Jdi na obsah Jdi na menu
 


23.Tráva, ruža a kameň

13. 2. 2008

23. Tráva, ruža a kameň 

„Prečo sa musíme učiť tak podrobne o tráviacej sústave bylinožravcov?“ vykríkol zúfalo Kieran, keď už po šiestykrát čítal  podrobný popis zažívania hovädzieho dobytka.

„Aby si vedel, kde skončíš, ak sa premeníš na trávu, alebo na krík,“ odpovedal mu Remus , vzal mu knihu a vyčaroval medzi nimi peknú kravku. Chlapci zamračene sledovali, ako si stračena odtŕha celé chumáče trávy a prežúva. Následne na to začala priesvitnieť a požutý chumáč putoval  do bachoru a tam napučal . Potom sa ten chuchvalec už takmer neidentifikovateľnej hmoty vracal cez čepiec späť do ústnej dutiny, kde ho kravka dôkladne prežula , spokojne sa pri tom rozvaľovala na tráve a oháňala sa dlhým chvostom. V sleze sa potrava rozložila a pokračovala do čreva. Nakoniec skončili nestrávené zvyšky  na tráve.

„Fuj!“ zozelenel Brentan a chvíľu to vyzeralo, že svoj vlastný žalúdok neudrží na mieste. „Všetky rastliny skončia takto?“ spýtal sa a pozrel zhnusene na Remusa.

„Nie, nie všetky, len tie, ktoré nejaké zviera zožerie ,alebo človek zje! Nie je v tom príliš veľký rozdiel!“ uškrnul sa Remus , pretože veľmi dobre vedel, kvôli čomu sa to musia učiť takto názorne.

„Myslím, že dnes nebudem jesť a asi ani zajtra,“ zastonal Kieran a okázalo sa držal za brucho.

„Aha! Fajn!“ prikývol Remus, „Aspoň neubudne,“ doložil a pokračoval vo výklade. „Premeniť sa na ružový krík v sade je síce dobrá schovávačka a nikto vás nebude podozrievať, ale vystavujete sa nebezpečenstvu, že vám niekto odtrhne nejakú končatinu.“

„Nemôže mi odtrhnúť žiadnu končatinu,“ parodoval Brentan jeho slová a trochu zružovel rozhorčením, „nebudem mať žiadne končatiny!“

„Po tom, keď si niekto odtrhne z kríka niekoľko ruží, tak naozaj nebudeš mať žiadne končatiny!“ prikývol Remus a vážne sa na neho pozrel. Obaja chlapci na neho mlčky civeli a úporne premýšľali.

„Chcete tým povedať, že keď sa premením na rastlinu a niekto, alebo niečo z nej kus odtrhne, tak ma tým zraní?“

„Áno, môže ti spôsobiť dokonca smrteľné zraneniem,“ prikývol súhlasne Remus a Brentan sa ostro nadýchol .

„Nechápem to!“ vyhlásil zamračene a Remus sa s pochopením usmial. Podstata  transformácie sa nevysvetľovala ľahko a nebola jednoduchá ani na pochopenie. On sám ju pochopil , až keď bol oveľa starší než Brentan. Aj v očiach Kierana bolo vidieť, že má s tým problémy.

„Pozrite,“ začal a vyčaroval guľu magickej energie a v nej postavu, „ toto je vaša hmota, ktorá sa celá pretransformuje do nejakého iného tvaru,“ povedal a vedľa postavy sa začali objavovať rôzne zvieratá, rastliny, alebo kamene. „ Koľko vezmem z jedného, toľko ubudne z druhého ,“ povedal, ale Brentan nesúhlasne pokrútil hlavou.

„To nie je pravda!“ vyhlásil suverénne. „Ja som oveľa väčší, než ruža a môžem sa na ňu premeniť.

„Áno, lebo ti pomáha mágia, ktorá sa nachádza v tvojom tele, ale to všetko je len príslušný pomer, nič viac,“ dopovedal pokojne Remus. „Ty sa zmeníš na ružu , niekto ju vezme do ruky a začne jej odtŕhať lupienky, alebo odlamovať ostne. Všetka hmota, ktorá  sa tak stratí ti bude pri spätnej premene chýbať.“

  Bratia sa na seba pozreli a strašne sa mračili. Striedavo pozerali do gule, potom na seba a nakoniec Kieran vyhŕkol. „Na čo je potom celá taká premena dobrá, keď je to také nebezpečné?!“

„Občas sa to zíde, len človek , ktorý má takéto schopnosti  musí vedieť ,  na čo si má dávať pozor!“ pokrčil Remus plecami. „Spomente si, čo vám otec hovoril o vašom vzdialenom predkovi,“ povedal varovne. Brentan sa uškrnul, ale pod Remusovým nesúhlasným pohľadom zvážnel.

  Od okamžiku, keď sa Brentan premenil na nosorožčíka uplynulo už šesť mesiacov a obaja chlapci cvičili premeny. Najskôr s otcom, neskôr s Remusom, ale stále ešte veľmi neochotne. Transformácia bola veľmi bolestivá a presvedčiť ich, aby cvičili nebolo jednoduché. Nakoniec sa Patrick musel uchýliť k príkazu. Počas tým šiestich mesiacov  sa ukázalo, že Brentan  má schopnosti Naturomága a Kieran Omniferinusa. Nijako to pred chlapcami nepreberali a oni to zatiaľ nerozlišovali. Patrick od toho dňa trávil s nimi toľko času, koľko mu len povinnosti dovolili.

  Remus zrušil guľu a ukončil hodinu. Teraz mali chlapci dve hodiny fyzickej prípravy, pri ktorej bol  ich  trénerom Stan a potom ďaších pár hodín cvičenia premien.

  Teraz mal pre zmenu dve voľné hodiny Remus a tak sa pobral domov k Ragne a deťom. Využíval každú voľnú minútu, aby mohol byť s nimi, lebo už sa pokúšali loziť a Ragna mala s nimi plné ruky práce. Otvoril dvere do bytu a ticho nazrel. Ragna sedela za stolom a kŕmila Siru roztlačeným banánom. Malý Sírius sedel v detskej sedačke a pozorne celý proces sledoval. V ústach sa mu na ďasnách  tlačili prvé zuby a tak slintal, ako bernardín. Remus ho vytiahol zo sedačky , posadil si ho na kolená a pritiahol si druhú misku , v ktorej bol pripravený banán pre Síriusa. Najskôr ho poutieral, hoci vedel že je to takmer zbytočné a začal ho kŕmiť.

  Patrick sa zatiaľ trápil v pracovni nad celou horou nevybavenej korešpondencie. Už najmenej po stýkrát uvažoval, žeby potreboval nejakú sekretárku. Organizácia sa rozrastala , papierová práca a organizačné záležitosti ho stále častejšie zdržovali v paláci. , Ak to takto pôjde ďalej, tak sa do terénu ani nedostanem,´ pomyslel si, keď odkladal ďalší pergamen do zakladača. Dnes ho od práve odvádzali aj myšlienky na Selenu. Už dlho po nej pokukoval a keď si všimol, že záujem je obojstranný, rozhodol sa ich dosiaľ čisto pracovný vzťah, presunúť do inej roviny. Trochu nervózne pozrel na hodiny a potom sa rozhodol, že je čas ísť na obed. Veľmi dobre vedel, že práve o tomto čase by tam mala Selena byť.

  Jedáleň bola poloprázdna. Patrick ju preletel jediným pohľadom a s úľavou si vydýchol . Pri jednom zo stolov sedela aj Selena. Rozhodným krokom zamieril k tomu istému stolu .

„Máš tu voľno?“ spýtal sa, hoci pri stole nikto okrem nej nesedel. Prekvapene zamrkala a ukázala rukou dokola .

„Koľko len chceš,“ usmiala sa a pokračovala v študovaní jedálneho lístka. Potom po jednom z jedál poklopala prútikom a o chvíľu sa pred ňou objavil plný tanier špenátu a na ňom dve volské oká. Patrick, ktorý sa práve rozhodoval medzi rezňom so zemiakmi a rožtenkou s ryžou sa na tú zelenú hmotu znechutene zaškľabil.

„To chceš naozaj jesť?“ spýtal sa nedôverčivo a zazeral na špenát, nevinne ležiaci pre ňou.

„Jasné, je to dobré,“ prikývla a začrela lyžicou. Patrick len pokrútil hlavou a objednal si rezeň. Keď sa pred ním objavil tanier s veľkým , dozlatova vypraženým rezňom a chrumkavými zemiakmi, ukázal naň a usmial sa.

„Toto je lepšie, nemyslíš?“ spýtal sa, ale Selena len pokrčila plecami a spokojne sa kŕmila špenátom. Hoci Patrick začal neskôr, dojedli takmer súčasne. Prázdne taniere zmizli  s keď sa Selena zavrtela a chcela vstať, zastavil ju pohybom ruky. „Nevypiješ si so mnou ešte kávu?“ pozrel na ňu trochu prosebne a tak si znovu sadla , oprela si lakte o stôl a zahľadela sa na neho.

„Dnes si dáky iný,“ poznamenala zamyslene, „stalo sa niečo?“

„Možno,“ usmial sa Patrick a ponad pariacu sa šálku kávy sa jej zahľadel do tmavých, hnedých očí.

„Povieš mi, čo sa stalo, alebo mám hádať?“ spýtala sa s úsmevom .

„Chcel som sa ťa na niečo spýtať, ale teraz neviem, či sa to hodí,“ začal trochu zdiaľky  

„Spýtaj sa a ja ti poviem, či sa to hodí,“ odpovedala a povzbudzujúco sa usmiala.

„No, ako myslíš,“ zaváhal, ale potom sa konečne odhodlal. „Vieš, sľubil som chlapcom, že ich vezmem v sobotu k moru, tak som sa ťa chcel spýtať, či by si nešla s nami,“ dopovedal a pozrel jej znovu priamo do očí. Od prekvapenia sa jej rozšírili zorničky a potom sa usmiala.

„Nebudú sa chlapci hnevať, ak s vami pôjdem? Asi by chceli byť len s tebou . “

„Nie, celkom určite sa hnevať nebudú,“ uisťoval ju Patrick a čakal, ako sa rozhodne.

„No, keď ja neviem,“ začala , ale Patrickov prosebný pohľad ju dojal. Ešte nikdy sa na ňu takto nepozeral a tak váhavo prikývla. Okamžite sa rozžiaril, ako vianočný stromček  a od radosti sa zhlboka napil kávy, ktorá ležala pred ním. Vzápätí horúcu tekutinu vyprskol do okolia a rýchlo dýchajúc si  chladil popálené ústa. Selena, ktorú oprskal  horúcou kávou sa smiala tak, že skoro spadla zo stoličky. Až po hodnej chvíli sa upokojila a súcitne sa na neho pozrela.

„Bolí?“ spýtala sa trochu zlomyselne a utierala si kávu z tváre. Patrick  ublížene prikývol a neprestával sa nadychovať ústami. Keby sa nehanbil, vyplazil by jazyk ako pes, alebo by si ho namočil v studenej vode. ,To je nápad!´ pomyslel si a objednal si studenú minerálu. Nabral si ju do úst a bolesť sa zmiernila. Selena ho s úsmevom pozorovala a potom vytiahla prútik: „Perpurgo!“ povedala  a všetko zas bolo čisté.

„Prepáč,“ ospravedlňoval sa Patrick, keď už bol zase schopný hovoriť, ale šálku so zvyškom kávy odsunul rozhodne preč od seba. Radšej sa ešte napil studenej minerálky a venoval vrelú myšlienku Agde, ktorú dnes celkom určite navštívi. S takým spáleným jazykom tu nebude niekoľko dní  pobehovať.

„Nič sa nestalo, také niečo sa občas prihodí každému, ale možno ťa to odradí od toho výletu,“ opýtala sa skusmo, ale Patrick tak rozhodne krútil hlavou, že sa musela usmiať. „Tak dobre, ak to myslíš naozaj vážne a chlapcom to nebude, vadiť...“ Nasledovalo ďalšie záporné pokrútenie hlavy a ďalší úsmev. ,No, dnes je asi deň úsmevov,´ pomyslela si , keď sa pozerala, ako Patrick bojuje s boľavým jazykom. Od ich prvého spretnutia premýšala nad tým, čo sa vlastne medzi nimi tak náhle pokazilo. Vtedy mala dojem, že sa mu páči. Aj on sa páčil jej, ale v jedinom okamihu sa zmenil , celý stuhol a odišiel. Viac sa neozval a keby mu vtedy neposlala tú žiadosť, asi by ho už nikdy nevidela. Vôbec tomu nerozumela a tak ju pozvanie na výlet potešilo. Možno sa naskytne príležitosť, aby  sa ho na to opýtala.

„Nezabudni si vziať plavky,“  odporučil jej a šelmovsky sa usmial. Hneď na to sa mu na tvári objevil bolestný výraz.

„Mal by si zájsť na ošetrovňu, Agda určite má nejaký elixír, ktorý ti tie popálené ústa vylieči,“ poľutovala ho , keď len mlčky prikývol a pobrala sa do zbrojnice. Dnes mali skúšať nejaké nové kúzla, ktoré budú potrebovať na akciu  vo Švédsku.

   Patrick zamieril rovno na ošetrovňu a po niekoľkých nepríjemných minútach , keď sa Agda konečne dosmiala, dostal elixír na popáleny. Stačilo si niekoľkokrát vykloktať a potom ho podržaľ v ústach a jazyk bol ako nový.

   Na dobrej nálade mu to nepridalo a tak sa rozhodol, že zájde za Remusom . Určite bude teraz doma, je čas kŕmenia detí a Remus sa o tie svoje stará naozaj veľmi vzorne. Koniec koncov, ani sa niet čomu čudovaž, vždy bol taký, odkedy si ho pamätal, vždy všetko robil poctivo . Ako zamestnávateľ si nemohol priať nič lepšie, ako priateľ by mu prial trochu viac sebadôvery. Aj keď v posledných mesiacoch sa aj Remus dosť zmenil. Je oveľa veselší a pokojnejší. Asi má na neho Ragna dobrý vplyv. Ich priateľstvo bolo zas , alebo už , pevné a tak, keď sa dvojičky narodili, požiadal ho Remus, aby im išiel za krstného otca. Prekvapilo ho to, ale nedalo sa z toho vycúvať. Remus by sa celkom určite pýtal, prečo a on mu to nemohol povedať. Súhlasil, ale keď mu povedal, aké meno vybrali s Ragnou pre chlapca, takmer si to rozmyslel. Myklo ním tak, že sa Remus na neho dlho pozeral veľmi podozrievavo. Už párkrát bol naozaj blízko prezradeniu, ale nakoniec ho vždy dokázal presvedčiť o tom, že to bola len náhoda.

  Zaklopal na dvere a keď ich otvoril, naskytol sa mu pohľad na rodinnú idylku. Remus sedel pohodlne v kresle, pospevoval si akúsi pomalú melódiu a na na hrudi mu pomaly zaspával s palcom v ústach malý Sírius . Svetlohnedé kučery mu už dosť podrástli a teraz sa mu prilepili na spotené čielko. Patrick sa usmial , sadol si vedľa Remusa a s úsmevom pozoroval, ako sa malému zatvárajú oči. Ragna, ktorá už uložila Siru sa vrátila a vzala Síriusa Remusovi z rúk.

„Dám ho radšej do postieľky, lebo potom nebude chcieť spať nikde inde, len Remusovi v náručí,“ povedala a Síriusa odniesla preč.

„Mne to nevadí,“ zasmial sa Remus a z hlbokým nádychom sa popreťahoval,“skoro som aj ja zaspal. Ale to je vždy tak, idem ich uspať a spím skôr, než zatvoria oči,“ posťažoval sa. „Aby som nezabudol, chlapci sa sťažovali, že sa musia učiť o rastlinách a zvieratách príliš podrobne.“

„Nech sa sťažujú radšej oni teraz, ale ja sa nebudem  musieť v budúcnosti báť ,“ povedal pokojne Patrick.  „V sobotu ich vezmem na ten dlho odkladaný výlet, len dúfam, že nám do toho nič nepríde,“ oznámil s úsmevom.

„To sa na ten výlet tak tešíš?“ čudoval sa Remus a prezeral si Patrika.

„Samozrejme, ale pôjde s nami aj Selena,“ povedal a snažil sa tváriť nezúčastnene , ale Remua neoklamal. 

„No konečne,“ vyhŕkol s nadšením , „už bolo načase, myslel som si, že ti to nikdy nedôjde!“

„Čo mi malo dôjsť?“

„Že sa Selene páčiš a ona tebe, alebo naopak, no proste sa jeden na druhého už celé mesiace pozeráte a všetci začali uzatvárať stávky, kedy si to konečne všimnete,“ hovoril Remus jedno cez druhé a Patrick len zízal.

„Netušil som, že môj súkromný život je predmetom stávok, čo som kôň?“ hneval sa, ale Remus sa len smial a dobrosrdečne ho potľapkával po pleci.

„Kde sú chlapci?“ spýtal sa , aby to nejako zahovoril, „je čas na cvičenie.“

„Budú mať radosť,“ povedal   Remus , pozrel sa na hodiny a uškrnul sa, „ asi už čakajú v cvičebni. Mali by ste začať s neživou prírodou, živú sme im už dnes dosť znechutili,“ doložil s úsmevom.

„Máš asi pravdu, je načase načrieť trochu do sveta minerálov a živlov, ale neviem, ako to Brentan zvládne,“ poznamenal s povzdychom , kývol Remusovi a vyšiel na chodbu. K dverám učebne práve prichádzali Kieran s Brentanom. Boli mokrí ako myši, pot sa z nich len tak lial. Stan ich dnes preháňal ako zduté kozy. Zdalo sa mu, že sú pomalí a hlavne leniví . Takú zaberačku ešte nezažili a to im ju sľúbil aj nabudúce. Majú sa asi na čo tešiť. Vliekli sa do cvičebne a dúfali, že sa otec zdrží v pracovni, ale prvé čo uvideli na chodbe bol otec a očividne sa chystal na hodinu s nimi.

„Ja už nevládzem,“ zastenal Brentan, keď ho uvidel a Kieranovo zakvílenie bolo dostatočnou odpoveďou. Otec sa na nich usmial a keď videl v akom sú stave, úsmev sa mu ešte rozšíril.

„Vidím, že Stan odvádza dobrú robotu,“ prikývol spokojne, „ o taký mesiac to bude celkom určite lepšie,“ upokojoval ich a dvojhlasné zakvílenie vyvolalo na jeho tvári ešte širší a spokojnejší úsmev. „Dnes mám pre vás pripravené prekvapenie,“ povedal a otvoril dvere do cvičebne. Chlapci len zastonali, lebo otcove prekvapenia už poznali. Celkom určite to bude niečo , čo ich bude veľmi bolieť. Svoje schopnosti začínali nenávidieť a najradšej by boli, keby ich vôbec nemali.

„Otec a nemohli by sme chvíľu len tak sedieť?“ spýtal sa s nádejou v hlase Brentan a prosebne sa na Patricka pozrel.

„Môžeš si chvíľu len tak poležať , ale má to jednu podmienku,“ hovoril Patrick a ukázal na žinenky.

Posadali si oproti sebe a Patrick vytiahol prútik.

„Ja sa už dnes nechcem premieňať,“ krútil odmietavo hlavou Kieran , „všetko ma bolí ešte od včera. „Nech to dnes skúsi Bren!“

„Myslíš, že by si to zvládol?“ obrátil sa k Brenovi, ale ten len pokrútil hlavou a pokúsil sa  splynúť s okolím. Práve toto Patrick potreboval.

„Ideš na to veľmi dobre,“ prikývol, „ skús sa premeniť na nejaký kameň, proste si ho predstav a skús sa transformovať.“

„Čo je, vari potrebuješ nejaký kameň na opravu steny?“ spýtal sa Brentan a zazrel na otca. „Pamätám sa , že si nás pred takouto premenou varoval!“

„Samozrejme, ale teraz som tu ja a ty sa môžeš premeniť celkom bezpečne, keby sa niečo stalo, vrátim ťa späť! Preto tie premeny predsa nacvičujeme, aby ste sa naučili, ako sa vrátiť späť z akejkoľvek formy!“ povedal Patrick dôrazne a prísne sa na Brentana zahľadel. Ten si len kvílivo vzdychol a potom sa rezignovane začal sústreďovať. Teraz mu to trvalo dosť dlho , nevedel si predstaviť, ako taký kameň vyzerá zvnútra, ale nakoniec sa mierne zablyslo a a jeho mieste ležal sivý , pomerne veľký balvan. Patrick sa naň pozrel a mierne ho striaslo. Kieran pozeral na kameň s otvorenými ústami a pery sa mu mierne chveli.

„Oci, je sa nechcem premeniť na kameň!“ krútil odmietavo hlavo a Patrick bol rád, že mu nemusí povedať, že ani nemôže. Nechcel  aby si chlapci uvedomili rozdieľ v svojich schopnostiach takto. Kedysi sa bál, že bude Brentan závidieť Kieranovi, teraz sa zase bál , aby to nebolo opačne. Vstal, poklopkal na kameň, prezrel si zblízka celý jeho povrch . Obyčajný žulový balvan, naozaj veľmi vhodný na opravu nejakého múrika. Keby sa len tak povaľoval vedľa cesty, tak ani nevie ako a naozaj sa ocitne niekde zamurovaný . Poprevaľoval kameň po žinenke a potom ho vrátil do pôvodnej polohy.

„V poriadku, premeň sa !“ prikázal jednoducho a hypnotizoval kameň pohľadom Nič sa nedialo a Patrick sa začal obávať, že bude musieť použiť prútik a Brentanovi pomôcť. Bolo by to škoda, lebo by to ešte dnes musel skúsiť znovu a on ho už nechcel viac trápiť. Práve vzal do ruky prútik, keď sa kameň začal chvieť, potom sa roztiasol a s nepríjemným prašťaním a jasným zábleskom uvoľnenej mágie sa na žinenke objavil Brentan. Bol pri vedomí, ale v očiach mal des a slzy mu tiekli potôčikom. Otec ho vzal do náručia a tíšil ho, kým sa neupokojil.

„Bolo to také zlé?“ spýtal sa a pozrel mu do očí. Brentan len prikývol , stúlil sa mu v náruči a rozplakal sa. Roztrasený  Kieran sa k nim tiež pritisol, Patrick ho objal druhou rukou a tak tam sedeli vo vzájomnom objatí, kým sa  chlapci zase neupokojili.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

chicht

(Peťa, 13. 2. 2008 19:49)

Ten Patrik je asi fakt zamilovanej!!! :-) Selena to poprskání kafem nesla sportovně :-D
Chudáci kluci, nedivím se, že se jim do přeměn nechce. Bylo mi fakt Brentana líto, když se přeměnil na kamen a zpět...
Jinak Remus je super táta! Úplně jsem ho viděla, jak sedí na gauči s malým Siriusem v náručí! :-) Jsem moc rádá, že ho pojmenoval Sirius. A holčička je Sira? A kdy se konečně Remus dozví pravdu o Patrikovi/Siriusovi???

pekna prace :)

(Ja Osobne, 13. 2. 2008 19:36)

kapitola je super, to neni zadna novinka:)
chudaci kluci, ze musi tolik trpet... ale bezpecnost je bezpecnost:)

no a Patrick a Selena... co dodat... to jak ji poprskal bylo husty:) jak nejakej pubertak:)

super....

(Cassie, 13. 2. 2008 19:19)

nemám čo dodať, len že sa teším na ďalšiu kapitollu :). S tými premenami si mala skvelý nápad a so Selenou - to bolo úžasné!!! Hlavne tá stávka.... :D:);)

jeeej

(julili, 13. 2. 2008 18:22)

jeeej...premeny......wawky wawky.....moooc dobreee

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA