Jdi na obsah Jdi na menu
 


7. Rodokmeň

6. 6. 2010

7. Rodokmeň

 

   Na spiatočnej ceste už Remy nepovažovala za potrebné udržiavať ilúziu vtáka a ihneď, ako zmizla obyvateľom Nory z dohľadu, zmizla aj z oblohy a premiestnila sa do srdca pohoria Atlas na severozápadnom brehu Afriky.

  Sírius sedel v obývacej izbe stanu, ktorý si postavil  uprostred hustého krovia  Ku vchodu do stanu viedla len úzka, kľukatá cestička  a celé okolie pokrývalo toľko ochranných kúziel, na koľko si len vládal spomenúť. Pohodlne opretý v kresle ohrýzal zamyslene koniec pera a študoval pergamen, ktorý ležal pred ním na stole. Vnútorný plán ministerstva sa na ňom črtal už celkom zreteľne. Práve zvýrazňoval miesta, kde sa potreboval dostať, keď mu na pergamen spadlo kožené vrecko a na operadle kresla stojaceho oproti nemu sa zhmotnila Remy .

„Vrátila si sa rýchle,“ usmial sa na dračicu, rozviazal šnúrku a vytiahol kúsok zmotaného pergamenu. Rýchlo ho rozvinul a so spokojným úsmevom hľadel na tých pár slov, ktoré naň napísal syn jeho najlepšieho priateľa.

,Najdlhšie trval let vo vtáčej forme,´ vrnela Remy spokojne  a švihala ostnatým chvostom  po dlážke vyrývajúc do nej dlhé, pomerne hlboké ryhy. Sírius sa nahol z kresla a s nesúhlasným pohľadom pokrútil hlavou. Remy zdvihla chvost, sklonila hlavu a z nozdier jej unikol malý obláčik dymu.

„Rozhodoval sa dlho?“ Sírius znovu hľadel na pergamen a neprítomne sa usmieval.

,Ani nie,´ zachechtala sa Remy potuteľne, ,možno chcel veriť viac, než si sám uvedomoval. Si jediná forma rodiny, ktorú chlapec má. Ale mala som dojem, že Weasleyovcov, na ktorých je Cora taká nahnevaná, berie tiež do veľkej miery ako svoju rodinu.´

„Áno,“ prikývol Sírius a úsmev mu spadol z tváre, „ toho som sa obával. Bude to pre neho veľké sklamanie.“

,Možno ti nebude veriť,´ upozornila ho opatrne, ,pozná ich dlhšie ako teba. Mal by si sa na to  pripraviť. Obaja ste citovo veľmi zraniteľní. Premysli si každé slovo, ktoré mu povieš. ´

„Áno, viem a predstava, že ho  musím obrať o dôveru v ľudí o ktorých sa doteraz opieral, ma trápi.“

,Teraz bude mať teba, tak sa snaž, aby si jeho dôveru nesklamal,´ Remy zohla hlavu a zahľadela sa do plánov, ktoré Sírius neprítomne posúval po stole. ,Kam ťa v noci mám preniesť?´ jednoduchá otázka prebrala Síriusa z ťažkých myšlienok. Zľahka potriasol hlavou a zaostril zrak.

„Myslím si, že najlepšie to bude sem,“ ďobol prstom do plánu, „tretie poschodie, tam je Oddelenie pre rodinné právo , tam by sme mali nájsť pergameny na vytvorenie rodokmeňa.“

,Dobre,´ kývla dračica hlavou, ,prídem, keď ma zavoláš,´ naposledy kývla chvostom, ostne zasvišťali tesne nad doškriabanou dlážkou a zmizla. Sírius ešte chvíľku sedel hľadiac nehybne na miesto, kde sa pred pár sekundami nachádzala, potom si povzdychol a vytiahol prútik.

„Reparo!“ ostro žltý lúč kúzla preletel po dlážke a ryhy, ktoré tu zanechal Remyn chvost sa zacelili.

  Po ďalšom výdatnom jedle , o ktoré sa zaslúžila láskavá pozornosť starostlivej pani Grangerovej, zaliezol Sírius do stanu a zapadol do perín. Vedel, že v noci bude potrebovať každú štipku sily, ktorú je schopný zhromaždiť a tak, len čo položil hlavu na vankúš,  zaspal ako nemluvňa .

  V stane sa postupne zotmelo, nad lesom sa rozsvietili hviezdy, ale dolu, pod hustými korunami stromov bola čierno čierna tma, v ktorej sa tklivo ozývali hlasy nočných zvierat vychádzajúcich na lov. Kroviny, do ktorých Sírius umiestnil stan obchádzali všetci nočný tvorovia širokým oblúkom. A nebolo to len odpudzujúce kúzlo, ktoré im bránilo v prístupe, ale určitú úlohu tu zohral aj obrovský hipogrif, ktorý sa potuloval v ich tesnej blízkosti.

   Výstražný škrek Hrdozobca, ktorého pri odpočinku vyrušil zatúlaný kanec štetinatého prasaťa, vytrhol Síriusa z nepokojného spánku. Obrázky desivých scén, tak živé a tak skutočné, sa mu ešte stále premietali pred viečkami a tak sa chvíľu v panike zmietal zamotaný do prikrývky. Ďalší škrek a bolestivé kvičanie prasaťa napadnutého rozčúleným hipogrifom , ho vrátili do reality. Siahol pod podušku a švihol prútikom. „Lumos!“ Neveľkú spálňu stanu zalialo bledé  svetlo. „Incendio!“ ďalšou vlnou zapálil niekoľko sviečok zastrčených do svietnika stojaceho na stole a spustil bosé nohy na dlážku. Chvíľu len tak civel do prázdna krútiac prstami, potom sa vymotal z prikrývky a  s ťažkým stonom sa postavil. Trúc si nahú hruď zhľadúval oblečenie a v myšlienkach  už prechádzal poschodiami ministerstva tak, ako si ich pamätal z rokov, keď tam pracoval. Opakovaný škrekot Hrdozobca , kvíkavé protesty prasaťa a zvuk lámaných vetví sa ozývali z hĺbky lesa. Kým sa obliekol, zvuky boja utíchli. Vytiahol z chladničky jeden z chutných sendvičov pani Grangerovej a s chuťou sa doň zahryzol. Pri jedle blúdil pohľadom po nakreslených plánoch a pokúšal sa vypracovať čo najefektívnejšiu stratégiu dnešnej noci. Nalial si plnú šálku kávy a zhlboka sa napil. Práve kládol prázdnu šálku na stôl, keď sa za jeho chrbtom ozvalo tiché syčanie. Prudko sa zvrtol s prútikom pripraveným k boju. Na operadle stoličky sa práve zhmotňovala Remy, syčala ako unikajúca pneumatika a z nozdier jej tryskali   oblaky tmavého dymu. Bola očividne naštvaná. Dôkazom bol prudko sa pohybujúci chvost, ktorý svišťal tesne nad dlážkou. Sírius spýtavo zdvihol obočie, ale Remy si to nevšímala.

,Je čas,´  zavrčala a roztiahla krídla. Sírius bez slova zhrabol zo stola pergameny, skrútil ich do tesného valca a zasunul do vrecka koženej bundy, ktorú mal prevesenú cez plecia. Práve doťahoval zips, keď na pleci pocítil váhu dračice a nepokojne sa vrtiaci chvost, ktorý sa mu ovinul okolo pása. Dvadsať centimetrové ostne sa mu otreli o stehno , ale skôr, ako stihol niečo namietnuť, zahalila ho ťaživá tma, po ktorej nasledoval kaleidoskop žiarivých farieb a prudká nevoľnosť. Bojoval s ňou zo všetkých síl a napokon sa mu predsa len podarilo prehltnúť vzdúvajúci sa  žalúdok.

„Na toto sa asi zvyknúť nedá,“ zastonal a keby ho Remy nedržala, zvalil by sa ako vrece zemiakov. Ale, keď sa mu konečne vyčistil zrak a rozhliadol sa okolo seba, zistil, že je presne tam, kde chcel byť. „Ale na druhej strane,“ priznal otvorene, „má táto preprava svoje neodškriepiteľné klady.“ Prechádzal pohľadom po registratúrach pretekajúcich zmotanými pergamenmi a striasajúc posledné zvyšky nevoľnosti, uvažoval nad tým, kde by mal začať s hľadaním elixírom napusteného  pergamenu . Preplnené zásuvky registratúr prehliadol len povrchne a jeho pozornosť upútal veľký písací stôl, ktorý dominoval miestnosti. Pristúpil k nemu s skúšal otvoriť niektorú zo zásuviek. Na rozdiel  od registratúr, tieto boli všetky pevne zatvorené a držali ako priklincované. Keď si uvedomil, že márne ťahá za rúčky, vytiahol prútik a namieril ho na najspodnejšiu z nich. „Diduco!“

Kúzlo narazilo na zámku zásuvky a Sírius v víťazným úškrnom znovu potiahol za kľučku. Keď ťahal tretí krát a zásuvka napriek tomu držala ako prilepená, znovu mávol prútikom. Ale skôr, než stačil vysloviť ďalšie otváracie kúzlo, zastavil ho Remyn posmešný chichot.

,Nenamáhaj sa,´  natriasala sa smiechom a okolo Síriusovej hlavu sa vzniesol roj fialových bubliniek,  ,žiadny prázdny pergamen nie je taký dôležitý, aby sa s ním niekto tak namáhal a ukrýval ho za mocnými kúzlami. Radšej nestrácaj čas a pory sa v tých zásuvkách vedľa stola. Nevyzerajú také nepratané  a sú pekne po ruke. Tam by mohli byť prázdne pergameny.´ Sírius spustil prútik, pokrčil nos a potom sklonil hlavu.

„Možno máš pravdu,“ prikývol súhlasne a obišiel  stôl. Registratúra vedľa neho bola masívna a množstvom hlbokých zásuviek. Niektoré z nich boli nedovreté a vykúkali z nich zväzky pergamenov. Keď sa na ne pozrel bližšie videl, že mnohé z nich sú prázdne.  Zamyslene sa oprel o stôl a našpúlil pery.

,Na čo čakáš teraz?´ Remy netrpezlivo prestúpila z nohy na nohu a ostré  pazúry sa mu pevnejšie zaťali do pleca. Sírius sa nepohodlne pomrvil a možno by aj pokrčil plecami, keby mu na jednom z nich nesedela Remy.

„Nemám ani potuchy, ktorý z nich to je,“ ukázal na desiatky rolí vykúkajúcich zo zásuviek. Remy prevrátila oči, privrela ich a pokrútila hlavou.

,Ja neviem, prečo ja strácam čas s čarodejníkmi,´  zastonala a švihla koncom ostnatého chvosta. Ostré bodce zasvišťali nebezpečne blízko Síriusovej slabiny.

„To mi nerob!“ zasyčal, keď sa mu podarilo nadýchnuť sa a nájsť stratený hlas. „Ako môžem rozmýšľať, keď ma neustále ohrozuješ v mojom najcitlivejšom mieste? Taký nečakaný odtok krvi z hlavy môže spôsobiť človeku bezvedomie.!“ Remy chvíľu mlčala krútiac hlavou a fučala tak intenzívne, až sa Síriusovi  vlasy na zátylku samovoľne splietali do vrkôčikov .

,Dobre!´ ozvala sa po chvíli, ,Beriem...., máš nedokrvený mozog, nemôžeš premýšľať. Možno to robí  prenos, hoci u Cory som nič podobné nespozorovala, ale ľudia sú čudní,´  brblala a švihala chvostom ešte intenzívnejšie.   Sírius sa mračil, prehŕňal pergameny a trel ich medzi prstami. Remy hlucho zastonala. ,Si ty vôbec čarodejník?´ spýtala sa , keď sa prehraboval v tretej zásuvke a v tvári mal bezradný výraz.  ,Prečo ten pergamen jednoducho nevyzveš?  Už sme mohli byť dávno preč!´ Sírius chvíľu stál bez pohybu vedľa otvorenej registratúry, ruky zvesené a v dlani zvieral prútik tak mocne, až sa bál, že ho praskne. Potom prudko vydýchol, narovnal sa a nehľadiac k dračici, ktorá sa ticho chichúňala, švihol ním v širokej vlne okolo celého úradu .

„Accio Poreia Sanquis pergamen!“  Belasý blesk preletel miestnosťou a skriňa stojaca v rohu sa začala otriasať. „Palesco!“ ďalšie zasvišťanie prútikom a drevené dvere sa rozleteli dokorán. Veľká rola pergamenov vypadla na zem, rozvinula sa a jeden z listov plachtil do Síriusovej natiahnutej ruky. Sírius ho zachytil, bez jediného slova ho zmotal a zasunul pod košeľu. Ale , keď doťahoval zips na bunde , odrazu sa zamračil, pozrel na ležiace pergameny a našpúlil ústa v myšlienkach, ktoré mu leteli hlavou . „Myslím, že viac kusov nám nemôže uškodiť,“ zamrmlal, zohol sa  a odstránil z role viac než  polovicu listov. Rýchle ich zmotal, strčil pod bundu a zvyšné vrátil do police. Zatvoril skriňu, prešiel nad zámkou otvorenou dlaňou a uškrnul sa, keď sa Remy uznanlivo zahojdala na jeho pleci. Potom otáčajúc hlavu skontroloval  pohľadom., či je všetko v poriadku a prudko kývol hlavou. „Ideme!“ zavelil a silno stisol viečka v snahe zabrániť nevoľnosti. 

  V nasledujúcej sekunde mal dojem, že mu v hlave, presne uprostred mozgu , vybuchla supernova. Skrútil sa v bolestivých kŕčoch a pád na vyleštenú podlahu v obývacej izbe Grangerovcov už vôbec necítil.

„Uf! Preberá sa,“ pán Granger si zotrel pot z pobledlého čela, keď sa Sírius konečne po pol hodine po prvý raz, odkedy ho Remy preniesla tej noci k nim, pohol. Tiché zaskučanie muža, ktorého ešte včera vôbec nepoznal, mu znelo ako rajská hudba. Jeho manželka niečo zahučala, neodtŕhajúc pohľad od najväčšej injekčnej striekačky, akú v svojej ordinácii vôbec našli. Pomaly a systematicky ju plnila krvou ich jedinej dcéry, ktorá sa mračila na hrubú ihlu zabodnutú v jej žile.

„Dúfam, že to bude fungovať a že som Hermionu nepripravila o také množstvo krvi zbytočne,“ frflala pani Grangerová , vytiahla ihlu a zatlačila na malý otvor stlačenú gázu. „Podrž si to, nech sa ti neurobí modrina,“ nariadila dcére , odstránila zo striekačky ihlu a postavila sa nad Síriusa, ktorý sa teraz mátožne posadil na gauči.

„Tu,“ zamrmlal, zašmátral si jednou rukou po hrudi a nahmatajúc jazdec zipsu, potiahol zaň. Pergameny, doteraz pevne zvinuté sa uvoľnili a spadli na dlážku. Pán Granger, ktorý kľačal vedľa gauča ich zdvihol, so záujmom si ich prezrel, ale potom spýtavo zdvihol oči k dcére.

„A teraz čo s nimi?“ Hermiona  si prestala stláčať  týranú žilu, vstala , so zvrašteným obočím si skontrolovala jamku v lakti a potom, spokojná s výsledkom vzala s otcovej ruky hŕbku prázdnych listov pergamenu.

„Teraz na ne treba rovnomerne tú krv rozotrieť,“ ukázala na sklenený valec, ktorý jej matka držala v ruke a kráčala k stolu. Rozprestrela jeden z listov, po chvíľke premýšľania ho  podložila otcovou  rysovacou doskou a pevne ho na ňu napla pripináčikmi. „Som si istá, že čarodejníci to robia kúzelne, ale snáď toto...,“ kričala z kuchyne, chvíľku tak štrkotala príbormi v zásuvkách , „ bude stačiť!“ a s víťazným úsmevom zdvihla do výšky širokú kuchynskú stierku . Obe ženy sa na seba usmiali a  pustili sa do práce . Hermiona roztierala po napnutom pergamene hustú tmavú krv, ktorú  pani Grangerová postupne vytláčala z valca striekačky. Sírius si oprel hlavu a spod mihalníc pozoroval, ako sa pergamen postupne pokrýva niekoľko milimetrovou tmavou vrstvou . Hermiona posledným ťahom dokončila roztieranie, spokojným čmoknutím zhodnotila vrstvu a pozrela na matku. Pani Grangerová hodila posledný pohľad na ich spoločné dielo, zaškľabila sa a potom rozhodným pohybom zmietla všetko mimo pergamenu zo stola na prázdny podnos.

„Vyzerá to tu ako u mäsiara,“ zašomrala a zmizla v kuchyni.  Hermiona sa usadila vedľa Síriusa, pohodlne sa oprela do podušky a privrela oči. Bola neuveriteľne unavená , zmetená a hlavou jej vírilo množstvo otázok. , Možno rodokmeň našej rodiny zodpovie aspoň na niektoré z nich,´ myslela si a vystierajúc ruky vysoko nad hlavou, naťahovala stuhnuté svalstvo na chrbte.

„Je preč!“ vykríkol odrazu prekvapene pán Granger a očarene sledoval, ako sa posledné zvyšky krvi vsakujú do pergamenu a ten sa znovu zapĺňa desiatkami mien pospájaných spletitými linkami. Písmo bolo neuveriteľne drobné a mená neustále pribúdali, až pokryli každý voľný milimeter . Hermionino meno ležalo osamotene na poslednom riadku pod menami jej rodičov a jeho majiteľka sa teraz skláňala nad stolom a tvárila sa nechápavo.

„Ach, Bože!“ pani Grangerová stála uprostred izby, vo vystretých rukách držala podnos s čajovým servisom, sendvičmi a koláčikmi a civela na pergamen v manželových rukách. „Na toto by sme si mali vziať elektrónový mikroskop,“ zastonala kladúc podnos na stolík.

„Nechápem,“ krútila hlavou Hermiona a s prižmúrenými očami sa snažila prečítať mená napísané čiernym atramentom, „ako z tohto mohol Bill niečo vyčítať v priebehu niekoľkých sekúnd. Mne to pripadá, ako veľká atramentová machuľa.  Na to, aby sa to dalo prečítať, by bolo potrebné viacnásobné ,Engorgio´, ale potom by pergamen mal veľkosť stanovej plachty pre cirkus Humberto.“

„Riešenie je oveľa jednoduchšie,“ ozval sa Sírius, vstal z pohovky a vzal pánovi Grangerovi dosku s rodokmeňom z ruky. „Toto tu je úplný menoslov všetkých, ktorí kedy boli zapojení do niektorého z týchto rodov a majú k nim nejaký vzťah,“ ukázal na horný okraj, kde bolo v rôznych úrovniach umiestnených niekoľko mien, od ktorých viedlo veľa tenkých, kľukatých  čiar. „Existujú kúzla, ktoré vyberú z tejto spleti len  tých, ktorí sú  pokrvnými predkami poslednej osoby na rodokmeni. Všetko ostatné sa odstráni a krvné línie sa zvýraznia,“ vysvetľoval a ukazovákom prešiel po prútiku, ktorý mu vykúkal z rukáva košele. „Ale vzhľadom k tomu , že si tieto zakliatia nepamätám presne, budem musieť najskôr navštíviť dom mojich ctených  predkov,“  povedal so znechuteným  úškľabkom, uvoľnil pergamen, skrútil ho a zastrčil do vnútorného vrecka bundy. „Od smrti mojej matky je prázdny a kto vie, aké prekvapenia ma tam čakajú.“

„Remy vás tam vezme,“ Hermiona  otočila hlavu a pozrela do zlatých očí dračice, ktorá sa jej túlila k lícu. „Ale najskôr ma prepraví k Weasleyovcom,“ zívla a zhlboka si povzdychla. „Zajtra čakám od vás sovu,“ kývla k Hedwige sediacej na bidle v rohu kuchyne a tesnejšie sa pritúlila k dračici. „Ideme!“ posledné mávnutie a obe zmizli.

„Veľmi efektívne,“ šomral Sírius hladiac si žalúdok. Pani Grangerová mu okamžite podstrčila plný podnos a naliala šálku voňavého čaju. Keď videla, akou rýchlosťou miznú jej sendviče s pobaveným úsmevom  priniesla z kuchyne ďalšie spolu s veľkou taškou vrchovato naplnenou potravinami.

„Zajtra sa musíme zastaviť v supermarkete,“ oznámila manželovi, keď taška dopadla s tupým buchnutím tesne vedľa Síriusovej nohy. Súčasne s tým sa na jeho pleci zhmotnila Remy, dlhý chvost skĺzol okolo jeho trupu a v tam momente ich oboch premiestnila. V nasledujúcom okamžiku bol znovu oslepený, jeho vnútornosti niekto rozdrvil v obrovskom mažiari a potom ho nemohúceho vyhodil na tvrdú, špinavú drevenú dlážku, ktorá páchla prachom a plesňou. Chvíľu nehybne ležal skrútený do klbka na pokraji bezvedomia a po niekoľkých minútach, keď sa znovu všetky jeho časti vrátili na pôvodné miesto otvoril oči len aby  zistil, že zíza do obrovských belasých očí rodinného škriatka Blackovcov. Škriatok ovinutý prastarou kuchynskou utierkou špinavou tak, že sa nedala rozpoznať pôvodná farba, stál bez jediného pohybu a naprázdno otváral a zatváral ústa, akoby chcel niečo povedal, ale niekto mu ukradol hlas. 

„Kreacher?“ zaškrípal prekvapene, vzoprel sa na rukách a posadil sa. Vzápätí sa zamračil a podozrievavo si škriatka premeral. Škriatok sa triasol ako osikový list. Pomaly zdvihol vysušenú ruku a dlhým, trasľavým prstom ukázal za Síriusa.

„Tar...Tarb...Tarberus!“  vykoktal, oči sa mu ešte viac vypúlili, zaklonil sa a pokúsil sa odmiestniť. Vzápätí spoza Síriusovho chrbta vyšľahol svetlo belasý plameň a v jedinej  sekunde ho absorboval. Sírius stuhol civejúc na prázdne miesto, kde ešte pred chvíľkou  stál jeho škriatok a potom sa pomaly otočil.

„Prečo?“

,Prezradil by nás,´ zasyčala Remy a miesto zlatých kruhov zízali na neho dve čierne diery.

„Komu?“

,Komukoľvek, kto by chcel počúvať,´ Ramyn hlas bol nízky a nebola v ňom ani štipka veselosti. ,Možno tvoji príbuzní, máš sesternicu, ktorú ten hlupák uctieva . Išiel by ju varovať.´

„Predo mnou?“

,Nie, predo mnou,´ zachechtala sa Remy ponuro , ,a popri tom by vykoktal aj informáciu o tebe.´

„Nemusela si ho zabiť,“ krútil hlavou nesúhlasne zdvíhajúc sa z dlážky.

,Nezabila som ho,´ hlas dračice odrazu znel pobavene, ,leží vo svojom brlohu , spí a sníva samé šťastné veci. Nebude si nás pamätať,´ doložila a celkom veselo sa uchichtla. Potom zdvihla hlavu a dôkladne sa poobzerala okolo seba. ,Bude to tak lepšie. Nechceme aby niekto vedel, po čo sme sem  prišli.´

„Dobre teda,“ Sírius sa narovnal, povystieral si chrbát a so začudovaním skonštatoval, že napriek predchádzajúcej nevoľnosti sa cíti veľmi dobre. , Možno si na ten jej spôsob konečne začínam zvykať,´ pomyslel si vyťahujúc prútik.  „Incendio!“ široký rozmach prútika zažal sviečky v lustri visiacom z klenutej povaly a svetlo zalialo zaprášené rady kníh v tmavých väzbách, ktoré rodina Blackov zbierala celé stáročia. Sírius sa chvíľu bezradne obzeral a potom zamieril k jednej z políc. 

„Dobre,“ pozrel s úsmevom k dračici, ktorá sa usadila pohodlne na jednom z kresiel s chvostom preveseným cez operadlo, „ja budem hľadať a ty mi povedz, čo je to ten Tarberus a prečo pohľad na teba Kreachera  tak vydesil.“

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

dufam

(lea, 6. 6. 2010 22:04)

ze v tom rodokmeni nenajdu vodemorta, ale mohli by zistit, ze je Harryho sesternica :-))
Konecne mam zas doma internet, tak pomaly dohanam. Mam co citat, vdaka.

:))

(nadin, 6. 6. 2010 18:10)

Skvelé pokračovanie, úplne som zvedavá, kam až siahajú Hermonine korene.

nevím

(soraki, 6. 6. 2010 17:32)

jestli se dočkám pokračování ve zdraví - jsem zvědavá hlavně na ten rodokmen a pak také na Harryho reakci a vůbec - těším se na další ;-)
díky

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA