Jdi na obsah Jdi na menu
 


12. Znovu k Amazonke

2. 2. 2008

12. Znovu k Amazonke

 

 

  Dva dni trvalo, než sa Patrickovi podarilo premeniť chlapcov späť do ľudskej podoby. Zúril tak strašne, že sa Ivar takmer išiel vlastnoručne zahrabať, len aby unikol jeho hnevu, ale keď sa kúzlo spätnej premeny nakoniec podarilo, všetko sa zase vrátilo do starých koľají. Len Patrick urobil niekoľko ďalších bezpečnostných opatrení. Každú noc začarovávali detskú izbu Sileniom a všetci zaklínači sa radšej päťkrát presvedčili, či je to kúzlo urobená správne, než by mali zažiť ďalšie kolo Patrickovej nevôle. Okrem toho sa im vyhrážal, že ak sa ešte niektorý z jeho synov premení na nejaké nebezpečné alebo jedovaté zviera a či rastlinu z ich viny, strčí im ho do postele na celú noc. Samozrejme , že všetky nebezpečné knihy, ktoré vlastnil jeho rod od nepamäti začaroval tak, že každý, kto sa odvážil na ne siahnuť, vyzeral celý deň ako horský troll po mozgovej obrne.

  No a sám sa celé dva dni hrabal v rodinných papieroch, aby našiel čo i len zmienku o tom, čo sa v detskej izbe odohralo. Áno, bol to nezvyčajný rod nezvyčajných čarodejníkov s nezvyčajnými schopnosťami, ale niečo také sa predsa v rode nikdy predtým nevyskytlo. Mohlo by to prísť s tou premenou? Je to nejaká vrodená schopnosť, ktorú mal Brentan pred ňou, alebo sa na neho niečo prenieslo a niečo sa v ňom prebudilo? Hlava mu išla praskúť od premýšľania. Nakoniec medzi najstaršími dokladmi, ktoré sa už takmer opierali o mýty z predhistorických čias,  objavili sa prvé zmienky o podobnej schopnosti. Kedysi dávno vraj jeden z predkov rodu takúto schopnosť mal, ale zmienky boli natoľko neurčité, že sa to považovalo skôr za legendu, než za skutočnosť. Jeho schopnosť sa neohraničovala rastlinstvom, ale zahŕňala celú živú a neživú  prírodu.

   Patricka oblial studený pot, keď si posledné slová prečítal. No, to by mu už len tak chýbalo, aby namiesto Brentana našiel v postielke kameň, alebo sa premení sa vánok ? Nie, nie , toto je už na Sv. Munga! Mohol len dúfať, že to skončí tou flórou. Aj to je samo o sebe veľmi nebezpečné, čo keby ho náhodou zožrala nejaká koza, alebo ovca?  Merlin pomáhaj, čo s tým bude robiť?

  Do tohto hektického obdobia sa celá organizácia zaklínačov pripravovala na  návrat do pralesa. Precvičovali si nazložitejšie kúzla na odklínanie nezmapovateľnej oblasti a väčšina  z nich aj bojové kúzla. V celom paláci to vrelo činnosťou.  Ragnar sa po návrate s miniserstva zavrel na celé pololudnie s Torunom do pracovne a vypracovávali plán spoločnej činnosti s oddielom aurorov, ktorý im minister nakoniec prisľúbil. Medzitým sa vrátili dve skupiny, ktoré pracovali v teréne a keď sa dozvedeli, čo sa stalo a čo sa chystá, nemienili oddychovať, ale aktívne sa zapojili do príprav.  

  Patrick nakoniec odložil rodinné  dokumenty a spoločne s vedúcimi skupín vypracovali podrobný plán akcie. Vpredvečer  posledného dňa príprav sa v zabezpečenej miestnosti s aktívnym krbom rozhoreli pamene a z krbu vystúpilo postupne desať aurorov, ktorí im mali pomôcť pri likvidácii skupiny smrťožrútov.  Hneď ich zaviedli do zasadacieho sálu a ponúkli občerstvením. Keď sa konečne zišli všetci, ktorí sa akcie zúčastnia, rozdal Ragnar každému presný popis jeho úlohy a postavenia a Patrick im všetkým presne popísal plán, ktorý spoločne vypracovali.

„Nezmapovateľná oblasť, ktorú musíme odkliať sa nachádza v tejto oblasti,“ ukázal oblasť na brehoch rieky Tapuá, „ a má približne takýto tvar,“ ďalší obraz a v zasadacej sále sa ozvalo niekoľko hlasných zasyčaní.

„Ako viete, aký tvar má oblasť?“ spýtal sa jeden z aurorov, ktorý toho zrejme už veľa zažil, lebo mu niektoré časti tela chýbali a musel ich nahradiť protézami.

„Časť sa nám podarilo zmapovať, než našu skupinu vyvraždila veľká jednotka smrťožrútov, časť je odhad podľa ďalších získaných informácií a časť len predpoklad,“ odpovedal Patrick  pokojne a pozrel Moodymu priamo do očí., Nepozná ma a ani nemôže,´ pomyslel si smutne, ,ale je to lepšie, lebo by ma musel odviezť späť do Azkabanu. Ťažko niekedy uverí, že som nikoho nezabil No a po zajtrajšom dni to už aj tak nebude pravda, lebo tých smrťožrútov šetriť nemienim.´

„Oblasť je pomerne rozsiahla a budeme potrebovať desať odklínačov, ktorí odkľajú len určitý úsek. Pri práci ich bude chrániť skupina  zaklínačov a aurorov. Pre prípad, že vás prepadne nejaký  početnejší oddieľ smrťožrútov a vy si s nimi nebudete môcť poradiť,  dostanete jednoduché komunikačné zariadenie. Je to znak, ktorý si pripevníte na oblečenie a keď ho stlačíte, môžete hovoriť  s ostatnými skupinami. Keď ním otočíte, bude fungovať ako prenášadlo . To je pre prípad, žeby ste boli zranení a potrebovali ste pomoc. Ošetrovňa tu bude neustále v pohotovosti. Prenášadlo vás prenesie priamo tam.“

„Čo môžeme očakávať v tej oblasti?“ spýtala sa jedna z auroriek, ešte mladá žena so svetlými vlasmi uviazanými do uzla.

„Tak, to nemáme ani potuchy. Potom už budeme musieť postupovať podľa situácie. Odporúčam maximálnu opatrnosť a nebuďte príliš ľútostivý k tým smrťožrútom. Nerád by som vás nakoniec po akcii pochovával,“ povedal Patrick trochu drsnejšie, ale naozaj by nebol rád, keby sa jeho ľuďom, alebo aurorom niečo stalo.  „Velenie pri akcii odovzdávam Ragnarovi. Moje zranenie sa ešte nezahojilo natoľko, aby som mohol bojovať s plným nasadením. Budem medzi odklínačmi a uvoľním tak  jedného z vás pre priamy boj. Teraz vás poprosím, aby ste si zobrali mapy a podrobne si ich preštudovali,“ ukázal na štós máp, ležiacich na bočnom stolíku,  „Torun vám dá každému znak. Nezabudnite si ho poriadne pripevniť na oblečenie, ktoré si zajtra oblečiete!“

„Tak, ľudia, tu to máte a to zajtra  veliteľ poriadne prehnal. Bude to takmer dnes, lebo premiestňovať sa budeme ešte za tmy,“ hlaholil Torun, aby prekričal šum hlasov.

 Všetci vstávali a brali si od neho znak a hlavne aurori si ho pozorne prezerali. Bolo  vidno, že ich toto jednoduché zariadenie veľmi zaujalo . Ani mapami nikto nepohrdol a o chvíľu už všetci sedeli pri stolíkoch a v skupinkách študovali podrobne svoje postavenie a rozostavenie ostatných skupín.

  Postupne sa zasadacia sieň vyprázdňovala . Každý, kto mohol, zaľahol do postele, aby boli na zajtrajšiu akciu odpočinutí. Patrick zašiel ešte do detskej izby a dlho stál nad postielkami svojich synov. Napokon ich oboch zľahka pobozkal na čelo a s povzdychom  odišiel.

  Ráno sa vo všetkých izbách rozozvučali zvončeky a rozsvietili sa svetlá. Bolo štyri hodiny ráno a všetci si pripadali ešte unavenejší, než keď si líhali. Až silná káva a dobré raňajky ich dokázali trochu prebrať.

„Dúfam, že ste všetci pripravení a nemusím vám pripomínať, že osobné veci, doklady a všetko, čo by mohlo kohokoľvek upozorniť na našu organizáciu , máte nechať doma,"  povedal, ale bolo to skôr určené skupine aurorov, lebo zaklínači na takéto prípravy na akciu boli zvyknutí. Ale aj tak si každý ešte prehrabal vrecká, či si v nich náhodou niečo nezabudol.

„Skontroľujte si, či máte znaky a či sú dobre pripevnené,“ upozorňoval všetkých ešte Torun a nezabudnite, že na mieste je teraz hlboká noc a prales, takže prvé čo urobíte, bude kúzlo  , „Nocturnus visus!“ Prenášadlá vás prenesú priamo na vaše stanovište, takže nepanikárte, ak sa ocitnete uprostred vegerácie. Vybrali sme miesta o ktorých s istotou vieme, že sú dosť veľké na premiestnenie a nikto nezostane visieť na strome a nezapadne do močiara. Pozor na aligátory, hady a ďalšiu háveď, prepáč Patrick, a snažte sa zorientovať podľa magických polí, nie aby ste odklínali tie úbohé stromy, ktoré vám nič neurobili!“ dodal a jedálňou prebehla vlna veselého smiechu .

„Prečo sa opravedlnil Patrickovi, keď hovoril o tých aligátoroch?“ spýtala sa plavovlasá aurorka  Roberta, ktorý sedel vedľa nej. Ten už chvíľu po nej so záujmom pokukoval, ale zatiaľ nenabral odvahu na začatie rozhovoru. Jej otázku teda privítal s nadšením.

„Patrick sa tiež mení na takéto príšerky a tak, keď spomíname zvieratká, vždy sa mu pre istotu ospŕavedlníme, lebo človek nikdy nevie. Ideš si tak po lese a nič netušiac stretneš vlka, alebo líštičku a on to nie vlk a ani líštička, ale je to tvoj milovaný veliteľ , ktorý sa ťa po návrate len tak mimochodom spýta, čo si v tom lese robil?

„To myslíš vážne?“ spýtala sa ho a nedôverčivo si ho premeriavala.

„Nie,“ rozosmial a Robert veselo a podal jej ruku, „ naozaj nás nešpehuje, ale premieňa sa. Mimochodom, ja som Robert.“

„Elena,“ predstavila sa plavovláska krátko a tiež sa usmiala. Nádejne začatý rozhovor prerušil hluk odsúvaných stoličiek. Všetci sa pripravovali na premiesnenie.

„Odklínači a ich sprievod,“ prehlušil šum Patrick a zvolával pokynom k sebe všetkých odklínačov. Len čo sa okolo neho zhromaždili, vybral z vrecka malú krabičku a otvoril ju.

„Tu sú očíslované prenášadlá, vezmite si to svoje a preneste sa spolu so svojou skupinou. Opätovne vám pripomínam, aby ste boli všetci opatrní ,“ hovoril naliehavým hlasom, kým si odklínači nerozobrali z krabičky očíslovaní kamienky. Jemu tam zostalo číslo šesť a aj on ho vytiahol z krabičky, odložil ju na stôl a skontroloval si oba prútiky. Na toto oklínanie použije radšej oba. Aj  keď nerád čaroval oboma rukami, teraz  to bolo potrebné, pretože musel použiť kúzla veľkej sily.

„Šiesta skupina,“ zavolal Torun, ktorý velil skupine a zvolával jej členov k sebe. Patrick  podišiel k nemu a do natiahnutej ruky mu podal kameň. Okrem neho a Toruna , patrili k skupine ešte Robert, Elena, Ragna a Jack. Vždy jeden odklínač, jeden auror a štyria zaklínači.

„Ideme nato,“ povedal Torun , všetci sa ho chytili a on aktivoval prenášadlo.

  Preniesli sa na jediné, trochu voľnejšie miesto medzi hustou vegetáciou a v prvých okamžikoch sa radšej ani nepohli. Od každého z nich sa nieslo tiché , Nocturnus visus´, a až potom sa trochu rozostúpili a začali sa obzerať okolo seba.

„Patrick, ktorým smerom je oblasť?“ spýtala sa Elena, ktorá nebola tak dokonale vycvičená na vycítenie magického poľa.

„V podstate sa začíta tesne za tvojim chrbtom,“ usmial sa Robert a jemne ju oboma rukami otočil.

„V poriadku, sme tu a je pomaly čas začať,“ pripomenul Torun, pozerajúc sa na hodinky. „Patrick dopredu a my ostatní sa rozostúpime na pár krokov od seba tak, aby sme na seba a Patricka videli. Maximálnu pozornosť venujte okoliu a Patricka si nevšímajte. Keby voľačo potreboval, on vám to povie sám,“ zavelil a skupina sa pomaly a opatrne rozmiestňovala. Tesne za Patrickovým chrbtom stál  Torun, vedľa neho Elena a z druhej straby Robert. Boky chránili  Ragna  a Jack. Patrick sa postavil čelom s nezmapovateľnej oblasti , vytiahol oba prútiky  , zľahka si uvolnil svaly stuhnuté napätím a čakal na pokyn. Pred ním  sa rozkladal nepriestupný prales plný vôní a zvukov. Nič nenasvedčoalo tomu, že je tu ešte niečo iné, než len hromada rastlín a zvierat ukrytých medzi nimi .

„Teraz!“ zavelil ticho Torun a Patrick zdvihol obe ruky s prútikmi. Vytváral nimi zložité obrazce a kreslil ich do vzduchu súčasne a symetricky. Neutále pri tom vyslovoval dlhé a zložité zariekania v starodávnych jazykoch, ktorým už takmer nikto na svete nerozumel, ale ktoré najlepšie vystihovali podstatu mágie zaklínačov.

   Vzduch okolo neho zhustol a začal svetieľkovať. Oba prútiky sa mihali so stále väčšou rýchlosťou a magická stena, ktorá sa  začala zviditeľňovať, sa zachvievala. Jej podstata sa pod náporom protikúziel lámala a stena  začala skoro tak, ako napnutá struna vydávať najskôr hlboký, neskôr stále vyšší a vyšší tón , ktorý im drásal uši. Zo všetkých strán nezmapovateľnej oblasti sa niesli súčasne deklamované protikúzla a nad pralesom sa začalo formovať znamenie zla. Plápolalo zeleným plameňom , až kým sa jeho spodná časť nedotkla rieky. Potom sa rozprsklo  v ohňostroji zelených iskier  a zmizlo.

  Skupiny zaklínačov stáli okolo teraz už voľnej oblasti a vyvaľovali na ňu oči.

„A sakra,“ zastenal Patrick, keď videl, čo sa pred nimi nachádza. Bolo to mesto! Celé mesto postavené z veľkých kamenných kvádrov , medzi ktorým sa  zdvíhali dve vysoké, stupňovité pyramídy. Medzi domami sa mihali postavy v čiernych plášťoch.

„Tak neviem, či na toto budeme stačiť!“ zvolala Elena, keď začali postupovať vpred. V diaľke sa začali mihať prvé sveteľné záblesky. Tam sa už bojovalo a tak zrýchlili postup. Predierali sa hustou vegetáciou a snažili sa  nepozerať sa na stále častejšie záblesky kúziel .

„Prečo sme doteraz ešte na nikoho nenarazili,“ spýtala sa nespokojne Ragna, pretože jej toto ticho  pripadalo oveľa nebezpečnejšie, než oddieľ smrťožrútov v akcii. „Bojujú už všetky skupiny a len táto strana je tichá. Nechce sa mi veriť, že tu žiadni smrťožrúti nie su,“ 

„Stojte!“ povedal Patrick rozhodne a predišiel ich tak , aby všetci boli za jeho chrbtom.“ Nesmieme dovoliť, aby nás pobili od chrbta. Všetci sa zohnite čo najhlbšie k zemi!“ prikázal a oboma prútikmi opísal okolo nich široký kruh , Portentum perduelliszaznelo do ticha a vo vzdialenosti asi päťdesiat metrov od nich zažiaril obrys nejakej postavy.

Petrifikus!“ zareagovala okamžite Elena a postava sa zrútila k zemi. „To je dobré kúzlo, to sa musím naučiť,“ povedala, ale hneď sa vrhla k zemi, pretože od najbližšieho múru k nej vyletel belasý sveteľný lúč. Len jej ostražitosť ju zachránila. Všetci sa vrhli vpred  a začali prečesávať ulice a domy. Bola to namáhavá a veľmi vyčerpávajúca činnosť. Každú chvíľu sa odniekiaľ ozvalo ,Imobilus, Petrifikus, Impedimenta, Incancerous!´  Svetelné efekty kúziel sa križovali a občas sa na niektorej stene objavil otvor, ktorý tam staviteľ celkom určite neplánoval. Kusy kameňa tu každú chvíľu lietali okolo hlavy a boli práve také nebezpečné, ako kúzla, ktoré na nich vrhali smrťožrúti. Presvedčil sa o tom hlavne Jack, ktorý si v zápale boja nevšimol, že sa jeho kúzlo zrazilo s kúzlom jeho protivníka a odrazilo sa k stene domu. Náraz roztrieštil kamennú stenu a jeden z kameňov zrazil Jacka k zemi. Padol ako podťatý a z hlavy mu tiekla krv z veľkej, otvorenej rany. Patrick sa obzrel a keď ho videl ležať bez pohybu, skočil k nemu. Len v poslednej chvíli sa vyhol ďalšiemu odrazenému kúzlu, ktoré ho zasiahlo do boku, ale zranenie nebolo vážne.

„Ragna!“ zavolal na zaklínačku, ktorá už takmer nevidela cez zakrvavenú tvár, ale stále vrhala kúzla do skupiny smrťožrútov, ktorí sa objavili vo dverách posledného domu v ulici, ktorý prezerali. Priskočil k nej a stiahol ju k zemi, aby ju kliadba, ktorá k nej letela nezranila ešte viac. „Vezmi Jacka na ošetrovňu!“ prikázal jej nekompromisne a vrhol sa do boja. Nemal veľa času všímať si, či ho poslúchla, ale keď sa spoza ďalšieho rohu vynorila väčšia skupina zaklínačov a pridala sa k nemu, smrťožrúti sa odrazu odmiestnili. Pozrel na miesto, kde nechal oboch spoločníkov, ale nikto tam už nebol, Ragna ho zdá sa  poslúchla a obaja sú v bezpečí.

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

prales 4ewer :D

(Cassie, 2. 2. 2008 17:00)

mnoo... súhlasíms o Sorakim aj s Ja Osobne... ale dúfam, že tí dvaja sú v poriadku a tí smrťožrúti sú v **** ... :D Ale vážne, ten boj bol strašne krátky... nechápem, nikdy to ani nepochopím, prečo žiadna autorka ktorej poviedky čítam, nenapíše o dlhom boji, ale len taký krátky... čo sa boja?? Dúfam, že to ešte dotiahneš ale aj tak je to veľmi pekné :) Good work :)

ehm

(julili, 2. 2. 2008 16:49)

...no....waaaaaaaaaw.....

souhlasím

(Peťa, 2. 2. 2008 16:49)

s ostatními - proč by smrtijedi utekli, když byli v přesile?!? Do zítřka budu mít o čem přemýšlet :-)

nooo

(jaja, 2. 2. 2008 15:30)

tak toto je uz drsne..a suhlasim so soraki..nieco na tom bude..ale to sa dozvieme az v dalsej kapitole..inak tato bola skvela

teda

(Lily , 2. 2. 2008 14:59)

no já si myslím že to taky nebude jen tak.. že ti smrtijedi zmizli.. no hrozně se těším jak to bude pokračovat..

Proč

(soraki, 2. 2. 2008 14:20)

mám pocit, že s tou Ragnou a Jackem není něco v pořádku - když se i ti smrtijedi tak rychle přemístili??? Už jsem asi chorá ... :-D

mazec

(Ja Osobne, 2. 2. 2008 13:47)

super akcni kapitola:)
akorat se mi zdal ten boj takovej... kratkej:)
ale je mi jasny, ze to bylo schvalne, abych se tesil na dalsi... ale ja bych se tesil i tak, fakt nekecam:)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA