Jdi na obsah Jdi na menu
 


13. Tajomstvo pyramíd

3. 2. 2008

13. Tajomstvo pyramíd

  Prehľadávanie mesta im trvalo takmer celé dopoludnie. Všetci boli už unavení, ale nemohli to nechať na inokedy. Proste to tak chodí, keď niečo také začneš robiť, tak únava neúnava, musí sa to dokončiť.  Okolo obeda sa zhromaždili na centrálnom námestí medzi obomi  pyramídami a Patricka zo všetkého najviac zaujímalo, či sú jeho ľudia v poriadku.

„Nikoho sme nestratili,“ upokojoval ho Ragnar, „teda, zatiaľ,“ doložil, aby ho potom Patrick za neúplnú informáciu  nezvozil.

„Ako to myslíš?“ zamračil sa Patrick a na chrbáte pocítil  nepríjemné pichanie. Toto zranenie nebolo po obyčajnej kliadbe, nechcelo sa zahojiť, stále sa to otváralo. Aj teraz cítil, že čosi nebude v poriadku.

„Máme desať pomerne vážne zranených zaklínačov a troch aurorov,“ vypočítaval Ragnar, „ všetci sú už späť v paláci, odoslal som tam aj tých s menšími zraneniami. Niektorí by sa mali po ošetrení vrátiť a prinesú nám niečo na jedenie a pitie. Z toho, čo je tu, by som neodporúčal jesť a piť nič,“ dokončil výpočet a podozrievavo sa na Patricka zahľadel.

„Aký je výsledok boja pre smrťožrútov?“ spýtal sa Moody, ktorý k nim práve dorazil a neustále pretáčal protézu na všetky strany. Patrickovi sa z toho pohybu mierne zdvihol žalúdok, ale potom sa radšej pozeral inam.

„Našli sme dvadsaťdva mŕtvych a dvanásť omráčených smrťožrútov,“ odpovedal smutne Ragnar a pokrčil plecami, „ niekto tu bol veľmi ľútostivý a len ich omračovali. No čo už, svedomie mi nedovolí ich doraziť, keď sú v bezvedomí a keď sa preberú a dostanú sa do rúk ministerstva, za chvíľu ich máme na krku znovu. Budú tvrdiť, že ich tu nebodaj väznili a oni bojovali z donútenia, boli pod Impériom a tak podobne,“ dopovedal s povzdychom. „Akoby sme o nepoznali!“

„S tým už nič neurobíš,“ tíšil ho Patrick a upozorňoval ho pohľadom na Moodyho nesúhlasný výzor. „Nechápem, prečo sa tu všetci títo chlapi  zdržiavali, čo tu robili?“

„Určite tu mali základňu už dlho,“ utrúsil Moody  zachmúrene a obzeral si okolité domy.“ Je to tu zariadené na dlhodobý pobyt , ale nie sú tu ich rodiny. Vyzerá to tak, akoby sa tu striedali a plnili nejakú úlohu.“

„Ale ich pán je predsa preč, zmizol, vyparil sa!“ zvolal Ragnar nechápavo. „Už dávno mali vziať nohy na plecia a zdrhať odtiaľto.“

„Fanatizmus niektorých je veľmi udivujúci,“ pokýval Moody hlavou. „Nikdy som nepochopil, prečo sú mu tak fanaticky verní aj ľudia, ktorí inak nie sú ani šialení a ani hlúpi,“ povzdychol si. „Vrátime sa domov a zbavíme vás tých omráčených chlapov, vezmeme ich so sebou. Na ministerstve sa už nejako o nich postaráme. Nemusíte sa báť,“ povedal a pozrel na Ragnara, „ tak skoro ich na krku mať určite nebudete.Čo chcete urobiť  týmto mestom?“ spýtal sa Patricka .

„Budeme to musieť znovu zakliať, alebo rovno zavaliť,“ odpovedal zamyslene Patrick, „ je tu taká hrubá vrstva čiernej mágie, že nemôžeme dovoliť, aby sa sem mohol niekto dostať. Nezáleží na tom či čarodejník a či mukel. Je to jedovaté pre všetkých rovnako“

„Súhlasím,“ prikývol Moody a odišiel zvolať zvyšok svojich ľudí a po niekoľkých minutách sa začali odmiestňovať, každý s dvomi smrťožrútmi, priviazanými k sebe.

„Tak to im teda nezávidím,“ uškrnul sa Torun, ktorý sa práve vynoril spoza najbližšieho rohu.

„Našli ste ešte niekoho?“ zaujímal sa Ragnar  a znovu vrhol podozrievavý pohľad na Patricka.

„Čo sa na mňa tak pozeráš?“ spýtal sa ho, keď to urobil už tretíkrát.

„Stojíš nakrivo,“ odvetil mu lakonicky, „mal by si ísť na ošetrovňu, zdá sa, že ti tento výlet neprospel.“

„Ha –ha!“ skrivil Patrick tvár v ironickom úškľabku a pokúsil sa vyrovnať plecia. Ostrá bolesť mu hneď pripomenula, že také experimenty si má nechať na vhodnejšie obdobie.

„Nikoho sme už nenašli, ale niečo sme predsa len našli,“ povedal odrazu tajuplne Torun. Patrick s Ragnarom spozorneli a prestali sa dohadovať.

„Čo ste našli?“ spýtali sa takmer unisono a navzájom sa na seba zašľabili.

„Pod pyramídami sme našli komory, ktoré boli trošku zakliate,“ začal , ale Patrick ho okamžite prerušil : „Definuj presne, čo je to trošku!“

„No,“ ošíval sa Torun, ale pod Patrickovým pohľadom napokon pokračoval, „tak povedal by som úroveň šesť?“

„Čože!“ skríkli obaja jeho poslucháči, lebo úroveň šesť presahovala ďaleko bežný stupeň  zaklínania.

„Vy ste to otvorili?“ takmer kričal Patrick, pretože takéto odklínanie musia tobiť viacerí  odklínači súčasne a aj tak je to dosť nebezpečné.

„Samozrejme, že sme to otvorili,“ nafúkol sa trochu Torun, že mu Patrick tak málo verí, ale hneď pokračoval , „ale neveril by si, čo tam boli za hlúposti!“

„No?“ spýtal sa so záujmom Ragnar a priam visel Torunovi na perách. Toho tento záujem očividne tešil .

„V pravej pyramíde sme našli takú zvláštnu vec, neviem to ani pomenovať, vyzerá to ako nejaká  sústava antén a podľa toho, že sú niektoré usporiadané do kruhu, povedal by som, že sa dávajú na hlavu.“

„Dúfam, že nikoho nenapadlo, aby si to vyskúšal, ako mu to pristane!“ zaskučal Patrick a už sa chcel vrhnúť k pyramíde, ale Torun ho zadržal.

„Stoj! Upokoj sa! Nie sme malé deti, nemusíš na nás dávať stále pozor, nikoho to ani len nenapadlo a ja som to pre istotu ešte aj zabezpečil, keby to niekoho náhodou napadlo!“

„Fajn, fajn!“ oddýchol si zťažka Patrick. „Čo bolo v tej druhej?“

„Pozvanie na kávu!“ uškrnul sa Torun  a Patrick spolu s Regnarom na neho vyvalili oči.

„Nepreskočilo ti náhodou od únavy?“ spýtal sa ho Ragnar opatrne a nenápadne sa k nemu približoval. Torun to spozoroval a zo dva kroky odskočil

„Choď odo mňa! Nie, nepreskočilo mi! Proste tam bola šálka aj s tanierikom a striebornou lyžičkou.“

  Chvíľu všetci traja na seba pozerali a potom sa Patrick pohol k najbližšej pyramíde. Tváril sa zamyslene a obočie sa mu spojilo  do jedinej línie, ako sa mračil. Obaja zástupcovia sa za ním rozbehli.

„Vieš o tom, že ti tá rana na chrbte zase krváca?“ spýtal sa ho Ragnar, keď ho dobehol.

„Uhm!“  odfrkol Patrick a ani nespomalil krok, „musím sa na to pozrieť sám. Je to priveľmi zvláštne na to, aby som si to nevšímal,“ pokračoval , odrazu sa zastavil a obrátil sa k Torunovi. „Vzal to niekto do rúk?“

„Nie,nechali sme to tak, ako sme to našli,“ odpovedal Torun trochu prevapene.

„To je dobre, mám nejaké čudné tušenie, že by sa s tým malo zaobchádzať maximálne opatrne.“

„Patrick,“ zastavil ho Torun, „nemôžeš tam ísť sám!“

„A to už prečo by som nemohol?“ čudoval sa Patrick a udivene sa na Toruna pozeral.

„Dostať sa tam dá len plazením a dvakrát sa musíš potopiť pod vodu,“ vysvetľoval Torun a nápadne pri tom pozeral Patrickovi na chrbát . Ten to pochopil cekom rýchle a zamyslel sa. Potom pozrel na nich , zamračil sa a nakoniec prikývol.

„Máte obaja pravdu, musíte to odtiaľ dostať, ale nikto sa toho nesmie ani dotknúť. Obalíte to ochranným kúzlom a odlevitujete to sem. Jasné?!

„Jasné, aké ochranné kúzlo máš na mysli?“ vyzvedal Torun, lebo vedel, že Patrick často používal staré rodinné kliadby a kúzla, ktoré sa nikde inde nenachádzali, len v ich rodinnej knižnici.

„Počkajte, napíšem vám ho,“ odpovedal Patrick a trochu zaváhal. Situácia však bola príliš vážna, než aby tu robil tajnosti s nejakým ochranným kúzlom. Koniec koncov sú jeden tým, tak čo. Vytiahol malý bloček papierov s ceruzku a na dva z papierov napísal pár slov. Potom ich vytrhol a každému jeden podal.

Fylaxis moenia!“ prečítal potichu Ragnar a pozrel na Patricka. „Nikdy som o tomto kúzle nepočul.“

„Tak teraz počuješ,“ zavrčal mu v odpoveď a zamračene pozoroval, ako obaja oddchádzajú každý do jednej z pyramíd.

  Len čo sa obaja jeho zástupcovia stratili v útrobách stavieb, začali sa na námestie primiestňovať ošetrení zaklínači a prinášali so sebou plné koše potravín. Samozrejme ich najskôr museli pozväčšovať. Toto zvučné primiestnenie privolalo spoľahlivo všetkých, ktorí sa ešte v meste nachádzali. Keď videli, že sa sem neprimiestňujú ďalší smrťožrúti, ale obed, nedali sa dvakrát ponúkať a o chvíľu to na námestí vyzeralo ako pri pikniku. Okolo každého koša  si posadali skupinky hladných a unavených zaklínačov a pomaly , s rozvahou sa pustili do jedla. Aj Patrick sa nakoniec dal Ivarovi prehovoriť a sadol si na kamenný výstupok. Vzal si kúsok pečeného mäsa s kúskom chleba  a neprítomne si odhrýzajúc , pozoroval obe pyramídy.

  Čas sa nepríjemne vliekol a Patrick už nemohol od netrpezlivosti obsedieť na jednom mieste. Hlavou mu prebiehali tie najhororovejšie scenáre a najdrastickejšie zakončenia, ktoré si len vedel predstaviť. Sám nevedel prečo, ale mal veľké obavy o oboch svojich zástupcov. Príliš tomu nerozumel, ale intuícia mu napovedala, že nikto so zdravým rozumom, by také hlúposti nezaklínal šiestym stupňom, keby neboli nanajvýš dôležité. Musí sa na ne pozrieť sám. Nikto s jeho ľudí nemá tak vyvinutú schopnosť čítať magiské línie, ako on. Ak je to tak naplnené čiernou mágiou, ako toto mesto, musia tie veci zničiť!

  Konečne sa dočkal! Z ľavej pyramídy sa pomaly súkal Ragnar  a ustupujúc dozadu navigoval  prútikom malú , bohato zdobenú šálku, obalenú v jasno červenom, ochrannom obale dómovej mágie.

„Všetci preč!“ zvolal naliehavo Patrick a zaklínači okamžite poslúchli. Boli privyknutí, že na takéto slová sa musí reagovať okamžite . Na vypytovanie bude dosť času potom. Ragnar sa pomaly otočil a navigoval šálku na podstavec v centre námestia. Tam tú vec jemne položil a bleskurýchle odstúpil dozadu. Magická ochrana zmizla zároveň s dosadnutím šálky na kameň a všetci mohli vidieť, ako sa od zlatých ozdôb odrážajú slnečné lúče.

   Patricka upútal šum hlasov, ktoré sa mu ozývali za chrbátom. Otočil sa práve včas, aby videl, ako z pravej pyramídy vylieza podobným spôsobom Torun. Aj on navigoval čosi neidentifikovateľné obalené v ochranom obale , ale navyše bol ešte aj mokrý, ako vodník. Zo zlepených vlasov mu trčali akési čudné rastlinné vlákna, ale Torun si ich nevšímal. Celú svoju pozornosť venoval radšej tomu, aby sa nepodkol a nespadol. Aj on položil kokon z magických vlákien na kamenný podstavec a urýchlene odstúpil. Dýchal ťažko a bolo vidieť, že vynesenie tohto „pokladu“ z hlbín pyramídy, ho stálo veľa síl. Nikto ani nepípol, keď sa Patrick opatrne k obom  vyneseným veciam priblížil .Nepotreboval sa ich dotýkať aby vedel, že sú až po okraj naplnené čiernou mágiou. Použil však prastaré kúzlo, ktoré vymyslel jeho dávny prapredok a zanechal ho svojim potomkom, aby ich ochránil .

„Pontentum res!“ zvolal mocným hlasom a zložitými pohybmi mávol obidvomi prútikmi súčasne. Na chvíľu mal dojem, že sa nečakane zotmelo. Všetko naokolo akoby zahalil čierny mrak, cez ktorý sa slnko len veľmi ťažko predieralo. Pred Patrickovým zrakom sa objavili oba predmety v ich skutočnej podobe. Oba pulzovali čiernymi magickými zhlukmi ovinutými zelenými vláknami ochrany. Bola to tá najčernejšia z čiernych mágií, bola to mágia smrti. Viac vedieť nepotreboval. Bol si celkom istý, že toto tu nechať len tak nemôžu. Najlepšie  bude zničiť ich na mieste. Nikomu zo svojich ľudí by nedovolil, aby sa toho dotkol. Prerušil kúzlo a pomaly odstúpil.

„Je to plné čiernej mágie, viac, než celé toto mesto a to už je čo povedať,“ povedal, keď sa vrátil k svojim unaveným zástupcom. „Rozhodne to tu nemôže zostať a mesto tu tiež nemôžeme nechať prístupné pre každého,“ pokračoval , poobzeral sa po ostatných a čakal na návrhy. Väčšinou riešili problémy spoločne a aj teraz ich nechal, nech popremýšľajú, ako vyriešiť tento problém.

„No,“ začal Ivar trochu neochotne a pokukoval po Patrickovi, „ neviem ako s mestom, ale tie dve veci by sme mohli zničiť tým trhacím kúzlom, ktoré sme skúšali prednedávnom v zbrojnici,“ navrhol a niektorí z chlapov sa k nemu pridali. Boli to zväčša tí, ktorí účinky kúzla videli na vlastné oči. Patrick sa chvíľu zamračene pozeral na Ivara, potom preletel pohľadom po kamenných kvádroch naokolo a napokon súhlasil.

„Dobre, ty to urobíš, ale všetci ostatní ťa hneď potom zastrú štítmi minimálne štvrtej kategórie,“ povedal a všetci náhle spozorneli. Také štíty od nich žiadal naozaj málokedy.

„Celoplošné?“ spýtal sa Ragnar udivene a neveriacky si Patricka premeriaval. Ten len mlčky prikývol a Ivar mierne vyvedený z rovnováhy jeho súhlasom sa odhodlane postavil  oproti obom podstavcom.

Dirumpo!“ zaznelo zvučne a súčasne s ním zvolali aj ostatní zaklínači : „Virilis defensáre!“

  Účinok tohto trhacieho kúzla z Knihy Nexu bol ohromujúci. Nielen oba inkriminované predmety čiernej  mágie, ale aj oba veľké, kamenné podstavce sa rozleteli na miliardu kúštičkov . Boli ako strely vystrelené z dela a mali neuveriteľnú priebojnosť. Keby Patrick nenariadil silné štíty, celá skupina by teraz ležala v tratolišti krvi a všetci by boli celkom určite už po smrti. Zaklínači zvyknutí zo svojich misií na kadečo, tie štíty udržali len s námahou. Keď dozvonili kusy kameňa a kovu , spustili štíty a s otvorenými ústami pozorovali tú spúšť, ktoré to jediné slovo dokázalo urobiť. Celé námestie bolo pokryté malými kamienkami a drobnými hrudkami , ktoré sa na slnku ligotali. To bolo všetko, čo zostalo zo šálky a z tej čudnej antény. Steny domov okolo námestia vyzerali ako kvalitný cedník  a Patrick už nemusel ľutovať, že to mesto musia zakliať a zavaliť, aby sa sem živá noha nedostala niekoľko ďalších storočí . Už toho mali všetci plné zuby. Chodili aj na dlhšie a náročnejšie misie, ale táto ich tak nejak veľmi rozčuľovala a znervózňovala. Rozhodli sa, že to urobia teraz a urobia to spoločne . Nedbajúc na únavu, nedbajúc na zranenia sa rozišli a rozostavili sa okolo mesta. Prepojení znameniami začali spoločne zaklínať. Mesto sa postupne strácalo , akoby bledlo a stávalo sa neviditeľným. Tam, kde sa pred chvíľou dvíhali do výšky obe pyramídy, rástli vysoké stromy a v ich korunách sa preháňali tlupy opíc a lietali kŕdle vtákov. Mágia vsiakla do kameňa a zeme , očistila ju od čiernych zvyškov  a odovzdala zem zase pralesu. Teraz by toto mesto nenašiel ani čarodejník, ani mukel . Možno sa opäť zrodí , ale bude to trvať pekných pár storočí.

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

velmi pekna kapitolka

(bella, 4. 2. 2008 15:39)

ale mna by hlavne zaujimalo kedy bude dalsia?? niezeby som ta ponahlala ale teraz to zacina byt napinave a este by si mohla najst patrickovi nejaku priatelku nech je to trosku pikantnejsie:)

Héééééééj

(soraki, 3. 2. 2008 19:18)

tohle mi neděléééééééj. Šálek byl viteál a ta anténa? To pomocí ní hledali další kousky Voldemortovy duše? A to zranění - odporná černá magie, nebo co??? No, už aby byl zítřek a s ním i další kapitola :-D. Tak piš, piš, je to moc fajn

ufff

(Lily, 3. 2. 2008 16:42)

no šálek byl určitě horcrux.. jsem si tím skoro jistá.. ale taky by mě zajímalo co byly ty divný věci co tam měli.. jinak moc pěkná kapitolka opravdu

tssss....

(Cassie, 3. 2. 2008 15:54)

to bolo čo??? A tá šálka je čooo??? Voldyho horcrux?? A to Patrickove (Siriusove) zranenie?? Prečo sa nehojí?? A tá anténa?? A smrťožrúti??? A... teším sa na ďalšiu - fakt som zvedavá... :D Píšeš priveľmi záhadne :D

tak to byla parada

(Ja Osobne, 3. 2. 2008 15:02)

moc pekna kapitola, ktera ve me vzbudila spoustu dalsich otazek:)
uz se tesim na dalsi, snad mi da odpovedi:)
no ale spis mi da dalsi a dalsi otazky...
a to je prave to super, je to jeden z duvodu, proc tuto povidku ctu.

no toto

(julili, 3. 2. 2008 14:27)

neboli to nahodou horcruxy?? (neviem ci som to dobre napisala).....lebo vyzeralo to tak...teda pri najmensom ta salka....a ta cudna vec antenova je co??.....rychlo rychlo....som zvedavaaaaaaa

další záhada...

(Peťa, 3. 2. 2008 12:33)

co tam ti smrtijedi dělali??? A na co byl ten šálek a "anténa"??? Jsem strašně zvědavá na vysvětlení! A proč se Patrikovi nehojí to zranění???

waw

(maginy, 3. 2. 2008 12:25)

ty kokso to je super som veeelmi zvedava co sa stane .........vyzera to fakticky zaujimavo.....dobra praca

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA