20. Fenomén El Diablo
20. Fenomén El Diablo
Svadobnú cestu strávili manželia Lupinoví v novom dome a Ragna neustále chodila z miestnosti do miestnosti a mala v očiach slzy šťastia. Nevedela, ako im všetkým poďakovať za taký veľkorysý dar. Remus si nevedel vynachváliť ich prezieravosť, keď si prezrel miestnosť, ktorá ho mala udržať počas splnu v pokoji. Bola pevná a bezpečná. Ale keď vošiel do svojej pracovne, srdce mu bilo vždy ako zvon. Visel tam Patrickov svadobný dar . Dal mu ho so slovami: „Aby už nikdy nebol žiadny člen tvojej rodiny úplne sám na svete.“
Bol to obraz, na ktorom bola namaľovaná veľmi útulne zariadená izba s množstvom kresiel, horiacim krbom, stolíkom , na ktorom stála plná karafa červeného vína a poháre. V pozadí boli dvere. Teraz boli zatvorené, ale stačilo vysloviť zaklínadlo , dvere sa po chvíli otvorili a na obraze sa objavili ľudia, ktorých si zavolal. Mohol sa s nimi rozprávať, mohol sa im zveriť, mohol sa ich pýtať tak, akoby boli živí a on to urobil hneď v prvý deň, keď sem prišli. Nemohol sa dočkať, kedy si ho zavolá a on príde. Prišiel a Remusove srdce plakalo túžbou objať priateľa. Zhovárali sa skoro celý deň, až ho Ragna takmer násilím vytiahla z pracovne a James sa smial, keď za sebou zatváral dvere a odchádzal z obrazu.
Nezodpovedal mu na všetky otázky, ale ubezpečil ho, že keď príde čas, všetko sa dozvie. Hlavná vec, že zase môžu byť spolu, aj keď len takto cez plátno obrazu. Remus sa už tešil, že vyskúša všetky možnosti, ktoré mu tento dar ponúkal.
Týždeň po svadbe, keď sa všetky emócie upokojili, presunulo sa šesť skupín zaklínačov do mesta Belo- Horizonte, ktoré sa rozkladalo v Brazílskej vysočine. Ubytovali sa v malom penzióne na okraji mesta a čakali na Mendozu, ktorý ich mal bližšie informovať o požiadavkách vlády. Namiesto neho sa objavila Selena. Prišla hneď na druhý deň a priniesla plnú náruč pergamenov, ktorú odovzdala Patrickovi.
„Som rada, že ste ma vzali aspoň na skúšku,“ povedala s úsmevom, „som si celkom istá, že po tejto akcii, budeme už spolupracovať častejšie.“
„Vítam vás v tíme,“ pousmial sa Patrick a zavolal Ivara , „ toto je Ivar Bjärsen, šéf skupiny, do ktorej budete patriť. Všetko vám vysvetlí a predstaví vás ostatným spolupracovníkom.“ Oznámil jej stroho a skôr, než rozvinul pergameny , pozrel na ňu s otázkou.
„Otec nemôže prísť, má jednanie s prezidentom, ale všetko, čo potrebujete vedieť nájdete v tých pergamenoch. Keby boli ďalšie otázky, zodpoviem vám ich ja.“ doložila a pobrala sa za Ivarom.
Patrick jej len neprítomne prikývol a začítal sa do prvého z pergamenov. Kým prečítal posledný, čas už pokročil a všetci už boli po obede. Ani si neuvedomil, že je už toľko hodín. Stočil pergameny , rýchle sa najedol a zvolal si vedúcich skupín.
„Táto operácia bude ako sa zdá oveľa zložitejšia a nebezpečnejšia, než sme spočiatku predpokladali.“ oznámil im, keď sa pousádzali okolo stola, na ktorom sa váľalo množtvo pootváraných papierov. Boli to správy, ktoré posielali tunajšej polícii vydesení obyvatelia po tom, keď sa im stratili príbuzní, deti alebo domáce zvieratá. Bolo ich také množstvo, že im až prechádzal zrak.
„Toto predsa nemôže mať na svedomí tá príšerka s El Diabla,“ krútil hlavou Torun.
„Asi ani nie, situácia je tu veľmi zložitá a za tou príšerou, ktorú tu všetci popisujú sa môžu schovávať rôzne skupiny gangstrov, ktoré tu muklovia majú.“ súhlasil Patrick . „Napriek tomu je tu aj tak dosť takých správ, ktoré sa takto vysvetliť nedajú a popis živočícha, ktorého ľudia údajne videli lietať nad pralesom a dokonca aj nad okrajovými štvrťami miest je dosť neobvyklý.“
„Ľudia si vedia vymyslieť neuveriteľné veci,“ uškrnul sa Ivar, keď si spomenul, aké zviera raz hľadali v Gobi a potom sa ukázalo, že to všetko bol len výmysel.
„V tom máš samozrejme pravdu, ale toto je pomerne husto osídlené územie , je tu niekoľko veľkých miest a veľa dedín. Príšeru z El Diabla videlo tak veľa ľudí, že to vláda nemohla nechať tak . Žiaľ aj straty na ľudských životoch a majetku sú tiež značné.“
„Oni s tým niečo robili sami?“ čudoval sa Ragnar a siahol do papierov na stole. Vybral si niektoré z nich a preletel ich pohľadom. Obočie mu údivom poskočilo a oči sa rozšírili. „Blázni, oni tam poslali výpravu akýchsi vedcov!“ zvolal a čítal ďalej. „Jasné, že sa im odtiaľ nikto nevrátil, ako si mohli myslieť, že to môžu vyriešiť muklovia?“
„Pretože to všetko sú muklovia a o nás nemajú ani potuchy,“ pokrútil hlavou Patrick. „Aj my tu vystupujeme ako veľká skupina vedcov, ktorá ide preskúmať fenomén El Diablo!“
„Fenomén El Diablo?“ opakoval spýtavo Boris , „tým myslíš toho čarovného tvora, ktorý tu niekde pobehuje?“
„Síce si myslím, že skôr poletuje, ale áno, oni to tak nazvali, tak to bude pracovný názov aj pre nás,“ súhlasil Parick , „ a aby som nezabudol,“ obrátil sa k Ragnarovi, „ to čo si čítal, to bola posledná skupina z ôsmych, ktorá sa pokúšala o vysvetlenie. Pre vašu informáciu, tak nikto z nich sa nevrátil, dokona ani skupina dobre ozbrojených vojakov, ktorú tam poslali nakoniec. My sme vlastne už len taký posledný zúfalý pokus!“
„No, to je pekné a ja som si myslel, že ideme zbierať kvetinky,“ uškŕňal sa Ted.
„Ako vlastne vyzerá ten, ako si to hovoril, fenomén?“ zaujímal sa David , hojdajúc sa na stoličke. Parick sa chvíľu hrabal v papieroch na stole, potom pozrel na Ragnara a jeden mu vytrhol z ruky. Pokrútil hlavou a prezrel si ho.
„Tak, tu je to, citujem „ Príšera je veľká asi ako autobus,“ začal, ale Ivar ho hneď spočiatku prerušil.
„Vieš čo, povedz nám to vlastnými slovami, možno ti budeme rozumieť. Ja neviem , aké veľké autobusy tu majú a potom si neviem predstaviť, ako to bude vyzerať.“
„No tak dobre, ja som len chcel, aby ste to mali z prvej ruky,“ pokrčil hlavou Patrick , znovu sa hrabal v papieroch a potom čítal, „ Veľkosť je dvanásť až pätnásť metrov, dlhý krk, dlhý chvost, zužuje sa ku koncu, štyri krátke nohy, farba karmínovo čierna, fľakatá, veľké ,čierne netopierie krídla, rozpätie až do dvadsať metrov, dlhé tesáky, zdá sa že jedovaté a chŕli to oheň. Hovoria tomu El Diablo a sídli to neďaleko vrchu Bandeira.“ vychrlil to na nich a všetci sa pozerali s úsmevom.
„Je to jasné, je to drak,“ povedal s úsmevom David, „a ty nás tu napínaš, ako by to bolo kto vie čo. Ale, nemohli radšej informovať šéfa dračej rezervácie, že im nejaký drak zdrhol, aby si ho prišli vyzdvihnúť?“
„Samozrejme že informovali a prišli, ale nevrátili sa,“ povedal Patrick a teraz ich všetkých úsmevná nálada okamžite opustila.
„Tak, to bude zlé,“ zašomral ustarane Ragnar, „podľa popisu je to drak, ale neviem aký, lebo s takým druhom som sa ešte nestretol,“ šomral si popod nos a niečo si čmáral na papier. Nakukoval do listín na stole a pokračoval v čmariganí. Potom sa strašne zamračil a hodil papier na stôl. Bola to kresba draka, nakreslená len tak štylizovane pár ťahmi, ale vystihovala popis. Torun po nej poklopal prútikom a kresba sa zafarbila. Teraz bol obrázok ešte pôsobivejší , hlavne tie dlhé tesáky, ktoré mu trčali z úzkej , takmer aligátorej tlamy, na nich zapôsoili.
„Veľmi pekný kúsok ,“ prikývol sucho David, „hlavne dúfam, že je tam sám. Keby ich bolo viac, môže sa celkom dobre stať, že ani my sa už nevrátime.“
„Čo na to dračia rezervácia?“ spýtal sa Ivar, „chcú si toho krásavca odchytiť, alebo ho môžeme spokojne zložiť?“
„Tak, to je ešte zaujímavejšie,“ pokýval hlavou Patrick, „ ak je tam vraj sám, tak sa máme pokúsiť odchytiť ho, lebo je to vraj jedinečný exemplár neznámeho druhu draka. Ak ich tam je viac, tak máme zobrať len vajcia a všetko ostatné zlikvidovať, teda ak sa nám to podarí!“
„Tomu sa hovorí dôsledná ochrana ohrozených druhov čarovných zverov,“ ironizoval David, „prečo si teda nejdú pre neho sami?“
„Lebo to nezvládli,“ pripomenul mu Ragnar a zamával mu jedným z papierov pred nosom.
„Okrem toho, ako zabiť takéhoto draka by ma ešte zaujímalo, kde sa tam vzal,“ povedal zamyslene David, „zčista jasna sa tam objavil úplne neznámy druh draka. Také niečo nech rozprávajú holubom, to sú naozaj takí neschopní?“
„Tak, to ti nepoviem,“ uškrnul sa Patrick,“ dokonca neviem odpovedať ani na tvoju prvú otázka a tak to bude na verejnú diskusiu. V skupinách to preberte a porozmýšľajte, ako na tú príšerku. Podľa spáv je pekelne mrštná a pohyblivá,“ varoval všetkých a dotykom prútika rozmnožil obrázok položený na stole. „Pre znázornenie si vezmite ten obrázok, aby sa vám lepšie rozmýšľalo.“
„Začínam pochybovať, či sme my tí praví, ktorý majú tento problém vyriešiť,“ ozval sa do ticha Ivar, keď vzal svoj obrázok do ruky a pozrel naň.
„Bojíš sa?“ uškrnul sa Ragnar, vstal a pretiahol si stuhnuté svaly.
„Už to tak vyzerá,“ zasmial sa Ivar a zívol, „som unavený a práce je tu teraz nad hlavu. Ako sa dostaneme k tej hore?“ spýtal sa Patricka už odchádzajúc.
„Premiestnime sa, Mendoza tam kedysi bol a mal pár fotografií. Je to kamenné plató, tak to by sa príliš zmeniť nemalo,“ odpovedal Patrick a znovu sa zahĺbil do papierov.
Keď sa zaklínači dozvedeli, proti čomu budú vlastne stáť, bola diskusia viac než ohnivá. Dokonca tak veľmi, že všetci vedúci skupín museli použiľ Silencio , aby sa toho nezúčastnila aj celá okolitá štvrť. Napriek tomu sa nedobrali k nijakému záveru. Nikto si nevedel predstaviť dostatočne bezpečný spôsob likvidácie neznámeho druhu draka.
„Jediné,“ vyhlásil nakonie Ivar , „ čo ma napadá je, že ho tam niekde, keď bude spať zakľajeme, aby sa nedostal von a on tam potom skape hladom. Je to síce kruté riešenie, ale lepšie, než by nás mal polovicu predtým zožrať.“ No a pretože sa proti tomu neozval ani jediný protestný hlas, bola to asi mienka všetkých.
„Čudujem sa, že ťi nenapadlo to trhacie kúzlo z Nexu,“ uškrnul sa Patrick, keď mu predniesli závery diskusie.
„To vieš, že ma napadlo, ale zhodili to zo stola skôr, ako som mohol dohovoriť,“ zamračil sa Ivar. Keď si už kvôli tomu kúzlu toho toľko vytrpel, chcel si ho aj užiť, ale ostatní pre jeho potreby nemali pochopenie. „Vraj je to tu husto obývaná oblasť a výbuch takej sily by mohol spôsobiť paniku.“
„Majú trochu aj pravdu, ale niekedy to inak nejde,“ mrkol na neho Patricka a Ivarovi sa zazdalo, že mu konečne odpustil. Nebol si tým celkom istý, ale napriek tomu sa na Patricka neisto usmial.
„Máte všetko pripravené na premiestnenie?“ spýtal sa Patrick a pozeral z jedného na druhého. Muži prikývli, ale nevyzeralo to presvedčivo.
„Čo sa deje?“ zaujímal sa Patrick, ktorý vždy veľmi citlivo vnímal náladu v kolektíve.
„Pripravené máme všetko, ale najskôr by sa tam mal ísť niekto pozrieť, či je tam všetko v poriadku,“ hovoril trochu neochotne Torun.
„Nechceli by sme, aby celá skupina skončila na stromoch, alebo niekde inde,“ šomral Ragnar.
„V poriadku, pošlite pár chlapov, nech to tak obzrú, ale nech si dávajú pozor. Nech sa radšej zastrú, než sa premiestnia,“ doložil a čudoval sa, prečo s tým vyšli tak neochotne. Nikdy proti dobrým nápadom neprotestoval, ak nesúhlasil, vždy uviedol argumenty a nie striktné príkazy. Niečo mu ušlo?
O hodinu, keď mal už všetko zbalené a pripravené, vyšiel na neveľký dvorček penziónu a zamieril rovno k Ivarovi, sediacemu v hojdacom kresle so zatvorenými očami. Očividne sladko spal, pretože sa v kresle takmer úplne zosunul. Patrick prekvapene zamrkal viečkami a tichým krokom prešiel cez dvorček.
„Ivar?“ zavolal ticho, ale to stačilo, aby sa strhol . Kreslo sa tým prudkým pohybom rozhojdalo a Ivar z neho takmer vypadol. Len s námahou udržal rovnováhu a trochu previnilo sa na neho pozrel. „Čo sa tu deje? Nemali by ste mi to vysvetliť?“ spýtal sa priamo a prevŕtaval ho ostrým pohľadom. Ivar sa ošil a potom len zamietavo pokrútil hlavou.
„Nič sa nedeje, len máme z tejto akcie nepríjemný pocit. Vlastne máme nepríjemný pocit už dosť dlho a tiež nevieme, čo sa deje. Nemôžeme na to prísť, to je všetko!“ vzdychol si Ivar a zhlboka si zívol. Patrick sa otriasol a zazrel na neho.
„Neopováž sa takto vyzivovať pred všetkými, lebo nás kompetne uspíš! Ste hotoví?“
„Uhm, čakáme len na dvojité S,“ odpovedal s úškrnom Ivar a vliekol sa do budovy. Vlhká horúčava ich oboch zmáhala.
„Ako dlho už čakáte, kedy si ich tam vlastne poslal?“ spýtal sa Patrick , keď otvárali dvere. Ivar pozrel na hodinky a zarazil sa. Patrick si nevšimol, ako zamrzol na mieste a takmer mu vyliezol na chrbát. „Čo zas je? Prečo stojíš ako tvrdé y a to priam vo dverách?“ čudoval sa a popostrčil ho dnu. Ivar len zízal na hodinky a potom sa vhol dnu.
„Ragnar, Torun , už sa vrátili?“ volal a z izieb vybiehali ostatní zaklínači. Ragnarova hlava s mokrými vlasmi sa vynorila spoza dverí sprchy.
„Čo sa deje, nie ešte sa nevrátili,“ povedal a tiež sa zarazil. Zamračil sa a preletel pohľadom po chodbe .
„Ak tu ešte nie sú, tak sa im niečo stalo. Prikázal som im, aby sa tam nezdržiavali, ale hneď sa vrátili späť. Musíme ísť pre nich!“ povedal rozhodne a pozrel na Patricka, „ máš ešte nejakú fotografiu?“
Udalosti odrazu nabrali nečakaný spád. Až do tejto chvíle sa všetci cítili, akoby boli obklopení vatou, všetko sa neskutočne vlieklo , bolo to ako sen a teraz zničoho nič prišlo prebudenie. A nebolo to nič príjemné. Na dvorčeku sa ozvala rana a Ragnar skočil k dverám. Celkom zabudol, že sa práve sprchoval. Keby to nebolo také vážne, bol by jeho beh v Adamovom rúchu , vtipom storočia, ale teraz si to takmer nikto nevšimol. Všetci mali oči len pre dve skrútené , skrvavené postavy na nerovnej dlažbe.
Patrick tiež vybehol na dvor a vrhol sa k ležiacej dvojici. Boli to Set a Selena, obaja v bezvedomí. Selena objímala Seta obomi rukami a cez čelo sa jej ťahala široká , otvorená rana. Krv jej zalievala celú tvár. Jednu ruku mala vykrútenú do zvláštneho uhla, viditeľne mala vykĺbené rameno. Setovi krv zalievala celý bok a mal zlomenú stehennú kosť na pravej nohe. Aj v bezvedomí si k sebe pritískal plátené vrecúško, v ktorom bolo niečo objemné. Oblečenie oboch bolo na franforce a po celom tele boli vidno veľmi hlboké škrabance. Patrick už na nič nečakal, opatrne zdvihol Selenu do náručia a odnášal ju do domu. Za ním išiel s oveľa ťažším Setom v náručí mohutný Torun. O premiestňovaní sa , nemohlo byť teraz ani reči. Museli ošetriť svojich druhov a museli sa dozvedieť, čo sa na plate vlastne stalo, kto, alebo čo ich takto doriadilo.
Hoci zranenia vyzerali na prvý pohľad vážne, liečivé masti a elixíry ich dali pomerne rýchle do poriadku. Už na druhý deň sa Selena prebrala s bezvedomia a Patrick s Ragnarom a Ivarom sedeli pri nej a počúvali , ako sa celý incident odohral.
„Dopadli sme rovno do hniezda,“ povedala ticho a muži sa museli k nej skloniť, aby ju počuli, „bolo v ňom šesť mláďat , už dosť veľkých a videli nás, aj keď sme boli zastretí. Podarilo sa nám dostať preč, ale hniezdo bolo vysoko a my sme vypadli. Vykĺbila som si ruka a nemohla som udržať prútik. Set mi pomáhal a napadol nás ďalší drak, je ich tam veľa a sú tam dospelý a aj mláďatá. Sú tam hniezda s vajciami, Set jedno zobral, je v tom vrecku. Viac sme nestihli,“ zašepkala a zavrela oči vysilením.
„Už je to v poriadku,“ povedal jej Patrick a Selena sa usmiala, „Set bude tiež v poriadku, teraz pekne lež, aby si sa rýchle vyliečila. Musíme zlikvidovať veľkú kolóniu drakov!“
„To nie!“ zvolala Selene, „nesmiete ich pozabíjať, musíme ich premiestniť do dračej rezervácie!“
„Nemáme dosť síl na takú prácu,“ namietol Patrick , ale Selena len krútila hlavou a nič také nechcela ani počuť. Patrick pokrútil hlavou a s povzdychom vyšiel z izby.
Komentáře
Přehled komentářů
preco nie je dnes kapitolka??
Tak jsem si
(soraki, 11. 2. 2008 7:36)to přečetla ještě jednou a víte, na co jsem přišla? Že je to snad první kapitola s tak otevřeným koncem - pyramidy zrušili hned, hady taky, ale tady to bude nejméně ještě jedna kapitola - to je objev, co? :-D
dráááááááčci :-)
(meg, 10. 2. 2008 16:20)
skvělýýýý!!!!!zbožňuju draky :-) sem zvědavá co s nima provedou...nemůžu se dočkat další kapitolky...
a ten obraz pro rema je taky výbornej nápad :-)
super
(Peťa, 10. 2. 2008 15:43)
ten obraz je boží!!!! Napadlo mě to stejný jako Já Osobně - že třeba "Sirius" v Azkabanu umře a Remus pak zjistí, že něco není v pořádku. Ale aspoň mu může James vysvětlit jak to ve skutečnosti všechno bylo...
Draci jsou celkem nářez! Docela chápu, že z nich mají respekt...Hlavně, že Selena a Set tak blízké setkání s těma potvůrkama přežili!!! Jsem zvědavá jak si s nima nakonec poradí!!
Fakticky
(soraki, 10. 2. 2008 15:24)perfektní kapitola, málem jsem se přemístila za nima :-D. A ten dar pro Remuska - fíha, no super!
no pani...
(Ja Osobne, 10. 2. 2008 15:06)
super kapitola:)
ten obraz je super, ale napadlo me... co kdyz Siriusuv klon v Azkabanu zemre... Dozvi se to Remus? Nebude si chtit se Siriusem promluvit? To by byl docela mazec...:)
Jinak ti draci taky parada, hlavne me dostalo, jak se premistili primo do hnizda:)
Proc Selena tak bojuje za prava draku? Nejsou to nejaci jeji mazlicci? Neco jako Hagridovi pavoucci? :)
Sup sem s dalsim pokracovanim;)
wau ;)
(Cassie, 10. 2. 2008 14:27)tak to pozerám!!! Super kapitola, úplne si ma ohromila!! Siriusov, teda Patrickov, dar Remusovi bol úžasný...ani som nedýchala!! Chudák Set a Selena to bolo drsné... Neviem, ako ti napadli draky, ale aspoň vidno, že máš fantáziu... Len ti chcem ešte niečo povedať... skupina ľudí pohromade sa píše tím a nie tým a napadlo mi, ti a nie ma ťa... Len to som chcela, dúfam, že sa nehneváš, ale vieš, mnoo.. aj už som raz taká :)...
preco??
(bella, 11. 2. 2008 20:50)