10. Zaklínači
10. Zaklínači
Vchádzajúc do pracovne, preletel ju každý z mužov pozorným pohľadom a potom sa s prižmúrenými očami a s očakávaním pozreli na Patricka. Ten im len kývol hlavou a ukázal na kreslá. Kým sa všetci usadili, vstal a niesol deti k prichádzajúcim ženám.
„Nakŕmte ich, opatrite a uložte,“ prikázal stroho, ale pohľad mal láskavý. Obe ženy už boli v strednom veku a v sídle žili od narodenia. Poznali ho dobre a z jeho strohého tónu si nič nerobili.
„To sú Kieran a Brenton? „ spýtala sa staršia z nich a vzala Kierana do náručia. „Ako vyrástli,“ spevavo hovorila upokojujúcim hlasom a Kieran sa nechal odniesť bez námietok.
„Požiadajte obsluhu, aby pripravila vedľa mojej izby aj izbu pre chlapcov,“ povedal , odovzdal Brentana a otočil sa k mužom, sediacim okolo stola. Tí sa na neho pozerali s rozšírenými zreničkami a v očiach mali nepokoj.
„Vieš o tom, že máš celú košeľu na chrbáte od krvi?“ spýtal sa ho ho Ivar, ktorý sedel najbližšie k nemu. Všetci pozerali na jeho poblednutú a prepadnutú tvár.
„Čo sa stalo, kde sú ostatní?“ spýtal sa David a uprene Patricka pozoroval.
„Všetci sú mŕtvi,“ odpovedal rovno, so smútkom a zároveň hnevom v hlase Patrick, ale skôr, ako sa mohli začať vypytovať, vošla ich liečiteľka Agda. Prvé čo uvidela pri vstupe do pracovne, bola Patrickova zakrvavená košeľa. Okamžite sa k nemu vrhla a ťahala ho do izby s postelou, už po ceste sa prehrabujúc v príručnej lekárničke s elixírmi. Ešte ani neotvorila poriadne dvere, už mu strkala do rúk dva flakóny elixíru na doplnenie krvi. Patrick stihol len hodiť ospravedlňujúci pohľad na ostatných.
„Hneď som späť a všetko vám poviem,“ hovoril, ale liečiteľka bola celkom iného názoru.
„To nech ťa ani nenapadne,“ zarazila ho, hneď ako sa jej podarilo odstrániť mu kúzlom košeľu. Trochu sa mu už prilepila na ranu a odstránenie prilepenej látky malo za následom ďalšie mohutné krvácanie. Muži pozreli na seba a ako jeden vstali a zamierili rovno do spálne, kde už ležal Patrick natiahnutý na posteli dolu bruchom a Agda mu čistila ranu. Vyčarovali si stoličky a kým Agda pracovala, porozprával im všetko, čo sa stalo na brehu rieky Tapuá predvčerom a aj dnes.
„Takže všetko zmizlo,“ poznamenal zamyslene Ivar , „tú oblasť už nenájdeme.“
„Všetko nie, ja som neplánovane prežil a všetko si pamätám! Keby som si nezabudol vo vrecku prenášadlo, bol by som tiež mŕtvi a naozaj by bolo všetko stratené,“ nesúhlasil Patrick. „Všetky dokumenty sa dajú nahradiť, nenahraditeľné sú len ľudské životy. Nemáme ani šancu ich pochovať, vôbec neviem , čo s nimi urobili. Ale oblasť tam je a v nej všetci, ktorí sú za tento masaker zodpovední!“
„Čo s tým má spoločné prenášadlo?“ spýtal sa zachmúrene David.
„Nuž, vzhľadom k tomu, že som sa prebral s Brentanom v náručí na dlážke pracovne, tak mi asi zachránilo život. Myslím si, že dostalo zásah nejakým kúzlom, ktorých tam lietalo neúrekom a aktivovalo sa . Inak by ma tí zakuklenci boli pravdepodobne dorazili, keby zistili, že ešte žijem.“
„Podľa toho, čo si nám povedal, tak si aj tak mal dnes viac šťastia než rozumu,“ povzdychol si svetlovlasý Ragnar, „ mal nás zobrať so sebou!“
„Vzhľadom na to, že tam na mňa čakali, asi bolo lepšie, že som to neurobil,“ pripomenul mu Patrick. „Celkom určite by sa strhol boj a potom by som sa už ku Kieranovi nikdy nemusel dostať.“
„Ach, áno, máš pravdu, chlapec by mohol znovu naľakať a utiecť do pralesa. Aj tak si mal šťastie , že si ho našiel,“ opovedal zamyslene Ragnar a bolo vidno, že na niečo intenzívne myslí.
„Čo je? Prišiel si snáď na niečo? Niečo ti to pripomenulo?“ spytoval sa Patrick, ale Ragnar len pokrútil hlavou.
„Keď majú všetky dokumenty, tak to znamená, že o nás vedia!“
„Nebuď ako malý, samozrejme, že tam nič dôležité nebolo, len výsledky výskumov v oblasti a mapy. Jedine, žeby niektorí z chlapov mal niečo osobné, alebo tak podobne. Okrem toho, ja sa veľmi dobre pamätám, že stany nám zapálili nad hlavami a než ma odrovnali, tak horeli ako fakle. Veľa tam toho na čítanie asi nezostalo.“
„Napriek tomu by sme mali počítať s tým, že o nás už niečo vedia,“ trval Ragnar na svojom a Patrick mu musel dať za pravdu.
„Áno, to máš úplnú pravdu, počítať s tým budeme , ale čoskoro sa tam vrátime a zrovnáme to tam zo zemou. Než sa mi podarí utiecť Agde, musíte zaktivovať všetky skupiny. Nech si trochu precvičia svaly a prútiky, pôjdeme tým zakuklencom natrhnúť zadok!“
„Kedy myslíš, žeby sme mohli vyraziť?“ spýtal sa Ivar, keď sa všetci zdvihli, aby oznámili túto nepríjemnú novinu zvyšku osadenstva.
„Počítam tak pár dní,“ odvetil Patrick zamyslene, „okrem toho potrebujem hovoriť s ministrom,“ doložil a pohodlnejšie sa uložil na posteli. Pevné obväzy sťahujúce ranu ho trochu tlačili. Vyčerpanie, nečakaná strata krvi, nadmerná duševná záťaž a hlavne sústavné striedanie dvoch rôznych osobností, ho čoskoro uspali.
„Patrick, nerád ťa budím, ale mal by si vstať,“ ozval sa mu pri uchu hlas a niekto mu dôrazne poklopal po pleci. S trhnutím sa zobudil, ale ktosi, kto stál za ním ho oboma rukami pritlačil k posteli a veľmi dôrazne ho upozornil: „ Nemel sebou, lebo sa ti zase otvorí rana!“
Sírius sa len ťažko spamätával z hlbokého spánku a vôbec nechápal, prečo ho ten človek oslovuje ako Patricka. Už, už sa chcel ozvať, ale niečo, čo bolo v jeho hlave mu v tom zabránilo. Zaklapol ústa a klesol uvoľnene späť na podušku. Len pozvoľna si na všetko, čo sa za posledné dni stalo spomínal. Keď dospel k bodu, , som Patrick O´Brayen,´ otočil hlavu a pozrel na muža, ktorý ho zobudil.
Plavovlasý obor Torun, takmer albín sa na neho škeril, ale oči mal smutné. V pralese mu zahynul bratranec , ktorého mal veľmi rád a on horel netrpezlivosťou, aby ho mohol pomstiť. Škandinávci si vo všeobecnosti na tom dosť zakladali a keďže aj tak to boli veľmi odhodlaní bojovníci, mali sa zakuklenci na čo tešiť. Torun bude bojovať do posledného zaklínadla, ktoré pozná a Patrick ho za tie roky ešte ani raz nepočul, žeby sa opakoval.
„Už som hore, čo je?“ spýtal sa a skusmo si sadol, pohol opatrne plecami a čakal, čo to urobí. Bolesť bola znesiteľná a tak spustil nohy z postele a vstal. Pri narovnávaní mal trochu problémy, ale ustál to. Torun ani nenaznačil, žeby mu nebodaj chcel nejako pomôcť, alebo ho podoprieť. To by určite považoval za najväčšiu možnú urážku svojho veliteľa.
„Ozval sa minister a keď sme ho stručne informovali, ohlásil sa na šiestu. To bude o pol hodiny, keby si chcel vedieť,“ oznamoval mu stručne. „Skupiny sme informovali tiež, všetci sú strašne naštvaní a všetci tam budú chcieť ísť, aj keby si im to výslovne zakázal. Dve skupiny sú vonku, ale mali by sa vrátiť v priebehu týždňa a nemyslím si, že budú chcieť oddychovať. Tvoji synovia sú v poriadku, vzali si ich na starosť Martha s Elou, lebo sú ako dve prskavky.“
„Tým si chcel povedať čo?“ zdvihol spýtavo obočie Patrick a chystal sa vojsť do kúpelne. Pol hodiny nie je veľa a on má v hlave prvotriedny guláš. Na rozhovor s ministrom musí byť fit a hlavne v tom správnom duševnom stave, aby sa nejako nepreriekol. Bude sa musieť rozhodnúť. Je Sírius, alebo je Patrick! Obaja byť nemôže!
„No, vraj sa najedli, napili, posedeli si na nočníkoch a potom už sa nezastavili. Ozaj, mám ti pripomenúť, že im nemali čo obliecť, treba pre nich kúpiť celú výbavu.“
„Nech to ženy zariadia, na to nebudem mať teraz vôbec čas a ani by som nevedel, čo všetko také krpce potebujú. O to sa starala Diora“ povedal a pri mene mŕtvej manželky zosmutnel. „ Peniaze predsa nie sú problém a kde sú príslušné obchody, to snáď vedia,“ zašomral, ale potešene sa usmial, keď počul , že sa jeho synom tak dobre darí. „ Keď dohovorím s ministrom, pôjdem sa na nich pozrieť,“ pripomenul a zapadol konečne do kúpelne. Čas sa mu krátil a jeho čakalo nielen zušľachtenie vzhľadu, ale aj veľmi ťažké rozhodnutie. Ono v podstate už dávno bolo rozhodnuté, ale teraz si to musel uvedomiť a vnútorne to prijať. Inak bude mať s tým sústavne problémy. Rýchle sa umyl, rozčsal si zachumlané vlasy a zopäl si ich do chvosta. ,Takto si vlasy rád česal Sírius, predsa len majú niečo spoločné, možno to nebude ani také ťažké.´ povzdychol si a konečne sa rozhodol. „Dobre, raz a navždy si Patrick O´Brayen, pre všetkých a aj pre seba!“ povedal si rozhodne a odhodlane vykročil z kúpelne von. Vo vedľajšej mistonsti si našiel vhodné oblečenie, obliekol sa a v pracovni udrel na gong. Bol už poriadne hladný a malé občerstvenie prijme rád aj minister.
„Minister dorazil,“ ozvalo sa o niekoľko minút z reproduktoru domácej ústredne. Vstal spoza písacieho stola, kde sa na mape Amazónie snažil zakresliť výsledky posledných výskumov svojej výpravy a podišiel k dverám . Skôr, ako k nim stihol dôjsť, prudko sa rozleteli a do jeho pracovne takmer vbehol Fudge. Jeho smiešny olivový cylinder mu nadskakoval na hlave a v tvári mal ustaraný výraz . Minister nemal rád problémy a toto zaváňalo priam óbrproblémami. Plášť za ním zavial, keď sa vrhol k Patrickovi s natiahnutou rukou a na tvári vyčaroval smutnú grimasu .
„Drahý Lord, je mi to tak veľmi ľúto, čo sa stalo. Lady Diora bola očarujúca mladá dáma, prijmite moju úprimnú sústrasť, nad vašou stratou. Je to strata pre náš všetkých,“ mlel a Patrick sa tváril stále mrzutejšie, ale nakoniec sa mu podarilo ovládnuť sa . Diplomatické jednania s vysokopostavenými úradníkmi patrili medzi jeho bežné povinnosti.
„Ďakujem, pán minister,“ odpovedal pokojne a stisol podávanú ruku, „ sadnite si , prosím, musím s vami prejednať niektoré záležitosti, týkajúce sa posledných udalostí.“
Fudge sa usadil do kresla a na posunok k čajovej súprave stojacej na stolíku prikývol. Patrick mu nalial plnú šálku čaju, podal cukor a ponúkol hustú, domácu smotanu. Keď už Fudge nepokojne miešal čaj striebornou lyžičkou s erbom rodu O´Brayenov , oprel sa Patrick opatrne do operadla kresla a s vážnym pohľadom si ministra premeral.
„Podľa všetkého, sme v Amazonských pravesom úplnou náhodou objavili základňu Voldemortových stúpencov . Naše mapovanie im nebolo vhod a preto nás prepadli s cieľom utajiť svoju prítomnosť. Len náhoda zabránila tomu, aby sa im to podarilo. Pri tomto útoku zahynuli štyria moji ľudia a moja manželka. Preto určite pochopíte, že všetky projekty , ktoré sme mali naplánované na nasledujúce mesiace musíme odložiť, kým toto nevyriešime k našej úplnej spokojnosti. Samozrejme, že potom budeme pokračovať tam, kde sme prestali, ak bude mať ministerstvo ešte o naše služby záujem.“ povedal a na tvári mal nič nehovoriaci výraz kamennej sochy.
„To je úplne pochopiteľné , drahý Lord, všetko chápem a o vaše služby bude mať ministerstvo vždy záujem. Je to veľká strata pre nás všetkých,“ opakoval a pokyvoval hlavou. „Nechápem, kde sa tam vzali stúpenci „Toho-koho-netreba menovať ?“ šomral a nespokojne si odpil z hustej tekutiny v šálke. Labužnicky ju prevalil po podnebí a znovu sa napil. Patrick sa v duchu uškrnul nad slabosťou tohto malého a malicherného človeka , ale súhlasne prikývol.
„Nás ani tak nezaujíma, kde sa tam vzali, ale prečo tak agresívne reagovali na našu prítomnosť,“ zašomral Patrick ticho, „ koniec koncov ich pán zmizol, mali by sa niekde utajiť a počkať, kým opadne všetok záujem verejnosti o Voldemorta a jeho kliku.“
Fudge sa pri vyslovení mena Voldemort ako vždy strhol a Patrick len nesúhlasne pokrútil hlavou. Nebál sa ani nema a ani jeho nositeľa. Nchápal ani, prečo sa väčšina čarodejníkov v Anglicku správala, ako by ich už len vyslovenie tohto mena mohlo ohroziť. Pštrosia politika Fufgeho bola všeobecne známa a bolo zbytočné sa nad tým rozčulovať.
„Celé čaradojnícke spoločentvo vo Veľkej Británii je veľmi šťastné, že je „Ten-ktorého netreba menovať“, konečne mŕtvi, aj keď niektorí trvdia, že nie je. Ja osobne dúfam, že ho už nikdy neuvidíme. Väčšina jeho stúpencov je buď v Azkabane, alebo sa ukrýva. Konečne bol trochu kľud,“ zastenal túžobne a zazrel na Patricka, akoby on osobne bol zodpovedný za to, že ministrove ,kruhy´ znovu čosi narušilo. No, v podstate aj bol., hoci nedobrovoľne.
„Nemusíte mať žiadne obavy,“ upokojoval ho Patrick a keď videl, že Fudge dopil čaj, zdvihol sa z kresla. „Moji ľudia sa o všetko postarajú,“ dodal a viedol Fudgeho k dverám .
Jediný krb, ktorým sa dalo dostať do sídla a von z neho, bol v zabezpečenej miestnosti a každý, ministra nevynímajúc, musel cestovať odtiaľ. Minister pomerne často navštevoval Patricka a naučil sa zvláštnosti tohto domu rešpektovať. Preto bez akéhokoľvek frfľania na dlhú cestu chodbami paláca , nadskakoval vedľa neho a neprestával mlieť o tom, ako je mu toho nečakaného nešťastia ľúto. Keď konečne zmizol v zelenom víre plameňov, odtrhol Patrick pohľad od kozuba a zamračený, ako nebo pred búrkou sa pobral do svojich komnát.
Komentáře
Přehled komentářů
opravdu hezká kapča.. jen mě tak trochu překvapilo, že je tam ministr tenhle blbec.. nějak jsem předpokládala, že to bude nějakej cizinec.. no jinak nevím jestli už jsem poděkovala za to zvětšené písmo.. takže kdyžtak děkuju ted.. opravdu báječně se to ted čte.. moc díky..
pěkná kapitola
(Peťa, 1. 2. 2008 9:23)i bez nějaké akce :-) Těším se na "prskavky" :-D a další pokračování
pekna kapitolka
(ada, 31. 1. 2008 22:32)...len som ju tak preletela neviem preco.asi si este nemozem navyknut na tu zmenu, alebo ze tam nebolo nic co by ma dvihlo zo stolicky ako pri inych tvojich dielkach.ale pre vysvetlenie je urcite potrebna.a dobra.
nachcem sa opakovat
(jaja, 31. 1. 2008 20:24)ale inak to nejde..je to vyborna kapitola a uz sa neviem dockat dalsej.dufam ze v tej dalsej sa uz bude aj nieco diat..no mohla by si napisat aj nieco o chlapcoch..tesim sa
tak tohle
(soraki, 31. 1. 2008 19:53)byla oddechovka. Ta další bude nejspíš akčnější :-D. Přidávám se ke zbytku a těším se na další
pecka :)
(Cassie, 31. 1. 2008 15:01)nemám slov :) Vážne. Len tak ďalej.... síce som čakala nieo iné, toto je lepšie :D Teším sa na ďalšiu :)
dalsi pekna kapitola:)
(Ja Osobne, 31. 1. 2008 14:58)
i kdyz neni tak akcni, je super. a je jasny, ze nemuzou byt vsechny akcni, to samozrejme chapu:)
no jsem zvedav, co nas ceka dal:)
jeeeej
(julili, 31. 1. 2008 14:58)jeeeeeeeeeej....moc sa mi paci ako si to napisala:D........uz aby to bolo dalej:D
moc pěkné
(Lily, 1. 2. 2008 11:59)