Jdi na obsah Jdi na menu
 


22.Dvojčatá

12. 2. 2008

 

22. Dvojčatá

 

   Život zaklínačov sa čoskoro znovu vrátil do bežných koľají. Ivarova skupina posilnená Selenou, ktorú nakoniec prijali medzi seba, sa vydala na ostrov Sachalín, Torun so svojou skupinou bol na Kamčatke a Ragnar v Peru. Zvyšné skupiny pracovali v Európe a občas zaskočili domov. Ani Patrick sa v paláci dlho nezdržal , pretože objednávky, ktoré prichádzali boli urgentné a spolu so svojou skupinou cestoval po celom svete.

  Dni leteli, stávali sa z nich týždne a mesiace. Zima sa skončila a okolo paláca sa znovu začínala zelenieť tráva. Rozsiahly vnútorný dvor paláca bol bezpečným útočiskom a chlapci sa sem často chodievali hrávať . Tu sa mohli bezpečne jašiť a blázniť na čerstvom vzduchu, koľko len chceli. Remus  im to rád dovolil aj teraz. Vonku už bolo celkom teplúčko, slnko svietilo , tráva bolo už dosť vysoká a na stromoch sa rozvíjali prvé jasnozelené lístočky. Aj kroviny nesúce ešte niekoľko červených plodov sa už zazelenali a v kúte dvora sa do zlata rozvili kvety zlatého dažďa. Remus sa usadil do pohodlného kresla a čítal, občas pozrel na chlapcov, ktorí sa hrali  medzi krovím na skrývačku.

„...tri,dva, jedna, idém!“ volal práve Brentan a pozorne prehľadával pohľadom dvor. Remus zdvihol oči od knihy a usmial sa. Bren sa nehlučne zakrádal okolo krovia , potom opatrne  nazrel  zaň, zvonivo sa rozosmial a utekal k méte. „Mám ťa! “ volal na brata . Zamračený  Kieran vyliezol spod kríka  a vliekol sa za ním.

„Ja ťa tiež hneď nájdem,“ tvrdil o chvíľu bratovi, „tu sa niet kde schovať!“

„Nenájdeš, nenájdeš!“ uškieral sa Brentan . „Tak sa ti schovám, že ma určite nenájdeš!“ tvrdil a keď sa Kieran otočil, s lišiackym úsmevom zaliezol za krovie. Kieran sa otočil k stene a znudene počítal. Potom sa otočil a začal prehľadávať kroviská, zaliezol aj za zlatý dážď a napokon zostal stáť uprostred dvora . „Bren, vylez, ja sa už nechcem hrať!“ zavolal  a namosúrene si sadol na lavičku, vedľa Remusovho kresla.

„Čo je?“ spýtal sa ho s úsmevom Remus , keď videl jeho zamračený pohľad. „Nenašiel si ho?“

„Hm! Nie!“ zavrčal Kieran a poobzeral sa. „Bren! Tak už vylez!“ zavolal, ale na dvore sa nič ani nepohlo. Remus sa už  tiež pozeral po dvore a keď ho nevidel , zamračil sa . Kieran mal v podstate pravdu, naozaj sa tu nebolo kam ukryť, ale Brentanovi sa to podarilo. V Remusovi začalo klíčiť hrozné podozrenie a srdce sa mu divo rozbúchalo.Vstal a znovu si celý dvor pozorne prezrel. Kieran na neho pozeral s údivom . Nechápal čo sa deje, ale oči mu začali žiariť záujmom .

„Kieran, kde si videl brata naposledy?“ pýtal sa Remus a v hlase mal úzkosť. Práve pre takýto prípad ho Patrick zamestnal. Zdá sa, že sa stalo presne to, čoho sa obaja obávali už niekoľko mesiacov. Kúzlo začalo povoľovať a Brentan sa premenil. Teraz išlo o to, na čo sa premenil!

„Naposledy bol pri tom veľkom kríku , čo má tak veľa bobúľ,“ ukázal na veľký krík uprostred dvora. Remus si pozorne prezrel celé okolie kríka, ale nevidel tam nič nezvyčajné. Potom si však všimol veľkého chrobáka s čiernymi tvrdými krovkami a mohutnou hruďou, zakončenou rohom, ktorý  liezol po jednej z halúzok. Remus sa mu ešte raz prizrel a potom pokrútil nespokojne hlavou . Bleskovým pohybom ruky vzal chrobáka a pevne ho zvierajúc, zamieril do paláca.

„Kieran, ideme dnu, pre dnešok sme tu už skončili,“ povedal rozhodne a premeral si ho prísnym pohľadom.

„Kde je Brentan?“ pýtal sa Kier a neochotne odchádzal z dvora, neustále sa obzerajúc.

„Ide s nami,“ uškrnul sa Remus, „aj keď tentokrát trochu nedobrovoľne,“ doložil a kráčal rýchlym krokom po chodbe.

„Ale  kde je? Ja bez neho nikam nepôjdem!“ zastavil sa Kieran odrazu uprostred chodby a mračil sa.

„Tu!“ usmial sa Remus a ukázal mu chrobáka, ktorého držal v ruke. Kieranovi takmer vypadli oči a hneď na to sa zatváril veľmi ublížene.

„On sa premenil? Ako to, že sa mu to podarilo a mne nie?“ zafňukal a do očí sa mu nahrnuli slzy.

„Vari mu len nezávidíš?“ spýtal sa Remus a s údivom si ho prezrel. „Nemáš prečo, lebo ak sa nedokáže premeniť späť, budem to musieť urobiť ja a to bolí,“ pokýval hlavou a druhou rukou objal Kierana okolo pliec. „Váš otec nebude spokojný s tým, že sa Brentan takto spontánne premenil,“ dokončil s povzdychom a viedol ho do učebne. Z jednej zo skriniek vytiahol  štvorcovú sklenenú nádobu , vložil do nej nosorožtíka a prikryl ho knihou. Kieran sa usadil k stolu a so závisťou pozoroval brata, ako behá od jednej sklenenej steny po druhú. Remus zatiaľ pripravoval cvičebňu tak, aby sa mu chrobák nemal kam schovať a zároveň nemohol ujsť. Práve zabezpečil poslednú stenu, keď sa otvorili dvere a vošiel Patrick.

„Zdravím, kde sú chlapci?“ spýtal sa a odkladal cestovný plášť. Bolo jasné, že práve prišiel a prvá cesta viedla ako vždy priamo k synom.

„Vedľa,“  odpovedal mierne neprítomne Remus a Patrick so začudovaným výrazom otvoril dvere do učebne. Pri stole videl Kierana, ako zdvíha veľkú knihu a nakukuje do malého terária. Stuhol na mieste a obzrel sa na Remusa. Ten len prikývol a vyslal zabezpečovacie kúzlo na dvere, ktorými práve Patrick vošiel.

„Kedy?“ spýtal sa stručne , keď to všetko pochopil  a  vykročil  k stolu.

„Oci!“ zvolal Kieran a vrhol sa k nemu. V náhlivosti zabudol na knihu a nechal ju položenú na stole.

„Pozor!“ skríkol Remus, lebo uvidel, ako chrobák rozťahuje krovky a chystá sa vzlietnuť. Patrick jednou rukou objal rýchlym pohybom Kierana, a urobil dva veľké kroky. Schytil knihu zo stola a v poslednej chvíli zrazil letiaceho nosorožtíka späť.

„Kamže sa tak ponáhľaš synku?“ spýtal a ticho , zdvihol si terárium o očiam a pozorne študoval každý detail chrobáka. „Prečo sa premenil?“ spýtal sa a nespúšťal z neho  oči.

„Hrali sa na skrývačku,“ odvetil Remus .

„Takže toto tu je výsledok úmyselnej premeny, nie spontánnej,“ pokýval hlavou a nozdry sa mu zachveli nevôľou. Kierana mierne striaslo, lebo hoci na nich otec nikdy nekričal a ani ich nijako fyzicky netrestal, jeho hnev býval vždy strašný. Čím tichšie hovoril , tým viac sa triasol celý palác a všetci mu utekali z cesty. Vyzeralo to tak, že to pochopil aj ten chrobák, lebo sa pritisol do rohu terária a hrabal okolo seba nohami, akoby chcel zmiznúť z povrchu zemského a hlavne z prítomnosti nahnevaného otca.

„Práve som mu chcel dať príležitosť, aby sa premenil späť sám,“ poznamenal s naprostým kľudom Remus a jemne vytiahol Patrickovi terárium z ruky. Ten na neho len zazrel, ale nepovedal nič. S prižmúrenými očami sledoval, ako Remus vytriasa chrobáka z terária na jednu zo žineniek a volá ich posunkom k sebe. „Zatvorte tie dvere za sebou ,“ upozornil ich ešte a postavil sa k žinenke. „Brentan, premeň sa!“ vyzval ho a pripravil si prútik.

  Chrobák pobehoval vyplašene po žinenke a napokon zostal nehybne stáť uprostred nej. Otváral a zatváral krovky, vystieral krídla, aj nimi zamával, ale nič iné sa nedialo. Remus pozrel na Patricka s otázkou v očiach. Patrick len nesúhlasne pokrútil hlavou, sadol si na žinenku k chrobákovi a sklonil sa k nemu.

„Brentan, musíš sa poriadne sústrediť! Musíš myslieť na svoju podobu, veď sa poznáš, tak mysli na to, ako vyzeráš, keď sa pozeráš na seba do zrkadla. Sústreď sa!“ prikazoval mu ticho a nosorozčík znovu roztvoril krovky, ale znovu nevzlietol. Zdalo sa, že sa učupil ešte viac k žinenke, ale v tom sa jeho tvar začal meniť a s nepríjemným prasknutím sa pred nimi odrazu objavil Brentan, bolestivo vykríkol  a omdlel. Patrick sa k nemu vrhol  a náhlivo si ho celého prezrel. Potom sa pozrel na Remusa a uvoľnenejšie si oddýchol. „Je v poriadku.“ povedal a mávol prútikom : „Enervate! “  Brentan sa pomrvil a otvoril oči. Ležal v otcovom náručí a ten na neho upieral starostlivý pohľad.

„Oci, ja som nechcel!“ zašepkal ticho, „Ja som sa len chcel schovať a myslel som , že tam by sa schoval len chrobák a odrazu som bol chrobákom!“ hovoril a postupne zvyšoval hlas . V očiach mal des a bolesť. „Bolelo to!“ zvolal a pozeral do otcových očí.

„Áno, bolí to,“ súhlasne prikývol Patrick a Kieranovi sa v tvári objavil strach. „Nechcel som, aby ste to skúšali skôr, než vás na to dostatočne pripravím, ale vidím, že budeme musieť začať trénovať.“

„Ale to bolí!“ zvolal znovu Brentan a Patrick znovu prikývol . Pozeral na synov a v očiach mal smútok. Za všetko sa platí a za tieto schopnosti sa platí bolesťou. Časom si telo zvykne a bolesť nie je taká silná, ale nikdy sa celkom nestratí. Vždy to bude bolieť a čím zložitejšia premena, tým väčšia bolesť. Dospelý človek dokáže pochopiť nutnosť túto bolesť prekonať, dieťa ju znáša len ťažko. Ale musia vedieť, ako sa premeniť späť, lebo ak sa to raz začalo, už to teraz nič nezastaví. Zajtra sa budú musieť vážne porozprávať, teraz sú obaja chlapci priveľmi rozrušení.

„Môžete sa ísť hrať, dnes sa už nebudete učiť,“ povedal obom  a pozrel spýtavo na Remusa. Ten trochu váhavo prikývol a obaja chlapci prešli do herne . Len čo za sebou zatvorili dvere, ozvalo sa naliehavé klopanie na učebňu. Remus prekvapene otvoril a hľadel do ustarnej tváre Marthy .

„Remus, mal by si ísť na ošetrovňu,“ povedala rýchle a pretiahla sa okolo neho , „kde sú chlapci?“

„V herni, ale prečo by som mal chodiť na ošetrovňu, nič mi nie je!“ nechápavo sa na ňu pozeral a krútil hlavou.

„Tebe možno nie, ale Ragna práve začala rodiť,“ odvetila Martha a s úsmevom vošla do herne. Ešte to ani dobre nedopovedala a Remus obelel, potom mierne ozelenel a vzápätí na to vystrelil z učebne, ako namydlený blesk.

   Patrick sa uškrnul a celou cestou spomínal, ako sedel pred dverami pôrodníckeho oddelenia u Sv. Munga, keď rodila Lily. On sám prišiel k deťom ako slepé kura k zrnu , ale obaja jeho kamaráti si to ako vidieť musia užiť naplno. Ani nevedel, akú mal pravdu .

  Pred dverami ošetrovne stál Remus a dobíjal sa dnu.

„Ani náhodou ťa tam nepustím,“ krútila odmietavo hlavou Agda , ktorá sa práva vracala späť. Nechala pri Ragne Elu a sama sa vybrala zavolať niekoho, kto sa rozumel pôrodom.

„Prečo nemôžem ísť dnu?“ pýtal sa vystrašene Remus a vyzeralo to, že do ošetrovne vtrhne hoci aj násilím.

„Pôrod ešte len začal, bude to trvať dlho a zbytočne by si Ragnu rozrušil,“ trvala Agda na svojom a odtláčala ho od dverí.

„Deje sa niečo? spýtal sa aj Patrick, ktorý práve dorazil a počul posledné slová.

„Nuž, nič také hrozné sa nedeje, ale je to predsa len trochu skôr, než sme čakali, tak som poslala pre Michaelu,“ vysvetlila stručne a snažila sa vojsť dnu.

  Patrick pozrel na zúfalú tvár Remusa a naklonil sa k Agde.

„Pusti ho dnu, keď ti bude zavadzať, tak ho odvediem,“ dohováral jej ticho, ale Remus mu visel na perách a tak všetko počul. Horlivo kýval na súhlas a keď videl, že Agda zaváhala, nečakal a otvoril dvere. Ošetrovateľka sa na Patricka zamračila , ale nakoniec s povzdychom pokrčila plecami a vstúpila. Patrick sa pozrel na zatvorené dvere a usúdil, že čakať pred dverami je zbytočné . Otočil sa na opätku a vrátil sa k synom, ktorých dlho nevidel a ktorí ho tiež potrebujú. A práve teraz naliehavejšie, než inokedy.

  Otvoril dvere do herne a očakával hlahol detských hláskov, ale privítalo ho napäté ticho. Kieran  s Brentanom sedeli na žinenke a potichu sa zhovárali. Podchvíľou vrhali bočný pohľad na Marthu, akoby si nepriali, aby ich počula. Tá si ich však príliš nevšímala. Mala plnú náruč tenkého  bieleho hodvábu a niečo naň vyšívala . Ihla sa rýchlo pohybovala a na látke pribúdali stehy, ktoré začali vytvárať písmená. Patrick sa prizrel bližšie a rozoznal dve spletené S.

„Čo je to?“ spýtal sa zvedavo, keď sa Martha na neho pozrela.

„Zavinovačka pre bábätko,“ odvetila s úsmevom a pozorne sledovala ihlu, ako dokončuje písmenká.

„Prečo sú tam  dve S?“ vyzvedal  ďalej  a sledoval, ako ihla urobila uzlík a zapichla sa do malej poduštičky , ktorú mala Martha pripevnenú na zápästí.

„Hotovo,“ usmiala sa a potom k nemu zdvihla oči, „Opýtala som sa Remusa, na aké písmená sa budú začínať mená detí . Povedal mi dve S, tak som tam vyšila dve S,“ uškrnula sa a zložila látku. „Keby si to rozmysleli, tak majú smolu,“ vyhlasila a vstala.

„Aké deti, čo za deti, veď ešte nemajú ani jedno?“ pýtal sa Patrick netrpezlivo, lebo Martha sa práve chystala odísť.

„Remus ti to nepovedal?“ divila sa a potom k nemu natiahla ruky, v ktorých boli dve rovnaké zavinovačky. „Budú mať dvojičky, chlapčeka a dievčatko!“ doložila  o zavrela za sebou dvere. Nechala tam Patricka s očami dokorán a s pootvorenými ústami. Stáť a civieť na zatvorené dvere.

,Remus bude mať dvojčatá a mená sa budú začínať na S,´ letelo mu hlavou , ale potom ňou potriasol  a pozrel na synov. Usmial sa a išiel si k nim sadnúť. Obaja stíchli a neisto na neho pozerali.

„Čože ste takí zakríknutí,“ spýtal sa a dôkladne si ich prezeral. Obaja sklopili oči a boli nezvykle vážni. Konečne Brentan zdvihol oči a odhodlane sa mu pozrel do tváre.

„Budeš sa na nás hnevať, keď sa už nebudeme chcieť premieňať?“ spýtal sa a pátravo si ho prezeral.

„Nerozumiem,“ pokrútil hlavou  otec a mierne sa usmial. „Povedal som vám, že sa to nedá zastaviť,“ pripomenul im a keď videl, akí sú z toho nešťastní, pohladil ho po hlave. „To nič, zvyknete si!“

„Bren povedal,“ začal Kieran, „že to bolelo, akoby ho trhali na kusy,“ hovoril rýchle a pokukoval po bratovi, akoby mu celkom neveril a preto sa chcel uistiť, že mu povedal pravdu.

„Bolelo to presne tak!“ vykríkol Brentan a zamračil sa . Hnevalo ho, že mu Kier neverí.

„Áno, spočiatku môže byť bolesť naozaj taká veľká, ale postupne si telo zvykne a už to nebude bolieť tak veľmi.“

„Remus nám povedal, že sa premieňaš málokedy, aj teba to bolí?“ spýtal sa Kieran priamo s detskou otvorenosťou a s napätím čakal odpoveď.

„Remus mal pravdu, premieňam sa naozaj len v nevyhnutných prípadoch a áno, ešte stále to bolí. Ale dá sa to vydržať!“ povedal práve tak priamo a skúmavo si chlapcov premeriaval.

„Myslíš, že sa naozaj budeme premieňať?“ spýtal sa Kieran a trochu sa otriasol.

„Budete,“ pokýval hlavou Patrick a objal synov, „ ale nebojte sa, skutočne sa na to dá zvyknúť.“

  Obaja chlapci sa na neho mračili a ich odhodlanie, už nikdy sa nepremieňať, bolo stále pevnejšie. Patrick sa usmial. Vedel, že ani jeden z nich vlastne nemá veľmi na výber. Jediné, čo sa dá robiť je poriadne sa to naučiť.

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

To je sladký!

(soraki , 13. 2. 2008 9:13)

Taky jsem chtěla dvojčátka - no, nebylo přáno :-D.Kluk bude 100% Sirius a holka??? Serena, Sirina, Sirael??? Myslím, že nakonec je to jedno, ale Remus se s jejich výchovou pořádně zapotí, že? A Harry s Kieranem - hlavně, že to nebyl zase kaktus - ikdyž to byla bomba!
Moc se těším na další

Tý jo!!!

(Peťa, 12. 2. 2008 21:08)

Takže dvojčátka!!! Kluk musí být Sirius! To prostě jinak nejde :-) A co se týká jména holčičky, souhlasím s Cassie - Sirael je hezké jméno :-)
Jsem zvědavá, jestli se klukům ty přeměny zalíbí. Aspoň, že se Brentan přeměnil na brouka a ne na kaktus :-) Těším se na pokračování:-)

dvojičkyyyy!!!!

(Cassie, 12. 2. 2008 18:33)

prekvapkooo!!! hh :D Stavím sa, že chlapček sa bude volať Sirius a maličká... nenapadá mi žiadne dievčenské meno na S (ktoré by sa hodilo do poviedky). Ale určite má Sirael.... no počkať počkať!! Sirael!! meno pre maličkú!! hh :)... teda, chcela som povedať, že Sirael (:D) má určite vymyslené mená pre maličkých (Sirius chlapček, maličká... hmm, nechám to zatiaľ tak, svoj názor som už povedala... teda napísala :D). Prekvapila si ma Harryho (teda Brentanovým) premenením. Som zvedavá, kedy "Sirius" v Azkabane zomrie a kedy sa zistí, že Harry od Dursleyovcov zmizol... Inak, veľmi pekná kapitola, trocha pokoja nikomu neuškodí :). Teraz, hor sa na pôrod (keď nám ho vlastne priblížiš :D) a potom zas do akcie!! A som zvedavá, či TO tajomstvo o Siriusovi Rem zistí, ale to vieš len ty :D... Mnoo tak sa teším na ďalšie kapitolky spod tvojho brka :D Good work & luck ;)

hahah

(bella, 12. 2. 2008 18:13)

tak co dnes som prva??

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA