18. Hadie hniezdo pri Oke
18. Hadie hniezdo pri Oke
Dni naplnené prácou všetkým ubiehali veľmi rýchle. Remus a Ragna spoločne s ostatnými oslávili svoje zasnúbenie a v paláci sa pripravovala veľká svadba. Patrick učil každý deň synov a pri hodinách im vysvetľoval správanie rôznych druhov zvierat, ale aké výhody a nevýhody majú pre Omniferinusa, to ich nechal vysvetľovať samých a len potom im dopĺňal potrebné informácie on sám. Takéto usporiadanie hodín malo ešte jednu výhodu. Obaja si veľmi výrazne zlepšili písomný prejav a to bez akéhokoľvek nátlaku. Stačilo pár nepríjemných okamžikov, keď po sebe nevedeli pri hodine s otcom prečítať vlastnoručne napísané a pripravené poznámky .
Pár dní po Ragninom návrate sa od Oky ozvali vedúci skupín a v osobitnom liste žiadali, aby sa v čo najkratšom možnom čase dostavil do terénu , kde skupiny pracovali. Patrick neotálal dlho a použil prenášadlo, ktoré mu poslali, hneď na druhý deň ráno.
Primiestnil sa na okraj rozsiahlej močariny, asi dvadsať metrov od okraja hustého lesa. Stál na akomsi kopčeku trávy a pre istotu sa ani nepohol, aby tam nezapadol do močiara a neutopil sa.
„Počkaj,“ ozval sa od najbližšieho stromu Ivarov hlas a vzápätí sa objavil aj jeho majiteľ. Vyšiel spod previsnutých vetiev a v ruke držal dlhú, drevenú tyč, ktorou sondoval močiar a vyhľadával bezpečnú cestu . „Vydrž na mieste, hneď som pri tebe,“ volal a preskakoval z jedného kopca trávy na druhý. Čoskoro stál vedľa Patricka , pritiahol si ďalšiu tyč jednoduchým Aciio a podal mu ju . „Tu sa radšej pohybuj s tyčou v ruke, to vieš, permafrost je permafrost. Je to tu nevyspytateľné, kúsok môže byť suchý a pri treťom kroku sa môžeš prepadnúť až po uši,“ informoval ho nevzrušene a opatrne sa otočil na mieste, aby sa mohli vrátiť pod koruny stromov.
„Kde je základňa?“ spýtal sa Patrick a vôbec sa mu nepáčilo, že musel prechádzať cez močiar. Pri každom kroku sa okolo nich vyrojil celý chumáč komárov, ktorý im nepríjemne pišťali pri ušiach. Bol v pokušení oháňať sa zúrivo oboma rukami, ale teraz musel držať tú drevenú tyč a žiadnu ďalšiu ruku k dispozícii nemal. Zastavil sa, zabodol tyč do mäkkého podložia , vytiahol prútik a mávol ním okolo seba v širokom oblúku tak, aby sa obkrúžil celý . „Paracletus per insectum!“ povedal a znovu uchopil tyč. Komáre síce pišťali ďalej, ale žiadny z nich už nemal šancu sa k nemu dostať. Kráčal v Ivarových stopách a snažil sa udržať rovnováhu na vratkých chumáčoch mokrej trávy. Neprešiel ani desať metrov, keď sa mu noha pošmykla a následne sa zaborila do studenej vody a bahna , až po stehno.
„Do pekla aj s...! zahrešil , zaprel sa do tyče a vytiahol sa hore. Mazlavé bahno len ťažko púšťalo svoju korisť a odmietalo sa jej vzdať. Keď vytiahol nohu zistil, že mu močiar ukradol čižmu. Pokrútil hlavou a znovu vytiahol prútik: „Accio čižma!“ povedal rozhorčene a keď mu pristala v ruke, pozeral sa na ňu so znechutením. Ivar, ktorý to sledoval spod koruny stromu sa výborne zabával. Patrick na neho hodil naštvaný pohľad a vylial z čižmy pár litrov špinavej vody a blata. „Defaeco! “ vyčitil si čižmu a balansujúc na jednej nohe, ako bocian sa do nej nasúkal.
„Už tam budeme,“ upokojoval ho Ivar a viedol ho medzi stromy, kde na malom plácku stáli stany, nalepené tesne jeden vedľa druhého. „Je to jediné, ako tak suché miesto široko ďaleko,“ vysvetľoval , keď sa k nim dostali a z jedného z nich práve vyliezal Ted. Široko sa na Patricka usmial a otočil sa do stanu.
„Už je tu,“ povedal a vedľa neho sa objavila plavá hlava Ragnara.
„Čo tu všetci robíte?“ čudoval sa Patrick. „Poslal som sem dve skupiny a sú tu tri?“
„Omyl,“ ozvalo sa zo stanu , „štyri!“ dopovedal Torun a tiež sa vyhrabal von. Patrickovi vyskočilo obočie vysoko , takmer až k vlasom.
„Poď dnu, vysvetlíme ti to,“ volal ho Totun a a stiahol sa späť. Všetci vošli do stanu a posadali si okolo stola, ktorý stál uprostred. Celú jeho dosku pokrývala veľká mapa, pokreslená spletitou vrstvou rôznofarebných čiar. Torun sa sklonil nad mapou , vytiahol prútik a poklopal po nej. Niektoré z čiar začali blednúť, iné vystupovali a boli oveľa sýtejšie . O chvíľu na celej mape dominovala zelená farba a čiary sa začali zlievať. Postupne sa z nich začal vynárať obrazec, ktorý Patrickovi čosi pripomínal. Nemusel si hlavu lámať dlho, rýchle pochopil, prečo sú tu štyri skupiny. Zamračený stál nad mapou a dôkladne si ju prezeral.
„Nepomohli ste tomu? Je to realita, alebo len vaše domienky!“
„Nič sme nepridali, takto to vyzerá v skutočnosti,“ potvrdil jeho obavy Ivar. „Každý z nás to urobil nezávisle od ostatných, aby sme sa neovplyvňovali, ale stále nám vychádza to isté a nie je to nič príjemné.“
„Áno, naozaj to nie je nič príjemné,“ prikývol Patrick a prezeral si štylizovanú podobu lebky s rozškľabenou sánkou v zubatom úsmeve. Z úst lebky sa vystrkovala hadia hlava. Chvíľu tam nad tým dumal a potom si ich prezrel. „Viete, čo tam je?“
„Uhm!“ prikývol Torun a pokrčil širokánskymi plecami. „Boli sme na okraji a hneď sme sa stiahli späť,“ uškrnul sa mierne previnilo a Patrick sa znovu nestačil čudovať.
„Nerozumiem prečo, čo je tam také strašné , že ste odtiaľ ušli,“ spýtal sa a udivene na nich pozeral.
„Hadi,“ osvetil stručne Ragnar.
„Hadi? Tu? Veď by tu zmrzli!“ krútil hlavou Patrick. „Museli ste sa zmýliť, alebo vás oklamala mágia toho miesta.“
„No a čo myslíš, prečo sme ťa asi sem volali?“ spýtal sa Ivar a pozrel znechutene na neho „ Ty to vidíš a my nie, musíš sa na to pozrieť a povieš nám, či je to mágiou, alebo sú tam skutočné hady.“
„Fajn!“ zaškľabil sa Patrick. „Mali by sme ísť, nemieniť stráviť zvyšok svojho života v močarisku s tonou komárou za ušami!“
„Ako si želáš,“ uklonil sa takmer dvorne Torun a odhrnul cíp stanového plátna, aby mohol vyjsť.
„Šašo,“ pokrútil hlavou Patrick a spolu s ostatnými opustil stan . Zóna nebola ďaleko, ale znovu sa museli brodiť takmer nepriechodným močiarom. Keby neboli chránení kúzlom, tak by ich pravdepodobne už v polovici cesty vycicali komáre z krvi lepšie, než pirátska transfúzna stanica. Bola to metla tohto kraja a nikto sa sem neodvážil ani vkročiť. Neexistoval súdny človek, ktorý by bol schopný vydržať to dlhšie, než niekoľko minúť. O ochote sa nikto neodvažoval ani zmieniť. Čím sa tu komáre živili bolo záhadou, lebo nikde na okolí nebol jediný teplokrvný živočích. No a ak sa živili krvou tých hadov, no a to bolo dosť nepredstaviteľné, tak ich Patrick zo srdca ľutoval.
„Sme tu!“ zastavil sa odrazu Torun a ukázal pred seba. Patrick vzhliadol, ale nevidel žiadny rozdiel. Tak to samozrejme malo byť! Ak je to nezmapovateľná oblasť, tak nikto nemá rozdiel poznať, ale on by predsa len mal!
„Nemôžeme to odkliať, lebo sa tie potvory rozlezú po okolí a už ich nikdy nedáme dohromady. Ak to budeme chcieť vyčistiť, tak budeme musieť vymyslieť, ako to urobiť tak, aby zostali pohromade,“ hovoril Ivar a vytiahol prútik. Pomaly začal zariekavať a magické vlákna, zastierajúce ukryté územie sa zviditeľnili. Patrick si ich pozorne prezeral , až kým nevidel cez ne .
V strede územia bola skalnatá vyvýšenina, porastená preschnutou trávou a na skalách sa vyhrievalo také množstvo hadov, aké si pohromade nevedel ani predstaviť. Vedel, že hady zimujú v hniezdach a môže ich tam byť naozaj veľa, ale nikdy to nevidel na vlastné oči. Hlavne nikdy nepočul, žeby to mohli urobiť spoločne hady viacerých druhov. Ako to, že sa navzájom nepožrali? Tak toto celkom určite nie je normálne hadie hniezdo!
„V poriadku,“ zastavil Ivara. Keď videl, že sklonil prútik, zavolal si k sebe všetkých štyroch. „Urobíte mi okno vo výške asi poldruha metra nad zemou tak , aby som mohol kúzliť a hady nemali možnosť opustiť územie. Pozrieme sa im na zúbok! Ak sú to obyčajné hady a niekto to tu vytvoril na ich ochranu, tak to len označíme. Ak nie, vyčistíme to!“ rozhodol a pokynom im prikázal, aby sa rozmiestnili a začali zaklínať.
Všetci štyria zaklínači sa postavili k nemu a začali s ľahšou formou odklínania. Veľmi obozretne viedli prútiky a rozťahovali magické prúdy tak, aby v nich vzniklo niečo ako okno. Len čo sa tak stalo, zdvihol prútik Patrick a cez voľný priestor poslal dnu prehliadacie kúzlo .
„Portentum res“. povedal a vlastne ani nič nezvyčajné nečakal. Kúzlo zalialo celú plochu skalnatého pahorku zlatavou žiarou. Pozoroval ho s úsmevom , ale keď videl, ako sa zlatá pomaly mení na jedovatú zelenočiernu , úsmev mu pohasol. Hlavne jedno miesto bolo ako temná diera , ktorú napĺňalo zlo a čierna mágia.
„Zatvorte to!“ povedal zamračene a odvrátil sa. „Je to plné čiernej mágie a ani jeden z tých hadov nie je obyčajný. Dokonca sa mi videlo, že je tam medzi nimi nag. Musíme to zničiť a to čo najskôr!“ doložil a vykročil späť k stanom. Mlčky preskakovali z kopčeka na kopček, až kým sa nedostali k stanom.
V najväčšom zo stanov sa zišli členovia všetkých štyroch skupín . Situácia bola veľmi zložitá. Terén je ťažko dostupný a aj pohyb okolo územia je obtiažny. Dokonca aj rozmiestniť ľudí na potrebné miesta bude pre vedúcich skupín ťažkou skúškou,. Ako územie zlikvidovať, to nikto nevedel. Padalo množstvo návrhov a každý z nich posúdili poctivo zo všetkých strán, ale žiadny sa im nevidel dostatočne bezpečný a účinný.
„Pamätáte sa na Amazonku?“ spýtal sa odrazu Set, ktorý sedel úplne pri stene stanu. „Tam Ivar použil to trhacie kúzlo, ktoré sa mi zdalo dostatočne účinné.“
„Účinné teda bolo,“ prikývol Robert , „ ale bude účinkovať aj na väčšie územie? My potrebuje zničiť živé tvory a nie veci.“
„Ak to účinkovalo na veci, tak by to malo účinkovať aj na hady,“ uvažoval Set . „Čo keby sme ho použili v inej forme?“
„Iná forma?“ spýtal sa Ivar a so záujmom si Seta prezrel.
„No, vieš,“ začal Set a uchechtol sa, „ty si prečítal len prvý odstavec s tým kúzlom , no a ja som to najskôr prečítal celé, tak som sa do skúšania príliš nehrnul, ale spomínam si, že tam bola alternatíva pre priestor.“
„Aká?“ pýtal sa nedočkavo Ragnar a Patrick si tiež spomínal, že tam niečo také videl.
„Birumpos!“ povedal víťazoslávne Set. Všetkým sa rozsvietili oči od radosti. Táto akcia sa im už dávno prestala páčiť. Asi to mali na svedomí tie komáre.
„Počkajte!“ zastavil výbuch nadšenia Patrick. „Takto vyslovené kúzlo tam vytvorí kráter , ako po dopade meteoritu!“
„Zničí to dôkladne celé zamorené územie?“ spýtal sa Boris, ktorého veľmi trápilo, že na jeho Sibíri sa nachádza niečo tak nebezpečné.
„Samozrejme, ale..“ začal Patrick, ale Boris len dôrazne kývol hlavou.
„Ak je to potrebné, tak to urobíme a mali by sme zabrať o trochu väčšie územie, aby nám nič neuniklo!“
„Ja by som najradšej utopil celú túto močarinu, ale ako chcete,“ kývol Ivar a pristúpil k mape.Chvíľu sa na ňu so zamyslením pozeral a potom sa usmial a pozrel na Patricka. „Hovoril si kráter? Tak nech to teda bude kruh!“ doložil a prútikom obkrúžil lebku na mape. Okolo zelenej kresby zažiarila červená kružnica. Potom sa pomaly dotýkal niekoľkých miest na mape a robil za kružnicou dvojbodky. „Dvaja ľudia na každom stanovišti, to môžeme pokryť dostatočne husto celé územie tak, aby nám nič neuniklo. Niekde v batožine mám komunikačné znaky, tak ich môžeme použiť na koordináciu akcie. Najskôr budeme odklínať a následne použije jeden z dvojice trhacie kúzlo a druhý ich bude kryť celoplošným štítom. Potom to celé zakľajeme a potopíme!“ dokončil a pozrel na Patrika. Ten len prikývol, že súhlasí a všetci sa zhŕkli okolo mapy.
Vedúci skupín si rozdelili úseky , potom rozdelili svoje skupiny na dvojice a pridelili im miesto. Ivar odbehol pre komunikačné znaky, každý si jeden vzal a pozorne si ich pripínali na odev. Patrick sa im do práce zbytočne neplietol. Síce všetko pozorne sledoval, ale do rozhodovania vedúcich skupín nezasahoval. Urobil , čo od neho potrebovali a potom ich už nechal, aby v práci pokračovali tak, ako uznali za najlepšie.
Trvalo celé dopoludnie, než sa dvojice rozostavili okolo nezmapovateľnej oblasti tak, ako to Ivar naplánoval. Torun ešte dôkladne skontroloval, či rozsah kúziel pokryje naozaj celú oblasť a potom dal pokyn na začatie akcie. Odklínači začali odklínanie a ich spoločníci si pozorne prezerali okolie, aby ich partnerov pri práci niečo neohrozilo. Súčasné znenie zaklínadiel sa začínalo po pár minútach prejavovať . Celá oblasť začala žiariť, postupne tmavla a nakoniec sa so zábleskom rozplynula. V zápätí sa zo všetkých strán ozvalo hlasné : „Birumpo!“ a súčasne s ním „Viripotens defensare!“ Celá plocha kruhu vybuchla v jedinom ohromujúcom výbuchu , ktorý rozprášil všetku kúzlom dosiahnuteľnú hmotu na atómy. Tlaková vlna, ktorú to vyvolalo bola taká silná, že všetky dvojice stojace na malých pontónoch odtlačila o niekoľko desiatok mestrov a zmietla ich do močiara.
Záverečné zaklínanie muselo počkať, kým sa všetci zaklínači vyhrabali zase na pontóny, premiestnili ich na určené stanovištia a až potom sa začalo zaklínanie. Znovu súčasne zneli silné zaklínadlá, ktoré zbavovali celú oblasť všetkých zvyškov čiernej mágie a potom zaliala celé územie voda . Na mieste nezmapovateľnej oblasti sa teraz rozkladalo jazero , do ktorého prúdila voda z celého okolia.
„Celkom dobre to vyšlo,“ pochvaľoval si Torun, keď si prezeral výsledky ich spoločného úsilia.
„Uhm!“ pripojim sa aj Ragnar a pichol palicou do močariny. Chvíľu sa v nej vŕtal a potom sa rozosmial. „Myslím, že sme túto oblasť na čas odvodnili,“ povedal a ukázal pod svoje nohy, kde sa hladina vody výrazne znížila.
„Takých jazier by si tu musel vyrobiť množstvo a aj tak tu budú močiare,“ pokrčil plecami Ivar a obrátil sa k táboru. „Balíme a ideme domov!“ prikázal stručne a vytiahol prútik. Všetci ho nasledovali s potešením. ,Nie žeby doma nejaký ten komár nebol, ale čo je veľa , to je príliš,´ mysleli si takmer všetci a vrhli sa do práce.
Komentáře
Přehled komentářů
naprosto úžasná kapitola :-D jsem ráda, že ty hady zrušili jak domeček z karet - pochybuju, že se to smrtijedům bude líbit :-DDD.
ako vždy
(Cassie, 8. 2. 2008 17:53)úžasné :D Veľmi si ma v minulej kapitole prekvapila tým, že Remus čaká s Ragnou dieťa, hoci soa to už dalo predpokladať v 16. kapitole. Veľmi pekná kapitola, teším sa na Removu svadbu a dieťa. Mnoo na dnes už dosť, kapitola ako vždy super a teším sa na vývin situácie a samozrejme, ďalšiu kapitolu :D
Jen tak dál :-)
(Peťa, 8. 2. 2008 17:51)Další černá magie zneškodněna a na světě je přeci jen trochu líp :-) Těším se, až se začnou kluci přeměňovat a jestli má Harry vážně takové schopnosti jak si Patrik myslí...A samozřejmě svatba Remuse :-)To asi bude něco! Ale naštěstí nebude muset absolvovat takový obřad jak v Neporušitelném slibu :-D :-D
Zase bez chybicky:)
(Ja Osobne, 8. 2. 2008 16:39)
Z meho pohledu to proste nema chybu:) Ani ta minula kapitola, u ktere jsem komentar ani nenechal:)
Celkem se tesim na Remusovu svatbu, potazmo i na jeho dite:)
Psani zdar;)
opět
(soraki, 9. 2. 2008 10:17)