21. Plato El Diablo
21. Plato El Diablo
Muži sedeli okolo stola a mlčali. Pred nimi na stole ležalo veľké , čierne vajce s tmavo červenými škvrnami.
„Nemôžeme urobiť nič iné, len tie draky pozabíjať,“ krútil hlavou Ragnar a vošiel si oboma rukami do hustej hrivy na zátylku. „Nechce sa mi do toho, ale tí ľudia, ktorých potom draky zožerú, by asi mali iný názor.“
„Musíme proste zistiť viac,“ povedal Patrick a obaja zástupcovia súhlasne prikývli.
„Pôjdem tam s niekoľkými chlapmi,“ ponúkol sa Ragnar a vstal, „ neboj sa, nemienim sa premiestniť nejakému drakovi rovno do hniezda, ale Set tam videl neďaleko toho kamenného plata v lese čistinu. Premiestnime sa tam a bližšie to preskúmame,“ prehlásil a vyšiel z izby. Patrick sa neprestával mračiť a o niečom neustále premýšľal. Nakoniec znovu vybalil všetky papiere a znovu v nich hľadal odpovede na svoje otázky. Najviac ho trápilo, ako sa tam tie draky dostali.
O niekoľko hodín sa Ragnar vrátil a tváril sa veľmi znechutene.
„Sú to v podstate všetko mladé draky,“ povedal, keď sa zase zišli všetci spolu, „ napočítali sme ich dvadsaťosem a dve dospelé samice. Jedna sedí na vajciach a druhá má plné hniezdo mladých. Zvyšok sú tiež mláďatá, ale nie ich. Nemám potuchy, kde sa tam vzali a ako sa dokázali uživiť, lebo nemajú viac než šesť, sedem rokov. Podľa všetkého už lovia, ale aj tak je tu veľa nevysvetliteľných otázok,“ krútil hlavou a potom mykol plecami. „Nechcel by som ich zabíjať, vyzerajú dobre a sú zdraví, ale nemôžu zostať na mieste, ktoré je tak husto obývané, ako je toto. Mali by sme sa zase spojiť s dračími rezerváciami, aby si ich vzali.“
„Už som to urobil,“ prikývol , „ ale ani oni nemôžu poslať dosť ľudí na to, aby všetkých tých drakov pochytali a premiestnili.“
„Tak ako to urobíme?“ spýtal sa Ivar.
„Tak ma tam napadlo, že by nebolo zlé, keby sme ich uspali,“uvažoval Ragnar.
„Vidíš, to nie je taký zlý nápad, len neviem, či na drakov pôdobí nejaký uspávací prostriedok,“ potešil a zároveň zamračil sa Ivar. Potom sa koso pozrel na Patricka a hoci si vzťahy už dávno urovnali o Knihe Nexu hovoril nerád. „Možno poznáš nejaký uspávací elixír, ktorý pochádza z vašich rodových kníh. Myslím, že obyčajné na ne nebudú účinkovať.“
„Myslíš nejaký špeciálny elixír?“ spýtal sa Patrick a s úškrnom na tvári vybral malý flakón s jedovato zelenou tekutinou. Ivar sa ostro nadýchol a prikývol. Tento elixír sa volal Spánok smrti a človeku stačila jediná kvapka na veľmi dlhý a ničím nerušený spánok. Po dvoch by sa už celkom určite nikdy nezobudil .
„Myslíž, že to bude stačiť?“ premeral si nedôverčivo veľkosť flakónu .
„Samozrejme, len neviem, ako im to máme podať, lebo pochybujem, že to pôjde s lyžičkou,“ zasmial sa Patrick pri predstave, ako jeden za druhým prichádzajú draci a otvárajú zubaté papule, aby im do nich mohol naliať pár kvapiek elixíru., Koľko vlastne kvapiek potrebuje taký drak na uspanie? ´ pomyslel si a tiež si premeral flakón.
„Najlepšie by bolo, keby sme im to dali do mäsa, alebo do vody,“ uvažoval David .
„Skúsiť to môžeme,“ uzavrel diskusiu Patrick. „Ak sa nám nepodarí ich uspať a premiestniť, musíme ich zabiť. Ak to nepôjde , alebo to bude príliš nebezpečné, musíme urobiť všetko, aby sme ľudí, ktorí tu žijú ochránili a to aj za cenu, že tú horu aj s nimi vyhodíme do vzduchu. Vždy sa to dá zviesť na výbuch sopky.“
Trvalo to však ešte celý týždeň, než pripravili všetko, čo budú potrebovať. Dohodnúť sa so Správou dračích rezervácií bolo jednoduché, pripraviť presunutie drakov však bolo zložité. Nakoniec sa dohodli na prenášadlách , systéme dorozumievania a spolupráci. Skupina dvanástich strážcov bola veľmi významnou pomocou, hlavne preto, lebo dobre poznali zvyky a fyziológiu drakov. Na ich radu kúpili menšie stádo kráv, aby mäso bolo čerstvé a Patrick uvaril veľký kotlík Spánku smrti. No a čo bolo najdôležitejšie, strážcovia priniesli so sebou presne zamerené prenášadlá, ktoré im umožnia odoslať drakov na územie piatich rezervácií.
„Je čas,“ pripomenul Ted, keď sa všetci zhromaždili na dvore penziónu. Napriek dlhým a starostlivým prípravám, nebolo im príliš do smiechu.
„Každý vedúci sa premiestni so svojou skupinou na určené miesta.“prikázal Patrick a na jeho pokyn sa prvá skupina premiestnila.
„ Buďte opatrní, aj mladý drak môže byť smrteľne nebezpečný,“ varoval všetkých Henry, najstarší zo strážcov, ktorý prišiel z Rumunskej rezervácie.
„Tak, to sa naozaj nemusí báť,“ šomral Ivar a spolu so svojou skupinou sa premiestnili do pralesa. Mal tam pre svoju skupinu vybranú neveľkú čistinku, medzi vysokými stromami, ktorá od plata nebola ďaleko, ale zároveň bola dostatočne chránená pred drakmi. „Všetci pod stromy!“ velil Ivar, hneď po primiestnení a dohliadol, aby nikto nezostal na otvorenom priestranstve. Skupina posilnená o jedného strážcu sa predierala hustou vegetáciou na určené miesto. Selena kráčala takmer nečujne a Ivar sa na ňu pochvalne usmial. Uškrnula sa v odpoveď a ďalej sa preťahovala pomedzi hustý podrast. Stromy okolo plata neboli vysoké, pôda tu bola skalnatá, darilo sa tu viac rôznym druhom kríkov a popínavých rastlín. Neďaleko určeného miesta ich Ivar tichým , akoby vtáčím písknutím zastavil a pohybom ruky posielal každého do porastu tak, aby obsadili celý priestor a zároveň boli dostatočne krytí. Potom aj on a Georg zapadli do krovia a plazili sa spadaným lístím až k okraju lesa. Ivar opatrne rozhrnul spodné konáre tak, aby sa nepohybovali príliš rýchle a vykukol von. Pozorne si prezeral okolie a na tvári sa mu usadil spokoný úsmev.
„Všetko mäso je preč!“ povedal ticho, ševeliac perami a stále širšie sa usmieval.
„Zožrali to,“ potvrdil mu aj Georg, ale napriek tomuto uisteniu ešte nikto nevyliezol z krovia. Ivar sa dotkol komunikátora a počúval , ako a vedúci ostatných skupín navzájom rozprávajú.
„Ivar, počúvaš?“ ozval sa tichý hlas Patricka , keď všetky ostatné hlasy zmĺkli.
„Jasné,“ šepol a neprestával pozorovať priestor pred sebou.
„Vidíš niekde nejaký kus mäsa? spýtal sa David, ktorý bol so svojou skupinou zalezený napravo od nich.
„Nevidím ani jeden, ale nevidím ani na plato, neviem povedať, čo zožralo to mäso,“ odpovedal a pomaly sa postavil. Dbal, aby ho krovie dostatočne krylo a pomaly odhŕňal konáre. Teraz videl lepšie. Na kamenitom svahu, vzdialenom asi dvesto metrov od okraja lesa , videl medzi riedkym , nízkym porastom niekoľko karmínových škvŕn. Chvíľu ich uprene pozoroval, ale nevšimol si žiadny pohyb.Vedľa neho niečo zašuchotalo a keď sa tam pozrel, videl Georga ako tiež stojí medzi konármi a k očiam si pritíska silný ďalekohľad. Chvíľu stál bez pohybu a pozorne si prezeral každý kúsok plata, ktorý mali pred sebou a potom sa usmial. Spustil ďalekohlad dolu a pokýval hlavou.
„Ležia a nehýbu sa. Tak dlho mladý drak bez pohybu nevydrží ani náhodou! Spia ako batoľatá,“ doložil a zdvihol nohu, že vylezie z krovia von.
„Ešte počkaj!“ zastavilo ho Ivarove zasyčanie, nevideli sme zvyšok, radšej pár minút počkať, než ležať zvyšok večnosti v hrobe!“
„To máte také heslo?“ čudoval sa Georg , „to nie je práve najodvážnejšie .“
„Zato je to rozumné,“ ozval sa vedľa Selenin tichý hlas. „Netušila som, že v takej vysoko odbornej organizácii uprednostňujete rozum pred šialenou odvahou!“
„Neplatia nás za odvahu, ale za vykonanú prácu,“ zašomral Ivar. „Ešte som nevidel mŕtvoly, ktoré by to za nás niekedy dokončili.“
„Ivar,“ ozval sa zase Patrick, „ spočítal si spiace draky, ktoré máš na dohľad?“ Ivar pozrel spýtavo na Georga a ten mu na prstoch ruky ukazoval počet. Prikývol , že rozumie a aj sám narýchlo preletel pohľadom po plate.
„Vidíme dvanásť spiacich, ale ležia vo vegetácii, nedá sa rozpoznať, či sú to tie mláďatá, alebo samice.“
„Fajn,“ ozval sa po chvíli zase Patrick, „ potom by mali byť všetci. Spolu ste napočítali tridsať tiel. Dúfam, že ste žiadneho nepočítali dvakrát,“ doložil , chvíľu ešte premýšľal a potom zavelil. „Tak, ideme na to! Každý vie čo má robiť, žiadne zmätky a odosielajte ich čo najrýchlejšie preč, nech sa nám tu niektorý nezobudí.“
Skupiny sa potichu, ako duchovia vynorili z okraja lesa a každá zamierila k svojmu úseku. Aj Ivar so svojimi ľuďmi sa predieral nízkym , ale hustým porastom a všímal si pred sebou každý pohyb. Zatiaľ sa nikde nič ani nepohlo. Okrem drakov tu neboli žiadne iné zvieratá a tak by sa každý pohyb dal vysvetliť len jediným spôsobom. Ale našťastie, zatiaľ nič. Zozhrnul nízke krovie a takmer stúpil na blanité čierne krídlo, natiahnuté po poraste.
„Jeden je tu,“ zavolal Georga, ktorý išiel tri kroky za ním . Sklonil sa nad nad karmínovo červené telo a položil naň ruku. Drsná koža bola teplá a mierne sa pohybovala. Drak naozaj spal. Dlhý krk mal natiahnutý a hlavu zakrývalo krídlo. Ivar nemienil skúmať, aký hlboký je jeho spánok , ale pokynul Georgovi, aby vytiahol prenášadlo . „Pošli ho preč,“ povedal ticho a neprestával pozorovať veľké telo ležiace pred ním bez pohybu. Georg len prikývol a z vrecka na opasku vytiahol niekoľko veľkých štipcov, označených číslami. Niekoľko okamžikov si premeriaval draka a potom mu jeden zo štipcov pripol na veľký osteň, ktorý mu trčal z krídla. Stlačil číslo , ustúpil a pokynul Ivarovi, aby ho nasledoval. Keď napočítal do desať, prenášadlo sa zaktivovalo a drak zmizol. Ivar si vydýchol a obzrel sa . Zo všetkých strán sa začali ozývať ostré prasknutia označujúce premiestnenie.
Patrickova skupina práve odoslala ďalšieho draka do Peruánskej rezervácie a Patrick sa pohol ďalej. Podvedome počítal premiestnenia a s každým ďalším mu z pliec spadol jeden kameň. Ešte desať, uvedomil si, keď v duchu povedal číslo dvadsať. Očami vyhľadal ďalšiu karmínovú škvrnu a zamieril k nej. Prekročil niekoľko veľkých kameňov a uschnutých vetiev, ktoré boli do seba tuho zaplenené. Zachytil sa okrajom kabátca a zostal visieť. Netrpezlivo sebou šklbol a dotieravú vetvičku zlomil. Nevšimol si, že za jeho chrbtom sa náhle niečo pohlo. Prezeral si dieru v kazajke a keď sa otočil , pozeral sa priamo do velikánskych, žltých dračích očí . Tak tento drak rozhodne nespal!
„Dormio!“ zvolal s prútikom namiereným priamo do žltého oka. Veľká hlava dračice sa len nepatrne uhla a kúzlo ju trafilo priamo do roztvárajúcej sa papule. Uspávacie kúzlo jej nemohlo nijako vážnejšie ublížiť , znehybnilo jej však jazyk, do ktorého udrelo celou silou. Dračica zrevala a švihla veľkou hlavou s otvorenou papuľou k Patrickovi. Uhol bokom, nohy sa mu však zamotali do posplietaných konárov a pri páde mu vyletel prútik z ruky. Jedovaté zuby ho minuli o milimeter. Prútik ležal tesne z dosahu ruky a nohu mal zaklínenú v konároch.
„Ofstupefacio!“ zvolal ženský hlas za ním a oranžový prúd svetla vrazil do dračej hlavy zboku. Prevalil sa na bok a načahoval sa za prútikom. Kútikom oka videl Selenu, ako uskakuje pred prúdom ohňa šľahajúcim z dračej papule a pribiehajúceho Georga. Takmer si vykĺbil rameno, ako dočahoval prútik. ,Ešte kúsok!´ Niečo ruplo a v členku, uväznenom medzi konármi ho bodla ostrá bolesť. Ticho zaskučal a prsty sa konečne znovu dotkli prútika. Pevne ho uchopil a do vzpínajúcej sa dračice udreli tri kliadby súčasne.
„Gelo!“ vykríkla Selena a belasý prúd svetla obkrúžil celé dračie telo a na niekoľko sekúnd ho uväznil.
„Excaesto!“ namierené na dračiu hlavu s prútika Georga bolo ohnivo červenej farby dračica zúrivo zarevala. Divo hádzala hlavou a prevalila sa von z hniezda. Ťažké telo zadunelo vedľa Patricka a náraz ho odhodil stranou. Napriek tomu jeho kliadba „Ofstupefacio,“ ju trafila rovno do hlavy. Dračica prudko mávla krídlami a silný prúd vzduchu ich odhodil o niekoľko krokov. To už sa zo všetkých strán zbiehali ďalší zaklínači a strážcovia.
„Impedimenta!“ zvolali súčasne Ragnar a Ivar , pribiehavúci zhora.
„Petrificus totalus!“ ozvalo sa sprava a dračie telo zasypávali prúdy svetla rôznych farieb. Dračica sa začala triasť a po niekoľkých minútach sa s veľkých treskom zrútila na zem, kde zostala nehybne ležať. Nikto sa chvíľku nehýbal, ale potom sa k nej opatrne priblížil Henry s prútikom namiereným na jej zatvorené oko. Dotkol sa jej dlaňou, potom ju pohladil po chrbte a zamával na ostatných.
„Je omráčená, treba ju hneď odoslať, lebo čoskoro sa zase preberie,“ povedal a hrabal sa vo vrecku.
„Počkaj, ja mám prenášadlo do Rummunskej rezervácie, pošleme ju tam,“ zastavil ho Georg a vytiahol štipec s číslom tridsať. Pripol ho na dračie krídlo a okamžite ho aktivoval. Ozvala sa rana ako z dela a dračica zmizla.
„To bol posledný drak z tejto oblasti ,“ povedal ticho Ragnar a vykročil k Patrickovi, ktorý ešte stále sedel na zemi a práve si vyzúval topánku.
„Vezmem vajcia a premiestnim sa,“ oznámil Georg a liezol do hniezda. Z vrecka vytiahol malé plátenné vrecúško a vkladal doň jedno červeno čierne vajce za druhým. Vajcia boli oveľa väčšie než vrecúško, ale všetky sa doň v pohode zmestili. Keď uložil aj posledné, zatiahol za šnúrku, prevesil si ju cez rameno a kývnuc všetkým aktivoval prenášadlo.
Ragnar sedel vedľa Patricka a o niečom sa živo dohadovali. Všetci zaklínači a strážcovia sa ešte raz rozišli po svahu a dôkladne všetko prehľadali, či tu nejakého draka nazabuli. Nikto z nich nemal chuť zažiť také stretnutie, ako pred chvíľou Patrick.
„Nikam nejdem!“ povedal rozhodne Patrick a odmietavo krútil hlavou, „noha je v poriadku, len trochu bolí, ako som si ju skrútil, ale to prejde, stačí to trochu stiahnuť. Doma sa mi na to Agda pozrie, ale teraz nie je čas!“ dohovoril a namieril prútik na členok : „Prae strigno!“ povedal a nohu mu obalil biely prúd magickej energie. Vpil sa do nej a noha od polovičky lýtka po prsty mierne stuhla. Spokojne ňou pohýbal a obul si topánku. Ragnar nespokojne krútil hlavou, ale Patrick len mykol plecom a vstal. Obzrel si celý svah a s uspokojením konštatoval, že žiadne červené škvrny už nikde nevidí a zaklínači sa po dôkladnej prehliadke celého plata vracajú dolu.
„Vďaka za pomoc,“ povedal Hanry , potriasol Patrickovi ruku, ešte zamával a spolu s ostatnými sa premiestnil. Patrick sa usmial a už chcel dať povel na odchod, keď ho zastavil Torun.
„Ešte počkaj!“ povedal a pozrel na ostatných.
„Čo je, niečo nie je v poriadku?“ spýtal sa Patrick okamžite a zamračil sa.
Tváre jeho spolupracovníkov boli zamračené a ustarané. Obzerali sa neisto okolo seba a nakoniec pozreli na Patricka.
„Už sme ti hovorili, že nás táto akcia dosť znepokojila,“ začal Torun, „ a tak by sme sa chceli uistiť, že sme nič nezanedbali. Prezri to tu a hľadaj pôsobenie čiernej mágie,“ požiadal a väčšina skupiny súhlasne prikývla. Patrick na nich chvíľu udivene pozeral, ale nakoniec, ak ich to upokojí, tak prečo nie. Ani on z toho nemal dobrý pocit, tak sa aspoň presvedčí, že je všetko v poriadku. Pokynul im, aby prešli k okraju plata , sám sa postavil k nemu čelom a vytiahol oba prútiky: „Specto malum!“ zvolal a s veľmi zložitým pohybol obišiel celé plato. Veľká čierna škvrna uprostred plata ho prekvapila. Dokončil pohyb a zamieril prútiky priamo do prostriedka tej čierňavy. „Portentum res!“ zvolal a všetkých pri tých slovách myklo. Toto kúzlo počuli Patricka vyslovovať len zriedkavo, ale čo bolo najzaujímavejšie, tak v posledných rokoch dáko stále častejšie. Patrick sledoval svetelný lúč, ako udrel do čiernej škvrny a potom sa zamračil., Predmet plný mágie smrti! Ako sa tu ocitol a kto ho sem dal? Je tu náhodou, alebo ho sem dal niekto úmyselne?Nech je to ako chce, nemôžu ho tu nechať, musia ho zničiť,´pomyslel si a mračil sa stále väčšmi .
„Čo je, čo si našiel?“ spýtal sa Torun a visel na ňov pohľadom.
„Uprostred plata, pri tom veľkom kameni je nejaký predmet plný tej najčernejčej mágie, akú poznám a za posledné štyri roky ju vidím už tretí krát. Mám taký dojem, že niekto si ukrýva na rôznych miestach sveta tú najedovatejšiu mágiu zo všetkých mágií. Nemôže tu zostať a tak to musíme zničiť,“ povedal znepokojene a pozrel na ostatných. Všetci sa tvárili ustarane, len Ivarovi zažiarili oči.
„Použijeme Dirumpo?“ spýtal sa s takým nadšením, že sa všetci rozosmiali.
„Ty si sa do tej kliadby túším zamiloval,“ povedal so smiechom David, „nemáme ti zavolať oddávajúceho?“
„No čo,“ ohradzoval sa Ivar, „ je účinná a páči sa mi, akú má razanciu.“
„Aj Bombardo má razanciu a nezdá sa mi, žeby si ho používal častejšie než inokedy, ale Dirumpo..“
„Tebe sa vidí, že použitie trikrát za štyri roky je často?“ zlostil sa už celkom vážne Ivar a Patrick sa usmial, keď videl, ako sa úporne háji.
„Nechajte ho, to naozaj nie je tak často,“ kývol k Ivarovi , „nech máš teda radosť, tak dobre, môžeš použiť Dirumpo a dúfam, že v najbližších rokoch ho už nebudem počuť vôbec. Choď sa pozrieť, čo to vlastne je, ja s tou nohou nemôžem šplhať do kopca,“ požiadal Ragnara a pozeral, ako sa ochotne škriabe pomedzi skaly, pri jednej z nich sa skláňa a niečo si prezerá. Potom sa narovnal , vytiahol prútik a zvolal: „Fylaxis moenia!“ a vzápätí na to švihol prútikom : „Levicorpus!“ Levitoval malý predme čiernej mágie pred sebou a vracal sa dolu. Pozorne sa pozeral okolo seba a potom zamieril k jednému z plochejších kameňov. Keď tam zložil náklad a ochranný obal sa rozplynul, videli všetci, že je to prsteň s veľkým čiernym kameňom. Patrickovi odľahlo. Prsteň tu asi niekto stratil, aj keď si nevedel predstaviť šialenca, ktorý by niečo také nosil na ruke. Ale teoreticky by to bolo možné a aj pravdepodobné.
„Už môžem?“ pýtal sa Ivar s rozžiarenými očami a od nedočkavosti priam nadskakoval. Patrick nad ním len pokrútil hlavou, počkal, kým sa k nim pridá aj Ragnar a prikývol.
„Môžeš, ale počkaj na štíty, tieto skaly sú krehké, rozprsknú sa doďaleka ,“ upozornil ho a postavil sa k ostatným , aby pomohol so štítmi.
„Dirumpo!“ usmial sa Ivar , mávol prútikom z ktorého vyletel červenozlatý prúd mágie a udrel do prsteňa.
„Viripotens defensare!“ zaznelo súčasne a všetkých prikryli mocné, celoplošné štíty. Výsledkom explózie bola hlboká jama pokrytá pieskom. To bolo všetko, čo zostalo z prsteňa , z kameňa na ktorom ležal a z jeho okolia. Patrick ešte pre istotu všetko skontroloval, ale žiadne zvyšky čiernej mágie už nenašiel. Teraz bolo vidieť, že aj všetci ostatní sú spokojní a tak dal povel na odmiestnenie. Misia sa skončila.
Komentáře
Přehled komentářů
akozee.....tri dni som tu neni a uz sa tu taketo veci deju......ja ziiiiiiram:D........uff
Fakt jsou
(soraki, 11. 2. 2008 19:33)to viteály? Asi jo, že jo. Parádní kapitola. Doufám, že v další bude něco bližšího o přeměnách dvojčat :-D a taky něco s Remusem.
asi zle vidím!!!
(Cassie, 11. 2. 2008 19:28)to bolo super!! Myslela som si, že tie predmety sú jeho horcruxy, ale naozaj som si to len myslela!! Že sú to NAOZAJ horcruxy mi napadlo až teraz, keď som čítala o Gauntovom prsteni.... (teda dúfam, že bol Gauntov :)) Super kapitola, súhlasím s Peťou, Sirius (teda Patrick) by si už niečo mohol začať so Selenou.... :D Ale všetko je na tebe hh :) Ako vždy good work :D
Tak to jsem nečekala!!!
(Peťa, 11. 2. 2008 18:47)Ty předměty jsou vážně viteály!!! Voldemortovi viteály a už jich několik zničili!!! Jsem zvědavá, co bude příště! Selena si asi už získala místo v týmu, tak by si mohla začít něco s Patrikem :-)
wawky
(julili, 12. 2. 2008 15:54)