24. Výlet k moru
24. Výlet k moru
„Aké je to , byť kameňom?“ spýtal sa Kieran, keď sa v ten deň uložili do postele. Ležal s rukami za hlavou a snažil sa predstaviť si, ako sa asi cíti taký kameň, ale nedarilo sa mu to.
„Stiesnené, nudné, nekonečné.....ja vlastne ani neviem, ale ten pocit sa mi vôbec nepáčil,“ odpovedal ticho Brentan.
„Myslíš, že sa budem musieť na kameň premeniť aj ja?“ spýtal sa Kieran a nebolo mu veru všetko jedno.
„Neviem, ale doteraz si si tiež musel vyskúšať všetko, či nie?“
„Nie, nemusel,“ odporoval Kier , prevrátil sa na bok a pozeral sa na brata, „nemusel som skúšať rastliny . Vždy to boli len zvieratá , hmyz a také všelijaké potvory, ale nikdy to neboli rastliny. Vieš čo si myslím, že ja to ani neviem,“ povedal zamračene a znovu si ľahol na chrbát.
„A chcel by si to vedieť?“ spýtal sa Brentan a sadol si v posteli, aby na brata lepšie videl. Ten ležal mlčky a rozmýšľal. Nakoniec len potriasol hlavou a uškrnul sa.
„Ani nie,“ povedal s miernym odporom, keď si spomenul, ako vyzerala tráva, keď prešla tráviacim systémom kravy. „Rastliny a kamene sú nudné, nemôžu sa hýbať a to sa mi vôbec nepáči. Ja mám radšej, keď mám voľnosť pohybu a ležať niekde pri ceste ako kameň, to by som nechcel.“
„Hm!“ zamyslel sa Bren, „ ani mne sa to nepáči,“ súhlasil s bratom a zavrel oči. Nechcel na to už myslieť, radšej premýšľal nad sobotňajším výletom k moru. Dúfal, že naozaj pôjdu, lebo toto bol už tretí pokus. Tentokrát sa to už snáď vydarí, lebo im otec prezradil, že na výlet s nimi pôjde aj Selena.
Chlapci sa veľmi tešili na sobotu a čas sa ako na potvoru strašne vliekol. Dni sa ťahali ako žuvačka a keď bol konečne piatok, nevedeli sa už dočkať. Stan ich na tréningoch neprestával preháňať a tak mali obaja stále poriadnu svalovicu. Chôdza po schodoch bola utrpením a otcove nároky na premieňanie sa tiež každým dňom zvyšovali.
Prekvapenie im pripravil aj Remus, ktorý im kompletne zmenil rozvrh hodín. Vypustil väčšinu hodín písania a čítania literárnych diel stredoveku a namiesto toho mali zemepis , dejiny mágie a históriu muklov, základy cudzích jazykov, matematiku a čarovanie. Mali čo robiť takmer po celý deň a voľna bolo stále menej. Do herne sa už takmer ani nedostali, ale začínali si uvedomovať, že ich to tam už tak neláka, ako predtým. O to viac sa tešili, že v sobotu pôjdu na výlet. Keď to Patrick videl, rozhodol sa, že nikomu nedovolí, aby im ten výlet pokazil.
Konečne prišiel dlho očakávaný deň. Ráno sa Kieran zobudil ešte za tmy . Uvedomil si, že je sobota a dnes idú na výlet. Vyletel z postele a skočil ku Brenovi.
„Bren! Vstávaj!“ triasol s bratom, ktorý mal ešte polnoc a odmietal otvoriť oči. „Vstávaj, konečne je sobota, ide sa na výlet!“
„Ešte je tma, chce sa mi ešte spať,“ šomral Brentan a oháňal sa rukami, ale Kier bol neodbitný. Ťahal mu prikrývku dovtedy, kým ho nevyduril z postele. „Kier, prestaň!“ oboril sa nakoniec na brata a vytrhol mu prikrývku z ruky. „Vonku je ešte tma a otec celkom určite ešte spí!“
„Nespí, lebo som ho včera počul, ako kázal škriatkovi, že má pripraviť piknikový kôš na siedmu hodinu a aj Selenu má upozorniť, že sa stretneme v hale o päť minút sedem.“
„Prečo tak skoro? Voda na pláži bude studená!“ brblal Bren a neochotne si sadol.
„To je jednoduché, nepôjdeme k Atlantiku, ale na niektorý z tichomorských ostrovov,“ mudroval Kier a zhľadúval si veci na oblečenie.
„Otec nepovedal, že si máme obliecť veci do trópov a vôbec, tak ďaleko by nás nevzal,“ krútil hlavou Bren rozhodne.
„Nás možno nie, ale Selenu áno,“ odvrkol Kier a sadol si na postel k nemu. „Myslíš, že sa mu páči?“
„Kto? Selena?“ spýtal sa Bren a zamyslel sa. „Asi áno, vyzerá to tak a počul som, že niektorí sa stavili, kedy spolu začnú chodiť,“ poznamenal a prizrel sa Kierovi, „tebe sa nepáči?“
„Je pekná, ale prečo otec, prečo si nenájde niekoho iného?“ durdil sa Kier , mračil sa a nervózne prevracal v rukách časti oblečenia.
„Kier, ty žiarliš na otca?“ čudoval sa Brentan a ticho sa rozosmial.
„Už teraz má na nás málo času a keď si začne niečo so Selenou, tak ho už nebude mať vôbec,“ odpovedal Kier naštvane.
„No vidíš, ešte pred chvíľou si sa nemohol dočkať, kedy pôjdeme spolu na výlet a teraz sa mračíš,“ uškieral sa Brentan a šťuchol brata do hrude tak, že sa prevalil na postel.
„Héj! Čo robíš?“ skríkol, ale Bren už vyskočil a utekal do kúpelne . „No počkaj!“ vykríkol Kier, zvalil sa z postele a vbehol do dverí kúpelne, aby si to s bratom vybavil. Vo dverách ho zastavil prúd vody zo sprchy, ktorým na neho mieril Bren. „Áááá!“ zvýskol a vystrel pred seba ruky v obrannom geste. Prúd vody sa náhle odklonil , vrátil sa späť a zlial aj Brena od hlavy až k pätám. Ten od údivu pustil sprchu z rúk . Hadica sa pod tlakom vody skrúcala a zaliavala kúpelňu záplavou studenej vody. Než sa Brentan spamätal, plávala kúpelňa , plávala aj spálňa , voda sa rozlievala už aj pod dverami a liala sa po chodbe. Obaja chlapci stáli ako zmrazení a postava, ktorá práve prechádzala po chodbe sa pokĺzla na mokrej dlažbe , smiešne zamávala rukami v snahe udržať rovnováhu a spadla rovno na zadok.
„Sakra, čo je to? Lumos!“ ozval sa hlboký, mužský hlas a chodbu zalialo jasné svetlo z rozsvieteného prútika. „Kde sa tu vzala tá voda?“ čudoval sa Torun, ktorý sa práve vracal z akcie a mienil si cez južné krídlo skrátiť cestu . Vyškriabal sa na nohy , prešiel si znechutene rukou po mokrých nohaviciach , zaškľabil sa a vo svetle prútika sa poobzeral. Spod jedných dverí vytekal prúd vody. Tie dvere dobre poznal, lebo na ne pár rokov kládol Silencio, aby zabránil akémukoľvek zvuku preniknúť do izby Patrickových synov., A teraz sa spod nich valí voda! Pre Merlina! Čo sa tam stalo? ´ vydesil sa , niekoľkými skokmi prekonal vzdialenosť a rozrazil dvere. Dlážkou tiekol potok a prúd prichádzal jednoznačne z kúpelne. Obe postele boli prázdne a všade bolo ticho. Torunovi na chvíľu prestalo od strachu biť srdce, preletel miestnosť a vtrhol do kúpelne. Obaja chlapci stále oproti sebe a skôr sa ponášali na dve sochy, než na živé bytosti . Na dlaždiciach sa zvíjala v grotesknom tanci sprcha a zalievala všetko okolo seba prúdmi vody.
„Čo to do pekla robíte!“ zreval Torun a až vtedy sa obaja prebrali. Bren sa vrhol k sprche a Kier spustil ruky. Vyzerali, akoby sa preberali z dákeho sna, alebo kliadby.
„Len sme sa hrali,“ zamrmlal zmätene Bren a pozeral sa na spúšť, ktorá bola všade naokolo.
„Prečo sa nehráte nejako normálne?“ burácal Torun a vytiahol prútik „Dehydratio omnia!“ zvolal a prešiel prútikom po kúpelni. V priebehu niekoľkých sekúnd bolo všetko suché. Mračil sa, ale zopakoval kúzlo ešte trikrát, než sa všetko vrátilo do normálenho stavu. „Mali by ste sa poutiera a prezliecť!“ doporučil obom, keď si všimol ich mokré pyžamá a vlasy.
„Nepovieš to otcovi?“ spýtal sa Kier a vrhal na neho spod obočia prosebný pohľad. Torun sa zamračil, ale napokon pokrútil zaporne hlavou.
„Nie, ale už sa tak nehrajte! Narazil som si kostrč, teraz si pár dní nebudem môcť poriadne sadnúť,“ šomral nahnevane a otočil sa na odchod.
„Ďakujeme!“ zavolali za ním dvojhlasne a on sa len uškrnul a mykol plecami a odišiel.
„Čo to bolo?“ spýtal sa Bren, keď si prezliekali mokré pyžamá a na chvíľu zaliezli do postele, aby sa trochu zahriali. Tá voda bola predsa len studená.
„Neviem,“ triasol sa Kier od zimy a cvakal zubami.
„Možno by sme to predsa len mali povedať otcovi,“ nadhodil Bren , ale Kieran rozhodne potriasol nesúhlasne hlavou. Pozrel na hodiny a keď videl, že je už šesť, začal sa obliekať. Bren na neho ešte chvíľu zamyslene pozeral. Ale potom tiež vyliezol z postele a obliekol sa. Vzali si pripravené oblečenie a vybehli z izby. Dvere na jednej z izbieb sa práve otvorili . Vycúvala z nich Martha a v náručí niesla plný podnos.
„Okamžite sa vráťte!“ prikázala im a hnala ich pred sebou ako húsence. V izbe položila podnos na stôl a ukázala rozhodne na stoličky. „Najskôr sa poriadne naraňajkujete a potom môžete ísť, ale kým to všetko nezmizne, nepohnete sa odtiaľto!“ vyhlasila a zastala si pri dverách, aby im bolo jasné, že cez ňu sa nikam nedostanú. Neostávalo im nič iné, len poslúchnuť. Ani veľmi neprotestovali, boli už poriadne hladní a tak jedlo z podnosu naozaj akoby zmizlo. Martha sa spokojne usmiala , vzala podnos a kývla hlavou, že už môžu ísť.
O chvíľu už obaja stepovali v hale, ale otec a Selena sa dostavili presne päť minút pred siedmou. Chlapci už mali zatiaľ spočítané všetky dlaždičky , dokonca ich rozdeli po farbách a tvare, než sa konečne dočkali.
„Hľadal som vás v izbe,“ poznamenal sucho otec a podozrievavo si ich premeral. „Prečo ste nepočkali na mňa tam?“
„Tešia sa,“ usmiala sa Selena a navliekla si popruh batohu cez plece. „Ako pôjdeme?“
„Mám tu prenášadlá,“ vytiahol z vrecka dva kamienky s ružovými žilkami a jeden podal Selene. „Aktivujú sa poklepnutím prútika,“ dodal a pozrel na synov, „Brentana si vezmem ja a ty ber Kierana, aby sme ich niekde po ceste nestratili, je to ďaleko.“ Selena len prikývla a prizrela sa chlapcom bližšie. Kieran sa zaškaredil a urobil krok k nej . Len sa usmiala, objala ho okolo pliec klopla prútikom o kamienok a obaja zmizli . Patrick urobil to isté a s Brentanom v náručí tiež zmizol.
Primiestnili sa na okraj nádhernej pláže s takmer bielym, jemným pieskom. Tvoril ju poloblúkovitý záliv, konce ktorého vybiehali hlboko do vôd oceánu. Voda bola belasá a mierne sa vlnila. Vietor skoro nefúkal a palmy za ich chrbátmi len tíško ševelili listami. Bol tu neskutočný kľud a ticho. Nikde ani živáčka, len more, piesok a palmy.
„Nádhera,“ zašepkala Selena, akoby sa bála narušiť toto priam velebné ticho hlasnejšími slovami. Oči jej žiarili ako hviezdy a tvár jej zružovela. Aj chlapci sa obzerali dookola s nadšením.
„Môžeme ísť do vody?“ spýtal sa netrpezlivo Brentan a už si rozopínal gombíky košele a sťahoval tričko. Kieran zhodil topánky aj s ponožkami a s nadšením sa prehŕňal bosou nohou v jemnom piesku pláže. Obaja žiarili šťastím a Patrick si pomyslel, žeby si s nimi mal vyjť na výlet častejšie. Musia mať aj nejakú zábavu, nie sa len stále učiť!
„Počkajte chvíľu, ohradím to zábranami a potom môžete, nebude to trvať dlho,“ povedal, vytiahol prútik a vykročil po pláži.
„Pomôžte mi rozprestrieť deky,“ vyzvala ich Selena a otvorila batoh, ktorý mala doteraz prevesený cez plece. Vytiahla s neho niekoľko tenkých diek, uterákov a osušiek. S pomocou oboch chlapcov ich rozprestrela v tieni paliem a všetko , čo chlapci zo seba zobliekli, zase naskladala do batohu. „To aby ste ich nemali potom plné piesku,“ povedala s úsmevom, chvíľu sa hrabala v batohu a vytiahla ľahké, ale pevné sandále a podala ich chlapcom. „Piesok bude neskôr horúci a pod palmami môžu byť jedovaté živočíchy a hmyz. Radšej si ich potom vezmite, keď pôjdete skúmať ten lesík.“ radila im, usadila sa na deku a pozorovala, ako Patrick máva prútikom na vzdialenom konci pláže.
Naozaj mu to netrvalo dlho. Ešte párkrát mávol prútikom smerom k moru a kývol im, že more je len ich. Pochopili to okamžite , pozreli na seba a s úsmevom vbehli do vody. Selena sa tiež usmiala a vyzliekla sa do plaviek. Natiahla sa na deke a čakala, kým k nej Patrick príde. Pozorovala ho s prižmúrenými očami a uvažovala, či sa ho má opýtať na to, čo ju už tak dlho trápi, alebo to má radšej nechať tak. Než sa k nej Patrick priblížil, rozhodla sa, že ešte počká. Možno bude aj vhodnejšia príležitosť.
„Nie je to hlboké?“ spýtala sa, keď sa otočil k moru a sledoval, ako chlapci vyvádzajú vo vode.
„Až tam ďalej,“ kývol hlavou k výbežkom. „Tu na okraji je to pomerne bezpečné, ale aj tak ich nenecháme bez dozoru,“ otočil sa k nej a premeral si ju hodnotiacim pohľadom.. Selena zrozpačitela a líca jej zružoveli . Nemala takéto pohľady rada a tak sa na Patricka zamračila. Vzápätí si spomenula, ako sa na neho pozerala ona a očerveneli jej aj uši. Najradšej by sa zavŕtala hlavou do piesku ako pštros, aby to nevidel. V jej veku a červená sa, ako nejaká pubertiačka . Patrick si všimol , ako očervenela a s úsmevom sa začal tiež vyzliekať. Selena odvrátila pohľad a zahľadela sa radšej na more.
„Netušil som, že si taká hanblivá,“ povedal s úsmevom a natiahol k nej ruku, „ideme do vody!“ Vstala a nevšímajúc si podávanej ruky zamierila po piesku do objatia mora. Voda bola teplá, ale vzduch ešte teplejší a tak ju na niekoľko sekúnd striasla zima. Zastavila sa a vtom ju zodvihli mocné ruky do výšky a niesli k väčšej hĺbke. Prekvapením vypískla, ale potom sa už len smiala , keď sa k nim s nadšením pridali obaja chlapci. Mala čo robiť, aby im spoň na chvíľu ušla, aby ju tam niekde v zápale hry náhodou neutopili. Uložila sa do tieňa palmy a zavrela oči . Nad hlavou jej šumeli veľké listy, telo ovieval teplý vánok a od mora sa nieslo nadšené výskanie a Patrickov zvláštny smiech, ktorý jej trochu pripomínal štekot veľkého psa. Po dvoch hodinách, keď usúdila, že z vody celkom určite vylezú nadobro rozmočení, vytiahla z batohu piknikový košík.
„Amplio!“ poklopala prútikom po košíku, ktorý nebol väčší, než zápalková krabička a keď sa zväčšil do pôvodnej veľkosti, vstala a začala mávať na tých troch vodníkov, ktorí toho máčania sa ešte stále nemali dosť. „Obéééd!“ zavolala a keď sa k nej otočili, mávala ešte intenzívnejšie. „Obééd!“ zavolala znovu a po súhlasnom Patrickovom zamávaní si kľakla ku košíku , otvorila ho a nazrela dnu. „Teda,“ vykĺzlo jej uznanlivo , spokojne prikývla a začala z bezodných útrob piknikového koša vyťahovať, obložené misy, čerstvé pečivo, sladké ovocné koláčiky, ovocie a nakrájanú zeleninu.
„Koláče!“ vykríkol jej za chrbtom Kieran, ktorý dobehol prvý a zvalil sa na deku. Okolo neho sa rozvíril oblak jemného piesku. Selena sa zamračila a pokrútila hlavou.
„Ty máš rád, keď ti koláče škrípu v zuboch?“ spýtala sa a zdvihla prútik : „Purgo!“ zavolala a vzápätí ju zasypali ďalšie spŕšky jemného piesku, keď pri deke smykom zabrzdili Brentan s Patrickom. Teraz už bola vážne naštvaná a Patrickov ospravedlňujúci úsmev to nemohol len tak napraviť.
„Purgo!“ povedali obaja súčasne a jemný piesok , ktorý ako hmlový závoj pokryl celú deku zmizol.
„Druhýkrát si už dáme pozor,“ povedal Patrick a Selena sa zatvárila veľmi neurčito. Nebola si istá, či ešte nejaké drukýkrát vôbec bude.
Komentáře
Přehled komentářů
to co bolo v tej kupelke??.....dalsia zahada??........uuuuuha.....tesim sa......inak....davno som ti nenapisala ako je to uzasne napisane.....to vies skleroza...
Idilka
(Peťa, 14. 2. 2008 19:00)
Tomá říkám rodinná idilka :-) Hned bych se přemístila za nimi!!! Kluci přítomnost Seleny nesou statečně, tak by si už mohla s Patrikem něco začít!! :-)
A to v koupelně, nebyla to náhodná magie???
zlaté :)
(Cassie, 14. 2. 2008 16:59)veľmi pekne napísané (ako vždy), som zvedavá, čo to v tej kúpeľni bolo :). A tak isto by som rada vedela, či ich necháš, aby si výlet užili, alebo im tam pripletieš nejakého smrťožrúta :). Ja som za tú prvú možnosť... :) Teším sa na ďalšiu :). A tá Selena... čo je zač?? Objasníš nám to už?? :)
nom
(julili, 14. 2. 2008 20:02)