19. Sľub vernosti
19. Sľub vernosti
Všetci účastníci poslednej akcie sa vrátili domov s úľavou. Čakalo ich pár dní voľna a každý už myslel na to, ako ich strávi. Keď sa dozvedeli, že Remus a Ragna sa zasnúbili a čoskoro bude v paláci svadba, zapojili sa s nadšením do príprav. Najväčšiu starosť im robil svadobný dar a kde sa stretli, tam sa radili, čo by to malo byť.
„Malo by to byť niečo praktické, aby to využili obaja,“ uvažovala Alma a zamyslene otáčala v prstoch veľký, starodávny kľúč, ktorý našla doma na povale. Veľmi sa jej páčil jeho tvar, ale ešte nenašla preň využitie.
„Jasné, niečo praktické, to si nám toho poradila,“ odvrkol ironicky Allan a pohľadom sledoval pohyb Almynej ruky. Chvíľu sa na ňu akoby bezmyšlienkovite díval, ale potom mu v očiach vzplanul plamienok nápadu. Prižmúril oči a sústredene premýšľal. Potom sa len uškrnul a jediným pohybom vytiahol Alme kľúč z ruky. „Dáme im kľúč!“ povedal a víťazoslávne sa pozrel dookola. Všetci na neho pozerali , ako na utečenca od Sv. Munga a div si nerobili kolieska pred čelom. Allan sa pri pohľade na ich nechápavé výzory rozosmial. Alma sa natiahla za kľúčom, ale Allan odtiahol ruku a ukázal kľúč všetkým.
„Pozrite na ten kľúč, čo vám to pripomína, od čoho by asi tak mohol byť?“ pýtal sa a oči sa mu veselo smiali. Všetci sa uprene zahľadeli na veľký kľúč v jeho ruke a nevšímajúc si Almyne pokusy dostať sa k nemu, premýšľali.
„Od izby?“ skúsila Sally, ale všetci pokrútili záporne hlavami.
„Tak od nejakej truhly?“ skúšal Einar, ale znovu videl aj on záporné pokrútenie hlavou. Len Oria, ktorá sedela za Allanom sa odrazu oprela do operadla stoličky a zasmiala sa.
„Už viem, čo si tým myslel,“ zvolala odrazu „ale budeme mať na to dosť peňazí?“ spýtala sa priamo.
„Môžeme sa zložiť všetci a Patrick sa určite tiež pridá,“ pokrčili plecami Allan.
„Ale na čo sa zložíme!“ takmer vykríkla Alma a znovu sa pokúsila získať svoj majetok naspäť.
„Nuž,“ vysvetľoval Allan, „myslel som že by sme im mohli kúpiť dom!“
„Dom?!“ zvolalo viac hlasov ohromene, ale potom sa na viacerých tvárach začal objavovať spokojný úsmev.
„To je naozaj výborný nápad,“ prikývla Mia a spokojne si pošúchala ruky, „budú ho potrebovať, lebo rodina musí mať možnosť bývať samostatne, teda, keby niekedy odtiaľto odišli,“ doložila.
„Správne, nikto nevie, čo všetko sa môže stať a aj keby ho využívali len na voľné dni a dovolenky, bude to zmena, ktorú každý z nás potrebuje. Pokiaľ viem , tak ani jeden z nich nevlastní dom.“ zvažoval návrh Helmer a tiež spokojne prikývol. „Aj ja chodím občas domov a potom sa sem o to radšej vraciam,“ doložil a rozosmial sa.
„Tak sme dohodnutí, kúpime im dom!“ zakončil debatu Ivar a potom sa už len radili, kto pôjde nejaký vhodný dom nájť a kúpiť. Do toho už museli zaintersovať aj Patricka, ktorý sa k nim rád pridal a hoci pre Remusa už dar mal, neváhal pridať do spoločnej pokladne veľmi slušnú sumu, aby mohli kúpiť dom vhodný pre rodinu. No a čo bolo najlepšie, rozhodli sa kúpiť taký dom, v ktorom by mohol bývať bez obáv o vlastnú i obecnú bezpečnosť aj vlkodlak. Vybudujú mu tam v podzemí pekné miestečko, kde môže tráviť splny a ten kľúč, ktorý sa tak veľmi páčil Alme, ten bude práve k nemu a bude sa dať otvoriť len zvonku.
Všetci boli nadšení, ako pekne to vymysleli a okamžite sa pustili do realizácie plánu. Mali len desať dní času, ale boli zvyknutí pracovať v časovej tiesni. Robert, Karl a Gun hľadali vhodný dom a ostatní pripravovali obrad v paláci. Všetky ženy mali odrazu plné ruky práce a škriatkovia sa pohybovali po paláci dvojnásobnou rýchlosťou, aby sa všetko stihlo urobiť včas. Muži pomáhali, kde bolo treba a zároveň pripravovali výpravu, ktorú si objednala Brazílska vláda.
Patrick a vedúci skupín sedávali dlho do noci nad mapami , zostavovali súpisy potrebných vecí a plány, podľa ktorých budú postupovať, kým nezískajú viac informácií, priamo z cieľového miesta. Boli až po uši ponorení v práci a dni im leteli ako splašené.
Jedného dňa sa na Patrickovom stole objavila oficiálna žiadosť o prijatie do práce na miesto odklínača. Meno, ktorým bola podpísaná vyvolalo v Patrickovi veľa rozporuplných pocitov. V tom zhone na ňu už takmer zabudol a teraz sa mu všetky zase vrátili plnou silou. Mal pochybnosti, či má odpovedať kladne a či jej vôbec má odpovedať. Ragnu však musel niekým nahradiť a o Selene mal len tie najlepšie referencie. Rozhodol sa teda, že nechá tentokrát rozhodnutie na Ivarovi.
„Máš neúplný tým,“ povedal jednoducho, keď sa znovu stretli nad mapami a skúmali možnosti, ako čo najlepšie splniť objednávku.
„Uhm,“ prikývol Ivar a spýtavo pozrel na Patricka, „ s tým teraz asi nič nespravím, ale snáď sa niekto vhodný nájde,“ pokrčil plecami a znovu sa sklonil nad mapou.
„Mám tu žiadosť odklínačky,“ poznamenal sucho a podal mu stočené zvitky pergamenov. Ivarovi sa zablyslo v očiach a rozvinul ich . Oči sa mu rozšírili prekvapením a ticho zahvízdal.
„Selena Mendozová? Myslel som, že pracuje len sólo!“ povedal prekvapene.
„Zmnienila sa o tom, že ju to už unavuje, ale mal som pri tom nejaký čudný pocit,“ poznamenal Patrick a snažil sa, aby jeho hlas znel nezúčastnene.
„Ani sa ti nečudujem, pôsobí tak na väčšinu ľudí,“ prikývol Ivar a začítal sa do listín.
„Poznáš ju?“ spýtal sa Patrick, keď dočítal a zamyslene si poklopkával zvitkom po spodnej pere, akoby sa nemohol rozhodnúť.
„Už som na ňu párkrát narazil,“ odpovedal neprítromne Ivar a mračil sa.
„Tak čo jej mám odpovedať?“ vyzvedal Patrick. „Pracovať s ňou budeš ty, ty sa musíš rozhodnúť. Ja som ju videl pár hodín a aj to nie pri práci, takže je to na tebe!“
„Neviem,“ priznal sa Ivar, „nikdy nepracovala v týme, vždy len sama. Neviem si predstaviť, že sa dokáže podriadiť požiadavkám a potrebám väčšiny, keď to nikdy v živote nemusela robiť,“ poznamenal a povzdychol si. „Ale je dobrá, veľmi dobrá a ja mám o jedného človeka menej, než potrebujem. Aj keď budeme v najbližších týždňoch pracovať všetci spolu, bude mi Ragna chýbať. No,“ zarazil sa a znovu sa zamyslel, „ možno je to vhodná príležitosť zistiť, či to Selena vôbec dokáže!“
„Súhlasím,“ prikývol Patrick, „vezmeme ju zatiaľ na skúšku , ty pre ňu všetko prichystáš a stretneme sa s ňou až v Brazílii. Tak nejako nechcem aby vedela, kde je naša základňa. Ani sám neviem prečo,“ hovoril ticho Patrick a Ivar len súhlasne prikyvoval.
„To je rozumné rozhodnutie. Porozprávam sa s týmom, aby sme hovorili všetci to isté. Nemohla ísť k nám, mali sme tu svadbu a tak podobne, nech sa najskôr osvedčí a keď si nie si istý, bolo by lepšie, aby sľub zložila ešte tam, ak sa teda rozhodneme, že ju zamestnáš. “
„Dobre, napíšem jej, že sa stretneme až na mieste, aj tak o tom vie oveľa viac, lebo jej otec nám to vybavoval,“ uškrnul sa Patrick a viac sa k tejto téme už nevracali.
Robert , Karl a Gun sa vrátili dva dni pred svadbou, na tvári im sídlil spokojný úsmev a všetkým zúčastneným ukazovali obrázok pekného jednoposchodového rodinného domčeka, okolo ktorého bola záhradka, plná ružových kríčkov. Výber bol všeobecne schválený a keď sa pochválili, že stihli zariadiť aj ochranné opatrenia, nezmapovateľnosť a podzemnú časť domu, zahrnulo ich osadenstvo zaslúženou chválou. Pyšne vypínali hruď a potešene sa škerili. Boli na seba skutočne hrdí.
Prípravy na svadbu vrcholili. Ragna sa v jednom kuse usmievala a Remus bol hodinu od hodiny zelenší a zelenší. Patrickovi, ktorý sa na chvíľu odtrhol od práce ,sa pri pohľade na neho vyšplhalo obočie až medzi vlasové korienky. Chvíľu ho so zaujatím pozoroval a potom mu tvárou prebehol diaboľský úškrn., Veď počkaj, kamarát, ja ťa zamestnám, aby si nemal čas myslieť na to, čo bude zajtra poobede, ´pomyslel si , odvolal pracovné sretnutie a s veľkou fľašou kvalitnej wisky zaklopal na Remusove dvere. Nuž a keď sa dvere otvorili a ukázala sa v nich strhaná Remusova tvár, žiarivo sa usmial a vstúpil najskôr on, za ním v závese, teda za jeho chrbtom schovaná, fľaša zlatavej tekutiny.
Tém na rozhovor mali skutočne dosť a Patrick sa akejkoľvek zmienke na nastávajúcu svadbu dôsledne vyhýbal. Hovoril výlučne o práci a štedro nalieval z fľaše do oboch pohárov.
„Myslíš, že Brantan zvládne premeny?“ spýtal sa, keď už hladina tekutiny vo fľaši značne poklesla.
„Uhmm!“ odpovedal Remus dosť neurčito, pretože hoci si to vôbec neuvedomoval, väčšinu z toho vypil sám. Patrick si ho pozorne prezrel a znovu sa uškrnul. Keby bol Remus ešte pri vedomí, tento úškrn by v ňom presvedčenie, že Sírius pomaly umiera v Azkabane, určite zvyklal.
„Tak, dáme si na jeho schopnosti, čo ty na to kamarát?“ nalial mu ďalšiu dávku a pohľadom mu pomáhal zdvihnúť pohár k ústam. Nemyslel si, žeby sa mal Remus opiť do bezvedomia, ale toto ho na niekoľko hodín celkom určite zamestná. Len čo bude v tom správnom stave, uloží ho do postele no a zajtra ráno nebude v celom paláci ani kvapka elixíru proti následkom opilosti. Remus si bolenie hlavy a žalúdok, ako na vode, užije do posledného momentu!
Nemusel čakať dlho, po pol hodine sa Remus zosunul v kresle a zaspal. Patrick sa na neho pozeral s úsmevom a potom ho pomocou Levicorpusu premiestnil do postele. Uvolnil mu habit, stiahol topánky a prehodil cez neho prikrývku. Potom si pritiahol kreslo a sadol si pohodlne k Remusovej posteli.
„Dobrú noc, kamarát. Dnes ťa strážim ja, od zajtra to bude Ragna, spi sladko,“ povedal ticho a už len počúval, ako si jeho jediný žijúci priateľ odfukuje a prevaľuje sa v posteli. Na svitaní sa z izby tíško vytratil a vrátil sa do svojej pracovne. Otvoril skrinku domácej ústredne a so zábleskom v oku poklopal na štítok obsluhy. Jemné puknutie ohlásilo príchod škriatka.
„Pán si želá?“ ozvalo sa od dverí.
„Deton,“ usmial sa Patrick, „odstránite všetky elixíry proti opilosti, ktoré sú v paláci a to až do večera. Potom ich môžete vrátiť späť. Nikto dnes celý deň žiadny takýto elixír nedostane . Jeden jediný budem mať ja tu v pracovni. Inak ani kvapka, nikomu!“ prikázal a keď škriatok zmizol, vošiel do sprchy.
Raňajky ako obvykle prebiehali v kľude, aj keď všade bolo vidieť, že prípravy končia. Už nebolo čo pripravovať, všetko bolo pripravené. Palác bol vyzdobený , hostina pripravená , hudobníci spali v určených izbách a v Ragninej izbe viseli prekrásne svetlobelasé svadobné šaty, ktoré už čakali, kedy si ich majiteľka oblečie. Veľkú zasadaciu sálu už dávno vypratali a vyzdobili. Patrick si všetko ešte raz prezrel a spokojne prikyvujúc, vracal sa do južného krídla.
„Nemali sme pripraviť radšej zbrojnicu?“ spýtal sa ho Torun, keď sa stretli v spojovacej chodbe.
„Prečo?“ spýtal sa so záujmom a pozoroval Torunov pobavený výraz.
„Remus vyzerá , že by skôr zvládol súboj s drakom, než vlastnú svadbu,“ uškieral sa Torun, ale Patrick nesúhlasne pokrútil hlavou.
„To zvládne, neboj sa, som zvedavý, ako sa budeš tváriť ty, keď budeš mať pred svadbou ?“ zaútočil zľahka, lebo vedel, že Torun už dlhší čas chodí s Ingou . Tomu okamžite pohasol úsmev na perách. Zazrel na Patricka a radšej sa pobral do krbovej miestnosti, lebo mal privítať oddávajúceho úradníka z ministerstva, ktorý mal prísť každú chvíľu. Patrick s úsmevom zaklopal na Remusove dvere a nečakal, kým ho pozve ďalej , otvoril ich.
Remus vyzeral presne tak, ako si to Patrick naplánoval. Bol bledý, mierne nazelenalý z rozhojdaného žalúdka a strašne ho bolela hlava. Nebol schopný myslieť na nič iné, len na svoj súčasný neutešený stav.
„Dobré ráno,“ zahlaholil Patrick a Remus vydal akési skučivé zakvílenie, pretože sa mu každá hláska jeho hlasu ozvala v hlave minimálne štyrikrát a mala v ruke kladivo, ktorým ho mlátila do mozgových závitov. „Tak, ako si sa vyspal? Včera sme to trochu pretiahli, ale vidím , že si v pohode,“ smial sa Patrick a nevšímal si, ako sa Remus pod každým jeho slovom doslova krčí od bolesti. Hlavu si zvieral obidvomi rukami a chvíľami prevracal oči, ako pri epileptickom záchvate.
„Tichšie,“ zachrčal a pokúšal sa nájsť nejaké miesto, do ktorého by si mohol hlavu pricviknúť v nádeji, žeby ho potom mohla bolieť menej.
„Snáď ťa len z tej kvapky, čo sme včera vypili, nebolí hlava?“ čudoval sa Patrick a v prižmúrených očiach mu hrali svetielka. „Mal by si niečo zjesť, urobí ti to dobre,“ povedal a potom už len pozoroval, ako Remus okolo neho presvišťal do kúpelne a nestrávené zvyšky alkoholu odovzdal kanalizácii. „Remus, si v poriadku?“ spýtal sa starostlivo a skrývajúc úškrn, odviedol ho do postele. „Polež si, pôjdem zobrať od Agdy nejaký elixír.“
„Žiadny nemá,“ zastonal Remus a skrútený do klbka si zvieral hlavu. Patrick namočil uterák do studenej vody a poriadne ho vyžmýkal. Priložil mu ho na čelo a zamyslel sa. Možno by už bolo na čase, dať mu liek, ale pohľad na hodinky ho od toho odradil., Ešte nie, ešte aspoň chvíľu to musí vydržať, potom už nebude čas, aby sa začal báť.´ pomysel si a znovu mu vymenit studený obklad. Bolesť hlavy sa zmiernila a Remus na chvíľu zadriemal. Patrick sa usmial a zo skrine vytiahol slávnostný habit, oblek , bielu košeľu , motýlika , čisté prádlo aj ponožky. Kefou prešiel párkrát po vyleštených topánkach , ticho si popiskujúc to všetko poskladal na kôpku a odniesol do obývacej izby. Zo zásuvky vytiahol snubné prstienky , otvoril krabičku , pohladil prstom oba krúžky a položil ich na stôl. Všetko bolo pripravené. Remus sa môže oženiť!
Hodiny bežali pomaly, ale Patrick sa nenudil. Zašiel skontrolovať , či sa dostavil oddávajúci úradník, porozprával sa so synmi a v kľude sa naobedoval. Svadba bola naplánovaná na štvrtú hodinu popoludní a teraz boli už dve. Bolo načase zobudiť Remusa a na zvládnutie jeho paniky mali necelé dve hodiny. Z Ragninej izby sa ozýval chichot a veselé ženské hlasy. Dievčatá pomáhali Ragne s obliekaním. Pred Remusovou izbou na neho čakali Ivar a Torun. Usmiali sa navzájom na seba, pošúchali si ruky a s trochu zlomyselným úškrnom vošli.
Spoločne zvládli pripraviť Remusa behom hodiny. Smiali sa , rozprávali vtipy a všetky smiešne príbehy, ktoré ich napadli. Nedali mu čas myslieť na nič iné a popri tom sa osprchoval, oholil, obliekol i učesal a teraz stál v zasadacej sále , trochu poblednutý, nervózny, ale pokojný a čakal, kým sa všetci pousádzajú . Slávnostne vyobliekaní zaklínači sa usádzali do pripravených kresiel a priateľsky sa usmievali , kývali mu a potichu sa zhovárali. Konečne boli štyri hodiny, do sály vkročil slávnostným krokom oddávajúci úradník a všetci vstali. Vážne prešiel uličkou a postavil sa tvárou k nim . V sále bolo počuť šušťanie šiat, keď si všetci sadali a otáčali sa k dverám, ktoré sa odrazu otvorili a vošla Ragna , krásna ako víla v nádherných ľahunkých svetlomodrých šatách, ktoré jej zvýrazňovali štíhlu, drobnú postavu. Záplavu plavých vlasov mala vyčesanú do uzla, z ktorého sa vinuli úponky plné drobných, modrých kvietkov. V rukách zvierala kytičku z belasých nezábudiek a pomaly kráčala k Remusovi. Podišla k nemu a on jej podal ruku. Stáli tvárou v tvár a opakovali slová čarodejníckej prísahy, nespúšťajúc zo seba oči. Oddávajúci sa usmieval a keď zodvihol prútik, všetci sa znovu postavili.
„Zdvihnite prútiky a dotknite sa nimi,“ vyzval ich a Remus s Ragnou tak urobili. Všetci zaklínači tiež pozdvihli svoje prútiky a keď počuli slová „ Sic iuro!“ , ktoré obaja súčasne vyslovili, namierili opútiky nad ich hlavy a zvolali „Audire!“ , čím dosvedčili, že všetci ich vzájomnú prísahu počuli. Svetelné lúče , ktoré vytryskli z prútikov sa spojili do jediného a vytvorili nad ich hlavami zlatý kruh, ktorý sa dotkol oboch spojených prútikov a skĺzol po nich dolu. Zlatá žiara mágie čarodejníckeho sľubu večnej vernosti a lásky im ovila ruky a keď sa rozplynula, mali obaja na prste zlatý prsteň.
„Môžete pobozkať nevestu,“ povedal oddávajúci a Remus sa sklonil k Ragniným perám a dotkol sa ich v prvom manželskom bozku. Po prvom dotyku už neváhal, privinul si ju pevne k sebe a pobozkal ju poriadne. Patrick stál, pozeral na priateľa a usmieval sa. Nikto nevidel, že sa mu v očiach zaleskli slzy dojatia. Remus bol šťastný a on splnil časť svojho sľubu, ktorý dal Jamesovi a Lily.
Komentáře
Přehled komentářů
ty chlapi vážně nic nevydrží :-D mijí říct jen ano a hned seš složí :-D Nevím jestli to Patrik Remusovi usnadnil... Sice nemyslel na svatbu, ale tu kocovinu mu vážně nezávidím :-)
Tak to
(soraki, 9. 2. 2008 16:57)bych o Siriuse nečekala, to byla na Rema podpásovka :-D, takhle ho zřídit :-D, líbilo se mi, jak vymýšleli dar a i co nakonec vybrali :-D. A už se těším, až Remus pozná Siriuse - pozná, že jo??? A taky na přeměny těch dvou lumpíků - pořád nemůžu zapomenout na ten kaktus :-D
nadhera
(jaja, 9. 2. 2008 16:18)je to naozaj skvele..musim suhlasit ze patrik to remusovi pekne pripravil :D..svadba bola krasna a som velmi zvedava aky dar da patrik remusovi..je naozaj skvele ze sirius nezmizol a stale je v patrikovi..a dufam ze sa postupne zacne nejak viac prejavovat..a ako pokracuje vyuka chlapcov? uz sa tesim ked sa zacnu premienat..musim pochvalit aj predosle kapitolky kedze som pri nich nenechala komentar a isla hned citat dalsie..vsetky boli naozaj skvele :)
mnoo....
(Cassie, 9. 2. 2008 15:20)na toot nemám slov, je to veľmi pekné a ÚPLNE súhlasím s Ja Osobne :) Nebudem opakovať, stačí si prečítať jeho/jej?? :D komentár :), len, že je dobré, že si Patrickovi nechala niečo zo Siria... :) Mnoo ale poďme poďme písať novú kapitolu, veľmi sa teším na Remieho reakciu na dom, Patrickov dar Remiemu a Remieho dieťa :).... Good work, veľmi pekná kapitola :)
moc pekna kapitola
(Ja Osobne, 9. 2. 2008 13:54)
Chudak Remus, Patrik mu dal pekne zabrat:)
Ale je dobre, ze v Patrikovi je i neco ze Siriuse, pri takovych situacich je to nejzretelnejsi:)
Diky:)
Teda...
(Peťa, 9. 2. 2008 17:07)