35. Dumbledorov pád
35. Dumbledorov pád
„Obstringo!“ záblesk kliatby udrel do steny za Viktorom, ktorý sa rýchle ponoril k dlážke. Prevrátil sa a švihol prútikom. Belasý blesk so zvonením narazil do strieborného štítu, ktorý mu Harry postavil do cesty a odrel polovicu steny . Viktor už stál na nohách a mávajúc prútikom posielal v jeho smere ďalšiu kliatbu. Hermiona , ktorá pozorne sledovala zápas z malého balkóna, nakrčila nos a pokrútila hlavou. Harry mal jasnú nevýhodu, ale držal sa dobre. Profesor Flitwick sa pokojne vyhol odrazenej kliatbe a so zvrašteným obočím sledoval, ako sa štít v Harryho ruke rozpustil.
„Tvoj súper ťa počuje!“ zavrčal nespokojne . Harry na neho škaredo zazrel a vrhol sa k zemi, aby sa vyhol ohnivému biču, ktorý na neho poslal škeriaci sa Viktor.
„Mado! Perrestro!“ Harry sa snažil vysielať kliatby rýchlejšie, ale Viktor ich s úškľabkom na perách odkláňal bokom a prútik mu doslova tancoval v rukách. Farebné záblesky kliatob vytvorili pred Harryho štítmi súvislú svetelnú stenu pripomínajúcu dúhu. Hermiona prižmúrila oči a s naklonenou hlavou sledovala silu štítov. Pohľad jej padol na rozširujúci sa spokojný úškľabok na Viktorovej tvári a povzdychla si. Konkurencia medzi jej manželmi bola v posledných dňoch vyhrotená takmer na ostrie noža. ,Je čas konečne dokončiť výcvik´, pomyslela si skloniac hlavu. Počas posledných týždňov nemala ani chvíľku čas na oddych. Traja muži bojujúci o jej pozornosť, nároční inštruktori, množstvo úloh a Remy. Možno s pomedzi toho všetkého najnáročnejšia bola práve Remy.
,Máš všetok čas sveta,´ podpichovala ju škodoradostne, keď sa sťažovala, že nestíha urobiť všetko, čo sa od nej očakáva.
„Áno!“ odvrkla rozzúrene masírujúc si natiahnuté svaly na lýtku. Posledné pristátie bolo tvrdšie než čakala. ,A ten kameň tam snáď Remy na ňu nastražila schválne,´ zamračila sa a po očku pozorovala dračicu, ktorá si spokojne preťahovala krídla.
,Ide ti to dobre,´ Remy poskladala krídla a natiahla k nej dlhý krk. ,Čoskoro budeš pripravená na premenu a potom už môžeš slobodne roztiahnuť krídla. Doslova aj obrazne,´ dodala a kriticky si ju premerala.
,Premena!´ To slovo jej dlho zvonilo v ušiach . Bolo to niečo na čo sa neskutočne tešila a zároveň sa toho bála. Bol to okamžik, ktorý navždy zmení celý jej život. Nič už nebude také, ako predtým. Ale to bol predsa cieľ jej tvrdého výcviku a za týmto okamžikom ju čakal nový život. Bola na to pripravená? Pozrela dolu na bojujúcich súperov a prikývla. Áno! Bola pripravená!
Pocítila, ako sa magické ochrany domu posunuli. Odstúpila od zábradlia a usmiala. Sírius sa konečne vrátil z posledného, neverejného zasadnutia Wizengamotu. Dnes malo padnúť rozhodnutie a všetci netrpezlivo čakali na výsledok. Hodila posledný pohľad do súbojovej miestnosti a keď videla, ako Viktora zalievajú žiarivé záblesky niekoľkých kliatob súčasne, uškrnula sa a zamierila do obývacej izby. Otvorila dvere, mávla rukou a keď svetlá v svietnikoch vzplanuli, potiahla za hodvábnu šnúru visiacu vedľa dverí. Domáci škriatok oblečený v modrej uniforme s rodinným erbom na ľavej strane kabátca sa objavil s tichým lupnutím v strede miestnosti.
„Pani zazvonila. Čo môže Balmo pre pani urobiť?“ zapišťal škriatok a uklonil sa. Hermiona sa nevdojak usmiala, prihladila si vlasy a s očakávaním pozrela na otvorené dvere do chodby.
„Balmo, prineste sem prosím čaj, čokoládové keksy a tanier sendvičov,“ požiadala a keď škriatok zmizol, zamierila k okrúhlemu stolu , ktorý stál uprostred miestnosti. Krb vnútornej siete zahučal a Sírius oblečený do formálneho čierneho habitu so všetkými insígniami, vystúpil z plameňov. Rýchle prešiel tých niekoľko krokov, ktoré ich delili a mlčky ju zabalil do svojho náručia.
„Konečne!“ zašepkal a zaboril si tvár do jej vlasov. „Po tomto som túžil celý tento mizerný deň,“ zavrčal hladiac jej chrbát jednou rukou, zatiaľ čo druhou si ju ešte pevnejšie pritískal k telu.
„Ideš neskoro,“ vzoprela sa rukami o jeho hruď a s námahou sa odtiahla tak, aby mu videla do tváre. „Ako to dopadlo?“ spýtala sa zdvíhajúc zvedavo obočie. Znovu sa pokúsil pritiahnuť si ju bližšie, ale keď sa ozvalo tiché prasknutie sprevádzajúce objavenie domáceho škriatka , pustil ju neochotne z rúk.
„Dobre...zle,“ pokrčil plecami, „záleží na uhle pohľadu,“ odpovedal vyzliekajúc si plášť. Balmo odlevitoval plný podnos na stôl a natiahol sa za plášťom, ktorý práve dopadol na operadlo najbližšej stoličky. Hermiona preletela pohľadom po obsahu podnosu a usmiala sa na škriatka.
„Ďakujem, Balmo. To je všetko, môžeš ísť,“ kývla a zdvihla kanvicu s čajom.
„Kde sú chlapci?“ Sírius sa unavene spustil do najbližšieho kresla a siahol po šálke.
„Súboje s Flitwickom,“ pripomenula mu a prisunula k nemu bližšie tanier so sendvičmi. „Tak už ma nenapínaj a hovor!“ prikázala stroho a netrpezlivo sa posunula v kresle. „Ako to dopadlo?“
„Presne tak, ako sme čakali,“ odpovedal, keď prehltol veľké sústo spokojne prižmurujúc oči. „Dumbledore znovu vytiahol kartu ,Voldemortov návrat a len ja viem ako ho poraziť´, ale nepomohlo mu to. Nakoniec musel s pravdou von a to ho skoro zabilo, „ pokrútil hlavou a ponuro sa uchechtol. „Ešte nikdy som nevidel človeka tak neochotného povedať pravdu. Krútil sa ako červík pod podrážkou topánky. Skučal, stonal, vyhrážal sa možným aj nemožným, ale nakoniec to z neho vyliezlo.“
„Naozaj?“ nedôverčivo sa zamračila . „Povedal skutočne všetko?“
„Nerád, veľmi, veľmi neochotne a s pomocou , veritaréra´ , ale povedal,“ uškrnul sa Sírius a oprel sa pohodlnejšie v kresle. „Keď to konečne z neho vypadlo videl som na ňom, že očakával hrôzu a zdesenie na všetkých tvárach, ale bol veľmi sklamaný. Boli na neho tak nahnevaní, že nejakému potenciálnemu návratu Voldemorta niekde v nejakej vzdialenej budúcnosti , nevenovali žiadnu pozornosť.“
„Hovorilo sa aj o Harryho rodičoch a o Durleyovcoch ...?“ spýtala sa ticho a ešte väčšmi sa zamračila, keď zakaždým s úsmevom prikývol. Chvíľku mlčky premýšľala žujúc si spodnú peru a potom neveriacky pokrútila hlavou. „Neuveriteľné! Chceš mi povedať, že nikto z nich nezaliezol pod stôl v okamžiku, keď sa spomenul Voldemort? Naozaj stačilo len pár týždňov na to, aby sa z nich stali odvážni zástancovia práva a spravodlivosti?“
„Tak...,“ Sírius zdvihol v obrane hore obe ruky, „to neviem, ale videl som na vlastné oči, že sa tento raz pri jeho mene netriasli a viac ich zaujímali Dumbledorove dlhoročné machinácie. Ono to vyzeralo skôr tak, že mu nikto v podstate neverí. Myslím, že veľa urobil aj jeho pokus o nenápadné odstránenie ministerky a polovičky Rady guvernérov školy. Jediný, kto to vzal vážne, je ministerka. Keď z Dumbledora vypadlo, že Voldemort roztrhal svoju dušu na sedem kusov a šesť častí uložil do predmetov, aby sa ukotvil k tomuto svetu, rozhodla o zriadení odborného tímu, ktorý všetky tieto kúsky vyhľadá a zničí. S Voldemortom preč to nebude také ťažké. Po skončení sedenia som jej pošepkal, že niekoľko kusov už neexistuje vďaka Harrymu a goblinom, “ poznamenal a znovu sa s chuťou zahryzol do sendviča. Hermiona ho chvíľku pozorovala a nesústredene drobila čajový koláčik medzi prstami.
„Ale vo Wizengamote sedí aj veľa Voldemortových prívržencov. Ako si môžete byť istí, že sa ho nepokúsia vzkriesiť práve pomocou týchto kúskov duše?“ Sírius chvíľku mlčky prevracal sendvič v ruke a potom pokrčil plecami.
„Iste, niektorí z nich sa o to môžu pokúsiť, ale keby sa to stalo, budeme pripravení. Ministerka celkom vážne uvažuje o podstatnom rozšírení zboru aurorov a o skvalitnení ich výcviku. Keby sa Voldemort vrátil, stretne sa s tvrdým odporom. On a všetci jeho prívrženci budú ministerským výnosom postavení mimo zákon, takže môžu byť lovení .“
„Čo to znamená?“ zamračila sa zmätene Hermiona.
„Nuž, normálneho občana musia aurori predviesť k výsluchu, zachovávať jeho občianske a ľudské práva. Postavenie Voldemorta a jeho Smrťožrútov mimo zákon umožňuje lovcom proste ich na mieste zabiť akýmkoľvek spôsobom.“
„Ale to sa dá strašne ľahko zneužiť!“ zvolala Hermiona vydesene. „Potom by ktokoľvek mohol kohokoľvek zabiť a ...,“ Sírius prudko mávol rukou a prerušil ju.
„Upokoj sa, Hermiona! Loviť môžu len kvalifikovaní lovci s licenciou, ktorú udeľuje ministerstvo. Musia sa riadiť určitými pravidlami a musia dokázať, že ich úlovok bol alebo bola Smrťožrút. Samozrejme, najlepšia je značka vypálená na predlaktí. Je pre nás výhodné, že Voldemort svojich nasledovníkov označkoval ako dobytok, ľahšie ich nájdeme.“
„Dobre a čo bude ďalej? Vráti sa Dumbledore do Rokfortu?“ spýtala sa po chvíli a prekvapene hľadela na kôpku otrusiniek, ktoré pred chvíľkou boli celkom chutne vyzerajúcim pečivom.
„Nie!“ pokrútil hlavou a uľahčene si oddýchol. „Bol odstránený zo všetkých funkcií, ktoré zaujímal a všetky zákony, na ktorých sa podieľal budú spätne preskúmané odbornou komisiou. Nemali sme dostatok dôkazov o tom, že niekoho vlastnoručne úmyselne poškodil, ale celkovo jeho činnosť bola natoľko zhubná, že sa to dalo porovnať s vlastizradou. Bude dôsledne vymazaný z histórie čarodejníckej spoločnosti a jediná zmienka o ňom bude len pre výstrahu a varovanie , aby sme na to nikdy nezabudli a aby sa nič také už nikdy nemohlo zopakovať.“
„Tsss!“ Hermiona si odfrkla a pohrdlivo ohrnula peru. „Tomu ani sám neveríš,“ začala, ale dvaja mladí muži, ktorí so smiechom vtrhli do izby ju prerušili. Obaja boli rozhorúčení, spotení a nadšene sa vrhli k stolu.
„Och! Čaj!“ zastonal Harry a vrhol sa do kresla siahajúc po najbližšej šálke. „Mám hrdlo vyprahnuté ako Saharu!“ Netrpezlivo podupávajúc čakal, kým mu Hermiona naleje plnú šálku, potom nad ňou mávol rukou a zhlboka sa napil vlažnej tekutiny. Hermiona pri nedbanlivej ukážke mágie bez prútika zamrkala, ale potom sa spokojne uškrnula a naliala ďalšiu šálku . Viktor si do neho s úsmevom prilial trochu studeného mlieka a opatrne miešajúc, oprel sa v kresle.
„Kde je Flitwick?“ Sírius odložil prázdny tanier a so záujmom si prezeral čajové koláčiky.
„Musel sa vrátiť do hradu,“ zamumlal Harry usilovne žujúc čokoládový keks s blaženým výrazom v tvári, „vraj sa konečne podarilo upchať trhlinu v stene jazera. Museli evakuovať všetkých obyvateľov jazera, lebo zamrzlo až ku dnu. To sa doteraz ešte nikdy nestalo. Som si istý, že keby teraz vodní ľudia dostali Dumbledora do rúk, už by sme sa s ním nikdy nemuseli zaoberať. Zaujímalo by ma, kam presťahovali tú obrovskú sépiu, ktorá bola v jazere,“ zamračil sa a zamyslene si prezeral ďalší koláčik, ktorý mu Hermiona položila na tanier.“
„Takže vaša loď je teraz zamrznutá na dne jazera?“ Hermiona pozrela na Viktora, ktorý sa mračil ako búrkový mrak. „To nevyzerá na skorý návrat do školy,“ poznamenala a roztopašne na neho žmurkla.
„To nie,“ prikývol, „Karkarov a zvyšok študentov z Durmstrangu sa včera vrátili naspäť do školy. Ale keďže turnaj nebol oficiálne zrušený a ja som viazaný čarovnou zmluvou, musím tu zostať. Som presvedčený, že Karkarov a madam Maxime už odoslali protest na Medzinárodnú radu ,“ Viktor si prehrabal prstami vlasy, ktoré mu teraz už siahali cez golier košele a spokojne miešal čaj v šálke. Sírius so záujmom zdvihol hlavu, pozrel na neho a štekavo sa rozosmial.
„Myslím, že budú musieť prepracovať celý turnaj, pretože Dumbledore prakticky zrušil celú druhú úlohu,“ vyrážal spomedzi záchvaty rehotu. „No, že Amélia nebude nadšená. Nie je jednoduché vymyslieť, pripraviť a zabezpečiť priestory pre toľko magických ľudí tak, aby sme neboli nápadní. Z tohto hľadiska bol Rokfort perfektným riešením. Nevyžadoval žiadne špeciálne úpravy a tak vymysleli úlohy, ktoré sa dali realizovať priamo v jeho okolí.“
„Druhá úloha mala niečo spoločné s jazerom?“ spýtala sa so záujmom Hermiona a aj Harry prestal študovať pečivo a spýtavo zdvihol obočie.
„Áno, šampióni mali nájsť niečo na dne jazera a do hodiny to vyniesť na hladinu,“ odpovedal Sírius a zvedavo sa pozrel na Viktora. „Znenie úlohy bolo zakódované vo vajci, ktoré mali vziať drakom pri prvej úlohe, ale pretože prvú úlohu dokončil len Cedrik a pokračovanie je aj tak v nedohľadne, museli by vymyslieť niečo iné,“ pokrčil plecami a vstal.
„Héj! Počkaj! Nepovedal si nám, ako dopadol súd! Vráti sa Dumbledore znovu do Rokfortu?“ zvolal Harry, zdrapol pohodený uterák a bežal za ním. Hermiona odložila prázdnu šálku , vstala a objala Viktora okolo krku pritískajúc sa k nemu celým telom.
„Máme pred sebou voľný víkend,“ šepkala mu do ucha a prechádzala mu dlaňami po pleciach, „ čo keby sme ho strávili niekde spolu len my dvaja?“ Viktor siahol dozadu, pritiahol si jej hlavu bližšie a otočil sa k nej.
„Myslíš to vážne?“ spýtal sa ticho a ich pery sa takmer dotýkali.
„Samozrejme, inak by som to nenavrhla,“ usmiala sa do malého bozku, ktorý jej vdýchol na pery a pevnejšie zovrela jeho široké ramená. „Môžeme odísť už v piatok popoludní, hneď po lekcii transfigurácie,“ navrhla pokusne a smiala sa, keď si ju nadšene stiahol do lona a pevne ju zovrel v náručí.
„Môj dom vo Varne?“ spýtal sa udýchane, keď ju konečne pustil po dlhom čase z rúk. „Ešte si ho nevidela a pritom som ho pripravoval len pre nás,“ vrčal nízkym , zvodným hlasom hladiac jej bok a stehno.
„Dohodnuté,“ prikývla súhlasne , vykĺzla mu z objatia a mávnuc rukou upravila si blúzku, ktorú za tú chvíľku stihol vytiahnuť von zo sukne a rozopnúť. Hravo mu pohrozila ukazovákom, vzala ho za ruku a vytiahla ho z kresla. „Potrebujete sprchu , pán Krum!“ pokrútila nad ním nosom a vliekla ho so smiechom za sebou von z izby.
„Hermiona! Hermiona! Počula si to? Dumbledore sa už nevráti do Rokfortu. Možno sa z toho raz stane normálna škola. Čo myslíš?“ volal rozosmiaty Harry zatvárajúc za sebou dvere Síriusovej izby. „Dokonca už nebude strašiť ani na kartičkách čokoládových žiab.“
„Ako málo stačí človeku ku šťastiu,“ uškrnul sa Viktor, ale Harry odrazu zvážnel a nesúhlasne pokrútil hlavou.
„To vôbec nie je málo! Spôsobil príliš veľa zla a bol veľkou hrozbou pre nás všetkých, ale dúfam, že teraz je už naozaj preč.“
„Pani Weasleyová bude zúfalá,“ zašomrala Hermiona kráčajúc chodbou, „tak dobre si s ním rozumela. Mali tak veľa spoločného, tí dvaja. Neviem, či odchod do dôchodku a odstránenie zo všetkých funkcií je dostatočným trestom za všetko zlo, ktoré spôsobil v mene ,väčšieho dobre´ , ale dúfam, že už ho nikdy v živote neuvidím.“
„Áno,“ Harry sa uškrnul a prehrabol si prepotené vlasy, „ mali veľa spoločných plánov. Som rád, že im nevyšli. Hlavne tie, ktoré sa týkali nás dvoch,“ doložil, a keď prechádzala okolo neho objal ju a pritisol si ju k sebe.
„Harry!“ znechutená pokrčila nos a odtlačila ho. „Sprcha! Teraz!“
„Och! Prídeš mi umyť chrbát?“ zavrnel rozšafne a pomykal obočím. Usmiala sa a pokrútila hlavou.
„Dnes nie, musím ešte napísať dva listy a poslať ich, ale potom by sme sa mohli stretnúť v knižnici a začať pracovať na eseji z Transfigurácie. Máme ju odovzdať v pondelok ráno a bolo by pekné mať voľný celý víkend,“ doložila a žmurkla na Viktora otvárajúceho dvere do jeho izby.
V pondelok večer sedela Hermiona vo svojej izbe skrútená v kresle a hľadela do ohňa, ktorý veselo praskal v kozube. Na operadle vedľajšieho kresla sedela Remy a ticho , takmer pod prahom počuteľnosti, bzučala zvláštnu melódiu. Bolo to len pár tónov, ktoré sa neustále opakovali, ale mali na Hermionu nevysvetliteľne upokojujúci účinok. Po chvíli , keď sa dostatočne uvoľnila , oprela si hlavu o operadlo kresla a usmiala sa na dračicu, ktorá na ňu ustarostene hľadela. Potom unavene spustila nohy na dlážku a usmiala sa.
,Myslím, že som pripravená na premenu.´ Remy sa po týchto slovách trochu vzpriamila, natiahla krk a jej hranatá hlava korunovaná zlatými bodlinami sa teraz kolísala len niekoľko centimetrov od tváre.
,Predpokladám, že víkend, ktorý si strávila so svojimi manželmi bol úspešný,´ v zlatých očiach sa zablyslo šibalstvo a Hermiona so smiechom prikývla.
,Bol,´ odpovedala spomínajúc na zážitky posledných dní, ktoré strávila so svojimi manželmi. ,Úspešný a veľmi únavný. Musela som ešte jeden pridať, aby som sa z toho trochu spamätala. Posledné dva dni som sa povaľovala na nádhernej bielej pláži, kúpala v priezračnej belasej vode a spala. Mať päť mladých a ohnivých manželov je fyzicky aj psychicky veľmi náročné, ´ zašomrala a pretiahla si boľavé svaly. ,Bolia ma svaly, o ktorých som nikdy netušila, že ich mám,´ frflala, ale potom sa len uškrnula a pokrčila plecami. ,Užila som si to a teraz som pripravená na plnú premenu. Ak sa mi to podarí, navrhnem Síriusovi , aby ma nasledoval. Je z nich najstarší, bude potrebovať najviac času. Teda, to v prípade, že sa tak slobodne rozhodne. Nebudem ich nútiť urobiť niečo, čo nechcú,´ vzdychla a vzpriamila sa . ,Čím začneme?´
,Tým, že sa premiestnime do mojej domovskej dimenzie,´ Remy prižmúrila oči a uvoľnila krídla z kožených záhybov na chrbte. ,Budeš potrebovať trochu pomoci a ochrany,´ rozprestrela krídla, vzlietla a okamžite sa usadila na Hermioninom ramene. ,Nasleduj ma!´
Komentáře
Přehled komentářů
Krásna kapitola!
Dumby je konečne z cesty!
len mi je ľúto Hermiony! Päť náročných víkendov za sebou, jeden oddychový...
Som zvedavá, kam ju Remy premiestni.
Ďakujem!
Super kapitola
(Trili, 15. 4. 2011 18:36)Jako obvykle napínavé a zábavné čtení. Díky za kapitolu, moc se mi líbila.
Ach!
(nadin, 24. 4. 2011 16:39)