Jdi na obsah Jdi na menu
 


16. Selena

6. 2. 2008

16. Selena

„Bren!“ zvolal varovne Remus  a  priskočil k chlapcovi. „Nemávaj tým prútikom tak veľmi, vypichneš si oko!“ upozorňoval ho a vzal mu prútik z ruky. „Nezabúdaj, že prútik nie je meč, nemôžeš sa s ním tak oháňať!“

„A Kier môže?“ spýtal sa Brentan zamračene a pozeral na brata, ktorý sa práve pokúšal prepichnúť veľkého plyšového medveďa prútikom, akoby držal v ruke kord.

„Nie, nemôže,“ vzdychol si Remus a dvomi krokmi sa priblížil ku Kieranovi, ktorý bol taký zaujatý predstavou, že je neohrozený rytier a prebodne svojho protivníka....Ďalej sa nedostal, lebo podobne ako Brentan prišiel o prútik.

„Nemôžete nám zobrať prútiky!“ protestoval Brentan zanovito a zazeral na Remusa  spod obočia.

„Môžem a vezmem, pokiaľ s nimi budete zaobchádzať ako s palicami. Prútik je príliš vážna vec na to, aby ste sa s ním hrali.“ pokrútil hlavou Remus a oba prútiky si vložil do vrecka. „Obaja sadnúť a odpíšete text na strane 180!“ prikázal a na písacích stoloch sa objavili dva prázdne pergameny. „Píšete obaja absolútne nečitateľne! Pokiaľ ten text neprečítam, budete pri tom sedieť a písať! Rozumeli ste?“ spýtal sa prísne a ukázal k stolom. Chlapci sa vliekli  cez miestnosť a šomrali si popod nos. Remus sa v duchu veselo uškrnul a pozoroval ich, ako si neochotne sadajú a hrabú sa v písacích potrebách. Ani jeden z nich nemal písanie veľmi rád, bol to pre nich naozaj veľký trest, ale mal hneď dve výhody. Naozaj si potrebovli vylepšiť písmo a ich nechuť k písaniu ich prinúti zamyslieť sa nad svojim správaním.

  Sadol si do kresla, otvoril knihu, ktorú mal položenú na stole a zadíval sa do nej. Miestnosťou sa niesol len škripot bŕk na pergamene a chlapci podchvíľou hodili po Remusovi naštvaný pohľad. Ten si z ich pohľadov nič nerobil a myslel na Ragnu, s ktorou chodil už druhý rok. Práve bola niekde v okolí Oky, kde sa nečakane objavila nezmapovateľná oblasť a dve skupiny zaklínačov skúmali, čo sa tam stalo a kto to má na svedomí. Bál sa o ňu, lebo vedel, aká je práca zaklínačov nebezpečná.

  Dvere na pracovni sa otvorili a dnu vstúpil Patrick, oblečený v slávnostnom čiernom habite, so širokým strieborným lemom. Na bielej košeli mal čierneho motýlika a dlhé vlasy mu sťahovala čierna zamatová stuha. Chlapci vzhliadli v nádeji, že ich otec vyslobodí, ale jediný pohľad na neho ich  vrátil späť k práci.

„Predsa ideš?“ spýtal sa Remus a dôkladne si ho obzrel. „Dokonalé,“ pokýval hlavou s úsmevom.

„Uhm!“ prikývol trochu neprítomne Patrick a vložil Remusovi do knihy list. „Pošta od Oky, bolo tam aj niečo pre teba,“ povedal a mierne sa zachmúril. „Ragna sa zajtra vracia,“ doložil a úsokom si Remusa premeral. Tomu stuhli rysy  a ostro sa nadýchol.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ticho a ruky sa mu mierne triasli.

„Nič zvláštne, len Ragna zistila určité skutočnosti, ktoré majú čosi dočinenia s jedným nezodpovedným vlkodlakom,“ odpovedal ticho, aby to chlapci nepočuli a Remusovi pri tých slovách vyskočili na lícach červené škvrny. „Myslím, že vysvetlenie nájdeš v tom liste, aj keď zajtra ti to celkom určite povie aj osobne,“ zasmial sa Patrick a znovu si Remusa premeral skúmavým  pohľadom. „Kedysi som aj bol v podobnej situácii,“ povedal a pozrel sa na oboch chlapcov , „nemám ti z Londýna niečo doniesť?“

„Nemusíš,“ odpovedal práve tak ticho Remus, „ už mám.“

„To je dobre,“ zasmial sa Patrick, „poblahoželal by som ti, ale nechcem predbiehať udalosti, takže si počkám,“ doložil a otočil sa , že pôjde.

„Koho berieš so sebou?“ spýtal sa ešte Remus a otváral list.

„Idem sám, nezdržím sa tam dlho, ale musím sa tam aspoň ukázať. Okrem toho potrebujem hovoriť nenápadne s niektorými ľuďmi a tam to bude najlepšie. Dohliadni, aby  boli chlapci včas v posteli,“ požiadal Remusa, ten len neprítomne kývol a odišiel.

  Krb ho vypľul priamo na ministerstve. Ešte sa ani nestačil spamätať  a už pri ňom stál jeden z organizátorov.

„Vítam vás Vaša Milosť, sme radi, že ste nás poctili svojou prítomnosťou,“ ukláňal sa a viedol ho do sálu. Nemal tieto parády rád, ale spoločenské postavenie a hlavne pracovné povinnoti ho často prinútili, aby sa hoci len na chvíľu  medzi  spoločnosťou ukázal.Vždy sa tu našli nejaké zaujímavé informácie, alebo aj zakázky.

„Lord O´Brayen, rád vás vidím,“ hlaholil Fudge a srdečne mu potriasal  pravicou. V zelenom habite vyzeral skoro ako vodník a aj pokožka na tvári vyzerala nazelenalo. Vytváralo to dosť nepríjemný protiklad. Minister vyzeral, akoby mu bolo neustále  zle od žalúdka a navolnosť zakrýval úškľabkom, ktorý vydával za úsmev. Patricka pri  pohľade na neho trochu strialo, ale videl už aj horšie veci a tak zachoval  pokojný a nezúčastnený výraz. Ponad hlavu ministra si prezeral hostí až kým sa nestretol s pohľadom Brazílskeho vyslanca. Mierne mu kývol a keď sa Fudge  vrhol k ďaľšiemu hosťovi, presunul sa nenápadne  k nemu. Cestou vzal z podnosu vysoký pohár so šampanským a postavil sa trochu bokom.

„Je to vybavené,“ povedal vyslanec a pozeral na páry, ktoré sa prechádzali po sále. „Vláda vám pošle písomnú objednávku do týždňa, ale budeme potrebovať celú vašu skupinu,“ doložil a spýtavo sa zahľadel na Patricka.

„To nebude problém, onedlho sa všetky skupiny vrátia na základňu a do dvoch týždňov môžeme začať,“ poznamenať , takmer nepohybujúc perami Patrick. Keby nebolo v hre tak veľa, spokojne by sa usmial. Toto bol pravý dôvod jeho prítomnosti na tomto otravnom plese a po tomto rozhovore sa môže spokojne otočiť a vrátiť sa domov. Pozdvihol pohár s vínom s miernou úklonou a trochu si odpil. Vyslanec sa usmial, zopakoval gesto a potom sa mu oči rozžiarili mäkkým leskom. Pozeral sa na niekoho za Patrickovým chrbtom a usmieval sa mu v ústrety. Patrick sa otočil a stál tvárou v tvár mladej žene, korá sa k ním pomaly približovala..

   Bola pomerne vysoká a štíhla s podlhovastou tvárou a tmavohnedými , rovnými vlasmi, ktoré si nechala voľne rospustené padať v ťažkých prameňoch na  chrbát. Len okolo tváre ich mala spletené do tenkých vrkôčikov ktoré si vzadu upevnila  do ozdobného uzla  zopnutého veľkým hrebeňom v tvare motýľa. Mala pomerne vysoké čelo, rovný nos a pekne krojené pery. Na brade mala malú jamku  a keď sa usmiala, robila sa  jej jamka  aj na pravom líci. Veľké, tmavohnedé oči tienili dlhé, vytočené mihalnice a nad nimi sa klenuli husté  oblúčiky obočia.. Tmavomoré plesové šaty jej pri každom kroku trochu šušťali, keď sa k nim priblížila.

„Selena,“ privítal ju vyslanec a podal jej ruku. S úsmevom sa na ňu oprela a pozrela sa spýtavo na Patricka. Vyslanec pochopil a hneď svoju chybu napravil ukázal na Patricka a povedal : „Lord Patrick O´Brayen, moja dcéra  Selena.“

  Patrick sa uklonil a ruku, ktorú mu Selena podala zľahka priložil k perám. Usmiala sa na neho a pretože hudba práve spustila prvý valčík, uklonil s pred ňou.

„Smiem prosiť?“ pozrel spýtavo na vyslanca a keď videl súhlasný úsmev, ponúkol jej rameno. Pozrela sa na otca a tiež sa usmiala.

„Bude mi potešením,“ odpovedala a zavesila sa doň. Viedol ju pomedzi ostatné páry na tanečný parket a keď je položil ruku na pás a pritiahol si ju k sebe, pocítil mierne vzrušenie. Už dávno nedržal v náručí žiadnu ženu a toto bolo veľmi pekné dievča.  Celkom prirodzene sa prispôsobila jeho kroku a nechala sa viezť. Keď si ju pri otočkách tesnejšie privinul k sebe, cítil sviežu, kvetinovú  vôňu jej parfému .

„Nevedel som, že  Jeho Excelencia má takú krásnu dcéru,“ povedal ticho a pozeral jej do tváre.

„Lichotíte mi Vaša Milosť,“ odpovedala a mierne zružovela pod jeho upreným pohľadom . Na okamžik zdvihla k nemu oči, ale hneď sa zas pozerala ponad jeho plece.

„Hovorím len pravdu,“ odporoval jemne a znovu si ju trochu pevnejšie privinul. Po niekoľkých ďalších otočkách sa hudba odmlčala a Patrick sa Selene s úklonom poďakoval za tanec. Zavesila sa mu na rameno a kráčali k vyslancovi, ktorý sedel pri jednom so stolíkov. Na prichádzajúci pár sa pozeral so zaľúbením . Tí dvaja ani netušili, ako im to spolu pristane. , Škoda, že je Lord O´Brayen taký utiahnutý. Po smrti ženy sa venoval výlučne výchove synov a práci. A ani jeho dcéra nie je o nič lepšia, tiež nevidí nič iné, len prácu, prácu a prácu. A keby  jej nepovedal, že sa tu má stretnúť s O´Brayenom, možno by ju sem vôbec nedotiahol.´ pomyslel si trochu smutne. ,  Po smrti matky sa Selena stiahla do seba a takmer nekomunikovala. Takúto usmiatu ju už dávno nevidel. Žeby sa jej Lord páčil? No, to asi bude len jeho zbožné prianie a ona ho celkom určite a niekoľko minút vyvedie z omylu.´ povzdychol si ., keď ich pozýval, aby si sadli k stolu. Napodiv to neodmietol ani jeden z nich.

  Patrick sa tak dobre nebavil už celé roky. Enrico Mendoza a jeho dcéra Selena bolo veľmi dobrými spoločníkmi. Obaja mali ostrý a britký štýl humoru a ich trefné poznámky ho často rozosmiali.

„Musím sa vám priznať, že som sem prišla, až keď mi otec povedal, že sa má  dnes stretnúť práve s vami,“ povedala  Selena, keď sa vyslanec na chvíľu ospravedlnil a odišiel pozdraviť kohosi na druhom konci sály. Patrick mierne pozdvihol obočie a prekvapene na ňu pozrel.

„Teraz vy lichotíte mne,“ odvetil mierne a prižmúril oči očakácajúc vysvetlenie. Nebolo bežné, aby mu pekné, mladé dámy skladali takéto poklony.

„Nie!“ protestovala okamžite a mávala rukou, aby zahnala čo i len myšlienku na takéto podozrenie. „Musím vám to vysvetliť,“ hovorila rýchle a mierne sčervenela, „som odklínačka a pracujem sama. V poslednom čase ma to už nebaví a hľadám nejakú inú prácu. O vás a vašej organizácii som od otca veľa počula a už dlhší čas uvažujem, že vás požiadam, aby ste ma prijali do vašej skupiny.“

„Je milé , že nás váš otec tak chváli, inak by ste  o takej možnosti asi ani neuvažovala,“ hovoril pomaly a nozdry  sa mu mierne chveli. Hoci to vôbec nečakal, bol sklamaný. Potom sa zamyslel a pozoroval ju s prižmúrenými očami. „Hocikoho k nám nevezmeme,“ pokračoval , „uchádzači o prácu musia prejsť dosť dlhým skúšobným obdobím a máme samozrejme aj iné podmienky,“ varoval ju otvorene.

„Niečo také som predpokladala,“ uisťovala ho a prosebne sa na neho pozerala. Patrikovi to odrazu prišlo ľúto. Nie jej, prišlo mu ľúto tej príležitosti, ktorá sa mu takto rozplývala pred očami. Selena sa mu páčila a možno by zajtra, alebo o niekoľko dní hľadal príležitosť, ako ju  stretnúť a znovu sa s ňou porozprávať. Teraz ju možno bude vidieť každý deň, ale celkom určite nie tak, ako by si prial. Zosmutnel , oči mu potemneli, ale potom krátko potriasol hlavou a zahnal zradné myšlienky preč.

„Priznávam, že sa nám to práve teraz možno bude hodiť,“ pripustil po chvíli, keď si spomenul na Remusa a Ragnu. V Ivarovom týme bude chýbať jeden človek a pred nimi je veľká zakázka, pri ktorej budú potrebovať každú schopnú ruku.  „Ešte to neviem určite, ale zajtra,“ pozrel na hodinky a hneď sa opravil, „ teda ešte dnes sa to dozviem.“

„Bola by som naozaj veľmi rada,“ poznamenala a keď začala hrať hudba a spustila pomalú , vleklú melódiu, pohybovala topánkou ukrytou pod okrajom dlhej sukne do rytmu. Patrick si to okamžite všimol a vstal, ponúkol jej rameno a po súhlasnom úsmeve ju odviedol na parket. Objal ju oboma rukami a zľahka ju k sebe privinul . Možno, keby nepadla prosba o prácu, pritiahol by si ju bližšie, ale teraz už nemohol . 

  Ovinula si ruky okolo jeho šije a tiež sa ceľkom zľahúnka o neho oprela . Bola poddajná a tancovala ako víla, takmer sa nedotýkajúc parketu. Skoro ju v náruči necítil, tak citlivo reagovala na každý jeho podnet. Zradné myšlienky mu zase zaplavili myseľ. Mierne sa sklonil a vdychoval vôňu jej vlasov a veľmi intenzívne si uvedomoval teplý dotyk kože jej rúk na svojom krku. V snahe zachovať kľud sa nepatrne odtiahol a vtom si všimol, že Selena sa usmiala a následne sa k nemu zase presne o ten kúsok pritisla. Teraz už nemusel získavať kľud odstupom, teraz mu v hlave klíčilo jedno podozrenie za druhým . Zamračil sa , ale nedal na sebe nič poznať. Možno len mierne stuhnutie svalov , ako vycítil nebezpečenstvo.  Odrazu bol rád, keď sa hudba odmlčala. Odviedol Selenu k stolu a veľmi ho potešilo, že Mendoza tam už znovu sedí.

„Ďakujem za tanec, slečna Mendozová ,“ povedal formálne a uklonil sa, „ je mi veľmi ľúto, že sa už s vami musím rozlúčiť, ale čas pokročil a ja mám ešte veľa práce,“ doložil a napriek pokusom vyslanca  zdržať ho, náhlivo odišiel.

  Rýchlym krokom prešiel sálou , prehodil si plášť, ktorý mu podal jeden z obsluhujúcich a vyšiel von. Krby boli voľné, ale ani tak nezabudol na Silencio skôr, než vyslovil heslo . Skôr, ako ho pohltili zelené plamene videl, že aj Mendoza so Selenou odchádzajú.

  Po návrate domov si to všetko potreboval premyslieť a tak sa pobral do svojich izieb pešo. Prechádza po stíchnutých chodbách, ktoré osvetľovalo  len  svetlo mesíaca, predierajúce sa spoza mrakov. Všade číhali temné tiene a on mal v duši tiež jeden, ten najtemnejší. Vyčítal si, že kvôli takej maličkosti si nechal ujsť skvelú príležitosť, ale akonáhle si pripomenul celú situáciu, všetky jeho inštinkty sa vzopreli a vysielali naliehavé varovania. Tu niečo nesedelo a nebolo to nič nepatrné, ale bolo to niečo veľmi vážne. Ako má teraz zareagovať, keď tú zakázku chce a potrebuje, ale zároveň má tušenie, že s ňou niečo nie je v poriadku. Len čo sa skupiny vrátia, zvolá poradu vedúcich a vysvetlí im celú situáciu. Nech rozhodnú sami, aj keď on má  rozhodujúci hlas, nechá si poradiť. Vôbec si nebol istý, či je jeho tušenie správne.

  Prechádzajúc južným krídlom zašiel do spálne synov. Tichúčko otvoril dvere a podišiel bližšie. Chlapci spali hlbokým spánkom , takmer úplne zavŕtaní v prikrývkach. V mesačnom svetle sa zeleným svetlom zaleskla náušnica. Patrick si sadol do kresla a pozoroval syna. Brentan – Harry, ako vyrástol od toho dňa, keď ho odviedol z domu jeho tety. Už majú šesť rokov, sú to veľkí  chlapci, treba ich učiť ovládať vrodené schopnosti.

   Po udalostiach v Amazónii dlho hľadal v rodinných knihách, kým nenašiel časovo obmedzené viazacie kúzlo, ktorým ich schopnosť premeny spútal. Kým nie sú dosť veľkí na to, aby dokázali premeny zvládnuť aj v ohrození, nedovolí im, aby sa premieňali, kedy sa im zachce. Ešte sú malí. Ale zároveň sú už dosť veľkí, je čas premýšľať nad protikliadbou a ich schopnosti uvolniť. Aj keď... práve Brentan mu robí najväčšie starosti. Nestihol zistiť, kam až jeho schopnosti siahajú a osud Patrickovho predka bol veľkým varovaním. Jedného dňa sa vraj premenil  a už nikdy ho nikto nevidel! Možno ho omylom zamurovali premeneného na kameň, do múrov tohoto paláca. Proste sa bál, že keď synove schopnosti uvolní, Brentan sa premení na niečo, z čoho ho už nikto nedostane., Radšej ešte počkám , predsa len sú ešte malí,´. pomyslel si , ponaprával im prikrývky a ticho vyšiel z izby.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:-)

(Peťa, 6. 2. 2008 23:08)

Tomu říkám posun v čase :-) Removi to moc přeju, doufám ale, že nebude mít vlčátko! Taky jsem překvapená, že Remus za celou tu dobu nezjistil. Kdyby se dozvěděl pravdu, získal by znova kamaráda, o kterého přišel a který mu určitě chybí. Mno jsem zvědavá co je se Selenou... Myslím, že Patrik nemá to tušení jen tak!!! Už se těším na pokračování!!! :-)

nom

(julili, 6. 2. 2008 19:55)

suhlasim so Soraki....ako ot ze mu nic nenapadlo.....a to kto je ta Selena......aaaaaaa......gratzulujem Removi:)......cekaaaam na dalsiu:)

Super

(soraki, 6. 2. 2008 19:28)

jako vždy. Taky mě překvapilo, že ho Remus neodhalil :-D a co ta Selena? No, musíme si počkat na další kapitolky, co?

nemámviac slov ako....

(Cassie, 6. 2. 2008 15:03)

ďakujem veľmi pekne za krásne venovanie, urobila si mi ním veľkú radosť :). Veľmi sa mi páči táto kapitola, je nádherná. Síce som prekvapená, že za tie roky Remus nezistil pravdu o Patrickovi (Siriusovi), ale myslím, že (aspoň) zatiaľ je to pte neho lepšie. Remusovi prajem všetko dobré do jeho vzťahu s Ragnou, nech žijú šťastne až do smrti :D:D hh :D. Inakšie, veľmi si ma prekvapila tým, že si sa nezmienila o tom, či sa zistilo, že Harry zmizol od hnusných Dursleyovcov a Sirius z Azkabanu.. predpokladám, že jeho klon je buď mŕtvy, alebo dodýchava :). Taký menší šok si mi spôsobila tým, keď som čítala, že sa dištancuje od žien... Proste šok!! Ale asi si uvedomil, že s tým musí prestať a možno mu v tom trošku zabránila aj Patrickova časť a malý Harry Brentan... a teším sa na Serenu - čo je zač a či vlastne ona nie je tým špiónom :D... ale to zistíme v nasledujúcich kapitolách. Aj to, či sa Sirius nechá uniesť, alebo dá prednosť povinnostiam... mnoo, ja už končím (konečne!!! :D), len tak ďalej, ako som napísala na začiatku, ďakujem veľmi pekne za venovanie... :)

Wow

(Ja Osobne, 6. 2. 2008 14:52)

ted teda nevim:) Kapitola napsana vyborne, supre pribeh, ale myslel jsem ze Patrick si konecne najde nejakou pritelkyni... A ted nevim na cem jsem:)
Uvidime pristi kapitolu:)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA