu okolo nej. „Stoj! Zastav sa na chvíľu!“ prikázala, ale malá sa trepala ako kapor na háčiku, kým ju nepustila a v okamžiku, ako sa jej nohy dotkli dlážky, ubzikla z dosahu matky. „Tak to vidíš,“ ukázala Ragna na ňu a bezmocne spustila ruky pozdĺž  tela. „Už som z nich unavená, potrebujem zmenu!“

„Kto sa bude o nich starať, keď ty budeš v teréne?“ zaujímal sa a bokom pozrel na Remusa

„Dohovorila som sa s Marthou a Elou, teraz už s chlapcami nemajú skoro žiadnu prácu a keď odídu do školy, môžu povarovať týchto dvoch čertov,“ ukázala na deti, ktoré sa usadili na zemi a niečo si šepkali.

„Vidíš, kvôli tomu som vlastne tu,“ pripomenul si Patrick a obrátil sa na Remusa, „chcel som ti navrhnúť, aby si prijal miesto môjho asistenta, keď chlapci odídu do školy. Mám toľko práce, že sa do terénu už takmer nedostanem a aj tak to nestíham, veľmi by mi  to pomohlo. Na podmienkach a plate sa potom dohodneme,“ povedal a videl, ako sa Remusovi rozsvietili oči a ako si Ragna vydýchla úľavou. Určite ich to už dlho trápilo , čo bude Remus robiť, keď sa už nebude starať o Patrickových synov. „Tak, ako mi odpovieš? Dohodneme sa, alebo si mám hľadať niekoho iného?“ spýtal sa a pozeral priamo Remusovi do tváre.

„Rád to prijmem,“ odpovedal Remus  a spokojne sa usmial .

„Tak, to mi spadol kameň zo srdca, kde by som ešte našiel takého spoľahlivého človeka ako ty?“ skonštatoval a vstal . Bol so sebou spokojný. Dnes vyriešil množstvo problémov a do očí jeho priateľa sa zase vrátilo šťastie.

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

KONEČNĚ

(soraki, 17. 2. 2008 18:52)

jsem se dostala na net a početla si. Fakt nádherné kapitoly!!! Strašně moc se těším na ten nový přírůstek :-D - mlhla by to být dvojčata, byla by to sranda :-D

To jsou mi věci

(Peťa, 17. 2. 2008 16:17)

Patrik se žení...ale nějak se mu do toho nechce :-) Souhlasím s Cassie ohledně jmen dětí, ale Remus by mohl mít podezření... A konečně by se dozvěděl pravdu!!! Taky jsi mě celkem překvapila tím, co už kluci umějí! Ještě jim není 10 a kouzlí jako dospělí!! Prostě mazec! Jen tak dál!!!

to bol skok

(bella, 17. 2. 2008 15:08)

pekne si zhrnula tie roky ale chybaju mi casti o patrickovi a selene nejake ich zoznamovanie nieco pikantnejsie aby to nebolo take strucne ved ziaden vztah nieje taky dokonaly pls porozmyslaj o tom

nadhera

(julili, 17. 2. 2008 14:58)

uuuuzas.....teda...chlapci nam narastli......by som sa inak smiala keby to aj teraz boli dvojicky:D:D:D:D:DD:D:DD.....

...

(Cassie, 17. 2. 2008 14:55)

s touto kapitolou si mi úplne vyrazila dych. Nečakala som to, ale som rada, že sa Patrick (Sirius) bude ženiť. Teším sa aj na Patrickovo dieťa (keď to bude syn, mohol by sa volať James a keď dievčatko, tak Lily - Lilian :)). Veľmi ma teší aj fakt, že si do príbehu zapojila aj Jamesa :). Ale už sa viac rozpisovať nebudem, lebo by som neskončila ani do zajtra. Len chcem vedieť, že koľko kapitol by mala mať táto poviedka, aby som sa mohla začať psychycky pripravovať na koniec a začiatok ďalšej (určite úžasnej) poviedky. :D Ďakujem... aj keď nebudem rada, keď poviedka skončí, ale všetky dobré veci raz musia skončiť presne tak, ako poviedka Neporušiteľný sľub... :(