8. Jazva v tvare blesku
8. Jazva v tvare blesku
Blížilo sa k polnoci. Harry zabalený do otcovho plášťa sa ticho prešmykol von cez zadný vchod a ťahajúc šmykľavú látku bližšie k sebe, ponáhľal sa k metlobalovému ihrisku. Noc bola tmavá. Mesiac len chvíľami vykúkal spomedzi mrakov , vietor bičoval koruny stromov a strhával mu plášť z tela. Bezstarostne, spoliehajúc sa na tmu, prebehol krížom cez trávnatú plochu a prikrčil sa do tieňa rozložitého stromu , ktorý rástol na okraji ihriska. Jednou rukou kŕčovite zvieral okraje plášťa, v druhej mal prútik a tisnúc sa k drsnej kôre stromu čakal na tajuplného prepravcu.
Mesiac na chvíľu vykukol spoza mrakov a zalial všetko bledým svitom. Metlobalové ihrisko zaliate mesačným svetlom, hučanie vetra v korunách stromov a odlesky hviezd v oknách Nory pripomínali Harrymu scénu z hororového filmu, ktorý sledoval potajomky začiatkom leta u Dursleyovcov. Tesnejšie sa pritisol ku kmeňu a žmýkajúc prútik v ruke, poobzeral sa trochu nervózne okolo seba. ,Síriusov prepravca mešká,´ pomyslel si ustarostene a vykukol spoza stromu, aby mal lepší rozhľad po okolí. V tom okamžiku sa mu ostré, dlhé pazúry zaryli do pliec a niečo dlhé sa mu skĺzlo po chrbte. Reflexívne sa mykol a v snahe čeliť útočníkovi zdvihol prútik.
,Nemusíš sa báť, neublížim ti,´ tichý, trochu posmešný hlas mu zazvonil v hlave súčasne s výbuchom svetla, ktorý mu zahltil zmysly. Pocítil, ako sa mu pôda stráca pod nohami , ťah na pleciach a ostré konce pazúrov zatínajúce sa mu do kože.
„Vitaj v Útočisku,“ veselý Síriusov hlas zaznel kdesi na okraji jeho vedomia a potom mu hlava explodovala v nepredstaviteľnej bolesti. Zrútil sa v bezvedomí pri Síriusových nohách , ústa dokorán otvorené v bezhlasnom výkriku , oči vyvrátené stĺpkom. Remy , ktorá ho pustila tesne nad zemou sa usadila vedľa neho a s natiahnutým krkom, takmer sa ho dotýkajúc nosom, sledovala každé jeho hnutie. „Harry!“ Síriusovi spadol úsmev z tváre, ako maska o polnoci pri karnevale a klesol do na kolená v snahe pomôcť chlapcovi.
,Nie!´ ostrý výkrik ho zmrazil na mieste uprostred pohybu. ,Nedotýkaj sa ho!´ zaznelo ako šľahnutie bičom a neviditeľný štít , ktorý povstal okolo Harryho ho odhodil niekoľko krokov dozadu.
„Čo robíš!? Čo je to!“ zvreskol v hneve i strachu, hrabal sa nemotorne na nohy nespúšťajúc oči so zvíjajúceho sa tela jeho krstného syna. Dračica stála vedľa neho vo výstražnom postoji, krídla napolo roztiahnuté , chvost vystužený, len hlava na dlhom krku sa skláňala veľmi tesne nad jeho hlavou a zlaté oči zlovestne žiarili.
,Nepovedal si mi, že je v ňom toľko tmy,´ syčala nahnevane a dlhý, rozoklaný jazyk sa trepotal nad jazvou na Harryho čele.
„To je jazva po smrteľnej kliatbe!“ jačal Sírius a bojoval so štítom, ktorý mu bránil dostať sa k chlapcovi. „Samozrejme, že je tmavá! Čo iné by si čakala?“
,Žiadna, ani tá najtemnejšia kliatba nezanechá v nositeľovi toľko tmy, koľko jej nesie tvoj krstný syn,´ odporovala Remy , z otvorenej papule jej vytryskol tenký lúč zlatého svetla a vpil sa doprostred jazvy. V tom okamžiku Harry znovu našiel svoje hlasivky.
„Ááááágggŕ´!“ z hrdla sa mu vydral srdcervúci krik, jazva sa otvorila , začala prudko krvácať a spolu s krvou z nej pomaly a neochotne tiekla aj hustá čierna hmota .
„Aááííííííííííí!“ ostrý výkrik vychádzajúci z hrdla dračice zdvihol z hniezd vtáky v širokom okolí. Vztýčila sa ešte hrozivejšie , pozdvihla krídla a lúč zlatého svetla vychádzajúci z jej hrdla zhutnel, stmavol a začal žiariť. Harry sa zmietal a vzpínal v kŕčovitých zášklboch, ale dračica bola nemilosrdná . Vytrvale udržiavala silný lúč energie, až kým z jazvy netiekla len čistá krv. V mláke krvi pod Harryho hlavou sa vystrkujúc panôžky všetkými smermi pohybovala tmavá machuľa, ktorá sa snažila odtrhnúť sa od rýchlo tuhnúcej krvi a zmiznúť. Remy neváhala ani okamžik. Namiesto zlatého lúča jej s papule vyšľahol biely plameň a krv spolu s tou neznámou tmavou hmotou sa v jedinej sekunde proste vyparila. Ochranný štít vytýčený okolo Harryho spadol a Sírius sa vrhol k nemu nevediac čo skôr. Mal by zachraňovať chlapca, alebo žmýkať krk zradnému tvorovi, ktorý sa vypínal pred ním a nahnevane syčal? Nakoniec vyhral ochranný pud a on sa vrhol na kolená, zdvíhajúc bezvládne telo opatrne do rúk.
„Čo si mu urobila!“ kričal a po vpadnutých lícach mu tiekli potôčiky sĺz. Remy natočila zošikma hlavu , pokojne zložila krídla a pozrela sa neho pohľadom, ktorý by mohol vŕtať diery do skál.
,Zbavila som o tmy,´ vyhlásila , prikrčila sa, silno sa odrazila a vyskočila na operadlo ťažkého kresla stojaceho pri stole. ,Teraz je čistý a pri presune už nebude omdlievať,´ stočila chvost okolo operadla a so záujmom si znovu prezrela Síriusa. , Možno by to aj tebe pomohlo.´ Síriusove oči sa vydesene rozšírili, ale keď kládol Harryho na posteľ, znovu ním preletela vlna ohnivej zúrivosti.
„Takmer si ho zabila!“ zajačal a vytiahol prútik. Namieril ho však na chlapca pred sebou. Vedel , že proti dračici by nemal šancu a jeho krstný syn, ktorý mu dôveroval svojim životom, nutne potreboval pomoc.
,Aw! Ľudia sú takí melodramatickí,´ zavrčala Remy znechutene a šľahla chvostom. Ozval sa nepríjemný, trieštivý zvuk a na dlážke pod kreslom sa objavila hlboká ryha. Sírius prevrátil zmučene oči a šľahol prútikom .
„Purgo!“ belasý záblesk obalil Harryho telo a keď zmizol, nebolo na ňom po krvi ani stopy. Sírius zľahka pohladil biele čelo a odhŕňajúc spadnutý prameň vlasov, pozrel na jazvu, ktoré bola pre chlapca taká charakteristická. Bola, to bol ten správny výraz, lebo teraz už nebola. Kým sa on dohadoval s Remy o nutnosti takého krutého zásahu, rana na Harryho čele sa zahojila a zostala po nej len tenučká , takmer neviditeľná jazva. Sírius na ňu chvíľku uprene civel a potom znovu, akoby v tranze, zdvihol prútik. „Madicor cicatrix!“ predniesol ostro, ale ani na sekundu neveril, že to bude fungovať. Biely záblesk zakliatia sa oprel do jazvy , o ktorej doteraz všetci neochvejne verili, že nemôže zmiznúť a bez najmenšej námahy ju vyhladil. Sírius ešte stále zízal na Harryho čelo, keď chlapec zastonal a pohol sa. To ho konečne vytrhlo z tranzu. Ostrým šľahol prútika vyčaril pohár plný čistej vody a podržal mu ho pri ústach. Harry sa dychtivo napil , potom sa obidvomi rukami chytil za hlavu a zamračil sa.
„Mal si ma varovať, že cesta k tebe bude taká bolestivá, možno by som si to lepšie premyslel,“ zavrčal a potriasol hlavou. Vzápätí sa bolestivo zaškľabil.
„Malo to cenu,“ Sírius znovu pozrel na jeho čelo a škľabil sa ako rarach , „tvoja jazva je preč!“
„Jazva?“ Harry plesol ruku na čelo , horúčkovite prechádzal po ňom prstami a oči sa mu stále viac rozširovali. Keď už vyzeral, že bude potrebovať stopky ako slimák, pozrel na Síriusa a vydýchol: „Zrkadlo! Máš zrkadlo?“
„Harry!“ Síriusova tvár sa zmraštila v nevôli. „Ja som čarodejník!“ zavrčal a mávol prútikom v ľahkom oblúku. „Speculum!“ Svetelný lúč dopísal polkruh a vedľa postele sa stálo vysoké zrkadlo. Harry sa otočil a neveriacky civel na svoj odraz vo vysoko leštenej striebristej ploche. Jednou rukou držal neposlušnú šticu vlasov, ktorá mu obvykle zakrývala čelo a druhou neustále prechádzal špičkami prstov po mieste, kde ešte pred nedávnom bola tak nenávidená jazva. Sírius sa na neho pozeral s úsmevom, len občas jeho pohľad zaletel k Remy, ktorá všetko sledovala skrútená na operadle kresla a lenivo švihala chvostom.
„Je preč! Ona je naozaj preč!“ Harry konečne odtrhol pohľad od zrkadla a s nádejou zdvihol oči k Síriusovi. „Ako je to možné?“
„To ona,“ Sírius pokrčil plecami a bradou mykol k Remy. Harryho pohľad zablúdil v naznačenom smere a jeho oči sa ešte viac rozšírili . Dračica pomaly zdvihla hlavu , dlhý krk sa zavlnil a chvost švihol energickejšie.
„To je drak?“ šepotal neveriac nespúšťajúc oči z neuveriteľného javu. „Prečo je taký malý?“
„To je Remy a ona je v skutočnosti Hermionina kamarátka. “
„Hermiona? Ona ju pozná? Prečo mi nič nepovedala?“
,Nie všetky tajomstvá môžu byť zdieľané,´ zlaté oči dračice zažiarili a energetické pole okolo nej zavibrovalo, , dokonca ani najlepšími priateľmi,´ doložila a stiahla krk.
Trvalo to hodnú chvíľu, než sa Harry spamätal zo silného šoku spôsobeného stratou veľkého množstva krvi a stresom, ale napokon obložený energetickými nápojmi , čokoládou a plným podnosom lákavo vyzerajúceho jedla sa upokojil natoľko, že bol znovu schopný logicky myslieť.
,Je čas,´ poháňala ich Remy a Harry ešte stále neveriacky potriasal hlavou vždy, keď ju počul, ,noc sa čoskoro skončí, prídem pre teba pred svitaním,´ oznámila lapidárne a zmizla. Sírius si zhlboka povzdychol a Harry civel na miesto, kde pred sekundou sedela a krútil hlavou.
„Je naozaj najvyšší čas,“ ozval sa nakoniec Sírius a pritiahol si kreslo vedľa Harryho. „Od nášho posledného stretnutia sa toho stalo toľko, že sa to nedalo napísať do listu. Neviem dokonca, či budeme mať dnes dosť času na to, aby sme si povedali všetko, čo potrebujeme,“ zamračil sa a rysy tváre mu stvrdli. „To, čo ti teraz porozprávam je tvrdé vypočuť a hlavne pochopiť, ale musíš mi veriť, že všetko je to pravda,“ povedal naliehavo a hľadel chlapcovi do očí, ktoré mu tak veľmi pripomínali jeho matku. „Jediná možnosť, ako sa dnes dopracovať k nejakému solídnemu riešeniu je, že budeme k sebe maximálne úprimní. Žiadne polopravdy, žiadne tajnosti, len čistá pravda! Aj keď to bude brutálne chcem, aby si mi povedal všetko a ja ti tiež odpoviem na každú otázku, ktorú mi položíš holú, ničím neprikrášlenú pravdu.“ Harry hodnú chvíľu zamračene hľadel priamo do sivých očí svojho krstného otca a potom pomaly a váhavo prikývol.
Nasledujúce hodiny preleteli ponad ich hlavy tak rýchle, že si to ani jeden z nich neuvedomil. Sírius otvorene hovoril o svojom živote, o svojich pocitoch a túžbach, o priateľstve a sklamaní, ktoré zažil, keď ich jeden z jeho priateľom zradil. Hovoril o Azkabane , o myšlienkach, o pocite viny a nakoniec o tom, k akým záverom prišiel. Harry počúval, plakal spolu s ním a búril sa, keď spochybňoval úlohu Dumbledora v jeho živote. Harry ocenil jeho otvorenosť a na oplátku mu tak isto otvorene porozprával všetko, čo si pamätal so svojho života u Dursleyovcov. Sírius ho neprerušoval, ale keď skončil a neohrabane si poutieral líca mokré od sĺz, zovrel ho v náručí a duchu znovu prisahal Dumbledorovi pomstu za utrpenie, ku ktorému ich oboch odsúdil v mene „väčšieho dobra“. Potom mu pohľad padol na hodiny a oči sa mu rozšírili šokom. O chvíľu bude svitať a oni boli ešte len na začiatku.
„Bude svitať,“ upozornil s povzdychom Harryho a zľahka ho poklepal po pleci. Chlapec popoťahujúc prikývol a znovu si chrbtom ruky poutieral opuchnuté oči.
„Prepáč,“ odtiahol sa a prstami si prehrabol vlasy. Sírius pri tom geste bolestivo privrel oči. Tak veľa spomienok sa viazalo na toto gesto, ktorým si James prehrabával vlasy keď bolo okolo pekné dievča, alebo keď vymýšľal niektorý z ich povestných žartíkov. „Väčšinou nie som taká padavka,“ ospravedlňoval sa, vzal vreckovku, ktorú mu Sírius podal , poutieral si tvár a dôkladne sa vysmrkal.
„Viem že,“ Sírius len kývol a hodil znepokojený pohľad k hodinám, „ ale je tu ešte niečo, o čom musíme hovoriť skôr, než sa objaví Remy a odnesie ťa späť k Weasleyovcom.“
„Musíme ešte veľa hovoriť,“ súhlasil Harry žmoliac mokrú vreckovku v ruke.
„Ale toto je veľmi dôležité a chcem, aby si o tom dôkladne premýšľal,“ nástojil Sírius a znovu si sadol do kresla vedľa postele. Harry len zdvihol spýtavo obočie a pohodlnejšie sa usadil, stočiac nohy pod seba. Sírius sa zhlboka nadýchol , pretrel si dlaňami tvár a začal znovu hovoriť. Harry ho pozorne počúval a prekvapenie čoskoro vystriedal hnev .Niekoľkokrát sa pokúšal Síriusa prerušiť, ale on mu to nedovolil, kým nepovedal všetko. Na záver vytiahol z vrecka kabáta tesne stočený pergamen a strčil mu ho do ruky.
„Je to takmer neuveriteľná historka, ale teraz mi niektoré veci z predchádzajúcich dní začínajú dávať zmysel,“ šomral Harry, keď rozvíjal pevne stočený list a potom naň vyvalil oči ako tenisáky. „To je on?“ pritiahol si ho bližšie k očiam, potom sa odtiahol a zmetene pozrel na Síriusa. „Ako sa v tom môže niekto vyznať?“
„Takto ťažko,“ uškrnul sa Sírius a kývol hlavou ku stolu , na ktorom ležalo niekoľko kníh, „ale pracujem na tom. Už som našiel väčšinu zakliatí, ktorými sa dá rodokmeň upraviť do zrozumiteľnejšej podoby. Už mi chýba iba jedno, na sledovanie krvnej línie a potom uvidíme,“ zbalil pergamen a zvedavo sa na Harryho zahľadel. „Hovoril si o nejakých situáciách...,“ s očakávaním zdvihol obočie a mykol bradou. Očakával úsmev, ale Harry zostal vážny.
„Vieš...,“ začal a na lícach mu vyskočili červené škvrny , „ včera, keď pani Weasleyová premenila polovicu zeleninovej záhrady na krvilačné príšery z vesmíru, ma Ginny z ničoho nič pobozkala.“ Síriusove obočie vyskočilo hore a na perách sa mu objavil roztopašný úškľabok. Harry odmietavo potriasol hlavou, zamračil sa a pokračoval. „ Keď som sa ohradil, kričala niečo o tom, že to nevadí, lebo aj tak budeme čoskoro ...,“ odmlčal sa a Síriusove obočie vyliezlo ešte vyššie. Stisol pery, aby sa nerozosmial a prikývol. „Nedokončila vetu a vyzerala veľmi nepohodlne, akoby vyzradila niečo, čo malo zostať tajomstvom. Aspoň predo mnou, hoci som si istý, že Ron o tom tiež nemá ani potuchy ,“ pobavene sa zachechtal, „ale podstatné je, že keď som sa jej potom priamo opýtal, očervenela a doslova ušla. Potom sa mi tak dôsledne vyhýbala, že som nemal možnosť na niečo sa jej spýtať. Teraz, keď si mi povedal, čo Hermiona počula, rozumiem o čom hovorila a....,“ pozrel na Síriusa a oči mal plné hnevu, „nepáči sa mi to! Akým právom rozhoduje Dumbledore o tom, s kým sa ožením? To je môj život, to by malo byť moje rozhodnutie!“
,On rozhoduje nielen o tom, s kým sa oženíš, ale aj o tom, či vôbec máš právo žiť a ako,´ zasyčala Remy a zhmotnila sa v kresle pri stole. Podráždene švihla chvostom a po lesklej koži jej prebehli farebné vlny. ,Kto myslíš že ťa pohodil k dverám Dursleyovov? Kto upozornil Voldemorta na teba a rozhodol, že tvoji rodičia musia zomrieť pre „väčšie dobre“ ? Kto vediac, že Sírius bol nevinný ho držal ako divoké zviera za mrežami Azkabanu ? Kto dovolil Voldemortovi a jeho baziliškovi túlať sa beztrestne po škole? Kto sa hrá s ľudskými životmi ako s bábkami len pre svoje potešenie a zábavu? Premýšľaj!´ otázky mu bičovali mozog, až kým sa takmer zrútil pod ich váhou. Remy neuznávala milosrdenstvo nevedomosti a pokladala ho za dostatočne dospelého na to, aby mohol rozhodovať o svojom živote. Vztýčila krk a pozrela cez plachtovinu stanu. ,Je čas, svitá.´
„Budeme hovoriť znovu o pár dní,“ prisľúbil Sírius, „Remy ti povie, kedy a kde sa stretneme. Teraz ťa už môže zobrať aj z domu,“ hovoril ticho, objímajúc ho na rozlúčku. „Popremýšľaj o tom, o čom sme tu hovorili, dobre?“ Harry stisol pery, vrátil objatie a prikývol. Potom sa vrávoravo postavil, ale Sírius ho znovu stlačil dolu do sedu krútiac odmietavo hlavou. Potom pocítil váhu dračice na svojich pleciach a kaleidoskop farieb, ktoré mu vybuchli za pevne stisnutými očnými viečkami mu zdvihla žalúdok až do krku. Namáhavo prehltol a keď váha z jeho pliec zmizla , otvoril oči s povzdychom sa zaškľabil. Bol v kúpeľni. V slabom svetle prichádzajúcom z malého okienka nad umývadlom si umyl tvár studenou vodou, použil toaletu a spláchol. Vyzliekol sa, odložil špinavé oblečenie do koša na bielizeň, plášť si prehodil cez ruku a zívajúc zamieril k dverám. Skôr, než sa dotkol kľučky, ozval sa za dverami váhavý Ronov hlas.
„Harry? Si tu?“ Harry pokrútil hlavou a prevrátil oči. Teraz, keď vedel, že úlohou jeho „najlepšieho priateľa“ je strážiť ho, rozumel udalostiam predchádzajúcich rokov oveľa lepšie.
„Áno,“ odvrkol a otvoril dvere. Ron stál uprostred chodby , trel si oči a doširoka zíval. Keď videl plášť zamračil sa a podozrievavo si ho premeral.
„Načo ti je neviditeľný plášť? Chystáš sa niekam?“
„Nie,“ Harry sa zaškľabil, rozprestrel plášť a prehodil si ho cez plecia. „Som hanblivý a predstava, žeby som mohol naraziť na tvoju sestru oblečený len v boxeroch ma nenadchýna. Čo keby po mne znovu skočila?“ odfrkol a zhnusene sa zaškľabil. Ron sa ešte väčšmi zamračil, prehrabol si rozstrapatené vlasy a zamieril ku kúpeľni. Harry ho bez slova minul, vošiel do izby a zatvoril za sebou dvere. Opatrne poskladal plášť, vložil ho do kufra a po prvýkrát v histórii jeho pobytov v tomto dome, ho zamkol. Nečakajúc na Rona zaliezol pod prikrývku, obrátil sa tvárou k stene a zavrel oči. Po prvýkrát vo svojom živote mal veľa informácií, o ktorých potreboval premýšľať, ale bol emocionálne aj fyzicky natoľko vyčerpaný, že v okamžite zaspal.
Komentáře
Přehled komentářů
že tě tu holky vychvalují:) Rozhodně tedy mají pravdu, miluju tvoje příběhy právě proto že jsou tak jiné a tvoje vysvětlení určitých věcí je daleko rozumnější a promyšlenější.. alespoň mně to tak přijde.
Tahle kapitola mne nadchla a ty jsi mi zase ukázala postavu Harryho tak jak se mi opravdu líbí. Bála jsem se zbytečně:) Těším se na další vysvětlování co bude.. Taky jsem zvědavá jak se s tím teď Harry popere.. bydlet s nima
souhlasím s nadin
(soraki, 13. 6. 2010 18:33)
je to přesně tak, jak říká. A jak říkám zase já, tvůj neobvyklý náhhled na svět HP z tebe dělá jednu z mých nejoblíbenějších autorek. Těším se a jsem strašně zvědavá, jak to bude pokračovat.
Díky za nádhernou kapitolku ;-)
:))))
(nadin, 13. 6. 2010 15:23)
Také ľahké - jeden drak a jazva je preč!
Urobila si z Dumbledora doslova Voldemortovu kópiu, len oveľa diabolskejšiu, lebo Voldy sa aspoň netajil svojimi zámermi. Ale dobre mu tak. Už v kánone mi na ňom bolo divných mnoho vecí, bol tam buď úplne senilný, alebo si vysvetlenie priniesla až Ty.
Ďakujem za kapitolku!!!
koukám
(Lily, 14. 6. 2010 9:59)