Jdi na obsah Jdi na menu
 


14. Potrebujú učiteľa

4. 2. 2008

 

14. Potrebujú učiteľa

 

 

  Udalosti Amazonskej misie sa pretriasali medzi zaklínačmi ešte dlho. Zranení stále ešte ležali omotaní obväzmi a Agda do nich liala celé litre liečivých elixírov . Rany sa hojili podivne pomaly a Patrick, ktorého rana sa takmer vôbec nehojila, začínal byť netrpezlivý. Nedokázal celé dni ležať v posteli, keď mal aj lepšiu prácu  a tak Agde z postele stále utekal. Pokiaľ sa zranení nevyliečia, nemohol palác opustiť a tak sa venoval doháňaniu papierovej práce a synom. Často sedel na stoličke v herni a pozoroval, ako sa chlapci spolu hrajú. Obdivoval vynaliezavosť svojich podriadených, ktorí herňu  zariaďovali. Boli tam preliezky, množstvo hračiek, skladačky, asi dvojmetrový hrad a padacou bránou, rebriny a lopty, proste všetko, čo si taká malá detská duša môže priať. Samozrejme to všetko ošetrili protiúrazovým kúzlom, inak by boli obaja chlapci stále dolámaní a doudieraní. Asi týždeň po  návrate domov sa ohlásil Moody. V krbovej miestnosti si ho vyzdvihol Ivar a s úsmevom ho viedol do južného krídla.

„Vy ste sa sťahovali?“ spytoval sa Moody, keď mu cesta začala pripadať dáko príliš dlhá.

„Nie, ale Patricka teraz možno najčastejšie nájsť v herni,“ poznamenal pokojne, „aj teraz tam určite bude. Potom po nociach robí, aby všetko dohnal.“

„Nečudujem sa mu,“ zavrčal Moody, „Je to ešte veľmi krátko.“

„Myslíte Dioru?“ prižmúril oči Ivar a blysol po Moodym  svetlými očami. Hneď na to sa zamračil. „Takto som nad tým neuvažoval, ale áno, je to ešte veľmi krátko.“ prikývol súhlasne .

  Dvere do herne boli ovorené a medzi nimi sedel Patrick, na kolene hojdal jedného z chlapcov a tíško si pospevoval akúsi melódiu. Dieťa sa radostne smialo a pri každom prudšom pohybe zavýsklo. Patrick začul zvuk krokov a vzhliadol. Keď videl prichádzať Ivara a Moodyho  usmial sa a spustil nohu. Drobec sa mu z nej skotúľal na mäkkú podložku . Hneď však vstal a bolo vidieť, že za posledné dni získal oveľa lepšiu koordináciu pohybov. So záujmom si prezeral príchodzích a vôbec sa nebál.

„To je ktorý?“ zdvihol obočie Moody, lebo už vedel, že Patrick má dvoch úplne rovnakých synov.

„Brentan,“ usmial sa Patrick , pohladil syna po vláskoch a miernym capnutím po zadočku ho poslal za bratom, ktorý práve uviazol v zložitej sústave preliezačiek. Patrick ho trpezlivo vyslobodil a nechal obe deti, aby sa výskajúc naťahovali o jedného koníka, hoci vedľa ležal ešte jeden, celkom taký istý.

„Myslím, že keď sa budeš stále takto naťahovať, tak sa ti tá rana na chrbte nezahojí nikdy!“ dohováral mu dôrazne Ivar.

„Zahojí, ale je to zranenie čiernou mágiou a tie sa proste trochu horšie hoja vždy. Už sa zatiahla  a Agda mi už tak veľmi nenadáva,“ doložil spokojne a zavolal Marthu, aby dozrela na deti. „Nerád ich nechávam samých, ale občas musím aj niečo robiť.“ poznamenal  zamračene. „Neviem, ako to urobíme, keď budem musieť ísť do terénu,“ šomral a obrátil sa na Ivara, ktorý sa chystal odbočiť do jednej z chodieb, „ príď za mnou o takú hodinku, dve, mám pre vás prácu. Môžeš so sebou vziať aj Teda.“ 

„Ako tých chlapcov rozoznáte?“ spýtal sa Moody, ktorý sa práve prebral so zamyslenia.

„Martha mala výborný nápad a dali sme im náušničky. Brentan má zelený kamienok a Kieran modrý.“ odvetil so smiechom Patrick a otvoril mu dvere do pracovne.

  Keď sa pohodlne usadili v kreslách, udrel Patrick na gong a na stolíku sa objavil podnos s kanvicou čaju, cukrom, smotanou a čertvými koláčikmi. Nalial čaj a ponúkol Moodyho posunkom, aby si bral, na čo má chuť. Po chvíli sa Moody so šálkou v ruke oprel do sedadla a pozoroval Patricka .

„Všetci smrťožrúti, ktorých sme dopravili na ministerstvo, trpia úplnou stratou pamäti,“ povedal a zabodával čarovné oko Patrickovi do tváre.

„Dúfam, že neočakávate, že ich poľutujem,“ uškrnul sa Patrick. „Moji ľudia to neboli, museli ich zložiť vaši aurori,“ pripomenul a pokojne si odpil zo čálky .

„Ako si môžete byť tým taký istý?  spýtal sa so záujmom Moody.

„My nie sme aurori, my sme zaklínači,“ pokrčil Patrick plecami, „povedal som svojim ľuďom, aby neriskovali a išli na istotu. Nemohol som dovoliť, aby mi tam niekto pozabíjal ďalších chlapov, aj tak mám štrnásť ľudí na ošetrovni a do akcie ich nebudem môcť poslať minimálne dva mesiace. Mám málo ľudí, budú mi chýbať.“

„Máte tu minimálne štyridsať zaklínačov,“ poznamenal  Moody, „načo vám je ich toľko?“

„Sme špičkový tým, máme veľa objednávok,“ uškrnul sa Patrick  a položil šálku, „ už teraz máme sklz za plánom operácií a v nasledujúcich mesiacoch, no neviem..“ povzdychol si.

„Robíte si starosti o deti?“ spýtal sa účastne Moody a Patrick sa na neho s prekvapením pozrel.

„Úprimne povedané robím a veľké,“ priznal , „budem musieť nájsť pre nich nejakého šikovného človeka, ktorý  má skúsenosti s tranformáciami. Nebude to jednoduché, nemôžem sem pustiť kohokoľvek.“ dokončil a znovu sa opatrne oprel v kresle. Moody ho zamyslene pozoroval.

„Možno by som o jednom dôveryhodnom človeku vedel,“ povedal  pomaly a na Patrickov spýtavý pohľad pokračoval, „ keby vám teda nevadilo, že to je vlkodlak.“

  Patrick sa ostro nadýchol a pri neopatrnom pohybe ho zase pichlo v rane na chrbte. ,To nie je možné, vari mohol Moody myslieť na toho istého človeka, na ktorého už niekoľko dní myslel on? Ale takto by to bolo oveľa lepšie, lebo sám sa k nemu nemohol dostať bez podozrenia , ale na odporúčanie, to je niečo úplne iné! ´ leteli mu hlavou myšlienky, ale na tvári mal len zamyslený výraz.

„Viem o ňom, že je veľmi zodpovedný a dobrý človek a momentálne je bez práce,“ pokračoval Moody a myslel na zúboženého Remusa, ktorého už zase vyhodili z práce, lebo zistili, že je vlkodlak. Takto, keď to povie otvorene, buď mu miesto ponúknu, alebo nie a on sa o tom nemusí ani dozvedieť. Pozoroval Patricka, ako zvažuje všetky možnosti a premýšľa. Za tých niekoľko dní, čo sa s ním zoznámil, si ho dosť obľúbil. Viedol pomerne rozsiahlu organizáciu a zdalo sa, že dobre, lebo výsledky mali vynikajúce. Ten jeden incident, pri ktorom mu zahynula manželka sa nedal počítať za nepodarenú akciu, lebo to nikto nemohol predpokladať, že v tak odľahlej oblasti bude úkryt takého veľkého oddielu smrťožrútov.

„Vlkodlak mi nevadí,“ usmial sa nakoniec Patrick a znovu ponúkol Moodyho koláčikmi. Boli skutočne vynikajúce a Moody znovu neodolal. „Miesta je tu dosť a na tú jednu noc mu bezpečný úkryt ľahko pripravíme. Moji ľudia netrpia predsudkami, každý sme nejaký a nikomu nebudeme vyčítať, že mal raz v živote smolu. Ako sa volá a kde ho nájdem?“ spýtal sa priamo.

„Volá sa Remus Lupin a tu,“ vytiahol papier a napísal adresu, „tu ho sova nájde. Ja mu o vás poviem, bude čakať.“

„Ak bude pán Lupin vhodným kandidátom a hlavne, ak bude sám súhlasiť a bude ochotný starať sa v mojej neprítomnosti o mojich synov, budem vám veľmi zaviazaný,“ povedal Patrick vážne.

„Myslím, že on určite nebude proti,“ krútil hlavou Moody a vstal. „Aby som nezabudol, čo ste urobili s tým mestom?“

„Zavalili sme ho,“ povedal Patrick s úsmeškom, „ nikto ho nenájde pekných pár storočí, môžete byť bez starosti.“

„Myslím, že minister bude spokojný, aj keď v hlavách tých zajatcov sme nenašli vôbec nič, dočista vymazaná pamäť. Bolo by nám pomohlo, keby sme ich mohli vypočuť, takto ich môžeme poslať rovno k Mungovi.“ potriasol smutne hlavou, ale Patrickovi takéto riešenie celkom vyhovovalo. Smrťožrút s vymazanou pamäťou je ešte lepšie riešenie, než smrťožrút v Azkabanskom väzení. Nemohol si pomôcť, ale dáko mu ich nebolo ľúto. Túto dráhu si zvolili dobrovoľne a trest v takejto podobe mu pripadal  primeraný.

  Po Moodyho odchode sa pozrel na papierik s adresou a usmial sa., Teraz má legálnu možnosť, ako dostať priateľa do svojej blízkosti a hlavne vytiahnuť ho z biedy. Keby mu pod akoukoľvek zámienkou ponúkol peniaze, hrdý Remus by ich neprijal, radšej by umieral hladom pod mostom. Ak mu ponúkne prácu, môže mu nenápadne pomáhať a zároveň sa s ním znovu spriateliť. Námesačník mu veľmi chýbal! Len si bude musieť dať pozor, aby sa neprezradil, lebo Lupin je veľmi vnímavý človek. Ale on ho v prvých týždňoch zamestná natoľko, že na nejaké veľké premýšľanie nebude mať čas a potom ...! ´

  Zaklopanie na dvere ho vyrušilo z úvah a keď sa dvere otvorili, vošli Ivar a Ted. Patrick im ukázal na kreslá a sadol si oproti  s niekoľkými zložkami v rukách.

„Ako to vyzerá s tvojou skupinou?“ obrátil sa na Ivara.

„Moja skupina je v poriadku, Ragna je už zdravá, to malé škrabnutie sa jej už zahojilo,“ referoval a netrpezlivo pokukoval po zložkách. Vyzeralo to, že dostanú prácu.,  Konečne, už sa začínal nudiť, v teréne je to oveľa zaujímavejšie. ´

„A tvoja skupina?“ pozrel s otázkou na Teda a ten pokrčil rezignovane plecami.

„Chýbajú mi traja ľudia. Helmer a Set nevylezú z postelí ešte minimálne dva týždne a Oria si tam pobudne najmenej mesiac. Ani potom s nimi ešte nemôžem tak skoro počítať.“

„Dobre teda,“ zamračil sa Patrick a otvoril zložky, „ Ivar má celý tým a vybavíte objednávku na Novom Zélande. Malo by sa jednať o jaskyne, tak si pripravte speleologickú výbavu a v knižnici si vezmeš dve knihy . Nájdeš ich v tretej rade, v druhej polici odhora v modrej väzbe – Jaskyne a kliadby dávnoveku, sú to dva zväzky. To si povinne všetci prečítate a tie protikliadby sa naučíte. Použite zbrojnicu aj na niečo užitočnejšie, než na tie hlúposti, na ktoré ju obvykle používate!“

„To som zvedavý, kedy mi to prestaneš otrepávať o hlavu,“ šomral Ivar, ale ochotne zobral zložku, ktorú mu Patrick ponúkal, nazrel do nej, oči sa mu rozžiarili , mávnutím sa s nimi rozlúčil a vybehol z pracovne.

„Ani ty , ani zvyšok tvojho týmu nemôžete za to, že nie ste kompletní, tak som si myslel, že na spríjemnenie dlhej chvíle vám poslúži táto zaujímavá objednávka z Ruska. Je to zaklínanie paláca, nemali by ti chýbať ľudia, to by ste mohli zvládnuť vo štvorici v celku pohodlne. Je to veľmi lukratívna zakázka, zaplatia za to viac, než za odkliatie celej oblasti. Chcú to s celou parádou, tak si dajte záležať!“ povedal a videl, ako sa Tedova tvár vyjasňuje. „Nie aby ste si zabudli zobrať kostými, ktoré k tomu patria! To by  klient asi veľmi spokojný nebol,“ doložil a uškrnul sa. Ted mu podávanú zložku takmer vytrhol z ruky, podobne ako Ivar do nej nazrel a oči sa mu rozžiarili radosťou. Suma, ktorá tam bola napísaná, bola viac ako zaujímavá. S rozžiarenými očami kývol Patrickovi a odišiel síce pomalšie než Ivar, ale tiež pomerne rýchlo oboznámiť členov svojej skupiny, že zas majú prácu. Patrick sa usmial a keď sa za ním zatvorili dvere, sadol si za písací stôl a vytiahol pergamen.

  Dosť dlho nad ním len tak sedel , nakoniec namočil orlie pero do atramentu a svojim typyckým, hranatým rukopisom, začal písať list Remusovi. Musel ho prepísať viackrát, než bol s jeho znením spokojný. Nikdy by neveril, že mu tých niekoľko riadkov dá tak veľa práce. Toto mu napovedalo, ako veľmi si bude musieť dávať pozor, keď Remusa uvidí a bude ho mať vo svojej blízkosti. Oprel sa opatrne v operadle a list si ešte raz pre istotu prečítal

 

 

  Vážený pán, Lupin!

 

Už niekoľko dní uvažujem o tom, že pre svojich dvoch synov najmen spoločníka a učiteľa znalého transformácie v tom najhlbšom zmysle slova. Takých ľudí, ktorí by boli spoľahliví, dôveryhodní a ochotní pracovať s deťmi nie je veľa . Moji synovia sú ešte malí a nedávno prišli o matku. Sám sa im nemôžem venovať toľko, koľko by som chcel a koľko potrebujú a preto sa obraciam na Vás, nakoľko mi vás odporučil pán Moody, s ktorým som sa stretol pri jednej z našich akcií. Ak ste ochotný moju ponuku práce prijať, očakávam Vás v sobotu a 15.00 hod v Deravom kotli.

                                                                                         

                                                                       Vojvoda    Patrick Ciarán Bercan  Cole  O´Brayen

 

 Tak, teraz môže len čakať a dúfať, že Remus jeho ponuku prijme. Povzdychol si, vzal pečatný vosk a nakvapkal pod podpis niekoľko kvapiek. Pritlačil pečatidlo s rodovou pečaťou a pofúkal na ostro červenú pečať. Jasne sa na nej vynímal znak jeho rodu - vysoká veža s dvomi prekríženými prútikmi, z ktorých vylietali po tri iskry. Stočil pergamen, napísal adresu a uviazal širokou stuhou. Prekrížené konce stuhy opäť zapečatil, ale teraz pečaťou zaklínačov – dve ruky , ktoré držia guľu s otvoreným okom.

  Opatrne vstal, lebo chrbát ho už zase bolel  a otvoril tajný chod do podkrovia. Točité schodisko bolo temné  a než vystúpil hore, uvažoval, či by sem nemal pridať lepšie osvetlenie, ale nakoniec to nechal tak. Toto schodisko poznal lepšie než vlastné topánky a nepotkol by sa tu, ani keby ako chcel. Otvoril jednoduché dvere do podkrovia a prezrel si sovy, ktoré  sedeli na hradách. Jednu z nich čakala dlhá cesta a tak si chcel vybrať takú, ktorá  to zvládne rýchle a spoľahlivo.

„Chloe!“ zavolal a na ruku mu po chvíli zlietla pekná plamienka. Tíško zahúkala a natrčila nohu. Pohladil ju po perí, priviazal list a podišiel k oknu. „Leť a buď opatrná,“ pošepol jej a vypustil ju von. Plamienka rozprestrela krídla, párkrát nimi mávla a zmizla mu z dohľadu. Ešte chvíľu sa za ňou pozeral, kým sa vrátil späť do pracovne.

   Čakal ho tam plný stôl nevybavených papierov . Pred pár hodinami prišlo niekoľko nových objednávok a on musel rozhodnúť, ktorý tým sa na ktorú z nich hodí najlepšie, ktorý to zvládne a ako dlho im to bude asi trvať. Aj keď si smrť vybrala v ich radoch krutú daň , život pokračuje ďalej a na jeho práci zavisí množstvo ľudských životov.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

dnes len kratko

(jaja, 4. 2. 2008 22:46)

je to skvele..tesim sa na o ako bude remus ucit chlapcov..uz sa neviem dockat dalsej kapitoly :)

hurá..

(Lily, 4. 2. 2008 22:23)

tak mám obrovskou radost z této kapitoly.. nedočkavě jsem jí vyhlížela.. a jsem zvědavá jak to vyvedeš s Remusem, a taky mám jedno připomínku... jak známe Moodyho nikdy by nic nepil než ze své placatky a cokoli jí si prověřuje nejlépe elixíry.. ale jinak samozřejmě nic.. báječné:) doufám že to budeš protahovat než Remus začne něco tušit.. jinak jak to vyřešíš s Brentanem.. ten přece na Remuse určitě vzpomínky má, ne? tak aby se nějak neprozradili... hrozně se těším..

Nezbývá mi noc jiného

(Peťa, 4. 2. 2008 21:06)

než souhlasit :-D Moc se na Remuse těším. Myslím, že se Patrik nějak prokecne a hned bude v podezdření! Bylo by fajn, kdyby mu mohl Patrik všechno říct... :-(

Super

(soraki, 4. 2. 2008 20:26)

že jsi zapojila Remuse, mám ho moc ráda. Taky je fajn, že je tam spojení na řád přes Moodyho, byla by pecka, kdyby se přidal do Patrickova týmu :-D

skvele

(julili, 4. 2. 2008 19:17)

jeeeeej....je super ze si do toho zapojila Rema....dufam ze to prijme:))....uz sa tesiiiiim na dalsiu...

:-)

(meg, 4. 2. 2008 18:50)

skvely,tichoslapek a namesicnik zase spolu pohromade...jsem zvedava jestli to remus nako zjisti,ze patrik je napul sirius :-D

no super

(Ja Osobne, 4. 2. 2008 18:28)

parada, s tim Remusem to byl vynikajici napad:)
tesim se na dalsi, tak se nenech prosit :)

bomba :)

(Cassie, 4. 2. 2008 18:27)

fakt super :D Veľmi pekná kapča a som veľmi rada, že si do tejto poviedky zapojila aj Remusa... totiž spolu s Dorou patria k mojim najobľúbenejším postavám a samozrejme aj najobľúbenejším párom :) Mimochodom, už som sa bála, že tu nič nepridáš, lebo kapitoly zvykaneš dávať skoro a nie až po šiestej :) Ale nevyčítam neboj, len som sa bála, že presne na moje meniny tu nepribudne kapitola :( ... ale pribudla :D Už sa teším na ďalšiu a na stretnutie Siria a Remusa :D.. dúfam, že si na tom dáš záležať :)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA