5.Pri rybníku
5. Pri rybníku
Tesne pred svitaním premiestnila Remy unavenú a zívajúcu Hermionu priamo do Ginninej izby a potom sa vrátila späť k jej rodičom. Telepatický kontakt, ktorý sa jej podarilo s nimi nadviazať bol síce slabí, ale umožňoval akú takú vzájomnú komunikáciu. O niekoľko sekúnd už znovu sedela na hornej doske televízora v obývacej izbe a s prižmúrenými očami pozorne sledovala , ako pomaly a bolestivo vznikal plán , ktorý mal zabrániť Dumbledorovi v manipulácii s ich životmi.
V Nore zaliezla napolo spiaca Hermiona konečne do postele, pohodlne sa zavŕtala do prikrývky a spala skôr, než úplne zavrela viečka spánkov bez snov.
„Hermiona,“ Ginny stála nad Hermionou ležiacou na bruchu s tvárou zaborenou do podušky a už po šiesty krát v to dopoludnie sa pokúšala priateľku bezvýsledne prebudiť. „Hermiona, vstávaj, je už skoro poludnie a ty sa ešte stále povaľuješ v posteli,“ zovrela nahé rameno vykúkajúce spod prikrývky a mocne ním zatriasla. Vzápätí sa ozvalo bolestivé zaskučanie, Hermiona sa v posteli prevrátila, pomaly otvorila oči, ale hneď si ich aj zaclonila rukou pred ostrým slnečným svetlom, ktoré zalievalo celú izbu.
„Ginny,“ zachrapčala nezreteľne , otočila hlavu a zaškaredila sa na rozosmiatu červenovlásku stojacu pred ňou, „prečo ma budíš tak skoro? Väčšinu noci som nespala,“ zamravčala a spustila nohy na podlahu. „ Zobudila som sa niekedy po polnoci a potom som sa už len prevracala v posteli. Zaspala som znovu až nad ránom.“
„Nočné mory?“ úsmev okamžite spadol z dievčenskej tváre, ako maska pri karnevale a v jej očiach sa objavila starosť. „Aj ja ich mávam,“ pripustila po chvíľke premýšľania, „ ale keď som o nich povedala mame, dala mi mierny uspávací prostriedok a odvtedy mám pokoj. Možno by si to aj ty potrebovala,“ v očakávaní zdvihla obočie a sledovala, ako sa Hermiona letargicky zbiera z postele a zhľadúva po izbe oblečenie.
„Možno,“ prikývla , vytiahla zo zásuvky čistý uterák a mávnuc nedbanlivo rukou, zamierila do kúpeľne. O chvíľu neskôr, ponorená až po bradu do teplej vody, premietala nad udalosťami včerajšej noci. ,Bohovia´, myslela si a zmučene prižmúrila oči pri predstave jej každodenného stretávania s Weasleyovcami, ,to bude také nemotorné´, stonala v duchu. , Ako sa mám správať normálne, keď viem, čo pre mňa chystajú?´ nariekala frustrovane pri spomienke na inštrukcie, ktoré jej niekoľko krát otec veľmi dôrazne opakoval.
,Musíš sa správať tak, aby nikto z nich nespozoroval, že vieš niečo, čo by si nemala. My,´ ukázal na zvyšok dospelých , budeme hľadať možnosť, ako prekaziť ich plány. Neboj sa, onedlho sa znovu stretneme a dúfam,´ znovu preletel pohľadom manželku a Síriusa, , že vtedy už budeme vedieť, ako tento problém vyriešiť.´
Búšenie na dvere kúpeľne ju vytrhlo zo zadumania. Pozrela hore , povzdychla si a vyliezla z vane. Pred ňou bolo niekoľko nemotorných dní, ale ona to dokáže. Bojovne zdvihla bradu a otvorila dvere. Pred dverami stála Ginny , ruky opreté v bok a na tvári odhodlaný výraz.
„Povieš mame o tých nočných morách!“ nariadila zamračene a sústredene si ju prezerala. „Takto to nemôže ísť ďalej, vieš že som myslela, že si sa v tej vani utopila?“ hovorila , zdrapla ju za ruku a vliekla za sebou dolu dreveným schodiskom. Prvé, čo uvidela, keď zoskočila z posledného schodu, bol Bill sediaci za stolom v družnom rozhovore v dvojičkami. Keď počul kroky otočil sa a vzápätí sa na ňu žiarivo usmial. Hermioine srdce smutne pokleslo, ale na tvári sa jej predsa len objavil malý úsmev.
„Hermiona, už sme sa o teba začínali báť,“ pani Weasleyová postavila na stôl plný tanier hustej zeleninovej polievky , vzala do ruky bochník chleba a spýtavo nadvihla obočie. Keď videla, ako jej Hermiona prikývla, odkrojila z neho hrubý krajec a položila k tanieru. „Poď sa najesť, musíš byť polomŕtva hladom,“ dudrala starostlivo a viedla ju k stolu. Hermiona cítila, ako jej svaly na chrbte tuhnú napätím, ale snažila sa vyzerať čo najprirodzenejšie. S úsmevom akceptovala stoličku, ktorú jej Bill galantne vytiahol, posadila sa a zdvihla lyžicu. Vôňa polievky bola omamujúca. Pozrela na pani Weasleyovú a vďačne sa usmiala. Už po pár lyžiciach sa cítila oveľa lepšie.
„Pôjdem sa trochu prejsť k rybníku,“ prehodila uvoľnene, keď dojedla a odtisla od seba prázdny tanier.
„Počkaj na mňa,“ volala medzi dvomi sústami Ginny, odhŕňajúc si dlhé, tmavo ryšavé vlasy, aby sa jej nenamočili do polievky, „vezmem si plavky a trochu sa namočím. Dnes je taká horúčava, že sa mi čoskoro začne vyparovať aj mozog,“ doložila a zhlboka si odfúkla. Pobavený rehot bratov kvitovala so sebavedomým úškrnom.
„Najskôr mi pomôžeš v kuchyni, potom môžeš k rybníku,“ stroho prerušila zábavu pani Weasleyová a Ginny sa znechutene zaškľabila.
„Ja ti pomôžem,“ ponúkla Hermiona ticho, ale pani Weasleyová pokrútila zamietavo hlavou.
„Nie, nie, si vyčerpaná z nočných mor, potrebuješ si ešte oddýchnuť. Na tvoje kruhy pod očami by som mohla vešať bielizeň,“ žartovala pani Weasleyová a usmievajúc sa na ňu láskavo, zaháňala Hermionu k dverám kuchyne. „Vonku je horúco, ale pri rybníku bude určite chládok,“ navrhla a pohľad jej zablúdil k najstaršiemu synovi, ktorý ich sledoval s prižmúrenými očami. Hermiona ešte chvíľku nerozhodne postávala pri dverách kuchyne, ale napokon pokrčila plecami, prikývla , vrhla ospravedlňujúci sa pohľad k Ginny a vyšla von. Pani Weasleyová pozrela na Billa, zdvihla nabádavo obočie a zľahka mykla hlavou. Bill sa zhlboka nadýchol a vyrovnal poklesnuté plecia . Obaja mladší bratia na neho pozerali s neskrývaným záujmom a s obrovskými úškľabkami v tvári
„Áno,“ spevavo zatiahol Fred obracajúc sa k Georgovi, „pri rybníku bude celkom určite chladnejšie. Možno vy sme sa tam mali aj my presunúť,“ navrhol a škľabil sa ako rarach na narodeninovom večierku .
„Ale, chceli sme si zahrať metlobal, nepamätáš sa?“ zvolal rádoby rozhorčene George a šermoval rukami okolo Fredovej tváre. Ten sa len pobavene chichúňal, uhýbal pred razantnejšími gestami a mrkal rozpustilo na Billa.
„Óóóóch! Už si spomínam!“ vykríkol teatrálne plesnúc sa po čele. „Chceli sme si zahrať! Ale,“ zamračil sa a odsotiac Georgove ruky odtiahol hlavu dostatočne ďaleko, aby ho vyvádzajúci George náhodou nezasiahol, „nie je dnes na to priveľmi horúco?“ spýtal sa, na pár sekúnd sa odmlčal, akoby premýšľal a vzápätí upokojujúco poklepal Georga po temene hlavy. „Nie, nie je, pôjdeme si zahrať a potom...potom sa pôjdeme namočiť do rybníka!“ vyhlásil neprestávajúc trieskať brata po zátylku. Ten mu so smiechom uhýbal používajúc kuchynské nádoby ležiace na stole ako ochranu. O pár sekúnd skončili obaja v šermiarskom súboji s naberačkami, z ktorých na všetky strany odletovali veľké kvapky polievky. Odrazu sa jedna z nich s ostrým prasknutím zlomila a letiac k stene, zasiahla zvyškom rúčky pani Weasleyovú, ktorá stála pri prípravnom pulte a triedila hromadu zeleniny, do hlavy. V tom okamžiku všetky Weasleyovské deti, bez ohľadu na vek, zatajili dych a s očami ako taniere hľadeli s hrôzou, ako sa ich matka pomaly otáča a berie do ruky prútik. Nikto z nich sa nehýbal, hoci pud sebazáchovy doslova reval dvojčatám v hlavách, aby zmizli z kuchyne čo najrýchlejšie a čo naďalej, ale strach im odobral schopnosť pohybovať sa.
„Reparo!“ švihnutie prútikom , záblesk kúzla a klepnutie opravenej naberačky o dlážku zrušilo všeobecný tranz a dvaja ryšaví chlapci, podobní ako vajce vajcu, sa pokúsili zachrániť si život útekom cez otvorené kuchynské dvere. Ďalšia vlna prútikom im ich zabuchla rovno pred nosom.
„Aúú! Óóój!“ zavili súčasne a váhavo sa otočili , aby čelili rozhnevanej matke. Pani Weasleyová pevne zvierala v ruke prútik a z očí jej šľahali blesky.
„Teraz sa obaja zoberiete a vytrháte burinu zo všetkých hriadok v zeleninovej záhrade! Ak tam nájdem jedinú byľ, ktorá tam nepatrí, môžete sa dnes rozlúčiť s večerou! A bez mágie samozrejme! Rozumeli ste?“ jačala zadŕhajúc sa od hnevu . Švihla prútikom a dvere za chrbtami dvojičiek sa s treskotom otvorili. „Už nech ste vonku! Obaja!“ zrevala a znovu zdvihla prútik. Teraz už naozaj išlo o život. Chlapci sa bleskurýchle otočili a pchali sa do dverí jeden cez druhého, len aby boli čo najrýchlejšie ďaleko od rozhnevanej matky.
Pani Weasleyová sa niekoľkokrát zhlboka nadýchla a ešte stále zamračená ako búrkový oblak, pozrela na najstaršieho syna. Pomaly si ho premerala od hlavy po päty škľabiac sa nad dlhými vlasmi , ktoré mal zviazané do chvosta a náušnicu, ktorá sa mu hojdala z ušného lalôčika prebodla takým horúcim pohľadom, až sa Bill čudoval, že nevzplanula. A keď videl, ako sa znovu nadychuje pozrel na ňu s pozdvihnutým obočím, pokrútil hlavou hodiac kosí pohľad k Ginny a na perách mu zahral vlčí úškľabok. Lenivo sa pretiahol a hodiac pohľad cez okno zavrtel v prstoch prútikom. Potom ho ležérne zasunul do puzdra, ktoré mal pripevnené na predlaktí a kývnuc matke upokojujúco hlavou, odišiel. Pani Weasleyová sa za ním chvíľu ustarostene dívala, ale hrkot hrncov ozývajúci sa od drezu, rýchle odviedol jej pozornosť inam.
„Nemláť s tými hrncami tak strašne,“ napomenula Ginny, ktorá odutá , s rukami až po lakte v mydlovej pene, veľmi nešetrne drhla veľký liatinový pekáč, „keď ich pootĺkaš, dostaneš ich také do výbavy a potom sa za ne budeš hanbiť . Ginny pozrela do drezu, preletela pohľadom vybavenie kuchyne a pohrdlivo skrivila pery.
„Pfŕŕ! Akoby som to potrebovala,“ mykla odmietavo plecom , „Harry má hory galleónov, nebudem potrebovať staré, otrieskané hrnce. Ja si kúpim nové a celkom určite aj najmenej jedného domáceho škriatka. Harry by nikdy nedovolil, aby som si zničila ruky umývaním riadu,“ dokončila dvíhajúc nos do výšky. Pani Weasleyová len pokrútila hlavou a povzdychla si. ,Tak toto je priamy následok toho, že nedokážem udržať jazyk za zubami,´ myslela si popudlivo a s nevôľou spomínala na skoré dopoludnie, keď nedokázala potlačiť svrbiaci jazyk a vytárala svojej jedinej dcére takmer všetko o pripravovanej únii medzi ňou a jej vysnívaným hrdinom. Ginny ju počúvala s otvorenými ústami a taká drobnosť, že o tomto jednaní medzi Dumbledorom a Weasleyovcami Harry vôbec nevedel, ju absolútne nezaujímala. Podstatné bolo, že ona dostane , chlapca ktorý žije´, hrdinu v striebornom brnení , bohatého a slávneho, o ktorom jej matka rozprávala priam neuveriteľné príbehy odvtedy, čo mala tri roky.
„Ešte tie peniaze nemáš, ešte sa ti na prste neblýska zásnubný prsteň , ešte stále nemáš nič viac, než máme my , tak prestaň trieskať s tým riadom a umývaj to poriadne,“ nariadila jej stroho a kontrolujúc pohľadom zásoby porozkladané na prípravnom stole zdvihla košík. „Keď to dokončíš, môžeš začať čistiť zeleninu,“ ukázala na hromadu navŕšenú na stole a nahrbená vyšla do záhrady.
Hermiona zišla k rybníku a zacloniac si oči rukou, obzerala sa dookola. Pod lakťom zvierala hrubú knihu a cez plece mala prevesenú deku .Stromy rastúce neďaleko od rybníka poskytovali dostatok tieňa pre deku, ktorú si priniesla a tak sa otočila chrbtom k rybníku a zamierila k nim. Rozprestierajúc deku na hustý koberec vysokej trávy nevidela, ako sa od domu približuje vysoká postava mladého muža, ktorý mieril priamo k nej. Hermiona položila knihu , cez hlavu si pretiahla tenké, plátenné šaty, poskladala ich a zhodiac sandále, natiahla sa na deku. Bill sa zastavil neďaleko od nej v okamžiku, keď siahla na spodný okraj šiat. S horiacim pohľadom skenoval každý centimeter jej mladého tela a keď videl, že má oblečené červené bikiny pokrývajúce len najnevyhnutnejšie časti tela, oči sa mu zúžili do tenkých štrbín , namáhavo sa nadýchol a ticho, ako pardál približujúci sa ku koristi, pristúpil k deke.
„Máš tu kúsok voľného miesta aj pre mňa?“ Hermiona pri zvuku jeho hlasu stuhla a len s námahou zadržala výkrik, ktorý sa jej dral na pery. Pomaly, násilne formujúc pery do úsmevu, otočila hlavu a pozrela hore. , Chovaj sa prirodzene,´ počula v duchu otcov hlas a tak len pokrčila plecom.
„Iste, prečo nie, tá deka je dosť veľká,“ presunula sa zo stredu viac ku kraju a prevrátila stránku.
„Dnes je naozaj horúco,“ Bill vykĺzol zo šľapiek a kľakol si na okraj deky, „pôjdem sa najskôr trochu ochladiť,“ ukázal cez plece k rybníku a začal si rozopínať zvyšné gombíky na košeli. „Kde sú Harry a Ron? Čudujem sa, že tu ešte nie sú,“ hovoril nenútene, pomaly si rozopínajúc nohavice .
„Sú pri metlobalovom ihrisku , videla som ich cestou sem,“ Hermiona odtrhla pohľad od knihy a zdvíhajúc spýtavo obočie, pozrela hore. Bill teraz sedel len kúsok od nej a starostlivo kontroloval upevnenie prútika v puzdre na ľavom predlaktí. Pod do zlatista opálenou pokožkou sa mu zreteľne rysovali pletence tvrdých svalov, ktoré priťahovali Hermionine oči, ako magnet. Zadŕžajúc nevedomky dych prechádzala pohľadom po jeho postave od širokých ramien , cez svalnatú hruď až k útlym bokom. Potom jej pohľad skĺzol nižšie a vzápätí ju zalial horúci rumenec.
,Ach, Bohovia,´ vydýchla namáhavo a privrela oči , ,ako sa mám chovať prirodzene , keď sa tu Bill takto predo mnou producíruje!´ zaskučala v duchu a pokúsila sa vsugerovať si, že je na jednej z tých nespočetných pláží, ktoré s rodičmi počas dovoleniek navštívila . Bill dokončil kontrolu puzdra, vstal a vystierajúc ramená do výšky, lenivo sa pretiahol. Zhlboka sa nadýchol a keď kútikom oka videl, že ho pýriace sa dievča neprestáva sledovať, samoľúbo sa usmial a niekoľkými krokmi podišiel k vode. Najskôr prstami na nohe skontroloval teplotu, poobzeral sa a potom ľahko, ako šíp vystierajúc pred sebou ruky, rozrezal vodu a zmizol pod hladinou.
Hermiona zatriasla hlavou a trhavo, bolestivo sa nadýchla horúceho vzduchu. Znovu upierala oči na riadky , ale pred rozostreným zrakom jej namiesto nich plávali pletence svalov pohybujúce sa pod opálenou, pehavou kožou. Znovu potriasla hlavou , pokúšala sa vytlačiť z nej rušivé obrazy a usporiadať potácajúce sa myšlienky.
„Fuj!“ odfrkla si a zhnusene zvraštila tvár. „Buď mi pani Weasleyová cvrkla do tej polievky elixír lásky, alebo sa mi zbláznili hormóny,“ zaskučala znovu ticho , zavrela oči a zamračila sa. ,Toto celkom určite nie je normálne,´ zvraštila obočie a pozrela na svoje trasúce sa ruky, ,videla som chlapcov v oveľa úspornejších plavkách než sú Billove a svaly im tiež nechýbali, a nikdy som nemala problém s dychom, alebo koncentráciou,´ uvažovala a hlbokými nádychmi vedome spomaľovala dýchanie. Vzápätí sa od rybníka sa ozvalo špliechanie vody a veselý hlas najstaršieho z bratov Weasleyovcov.
„Hermiona! Poď sa tiež ochladiť, voda je fantastická,“ volal, ale ona len odmietavo potriasla hlavou, nakrivo sa uškrnula a zamávala mu. Bill urobil ešte pár temp, potom sa vyšvihol na plochý kameň ležiaci na brehu a kráčal k nej. Kvapôčky vody , ktoré mu bežali po tele sa trblietali v ostrom slnečnom svetle a keď si obidvomi rukami prehrabol mokré vlasy, musela znovu s tichým zaskučaním , privrieť oči.
,Museli mi niečo dať,´ kričala v duchu a zúfalo sa snažila nemyslieť na to, ako sa kvapky vody kĺžu po Billovej opálenej hrudi. ,Ahg!´ zavila stískajúc pevne čeľuste. ,Čo sa to so mnou deje? Ja som predsa nikdy takto na chlapcov nereagovala!´ myšlienky jej chaoticky vírili hlavou a dýchanie sa znovu stávalo namáhavým. Vzápätí jej na rozpálenú kožu dopadli studené kvapky vody. Vydesene vypískla a vedľa nej sa ozval veselý smiech.. Bill si mávnutím prútika usušil plavky a trasúc dlhými vlasmi rozprašoval vodu po širokom okolí. Niekoľko z nich dopadlo aj na otvorené stránky knihy a Hermiona sa zamračila.
„Héj! Čo robíš!“ zazrela na neho nahnevane, keď sa pohodlne rozvalil vedľa nej.
„Je to len voda,“ odpovedal so širokým úsmevom, hlboko sa nad ňu sklonil a nedbanlivým pohybom zmietol urážlivé kvapky zo stránky. Potom siahol po veľkej tube opaľovacieho krému, ktorý si Hermiona položila vedľa poskladaných šiat.
Na svahu neďaleko rybníka sa v tieni vysokého, rozložitého dubu zastavili dvaja chlapci oblečení len v krátkych nohaviciach. Prepotenými tričkami si stierali pot, ktorý im kvapkal z tvárí. Pri nohách im ležali metly, z ktorých len pred pár sekundami zliezli a rozčaptané tenisky , do ktorých boli zastrčené úplne mokré a špinavé ponožky. Harry, ktorý po starostlivom hľadaní konečne našiel na tričku suchší kúsok materiálu, si opatrne utieral sklá okuliarov a krútil bosými prstami na nohách. Ron, brontový v tvári s tričkom zhúžvaným do tvrdej hrče si stieral potôčiky potu, ktoré mu stekali po hrudi a túžobne hľadel k rybníku.
„Harry,“ zaskučal netrpezlivo a prestupoval bosými nohami v riedkej tráve, „poďme už,“ popoháňal priateľa, ktorý si práve nasadil okrúhle okuliare.
„Vydrž trochu,“ Harry si posunul rám okuliarov vyššie na nos, zdvihol hlavu a rozhliadal sa okolo seba. Pohyb, ktorý zaznamenal v tieni stromov, upútal jeho pozornosť. Prižmurujúc oči zaostril zrak a vzápätí ich prudko roztvoril, pričom mu obočie zmizlo pod čiernymi rozstrapatenými vlasmi. „To je Hermiona?“ spýtal sa nedôverčivo zdvíhajúc metlu z trávy.
„Hermiona?“ Ron prudko mykol hlavou . „Kde?“
„Pri rybníku ,“ Harry zvraštil obočie a so stúpajúcim úžasom sledoval, ako sa Bill nakláňa veľmi tesne nad Hermionu a hladí ju po chrbte obidvomi rukami.
„Čo si myslí, že robí? Ako sa opovažuje dávať na ňu ruky?“ ozvalo sa vedľa neho syčivé zavrčanie . Ronova tvár znovu sčervenela a na čeľusti mu navreli hrče svalov. Bleskovo sa zohol , zhrabol metlu a nestarajúc sa o tenisky povaľujúce sa v tráve , bežal veľkými skokmi dolu kopcom. Harry pokrútil hlavou, pokojne zviazal šnúrky tenisiek, prevesil ich cez metlu, nasadol a odštartoval k rybníku, nahýbajúc sa nízko nad rúčku, aby sa vyhol prevísajúcim konárom stromov. O chvíľu preletel ponad uháňajúceho Rona, otočil sa a zamával mu.
„Prečo neletíš?“ skríkol a prevracajúc očami pokrútil nechápavo hlavou. Ron v behu zdvihol hlavu, vyvalil na neho oči, pozrel na metlu v ruke a sánka mu hlboko poklesla. Harry si povzdychol a otočil metlu. Po niekoľkých metroch sa obzrel a keď videl, že aj Ron už odštartoval hore, zvýšil rýchlosť a preletiac ponad rybník , zosadol na brehu .O sekundu okolo neho presvišťala ďalšia metla a vzápätí sa ozval prekvapený a bolestivý výkrik.
„Ron! Čo robíš? Skoro si nás zabil!“ jačala Hermiona pridusene a skúšala vyhrabať sa spod bezvládneho , napoly omráčeného Billa, ktorý ju privalil celým telom. Ron , potom ako vrazil do Billa urobil spolu s metlou niekoľko kotrmelce a tvrdo dosadol do trávy vedľa deky. Ozvalo sa hlasné rupnutie nasledované prenikavým, vydeseným výkrikom . Harry zostal stáť len niekoľko metrov od nej a prekvapene žmurkal široko otvorenými očami. Vzápätí sa zvalil do trávy objímajúc si boky obidvomi rukami a rehotal sa ako hladná hyena nespúšťajúc oči z hromady tiel, ktorú Ron svojim nepodareným pristaním vytvoril Bill.
„Môžeš mi povedať, čo je na tomto také veselé?“ Hermiona konečne odvalila ťažké Billove telo bokom a masírovala si pomliaždené rebrá. Obrátila sa k Ronovi a keď videla jeho zahmlený, prázdny pohľad vyskočila a vrhla sa k nemu.
„Ron! Čo je ti?“
„Ja...ja...ja...,“ chlapec zmĺkol a pomaly sa zosúval do trávy.
„Ron?“ teraz sa už aj Harry prestal smiať, pozbieral sa zo zeme, pribehol k priateľovi a ustarostene sa nad ním sklonil. „Si v poriadku?“
„Ouch!“ hlasný ston ktorý sa vydral z jeho hrude ich oboch vydesil. „Niečo prasklo, asi som niečo zlomil,“ nariekal dvíhajúc hlavu, „a ja dúfam, že to nie je metla.“
„Metla?“ Hermiona prekvapene vyvalila oči a prudko zažmurkala. „Zbláznil si sa? Prečo je metla prednejšia, než tvoje končatiny? Ja skôr dúfam, že po takom bláznivom páde je zlomená len tvoja metla a nie tvoje kosti!“ jačala rozhorčene, vyskočila hore a so zúrivým výrazom v tvári sa pozerala na svoj prútik, ktorý nemohla použiť. „Neužitočný kus dreva! Prečo nemôžeme používať mágiu keď ju potrebujeme? Načo nám potom je!“
„V podstate....,“ ozval sa Bill, ktorý sa konečne spamätal a s prútikom v ruke kráčal k nim, „ pokiaľ ste na našich pozemkoch, tak môžete .Toto je čarodejnícke územie a ministerstvo monitoruje len tie rodiny, kde žijú muklovia. Len nesmiete dovoliť, aby vás videli rodičia, lebo tí sú zodpovední za to, že maloletí nebudú počas prázdnin čarovať,“ dokončil a žmurkol na Hermionu . „Takže..,“ ukázal na skrúcajúceho sa brata, „môžeš si to vyskúšať. Viem celkom určite, že ťa prsty svrbia, skúsiť si to nové diagnostické kúzlo, ktoré si pred chvíľkou čítala.“
Hermiona na neho niekoľko sekúnd nedôverčivo pozerala, ale potom váhavo prikývla. Musela si priznať, že mal pravdu. Naozaj ju prsty priam svrbeli túžbou, vyskúšať si to kúzlo. , Som naozaj taká predpovedateľná?´ spýtala sa sama seba v duchu, ale keď Bill v očakávaní zdvihol obočie vytiahla prútik.
„Ordino valetudo!“ zvolala a švihla ním v dvoch zložitých vlnách. S posledným pohybom prútika zahalila Rona hrubá vrstva žiarivých farieb, ktoré sa vzájomne prelínali a pulzovali . Hermiona stála s prútikom v ruke a pozerala sa na to s hrdým úsmevom na perách.
„Výborne!“ zvolal tesne vedľa nej zamatový baryton a veľká ruka kĺzajúca po jej holom chrbte sa zastavila na obline boku. „Dokázala si to na prvý krát! Vidím, že nie nadarmo ti hovoria , najjasnejšia čarodejnica storočia´. Je to veľmi náročné kúzlo, ale ty si ho zvládla perfektne. Teraz stačí správne čítať farby.“ Bill sa naklonil ťahajúc ju so sebou, voľnou rukou ukazoval na jednotlivé farby a druhou si ju priťahoval tesnejšie k boku.
„Bill,“ vydýchla, horúca červeň jej zaliala líca, uši aj poprsie a prútik jej takmer vypadol z ruky. Ešte nikdy sa jej chlapec nedotýkal takýmto intímnym spôsobom. Bola zmetená a neistá. Jeho lichôtky, hodvábny hlas, ktorý udieral presne na tú doteraz neobjavenú strunu v jej tele, to všetko ju miatlo tak veľmi, že ho neodstrčila, ale naopak, dovolila mu, aby si ju pritiahol ešte tesnejšie.
„Žiadne červené body nevidím,“ dokončil, hladiac nenápadne mäkkú kožu brucha tesne nad horným okrajom plaviek. „Si zdravý ako buk , braček ! Ak si niečo zlomil, nebola to kosť v tvojom úbohom tele“ Hermionina koža horela pod dotykom Billových prstov a rumenec na jej tvári bol čoraz tmavší.
„Moja metla, mama ma zabije, ak som ju zlomil,“ skučal Ron odmietajúc otvoriť oči a čeliť nepríjemnej realite.
„Tvoja metla je v poriadku,“ ozval sa Harry a pomaly vycúval z kríkov susediacich z malinovým krovím, ktoré pokrývalo koniec pozemku . Ron pokusne otvoril jedno oko a keď videl nepoškodenú metlu v Harryho rukách, uľahčene si vydýchol . Vzápätí sa na jeho tvári objavil výraz čírej hrôzy.
„Ale...ale niečo prasklo,“ vyrazil priškrtene a prevalil sa nabok. „Merlin! Môj prútik!“ zajačal a zaboril obe ruky do hustej trávy v snahe nájsť ho čo najskôr. Oči mu pri tom skákali z miesta na miesto tak rýchle, až sa mu videnie nadobro rozmazalo.
„Počkaj! Pomôžem ti!“ zvolala Hermiona, ktorú Ronove zúfalé výkriky konečne prebrali z tranzu. Vyvliekajúc sa z Billovho objatia klesla na kolená do trávy a pozorne si prezerala okolie vpletajúc neposlušné kučery, ktoré sa jej pri tom uvoľnili, späť do vrkoča . Bill stál nehybne nad ňou, oči zúžené do úzkych štrbín, čelo zamračené a päste pevne zovreté. Pohľadom hladno prehrabával každučký kúsok štíhlej postavy, ktorá sa pred ním nevedomky vypínala v neuveriteľne zvodnom postoji a zhromažďujúc každý kúsok sebaovládania, škrípal zubami.
„Pekné, to bolo pekné veľký brat,“ ozval sa vedľa neho Georgov hlas takmer na hranici počuteľnosti.
„Nezabudni, že ju máš zviesť a nie sa do nej zamilovať,“ vrčal Fred a pohľadom rýchle skenoval trsy trávy, ktoré Ron freneticky prehrabával. V jednom okamihu sa mu tvár rozsvietila, kľakol si vedľa Hermiony, siahol do trávy a s víťazoslávnym výkrikom z nej vytiahol Ronov celý a neporušený prútik.
„Ách! Sláva! No konečne!“ výkriky úľavy sa niesli nad hladinou rybníka. Všetci sledovali, ako Ron láskyplne hladí hladké drevo a na tvárach dvojčiat sa začal objavovať diabolský úškľabok . Pozreli sa na seba a po krátkom prikývnutí sa začali k nemu prikrádať.
„Leštíš svoj prútik?“ Fredov hlas bol odrazu drsný, ale v pozadí sa ukrýval smiech.
„Myslel som, že som ho zlomil,“ Ron nespúšťal z prútika oči a znovu drevo pohladil. Úškľabok na Fredovej tvári sa rozšíril a na Georgovej sa objavil jeho zrkadlový obraz.
„To je hotové nešťastie, keď si čarodejník zlomí čarodejný prútik,“ dvojzmysel bol taký očividný, že Hermione poklesla sánka a neveriacky na nich civela. George jednou rukou objal brata okolo pliec a nenápadne ho tlačil k rybníku. „Ale tvoj prútik je celý, tak ešte máš nádej,“ ponad rameno sa zaškľabil na Freda , ktorý sa k nemu pripojil z druhej strany s úškľabkom cez celú tvár , druhou rukou mu prútik vytrhol z ruky a hodil ho Billovi. No a potom, skôr ako stihol ktokoľvek zareagovať , ho obaja chytili pod kolená a spolu s ním s divokým jačaním skočili do vody. Bill zavrtel zachyteným prútikom v prstoch, uškrnul sa, hodil ho na deku a rozbehol sa k rybníku, kde dvojčatá so smiechom potápali Rona pod hladinu.
Z lúčky za Hermioniným chrbtom sa ozval tichý smiech. Harry sedel na tráve, zápasil s nohavicami, ktoré si unáhlene vyzliekal a nespúšťal oči zo scény vo vode. Na deku dopadol ďalší prútik a Harry sa s úškľabkom na tvári nenápadne prikrádal k Hermione. Spoza chrbta jej z ruky vytrhol prútik, hodil ho ponad plece, nabral pištiace dievča do rúk a nedbajúc na to, že sa v jeho rukách krútila ako húsenica, vbehol s ňou do vody .
Komentáře
Přehled komentářů
Bude to mať ťažké, Hermiona! To som zvedavá, ako sa z toho dostane von!!
ajaj
(soraki, 26. 5. 2010 19:32)
Já si myslím, že snad v polívce nic nebylo a jestli jo, tak je to hnus...
nicméně, pokud bych byla v pubertě a objevil by se takový Bill - no, možná bych ani žádný lektvar nepotřebovala :-D. Úplně jsem to viděla před sebou. Romantika ti jde (Neporušitelný slub je toho důkazem), takže se moc těším na pokračování ;-)
ach
(Lily, 25. 5. 2010 14:46)to snad ne.. tak to je hrozne, co ji to dali, chudak Hermi.. tak trochu jsem doufala, že by se do ní Bill mohl zamilovat.. vždycky se mi z Weasleových líbil nejvíc:) chjo.. jen teda je hrozné jak to rozjedeš a teď vlastně jako by nic.. ukoušu si nehty nervozitou..
hmm...
(nadin, 26. 5. 2010 20:40)