Jdi na obsah Jdi na menu
 


11. Temné znamenie v Amazonskom pralese

1. 2. 2008

11. Temné znamenie v Amazonskom pralese  

Už zdiaľky počul veselé výskanie dvoch detských hláskov. Zdvihol prekvapene obočie a otvoril ťažké, drevené dvere. Intenzita zvuku zosilnela a do náručia mu vletel rozosmiaty......syn! O niekoľko sekúnd ho nasledoval druhý, taký istý. Tak a je v koncoch! Ktorý je ktorý? Poznal len jeden prostriedok, ktorý vždy zaberal na Kierana, keď neposlúchal. Zamračil sa a ostrým, nepríjemným hlasom zvolal : „Kieran!?“ Dieťa visiace mu na pravej nohe sa trhlo. Okamžite ho vzal na ruky a usmial sa. Tak toto je Kieran a to druhé škvrňa, ktoré mu visí na ľavej nohavici je Brentan. Bude si ich musieť dáko označiť, lebo z toho budú zmätky.

„Odkedy takto vyvádzajú?“ spýtal sa Marthy, ktorá sa na neho usmievala od dverí vedľajšej izby.

„Už dobrú hodinu,“ povedala so smiechom, „odstránili sme z izby takmer všetky veci, ktorými by si mohli ublížiť, ale to by tu nesmelo byť takmer nič. Majú obrovské množstvo energie.“

„Koľko je v tomto krídle ešte voľných miestností?“ spýtal sa Patrick zamyslene.

„No, zopár ich ešte bude, až chlapci podrastú, bude ich treba,“ odvetila udivene.

„Spomínal mi Torun, že ste si ich s Elou vzali na starosť. Som vám obom za to vďačný. Sám by som to asi ťažko zvládol. Všetky ostatné povinnosti odovzdajte a starajte sa len o chlapcov. Keď bude treba, prídu ďalší ľudia. Zajtra pošlem niektorého z chlapov, aby im v jednej z voľných izieb urobil bezpečnú herňu. Trochu sa vám uľaví a oni vybijú prebytočnú energiu. Len keby som vedel, ako ich budeme v budúcnosti rozoznávať. Teraz napríklad viem, že toto je Kieran,“ povedal pohladil syna po hlávke, „ a toto,“ pohladil druhého, „je Brentan, ale pustím ich a o chvíľu to vedieť nebudem. Nemôžem na nich predsa stále kričať.“

  Martha sa zamyslela a potom sa veselo uškrnula. Prezrela si obe deti a potom povedala celkom spokojne: „ Teraz ich už rozoznám. Kieran je väčší a Brentom o niečo menší, ale aby sme ich nemuseli stále porovnávať, dostanú mládenci náušničky!“

„Čože?“ spýtal sa nechápavo Patrick. „Toto nie sú dievčatá, to sú chlapci!“

„No a čo! Veď to nebudú žiadne visiace cencúle po plecia. Pekná, vkusná malá náušnička s kamienkom do jedného ucha. Každý dostane kamienok inej farby a máme to v suchu. Kým nám vyrastú natoľko, aby si ich začali vymieňať, už ich rozpoznáme.“

  Patrick nad týmto nápadom chvíľu premýšľal, ale napokon sa mu už nezdal byť taký neprijateľný. Prečo by chlapec nemohol mať náušnicu v jednom uchu? Keď to nebude príliš nápadné a bude to dostatočne vkusné, napokon, prečo nie. Súhlasne teda prikývol a pozerajúc, ako sa Martha hrabe vo vrecku sa opýtal: „Kde je Ela?“

„Na nákupoch!“ rozosmiala sa a konečne vydolovala z vrecka obojstranné zrkadielko. „Ela!“ zavolala doň a v zrkadielku sa objavila prekvapená tvár staršej ženy.

„Deje sa niečo? Ešte to nemám všetko pokope, je toho celá hora, už som polovičku poslala domov a ešte stále to nie je všetko!“ sťažovala si a mračila sa.

„Musíš kúpiť ešte niečo, čo sa nám bude veľmi hodiť,“ uškŕňala sa Martha.

„A to?“ spýtala sa lakonicky Ela a bolo vidno, že ďalšie behanie po obchodoch jej nie je po chuti.

„Kúp dve zlaté náušničky, len také tie nastrkovacie s kamienkom. Dáme ich chlapcom, aby sme ich rozoznali.“ vysvetľovala a Elina tvár sa rozžiarila.

„Akej farby majú byť tie kamienky?“ opýtala sa a oči jej žiarili veselosťou. Patrick pozrel na synov a rozhodol sa rýchle.

„Kieran dostane svetlo modrý – zafír a Brentom zelený   - smaragd.“ Rozosmial sa a zdvihol do náručia aj Brentana.  Obaja chlapci ho objali, každý u jednej strany okolo krku . Hneď však pocítil, že v rane na chrbte sa niečo nedobré deje. Opatrne chlapcov postavil na zem a kývol na Marthu. „Dajte ich už spať“  povedal, pobozkal oboch synov a zamieril rovno na ošetrovňu.  Kým tam prišiel, cítil , ako mu po chrbáte zase beží teplý potôčik krvi.

  „Nezodpovedný chlap!“ hnevala sa Agda, keď mu znovu natierala ranu hojivým balzamom a sťahovala novým obväzom. „ Mám taký dojem, že o uzdravenie vôbec nestojíš!“

„Ako to môžeš povedať,“ mračil sa Patrick , „len som na to trochu pozabudol, keď som bol so synmi,“ vysvetľoval a snažil sa rovnomerne dýchať. „Ale, keď mi ten obväz budeš tak uťahovať, tak sa rána celkom určite nedožijem. Veď nemôžem dýchať!“ protestoval a prosebne sa na Agdu zahľadel.

„Chlapi,“ odfrkla si pohrdlivo a poklopala po obväze prútikom. Trochu sa uvoľnil a Patrick sa opatrne nadýchol., Konečne sa to dalo urobiť normálne a nedýchať, ako žena pri pôrode. To mu urobila celkom určite schválne!´ premýšľal po ceste do pracovne. Potreboval sa pozhovárať s niektorými vedúcimi skupín a začať pripravovať návrat k Amazonke.

  V pracovni vzal podrobnú mapu potrebnej časti Amazonky a prútikom zakresľoval hranice nezmapovateľnej oblasti tak, ako to robil pred dvoma dňami., Ako veľa sa toho za ten čas zmenilo,´ premýšľal a myslel na Dioru, ktorá opäť zostala sama. Vlastne nie, je z ich mladším synom. James jej pomôže, dobre sa o nich postará a tu sa on bude starať o jeho syna. Nebude smútiť, mohol zostať s ňou, ale rozhodol sa, ako sa rozhodol a teraz musí žiť. Diora bude v poriadku a potom, keď príde jeho čas, potom sa znovu stretnú. To však neznamená, že tú nezmapovateľnú oblasť neobráti naruby, aby sa pomstil. Bol rozhodnutý, že zajatcov brať tentokrát nebudú!

  Vstal od stola, hodil posledný pohľad na mapu a podišiel  k ústredni. Pozorne si preštudoval štítky a poklopal na dva z gombíkov. O chvíľu už vchádzali Torun a Ragnar. Obaja svetlovlasí a mohutní, s mocnými hrudníkmi a svetlomodrými očami. Mocné , hranaté čaľuste, mierne vystúple lícne kosti a široké čelá. Veľmi sa podobali, hoci vôbec neboli príbuzní a nepatrili ani k jednému národu . Torum prišiel zo  Švédska a Ragnar z Nórska.  Obaja boli jeho zástupcami, keď bol v teréne. Teraz sa pohodlne usadili do kresiel  a naklonili sa nad mapu, ktorú rozprestrel na stole.

„Tu,“ ukazoval prútikom, „ sme začali mapovať. Sven mal na starosť západnú stranu, ja som robil na východe, tento záhyb a močariská mapoval Dick. Henry a Otto sa striedali s Diorou na južnej strane. Stihli sme zmapovať takých osemdesiat percent hraníc, než nás prepadli a vôbec nikto mi nehlásil, žeby narazili na nejaké poplašné kúzla. Ani ja som na žiadne nenarazil, ale museli ich tam mať, inak by o nás nevedeli. Musela by to byť naozaj veľká náhoda, keby nás objavili len náhodou! Tomu sa mi nechce veriť.“ pokrútil hlavou a prechádzal prstom po hraniciach, teraz zaznačených krikľavou červenou farbou. Na niektorých miestach bola čiara prerušená, ale o kúsok pokračovala ďalej a tak tie nezmapované časti dokreslil provizórne modrou linkou.

„Čo je tu, v tomto ohybe?“ spýtal sa Torun a ukázal prstom na nezmapovaný kúsok rieky, tesne pri brehu.

„Pokiaľ viem, tak nič, prázdny breh, balvany , tropická vegetácia, nič zaujímavé,“ spomínal Patrick. „Kúsok odtiaľ sme mali postavený tábor,“ poznamenal sucho.

„Prečo ste to nezmapovali, keď to bolo tak blízko k táboru?“  neprestávalo to Torunovi vŕtať v hlave.

„Postupovali sme vlastne opačne, od vzdialenejšieho konca k bližším, ani neviem prečo,“ pokrčil Patrick plecami.  „Sem by sme sa dostali asi dnes, možno zajtra,“  doložil, keď sa ešte raz pozrel na mapu. „Prečo ťa zaujal práve tento kúsok pobrežia? Je tu viac úsekov, ktoré sme nestihli zakresliť.“

„Neviem, ale niečo mi hovorí, že práve tento kúsok stojí za povšimnutie,“ mračil sa Torun. „Ako sa to volá ten potok, ktorý tadiaľ tečie?“

„Potok?“ čudoval sa Patrick, „To je rieka!“

„Nepreháňaj!“ odfrkol si znechutene Torun a z úsmeškom pozrel na Ragnara. „Je to potok, má to málo vody a šírka koryta tak na dva, tri kroky maximum!“ zakončil a oprel sa o operadlo. „Mali by sme sa na to pozrieť!“

„Nepamätáš sa, odkiaľ prišli tí chlapi, keď ťa naháňali druhýkrát?“ spýtal sa zamyslene Ragnar.

„Spočiatku som si ich vôbec nevšimol,“ priznal sa Patrick, „ až Kieran pretransformovaný na papagája ma upozornil, že sa niečo deje na brehu. Potom som to videl okamžite.  Buď prišli z druhého brehu alebo išli dolu prúdom po brehu... nie,“ zamyslel sa a spomínal, ako prúdila voda, keď uvidel tú vlnku na hladine, „ prišli z druhého brehu!“ povedal rozhodne. „Prešli rieku po kameňoch , ale boli  zastrení, lebo zviditeľňovať sa začali až tesne pred vstupom do pralesa.“

„Ale to by mohlo znamenať, že nezmapovateľná oblasť sa rozkladá aj na druhej strane rieky  a vy ste im vliezli priamo dnu, aj keď trochu nechtiac,“ premýšľal Torun nahlas a hral sa s prútikom nad mapou. Ťahal červené a modrí línie a odrazu mu z toho vyšla veľká lebka, ktorej z úst vytekala rieka.

„No fuj, čo si to tu vyrobil,“ karhal ho Ragnar, ale tiež si tú mapu prezeral s veľkým zaujatím. Patrick vzal mapu , otočil si ju k sebe a zamračil sa. Toto znamenie poznal a mal nepríjemné tušenie, že naozaj narazili na úkryt Voldemortových stúpencov. Ak je to tak, musí pribrať do skupiny aj nejakých aurorov. Nenechá si ľudí povraždiť tými šialencami .

„Tak, to sa mi nepáči,“ prikývol Ragnar, „myslíš tiež na to, aby sme si pribrali  nejakú pomoc?“ pozrel na Patrika a ten len mlčky prikývol.

„Pôjdeš ešte raz za Fudgom a požiadaš o oddiel aurorov, tých najlepších, ktorých tam majú a tým potom naznačíme, že o zajatcov nemáme záujem,“ dopovedal temne a Ragnar s úškrnom prikývol.

„No ak nedajú, zvládneme to sami, ale s nimi by to išlo ľahšie. Odklínanie dá dosť zabrať samo o sebe, bolo by lepšie, keby nám mal kto pri tom kryť zadok,“ súhlasil napokon aj Torun.  „Na kedy plánuješ návrat do tých končín?“

„Týždeň, než sa mi zranenie zahojí dosť nato, aby som mohol hýbať rukou. Teraz sa ledva nadýchnem,“  zašomral Patrick. „Aj tak budeme mať dosť roboty, ak to chceme dovtedy pripraviť a naplánovať tak, aby to vyšlo.“ vzdychol si, ale hneď sa chytil operadla stoličky, ako mu celým telom  prešla ostrá bolesť.  „Chcel som ťa požiadať,“ obrátil sa k Ragnarovi, „ aby si zajtra poslal zopár chlapov do južného krídla. Nech tam upravia jednu , dve voľné miestnosti a urobia tam malým dajakú bezpečnú herňu, lebo z nich Martha a Ela  načisto zošedivejú. Aspoň si precvičia pár nepoužívaných kúziel a nech dávajú pozor, lebo čo viem určite, tak aspoň Kieran je tiež Omniferinus.“

„Má tú schopnosť aj Brentan?“ spýtal sa so záujmom Ragnar, ktorý spokojne prikývol.

„Neviem, zatiaľ sa nepremenil. Pokiaľ viem, tak sa v rode objavil v každom pokolení len jeden, takže, či zdedil aj Brentan nejaké podobné schopnosti, na to si budeme musieť počkať.“

„Aj tak je to zaujímavé, že sa jeho schopnosti prejavili v tak mladom veku,“ čudoval sa Torun a pozrel na poblednutého Patricka, „mal by si sa ísť poriadne vyspať. Vyzeráš ako Infer, mohol by si ťa niekto s ním pomýliť a boli by sme bez velitela,“ zasmial sa , ale Patrickovi z toho veľmi do smiechu nebolo. ,Keby Torun vedel, ako blízko pravde sa ocitol!´pomyslel si , keď za nimi zatváral dvere a vošiel do kúpelne. Stiahol si košeľu a prezeral si obväz, pevne ovinutý okolo hrudníka. Potreboval by sa osprchovať, ale s týmto to nepôjde. Už sa nepýtal, odkiaľ sa zobrala tá rana, pretože to už dávno vedel. Dve telá, dve osobnosti sa stávali jednou. Patrick bol v boji ťažko zranený a  toto zranenie sa po prepojení  prejavilo touto ranou.

  Poumýval sa teda ako sa dalo a zaliezol do postele. Dúfal, že teraz ho z nej nikto nevytiahne skôr, než bude ráno a uvítal by , keby ho nechali spať čo najdlhšie. Vstával však oveľa skôr, ako si predstavoval. Ešte ani poriadne nezatvoril oči a celým palácom otriasla obrovská explózia, prichádzajúca s východného krídla. Patrick vyletel z postele, akoby ho odtiaľ vystrelila pružina a takmer sa zabil pri dverách, keď sa potkol o koberec. Všetko bolo hore nohami a ľudia sa zbiehali zo všetkých strán.

„Čo sa to tu do pekla deje!“ zreval rozčúlene, keď nenechádzal nič, čo by mohlo takýto zvukový efekt vyvolať.

„Nič sa nedeje, choďte všetci spať,“ ozvalo sa od hlavného schodiska. Stál tam Ivar a pri bližšom pohľade si Patrick všimol, že má trochu obhorené vlasy.

„Čo ste zase robili?“ spýtal sa tichým a veľmi nebezpečným hlasom.“ Ak sa mi kvôli vám zase otvorila rana na chrbte, tak si ma neprajte!“

„Nič sa nestalo, pár rozbitých okien, to sme už opravili, vážne!“ ustupoval Ivar a obzeral sa, kde že ten tesár nechal v stene dvere.

„Poď sem a vysvetli mi, čo ste vlastne robili a prečo také nebezpečné veci robíte v noci a prečo to má takýto neželaný efekt?“  zasypal Ivara otázkami a čím dlhšie hovoril, tým tichšie boli otázky a tým väčšia panika sa odzrkadlovala v Ivarových očiach.

„Kľud, Patrick, naozaj sa nič nestalo, len sme skúšali jedno trhacie kúzlo a ono to má úplne iné účinky, než sú popísané v tej knihe!“

„V akej knihe?“ spozornel Patrick a pozrel na Ivara spýtavým pohľadom. V tom mu v ruke uvidel zväzok v červených , kožených doskách. V očiach mu blyslo poznanie a hnev. „Kto vám dovolil, aby ste tú knihu vôbec vzali? Nemáte ani potuchy, s čím sa zahrávate!“ kričal na Ivara, prešiel k nemu a knihu mu vytrhol z ruky. „Chcete nás tu všetkých pozabíjať! Keď som vám povedal, že tie knihy nemáte brať a ani z nich nemáte nič skúšať, tak to nebolo pre srandu králikov,  ale preto, že je to tak nebezpečné, že sa ani ja neodvažujem ich vyberať!“

  Vydesený Ivar len sklonil hlavu a čakal, kým sa Patrick vyzúri. Potom sa ako zbitý pes plížil chodbou späť, aby ponaprávali škody, ktoré výbuch spôsobil. Patrick sa s ťažkým povzdychom pozrel na knihu v ruke a prečítal jej názov, ktorý aj tak vedel naspamäť. Zlatými písmenami tam bolo napísané: „Kniha nexu.“

„Budem ich musieť zakliať, aby sa v nich nehrabali,“ povedal si potichu a krútiac hlavou odchádzal znovu do postele. Ak ho ešte niekto vyruší, namôjveru už za seba nebude môcť ručiť!

  No, v podstate ho nevyrušili, lebo do svojej izby sa vôbec nedostal. Už na  chodbe ho dobehla Martha a dosť nešetrne ho chytila za rukáv.

„Patrick! Tvoji synovia!“ zasýpala, pretože celou cestou bežala a nebol to veru malý kus cesty.

„Čo je s mojimi synmi!“ vydesil sa a div, že ňou netriasol.

„Poď, to musíš vidieť, nie som schopná to popísať, musíš s tým niečo urobiť!“ mumlala Martha a vliekla do za sebou takmer sveteľnou rýchlosťou. Bola taká vydesená, že možnosť premiestnenia sa krbom ju vôbec nenapadla. Ale Patricka samozrejme áno a preto ju pri najbližšom krbe prudko zastavil, nabral zelený prášok do dlane a vtiahnuc ju so sebou do krbu zvolal : „Južné krídlo!“

  O niekoľko sekúnd vypadli z krbu neďaleko izby, v ktorej boli ubytovaní obaja chlapci. Patrick sa nezdržiaval  a vošiel do otvorených dverí. Martha sa tak ponáhľala za ním , že ich vôbec nezatvorila. Našťastie boli dvere detskej  spálne zatvorené a Patrick to o chvíľu dokázal plne oceniť, lebo namiesto Kierana našiel v postielke dlhého, zeleného a príšerne jedovatého hada, ktorý sa ovíjal okolo stĺpika pri hlave postele a zúrivo na neho syčal, keď sa k nemu priblížil. Ale pri pohľade do druhej postieľky skoro skolaboval. Márne Brentana hľadal, v postielke ležal príšerne pichľavý kaktus a ostré bodliny mu trčali na všetky strany.

„Čo je to?“ spýtal sa zúfalo, lebo o takomto niečom ešte ani on nikdy nepočul. „Ja toho Ivara asi predhodím medveďom, nech si ho zožerú,“ zakvílil a chytil sa za hlavu. „On mi tu tak vydesil deti, že sa zmenili na zoofloo exponáty a čo si ja teraz z tým mám počať? Bude na kaktus účinkovať kúzlo na spätnú premenu? No ak nie, tak Ivar, teš sa!“

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Ještě jednou

(soraki, 2. 2. 2008 7:34)

Tahle kapča mě dostala, tak jsem si ji přečetla znovu :-D. Taky jsem myslela, že se mohou proměnit jen ve zvířata, ale to by nebyl Harry, kdyby neuměl něco special, že jo?

skvělýýýýýýýýýýýýý

(meg, 1. 2. 2008 21:54)

teda Harry kaktus mě dostal uplně nejvíc :-D musim říct že při pár posledních kapitolách sem chvilkama zapomínala že je ta povídka vlastně o Siriusovi...píšeš to vážně parádně :-)

ja nemozem

(julili, 1. 2. 2008 21:36)

ja z toho nemozem....ze Harry je kaktus......akoze skoro som padla smiechom zo stolicky:)

téda

(Lily, 1. 2. 2008 21:28)

tak to bylo hustý.. chudáček harry.. tak kaktus??? jak z něho může bejt kaktus já myslela že se může měnit jen do zvířat.. tedy kdyby měl tamtu schopnost.. chudinka.. a ten výbuch zlosti Patricka byl moc zajímavej.. vsadila bych se že to byla právě ta kombinace Patrickové a Siriusové osobnosti.. no suprrrrr

kaktus :-D

(Ja Osobne, 1. 2. 2008 19:06)

no to je husty:)
ja se z toho asi pos...:)

Héééééééééj

(soraki, 1. 2. 2008 17:26)

ten konec byl super - Harry kaktus, to mě dostalo :-D. Doufám, že těm smrtijedům vymlátí duši :-D

Tak to je mazec!!!

(Peťa, 1. 2. 2008 16:02)

Z Harryho je kaktus!!! To mě fakt dostalo. Povedení kluci :-) Chudák Ivar, Patrik se asi umí pořádně naštvat! Nechtěla bych ho mít za nepřítele...Smrtijedi po setkání s ním asi dopadnou jak sedláci u Chlumce :-D

Uau

(Monika, 1. 2. 2008 15:53)

Uau tak ten konec byl drsny!Konecne se aspon neco delo.Uzasna kapitolka

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA