Jdi na obsah Jdi na menu
 


4.A čo Harry?

16. 5. 2010

4. A čo Harry?

 

 

„Prečo ťa teda Dumbledore chce mať za každú cenu?“ oči všetkých dospelých sa spýtavo upreli na Hermionu.

„Je to kvôli Remy?“ pán Granger preniesol pohľad k malej dračici, ktorá pobavene zafŕkala, až sa z jej nozdier znovu vyvalili kúdoly tmavého dymu. „Dumbledore o nej vie?“ Ďalší kúdol dymu a zaškrípanie, ktoré ho sprevádzalo prinútilo Hermionu prevrátiť rozčúlene oči.

„Nikto o nej až doteraz nevedel,“ bránila sa mávajúc ohnivo rukami pred tvárou a odháňala dym, ktorý práve začal meniť farbu.

„Prečo teda?“ Sírius sa naklonil bližšie nespúšťajúc z nej oči.

„To kvôli Harrymu,“ pod ťažkým, prenikavým pohľadom muža sa na jej  lícach objavili veľké, červené škvrny nepohodlného rumenca. „Povedal Weasleyovcom, že Voldemort nie je mŕtvy a Harry bude potrebovať pomoc,“ pokračovala uhýbajúc pohľadom. Sírius sa pri tých slovách celý napol a jeho oči sa teraz do nej doslova zavŕtali. „Ale, ja neviem, ako by som mu mohla pomôcť, keď je moja mágia zaviazaná. Dumbledore povedal, že mi to musel urobiť, aby ma Voldemort  nenašiel.“

„Harry už potreboval tvoju pomoc?“ Síriusove oči sa zúžili v podozrení ďalších nekalých skutkov človeka, ktorému doteraz dôveroval svojim životom a vyzeralo to tak, že jeho život pre Dumbledora nebol dôležitý.

„No...,“ Hermionine habkanie vzbudilo len viac podozrenia, „no, dá sa to tak povedať,“ prikývla váhavo. „ Ale ja o tom naozaj nechcem hovoriť, nie je to môj príbeh. Mali by ste sa porozprávať  s Harrym, “ navrhla a odhodlane stisla pery.

  Hermiona vôbec netušila, akú búrku svojim odmietnutím vyvolá. V okamžiku, keď sa pozrela na rodičov pochopila, že teraz sú viac než kedykoľvek predtým odhodlaní dozvedieť sa pravdu. Ale ako porozprávať udalosti odohrávajúce sa v Rokforte počas troch búrlivých rokov za niekoľko minút. Pozrela na hodiny a povzdychla si. Noc sa končí, čoskoro bude svitať a riešenie jej problému je v nedohľadne . , Jej problém, ale veď to nie je len jej problém . Harry má taký istý problém a  možno ešte väčší,´ napadlo ju odrazu a keď sa pozrela na zamračené tváre rodičov a odhodlaný výraz   v Síriusových očiach, trochu povolila.

„Máš pravdu, porozprávam sa s Harrym,“ súhlasne prikývol Sírius, „ale aj tak by si nám , aspoň v krátkosti mala povedať,  čo sa v škole dialo. Nezabúdaj, že Harry má ten istý problém ako ty. Aj keď nie je taký akútny ako ten tvoj, tiež ho budeme musieť riešiť. Musíme poznať všetky okolnosti, aby sme sa mohli správne rozhodnúť.“

„Všetko sa za chvíľku povedať nedá, je toho príliš veľa,“ krútila hlavou a znovu pozrela na hodiny. „Možno by bolo lepšie, keby si sa vrátila na posledný týždeň domov,“ vyhlásila odrazu pani Grangerová, keď   videla, ako sa stále častejšie na ne pozerá. „My všetci budeme potrebovať viac času a viac informácií. Ale musím súhlasiť s pánom Blackom, že aspoň stručný prehľad udalostí za tie tri roky, by nám umožnil usporiadať si to všetko v hlave bez stresu a časovej tiesne.“

„Bude im to podozrivé, že sa odrazu chcem vrátiť domov. Sľúbila som chlapcom, že tam budem až do začiatku školského roku“

„Nie, nebude,“ odporovala pani Grangerová rozhodne, „len to musíme urobiť opatrne. Vrátiš sa do Nory a zajtra ,“ pozrela na hodiny a zamračila sa,“ či skôr dnes, nám pošleš list. To nevzbudí nijakú pozornosť. My ti odpíšeme a v liste bude správa, že odchádzame na kongres stomatológov do Talianska a chceme, aby si išla s nami. Takáto informácia tiež nevzbudí podozrenie,“ vysvetľovala a na všetkých tvárach sa objavila úľava. Áno, toto by mohlo fungovať .

„Naozaj sa koná v Taliansku nejaký kongres stomatológov?“  Pani Grangerová sa uškrnula a prikývla.

„Koná, ale my sme sa tento rok nemienili zúčastniť, pretože prejednávané témy sú pre nás nepodstatné, ale teraz,“ odmlčala sa na okamžik a žmurkla na dcéru,  „teraz to nie je dôležité. Hneď zajtra urobíme všetky potrebné dohody a večer letíme do Benátok. Pán Black sa k nám v Benátkach pripojí , ako  náš asistent. V tom množstve ľudí sa stratí a tam ho celkom určite nebude nikto hľadať. Och! A myslíte, že by ste mohli...,“ pozrela na mužov v miestnosti a potom na hlboké vrypy pod pazúrmi Remy, „urobil niečo vhodné pre Remy? Ten televízor je na vyhodenie,“ dokončila s povzdychom a prikrývajúc si rukou ústa, široko zívla.

„Myslím, že sme dohodnutí, aspoň na týchto niekoľko dní,“ mienil pán Granger a pozrel na Hermionu. „Všetci sme unavení a tak by bolo dobre, keby si nám dala  ten stručný prehľad udalostí za predchádzajúce tri roky. Tento krát sa snaž  nič pred nami nezatajovať a s našej strany ti sľúbime, že sa nebudeme priveľmi rozčuľovať,“ vyhlásil a tiež široko zívol. O sekundu na to sa všetci rozzívali, div si nevykĺbili sánky.

„Áno,“ súhlasil medzi dvomi zívnutiami Sírius, „je na to príliš neskoro a všetci sme príliš unavení.“ Potom sa všetci pohodlne usadili a s očakávaním, sem tam zívnuc, hľadeli na Hermionu. Tá sa chvíľu nervózne v kresle vrtela, vrhala krátke pohľady k Remy, ale nakoniec s povzdych prikývla.

„Dobre, ale naozaj len v krátkosti. Toto by v skutočnosti mal hovoriť Harry a ja dúfam,“ pozrela na Síriusa, „že mu k tomu dáte príležitosť,“ zastavila sa, aby si usporiadala myšlienky, zhlboka sa nadýchla a začala. „Prvý krát som sa s Harrym a Ronom stretla vo vlaku, ale priateľmi sme sa stali až keď ma zachránili pred horským blyskáčom, ktorý sa dostal do školy,“ tri prekvapené výkriky zarazila mávnutím ruky. Potriasajúc odmietavo  hlavou hľadela zamračene  na rodičov. „Povedali ste, že sa nebudete rozčuľovať,“ zavrčala vyčítavo a blysla pohľadom k zamračenému Síriusovi. „Chlapci mi zachránili život a od toho okamžiku sme sa stali najlepšími priateľmi. Počas celého roku sme riešili záhadu, čo je ukryté pod padacími dvierkami, ktoré strážil trojhlavý Cerberus.“ Z priestoru, kde sedeli rodičia sa ozvalo povážlivé fučanie, ale Hermiona sa odmietla tým zaoberať. „Vyriešili sme to až ku koncu školského roku. Bol to  Kameň mudrcov a Voldemort ho chcel použiť na to, aby mohol znovu získať hmotné telo. Po celý rok bol prisatý na temene profesora Quirella a riadil ho ako bábku. Harry zabránil Voldemortovi ukradnúť kameň, ale takmer pri tom zomrel.“ Síriusove oči boli odrazu ako taniere, tvár mu obelela a obe ruky sa zovreli do tesných pästí.

„Chceš tým povedať,“ syčal pomedzi stisnuté zuby, „že vás Voldemort celý školský rok učil Obranu pred čiernou mágiou a Dumbledore o tom nevedel?“

„Neviem,“ Hermiona pokrčila plecami, „nikdy nedal nič najavo a počkal, až ho Harry porazil a vlastne ani potom sa k tomu nijako nevyjadril. Proste to zamietol pod koberček. Dostali sme nejaké body pre Chrabromil, vyhrali sme fakultný pohár a tým to zhaslo.“

„Tomu neverím,“ krútil hlavou pobledlý Sírius a čakal, že bude pokračovať. Zhlboka sa nadýchla zbierajúc všetku svoju chrabromilskú odvahu a nehľadiac do ich tvárí, ticho pokračovala. „Počas leta som mala úraz a stretla som sa s Remy. V tom roku bola v škole znovu otvorená tajomná komnata. Ginni Weasleyová si celý rok písala do zápisníka, ktorý jej podstrčil Lucius Malfoy. Ten zápisník predtým patril Voldemortovi a on ju cez neho ovládal. Otvorila Tajomnú komnatu a vypustila z nej Slizolinovho baziliška. Ten sa túlal potrubiami zámku, Harry ho počul a rozumel tomu, čo hovorí. Nakoniec vysvitlo, že môže hovoriť s hadmi a preto si všetci mysleli, že je Slizolinov potomok.“ „Tajomná komnata?“ Sírius neveriacky krútil hlavou, „nikdy som o nej nepočul.“

„Ach, áno, postavil ju sám Salazar Slizolin. Na konci roka vzal Voldemort Ginni do komnaty a  Harry  s Ronom ju išli zachrániť. Harry bojoval s baziliškom...,“   prudký pohyb ruky, ktorá ju zdrapla za plecu ju prerušil. Sírius stojaci pred ňou vyzeral, že v nasledujúcej minúte dostane  infarkt myokardu. V tvári bol doslova bordový a tepna na krku sa mu napínala námahou. Pán Granger, ktorého vypočuté správy tiež šokovali, práve plnil tri poháre svojim najkvalitnejším koňakom. Jeden z nich podal manželke a ďalší vrazil Síriusovi priamo popod nos. Delikátna vôňa alkoholu sčasti odpútala pozornosť zúriaceho muža. Pustil Hermionine rameno, vzal pohár a na jeden dúšok ho vypil. Obočie pána Grangera vyskočilo až k vlasom, ale bez slova znovu pohár naplnil a znovu ho vtlačil do jeho dlane.

„Bazilišok môže dorásť do obrovskej veľkosti, ak má na to dostatok času,“ šepkal cez stŕpnutú sánku Sírius. „Podľa toho, čo hovoríš, tento mal dosť času,“ skonštatoval sipiac. Odrazu sa prudko otočil. „Kde bol Dumbledore? Prečo on nebojoval s baziliškom?“

„Neviem,“ Hermiona pokrčila bezmocne plecami, „ja som vtedy s nimi nebola. Harry mi povedal, že mu poslal na pomoc svojho fénixa, ktorý mu doniesol mu Rokfortský klobúk. Z toho vypadol Chrabromilov meč a s ktorým baziliška zabil.“

 „On ho zabil mečom? Dvanásťročný chlapec musel zabiť mečom hada , ktorý mohol mať dobrých päťdesiat metrov?“ kričal Sírius a aj Hermioniny rodičia vyzerali rozhnevane, hoci si takého veľkého hada nevedeli ani predstaviť. „Znovu sa pýtam, kde bol Dumbledore?“

„Ja neviem!“ zvolala nahnevane Hermiona. „Asi sedel v riaditeľni, tak ako obvykle a vzhľadom k tomu, čo o ňom  teraz viem, krútil palcom mlynčeky a čakal, ako to dopadne,“ odvrkla nahnevane. „Tam sa Harry stretol s Voldemortom, ktorý vyliezol zo zápisníka, ale to už takmer zomieral, lebo bazilišok ho pohryzol.“ Všetci traja poslucháči boli teraz biely ako Rokfortský duchovia a takmer nedýchali. Hermiona na nich hodila len jeden pohľad a radšej urýchlene pokračovala. „Aj Ginni zomierala, ale slzy fénixa Harryho vyliečili a on prebodol Voldemortov  zápisník tým zlomeným tesákom z baziliška.“ Hermiona sa odmlčala a do tvárí jej poslucháčov sa pomaly vracala farba.

 „To je všetko?“ Síriusov  hlas rezal ako nôž, ale ona mu napriek tomu nemohla klamať. Bol Harryho krstný otec a mal právo vedieť pravdu, nech by bola akákoľvek nepríjemná.

„Zväčša,“ prikývla a pokrčila plecami. „ O tom, ako nás v minulom roku na príkaz ministerstva ochraňovali dementori a Harry bol viac ako raz v smrteľnom nebezpečenstve, vám rozprávať nemusím. Je tu však niečo, o čom ani ja ani nikto iný veľa nevie, pretože Harry o tom odmieta hovoriť.“ Sírius, ktorý ju doteraz počúval so sklopenými očami a čelom zvrásneným spomienkami ustarostene zdvihol hlavu a uprel na ňu pátravý pohľad. Obaja Grangerovci sa napriamili v kreslách  spoznávajúc tón , pozor, niečo veľmi dôležité´  a pozorne počúvali.

„Čo tým chceš povedať? Prečo by Harry pred tebou, alebo Ronom niečo tajil? Ste jeho najlepší priatelia a predpokladám, že vám hovorí všetko.“

„Iste,“ prikývla a pohrdlivo sa uškrnula, „ možno Ronovi niečo povedal, ale ja môžem hovoriť len zo svojich pozorovaní, pretože mne o tom, ako žil než prišiel do Rokfortu nepovedal takmer nič. Z tých niekoľkých viet, ktoré mu občas nechtiac prekĺzli usudzujem, že život s jeho tetou bol práve taký zlý, ako pobyt v Azkabane. Celkom určite viem, že Durleyovcov vášnivo nenávidí.“

„To  nemôžeš myslieť vážne,“  v Síriusovom hlase celkom jasne znela nedôvera. „Prečo by Harry žil so svojou tetou? V poslednej vôli jeho rodičov bolo celkom jasne uvedené, že ak by sa im niečo stalo, tam ho v žiadnom prípade nemajú nechať! Dumbledore a ja sme boli svedkami, podpísali sme, že sa postaráme o to, aby ich  posledná  vôľa bola vyplnená....,“ hlas, ktorý doteraz znel mocne postupne odumieral a slabol. Síriusove oči tekali z miesta na miesto, keď mu hlavou bežali dôkazy celkom zjavného ignorovania závete, práva i mágie, ktorú Dumbledore celkom okato v Harryho prípade prezentoval. „Harry privítal moju ponuku na spoločné bývanie veľmi nadšene,“ povedal po chvíli mlčania premýšľavo a znovu uprel oči k Hermione. „Nemali sme čas hovoriť, tá pol hodina, ktorú sme spolu strávili bola veľmi emocionálna a náš čas spolu skončil príliš rýchle, príliš drasticky. Odvtedy som v pohybe a tých niekoľko slov, ktoré sme si vymenili v listoch nemôže nahradiť chýbajúce roky . Prisahal som na svoju česť, že sa o neho postarám a jeho rodičia mi verili. Neviem nič o jeho živote, neviem aký je, čo si myslí, po čom túži, neviem nič a svojom krstnom synovi,“ pokračoval a v jeho hlase sa rozhorieval neovládateľný hnev. „Ja som mal byť ten, ktorý ho vychová, keď James a Lily zomreli, ja som mal byť jeho oporou, jeho pevným bodom na Zemi. Ja som ho mal chrániť pred zlom a ja som zlyhal,“ hlas postupne tíchol a črty Síriusovej  tváre  stvrdli. V miestnosti sa ochladilo, akoby si  sem zopár dementorov zaskočilo na piknik.

„Áno,“ ostrý a jasný Hermionin hlas rozohnal stiesnenú atmosféru, „ to všetko ste mali byť a to všetko by ste boli, keby šéf Wizengamotu  Dumbledore  dbal o to , aby sa tu dodržiavali zákony. Ale podľa všetkého mu veľmi vyhovovalo, že vás strčili do Azkabanu a nezaujímalo ho, či ste vinný alebo nie. Dôležitejšie zrejme bolo, aby mal nad Harrym neobmedzenú moc. A tak Harry skončil, napriek prianiam jeho rodičov u jeho tety a vy ste hnili dvanásť rokov v Azkabane.“ 

„Dobre, to je teraz minulosť, ktorú nemôžeme zmeniť,“ povedal po chvíli pán Granger, ktorý  si zamyslene pošúchal strnisko na  brade a poobzeral sa po izbe, „teraz tu máme oveľa naliehavejšiu záležitosť a vzhľadom k tomu, že je skutočne dosť neskoro , mali by sme sa dohodnúť, čo s tým budeme robiť.“

  „Takže,“ Hermiona zdvihla pohľad a pátravo si premerala rodičov zrútených v kreslách, „do Rokfortu sa vrátiť musím.  „Teraz ide o to, ako zabrániť komukoľvek, donútiť ma urobiť niečo, čo nechcem. Ste si istý, že v tej dohode, ktorú ste podpísali , nebolo nič iné? Bola to naozaj len o povinnosti ukončiť vzdelanie v Rokforte?“

„Myslím,“ pani Grangerová  si trela spánky, „myslím, že niekde máme kópiu zmluvy,“ utrúsila a zamračila sa. „Richard, nie je medzi tvojimi dokladmi?“ Oslovenie vytrhlo pána  Grangera zo zamyslenia. Zmrštil obočie a prešiel si prstami cez hrivu na krátko ostrihaných vlnitých vlasov.

„Nie, medzi mojimi celkom určite nie. Hermiona má jej vlastný box na doklady a všetko, čo sa týka jej, dávam tam,“ kývol rukou smerom k pracovni. Pani Grangerová vyskočila a bežala von z izby. Keď sa vrátila, zvierala v ruke pevne stočený pergamen, ktorý okamžite po dosadnutí do kresla rozvinula na stole tak, aby doň všetci videli. Štyri hlavy sa sklonili nad niekoľko riadkov napísaných Dumbledorovým pavúčím rukopisom a v niekoľko sekúnd sa okolo stola rozľahol výdych úľavy. Ale Hermiona aj tak ešte nebola spokojná. Nepokojne obracala pergamen v rukách a mračila sa. Nakoniec smutne pozrela na svoj prútik, ktorý nemohla použiť a pristúpila k dračici netrpezlivo prestupujúcej na vrchnej doske televízora.

„Môžeš to skontrolovať pre mágiu?“ spýtala sa, rozbalila pergamen a držala ho otvorený pred Remy tak, aby k nemu mala dobrý prístup. Dračica prikývla, naklonila hlavu a z očí jej vyšľahol oslepujúci prúd belasého svetla. Hermiona so stisnutými perami a zamračená horšie než hurikán nad Atlantikom sledovala, ako sa belasé svetlo vpíja do pergamenu. Vyzeralo to, akoby list napuchol. Vzápätí svetlo zhaslo a na pergamene sa objavili ďalšie riadky napísané tým istým pavúčím rukopisom.

„Ten posraný bastard!“ zvreskla prenikavo a len pohľad na horor v matkinej tvári ju zastavil od použitia všetkých neslušných slov a nadávok, ktoré kedy počula. Ale tie slová sa jej tak neodbytne drali z úst, že sa  začala dusiť. Matka k nej okamžite priskočila a niekoľko krát ju razantne udrela do chrbta. Sírius, ktorý stál vedľa nej jej bez slova vytrhol pergamen z ruky a po jedinom krátkom pohľade sa mu z úst rinuli presne tie isté  slová, ktorými sa Hermiona pred okamžikom takmer udusila.

„Hermiona! Pán Black!“ kričala pani Grangerová v snahe upokojiť ich, ale trvalo dlho, než ovládli svoje emócie natoľko, že boli schopní znovu logicky myslieť.

„Ten had vás nechal podpísať dohodu, v ktorej sa prakticky vzdávate vašej dcéry. Zároveň je to váš  súhlas, aby sa v magickom svete on stal jej poručníkom so všetkými  z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Prakticky ju môže predať do otroctva a nikto s tým nemôže nič urobiť. Vaša krv na pergamene z vás oboch robí rukojemníkov dohody. Pre neposlušnosť je tam len jediný trest – smrť,“ sipel Sírius, ktorý  unavený predchádzajúcim výbuchom hnevu, znovu sedel v pohodlnom kresle a kriedovo biely Grangerovci civeli do pergamenu, ktorý ležal roztiahnutý  na stole pred nimi.

„Čo môžeme urobiť?“ hlas pána Grangera bol tichý, kontrolovaný a plný zúrivej nenávisti k mužovi, ktorý od neho odniesol akúkoľvek možnosť ochrany jeho jedinej dcéry. „Nie som ochotný zmieriť sa s týmto,“ pohŕdavo cvrkol prstami do pergamenu, akoby to bolo niečo nanajvýš odpudzujúce a odhodlane zdvihol hlavu. „Urobím čokoľvek, aby som zmaril plány toho zmrda, kvôli ktorým z nás urobil nemohúce bábky. Čokoľvek!“  vytisol pomedzi stisnuté zuby a oči mu plápolali . Keď sa jeho pohľad stretol so Síriusovým, našiel v ňom len pochopenie a podporu. V tomto okamžiku uzatvorili dvaja muži, ochotní položiť život za bezpečnosť svojich detí spojeneckú dohodu , ktorá navždy zmení  čarodejnícky svet.

„Súhlasím,“ prudko prikývol Sírius a podvedome si trel zbelené hánky prstov, „ale napriek všetkému, čo sa tu povedalo, na kvalifikované rozhodnutie máme málo informácií. Dumbledore mal v jednom pravdu,“ zavrčal a znechutene sa zaškľabil, „pokiaľ nevieme, aké sú podmienky odkazov, nemôžeme sa správne rozhodnúť.“

„A čo keby dedičstvo formálne odmietla?“ pani Grangerová sa vzpriamila a pozrela s nádejou na Síriusa. Keď videla, ako rozhodne trasie hlavou, znovu ochabla a zamyslela sa.

„To môže urobiť, až keď dosiahne plnoletosť,“ pripomenul a hlbšie sa zaboril do operadla.

„Dovtedy bude vydatá a bude mať tri deti,“ šomral si popod nos pán Granger a z tváre pani Grangerovej sa vytratili posledné zvyšky farby. 

„Majetok, ktorý zdedí nie je jej jediný prínos pre starú čistokrvnú čarodejnícku rodinu,“ oponoval s krivým úškrnom Sírius. Keby sa informácie o jej pôvode dostala na verejnosť som presvedčený, že budete doslova zavalení žiadosťami o jej ruku.“

„Óch! Bože môj!“ zastonala vydesene pani Grengerevá , pán Granger pri tej predstave zaťal päste a Hermiona  bola  zelená, ako jarná tráva. S vyvalenými očami chvíľku civela na Síriusa, ktorý jej uprený pohľad odhodlane vracal, potom zatriasla hlavou, pretrela si tvár dlaňami a prudko vydýchla.

„Ako sa teda môžeme dostať k informáciám, ktoré potrebujeme?“ spýtala sa hľadiac na Síriusa s prižmúrenými očami  a zahryzla sa do spodnej  pery. „Ja obyčajne hľadám informácie v knižnici, ale pochybujem, že mi Dumbledore teraz dovolí použiť Rokfortskú knižnicu.“

„Tieto informácie by si tam nenašla,“ krútil hlavou , mračil sa a nervózne si stískal  ruky. 

„Kde teda?“

„V archíve ministerstva, ak niektorá z tých rodín žila v Anglicku.“

„To znamená, že nutne potrebujeme mená tých rodín, inak sa nepohneme z miesta,“ Hermiona sa zamračila a spomínala na rozhovor, ktorý si pred pár hodinami vypočula. „Ako vlastne pracuje ,Poreia sanguis?´

„Použitie elixíru je jednoduché,“ smial sa Sírius ticho, „horšie je to s varením. Je neuveriteľne komplikovaný a zložky  sú ťažko dostupné,“ šomral krčiac plecami , „ale samotné varenie trvá len pár hodín. Potom do čerstvo uvareného elixíru treba ponoriť dostatočne veľký pergamen a nechať ho poriadne nasiaknuť. Keď pergamen dôkladne vyschne, nanesie sa na celý jeho povrch tenká vrstva krvi. Tá po niekoľkých minútach vsiakne a potom sa na pergamene začnú objavovať mená, až kým nie je  rodokmeň úplný.“

„Dobre, to naozaj nie je zložité,“ súhlasila Hermiona , „to zvládnu aj ministerskí úradníci, ale pochybujem, že zakaždým, keď potrebujú vytvoriť rodokmeň , idú variť takýto zložitý elixír. Som presvedčená, že niekde v ministerstve leží celý balík takýchto pergamenov.“

„Áno, pravdepodobne leží, ale pre nás je nedostupný,“ pokrčil plecami Sírius a Hermiona smutne súhlasila.

„Prečo?“ zdvihol pán Granger spýtavo obočie.

„Pretože, vy,“ ukázala na nich , „vy sa nedostanete do ministerstva bez sprievodu čarodejníka vôbec. Síriusa by zajali a hodili do Azkabanu okamžite, ako by sa tam ukázal .“

„Mohol by som si požičať od Harryho neviditeľný plášť,“ nadhodil Sírius pokusne, ale Hermiona len krútila hlavou.

 „Je to príliš nebezpečné. Harry by mi nikdy neodpustil, keby sa vám niečo stalo.“

,Nemusí ,nemusí si požičiavať plášť, ´ ozvala sa odrazu Remy a všetci sa prekvapene trhli. V zápale diskusie celkom zabudli, že ešte stále sedí na vrchnej doske televízora a sústredene načúva nielen slovám, ale aj myšlienkam diskutujúcich. ,Pomôžem mu,´ ponúkla a Hermioninou mysľou preletel obrázok neviditeľného Síriusa kráčajúceho stíchnutými chodbami ministerstva s Remy na ramene.

 

 

5.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Super kapitla

(Trili, 17. 5. 2010 22:48)

Je to boží a napínavé :-)
líbí se mi, už se těším na další,

Tlieskam!!!

(nadin, 17. 5. 2010 20:10)

Zlý Dumby! Zlý!
Skvelé! Ani som nedýchala napätím! Teším sa na pokračovanie!

téda

(Lily, 17. 5. 2010 9:58)

skoro jsem ani nedýchala.. Jsem ráda, že říkáš že celá povídka nebude jen takhle drastická a smutná ale že bude i nějaká legrace.. Taky doufám, že nakonec z Weasleových něco dobrého ještě vyklepeš.. doufám, že třeba práve hmm Bill nebo Charlie.. kruci koho že si to měla vzít?? (musím si to přečíst ještě jednou) vypadal že není plánem zcela nadšen, doufám, že by mohli nakonec nějak pomoci.. a kruci zuřivě nenávidím Brumlu.. jen jak jsem řekla.. mám trochu strach z Harryho.. vždycky tak naprosto věřil Brumbálovi a byl zcela oddán Weasleovým... aby Hermi uvěřil.. doufám, že jo.. chjo..
Těším se na pokráčko.. jinak i když jsi tuhle přepisovala, líbí se mi moc.. povedla se ti, kapča myslím:)

hurá

(soraki, 16. 5. 2010 18:32)

takže jdou do boje proti Brumbálovi - já ho nemám ráda a ty ten pocit ještě umocňuješ tím, jakého z něj děláš manipulátora - hotového Mistra. Faktem je, že ta smlouva od něj byla podlá - fuj, takhle zneužít kouzla proti mudlům - a to je jako lepší než Voldík? A v čem?
Jsem z této povídky opět nadšená (jak taky jinak, že?), miluju tvoji fantazii i ten náhled na svět HP.
Díky ti a těším se na další ;-)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA