Jdi na obsah Jdi na menu
 


34. V kobkách

30. 3. 2011

 

34. V kobkách

 

  Cesta školskou hop-šup sieťou bola krátka a na jej druhom konci čakalo nepríjemné prekvapenie. Všetci vedeli, že podzemie hradu je zaliate vodou, ale napriek tomu nikto nečakal vodu v bežných priestoroch školy.  Namiesto elegantného kroku cez okraj kozubu v pracovni profesora Snapea, vleteli do tmavej studenej steny, v ktorej plávali knihy a premáčané pergameny

„Voda!“ varovný výkrik jedného z aurorov sprevádzajúcich ministerku , ktorý zaznel skôr,  než prerazil ochranný štít oddeľujúci kozub od zvyšku pracovne, rezonoval kozubom. Jeho výkrik prišiel neskoro pre jeho kamaráta, ktorý vkročil do kozuba hneď za ním, ale Lord Osborn ho začul včas. Napriek tomu, že celé jeho telo prudko vírilo okolo svojej osi neváhal a vrhol na seba kúzlo s len napolo vytiahnutým prútikom.

„Ultricula kara!“ krátke zasvišťanie kúzla splynulo z hukotom smaragdových plameňov  a keď prerážal vodnú hladinu, trblietalo sa okolo jeho hlavy veľká strieborná bublina.  Ledva sa ponoril do vody okamžite ho strhol silný prúd . Rozhodil ruky a podarilo sa mu zachytiť sa o ozdobnú rímsu vyčnievajúcu nad kozubom. Uvedomoval si, že musí jednať rýchle, ale tma , odpor vody a mokrý habit  spomaľovali jeho pohyby. Prudko vykopol  a jeho telo znovu prerazilo ochrannú bariéru, ktorá držala vodu mimo vnútra kozuba. V okamžiku, keď hrabol po kovovej mreži, ktorá zdobila bočné steny krbu, plamene sa znovu rozhoreli a na hrubej kamennej dlažbe posypanej roztrúseným zeleným práškom pristal guvernér Snitch. Kinetická energia vírivého pohybu ho automaticky vyhodila von z ohniska. Videl pred sebou tmavú stenu vody, vydesene vyvalil oči, vykríkol a zamával rukami, aby sa niečoho zachytil skôr, než vypadne von. Jeho ruka zavadila o natiahnutú ruku Osborna, ktorý si ho okamžite pritiahol k sebe.

„Chyť sa!“ zajačal a ťahal ho k mreži ktorej sa tiež  pridŕžal. „O pár sekúnd tu bude ďalší a v krbe nebude pre nás všetkých dosť miesta. Musíme sa odtiaľto dostať a dá sa to len cez tú vodu.“

„Kde je ministerka?“  guvernér Snitch mal oči vyvalené hrôzou a spodná pera sa mu nekontrolovateľne chvela.

„Tam!“ Osborn sa zamračil a prudko sa nadýchol. „Musíme ju nájsť a to rýchle. Skôr, než sa utopí. Okrem nej sú tam ešte traja aurori a Dumbledore.“  Snitch sa prudko otriasol, pozrel na tmavú stenu vody a pevne sa sekundu stisol zuby až mu na sánke navreli tvrdé hrče svalov.

„Pôjdem pre ňu,“  jeho huňaté obočie sa stiahlo a vytvorilo hrubú, jednoliatu čiaru. Pustil mrežu, rozopol sponu habitu a nedbanlivo ho hodil na zem nevšímajúc si, ako sa drahá látka váľa v špine. „Bez neho sa mi bude pohybovať ľahšie,“ prehodil a s očakávaním pozrel na Osborna. Ten bez váhania zdvihol prútik.

„Ultricula kara!“ sekundu po tom ako strieborná guľa obalila Snitchovu hlavu,  pustil mrežu a vrhol sa do vody. Ledva jeho nohy zmizli za oponou, plamene sa znovu rozhoreli a v kozube pristal ďalší čarodejník. Osborn bol pripravený. Chytil ho, v rýchlosti mu všetko vysvetlil a s veľkou bublinou na hlave ho poslal do tmavej pracovne nájsť jedného z topiacich sa aurorov. Muž neváhal ani okamžik a zbaviac sa nadbytočného odevu, vrhol sa do vody. Vzápätí hladinu prerazil Snitch a v náručí zvieral bezvedomé telo ministerky Bonesovej.

„Našiel som ju,“ chrčal, cez bublinu obopínajúcu jeho tvár, „ bola zaklesnutá pod stolom.“ Osborn neváhal ani sekundu, tasil prútik a namieril ho na jej hruď.

„Se moveo hydrotorax!“  povedal zreteľne a s uspokojením sledoval, ako sa  belasý záblesk vpil do jej pŕs. V nasledujúcom okamžiku sa ministerka trhano nadýchla, rozkašľala sa a začala sa kŕčovite zmietať v Snitchových ruklách. „Enervate!“ ďalší záblesk zasiahol krútiace sa telo. Amélia z trhnutím otvorila oči,  vydesene sa rozhliadla a zavrešťala.

„Voda! Je to plné vody!“ vyrazila a znovu sa kŕčovite rozkašľala.

„Amélia... Amélia,“ Osborn chytil ženu za plecia a prudko ňou zatriasol, „ spamätaj sa, si v bezpečí. Už je to v poriadku, si v bezpečí,“ upokojoval vydesenú ženu, ktorej pohľad bol ešte stále zakalený a vzdialený. Kozub znovu zaplápolal, Osborn pritiahol ministerku k múru, zaprel sa a zachytil ďalšieho zo školských guvernérov, ktorý letel priamo do vodnej steny. Prirazil ho k múru s oveľa väčšou silou, než bolo potrebné, ale nestaral sa, lebo z vodnej steny sa vynorili ruky nadnášajúce bezvládne telo jedného z aurorov. Prútik v Osbornových rukách sa znovu roztancoval. Krátke záblesky liečivých kúziel striedané kŕčovitým kašľom zachráneného muža, zelené plamene kozuba a ďalší čarodejník  krčiaci sa v protiľahlom kúte krbu čo najďalej od ohniska tak, aby sa neplietol pod nohy prichádzajúcim. Po niekoľkých minútach začalo byť v krbe pritesno. Bez veľkých rečí sa viacerí čarodejníci rozhodli, že napriek nepohodliu počkajú vo vode. Strieborné gule na hlavách im zabezpečovali dýchanie a otepľovacie kúzlo ich chránilo pred podchladením. Viacerí sa snažili, napriek osobnému nebezpečenstvu nájsť Dumbledora, ktorý sa v malej miestnosti stratil tak dokonale, že ho nikto z nich nemohol nájsť.

   Ministerka Bonesová sa tlačila chrbtom do steny krbu a zamračene s prižmúrenými očami skúmala situáciu okolo seba. Aurori sa rozostavili chrbtami k nej a nervózne pokukovali na súvislú vodnú stenu, ktorá sa im týčila pred tvárami. Lord Osborn mával prútikom a plietol ním tenké, pružné lano, ktoré nutne potrebovali, aby sa dostali z tejto nezávideniahodnej situácie. Vedľa neho , na ozdobnej mreži bolo zavesených niekoľko slučiek zakončených horolezeckými karabínkami, ktoré už len čakali na dostatočne dlhé lano, ku ktorému ich pripnú.

„Netušila som, že viete niečo o horolezectve,“ prehovorila odrazu ministerka chrapľavým hlasom a ukázala na karabínky vyzerajúce ako zdeformované  policajné putá. Osborn zdvihol prekvapene hlavu a so záujmom si ju prezrel. „Je to muklovské vybavenie, čarodejníci nič podobné nepotrebujú,“ pokrčila plecami a uškrnula sa.

„Och! V mladosti som sa zaujímal o muklovské športy a aj teraz sa občas zúčastním zaujímavého výstupu,“ povedal potichu a posledným švihnutím prútika zakončil lano. „Skôr ma zaujíma, odkiaľ vy viete, čo to vôbec je,“ spýtavo zdvihol obočie a zvedavo si ju premeral.

„No, tiež som bola mladá a zvedavá,“  mykla plecom a natiahla sa pre jednu zo slučiek. „Prúd , ktorý nás strhol je teraz oveľa slabší,“ skonštatovala sucho približujúc tvár k vodnej hladine a snažila sa preniknúť cez temnotu, ktorá ju sprevádzala. „Predpokladám, že obe hladiny sa už vyrovnali a celé podzemie je teraz už zaliate vodou. Osbornovou tvárou preletela temná chmára obáv.

„To je to, čo ma skutočne veľmi znepokojuje,“ povedal ticho a zaťal päste, „ Spomínate si? Celá slizolinská fakulta sa kompletne nachádza pod úrovňou jazera. Ak tie deti nestihli evakuovať...,“ zmĺkol a bolestivo prižmúril oči. „Musíme ísť, nie som si istý, či niekto z nich vie kúzlo bublinovej hlavy,“ povedal ticho, otriasol sa a s očakávaním pozrel k ministerke. Tá len súhlasne prikývla a tak znovu pozdvihol prútik, vrhol ku každému ohrievacie kúzlo a bublinovú hlavu. Potom rozhodne siahol po slučke , upevnil karabínku na začiatku lana a vkročil do vodnej steny. Jeden z aurorov ho okamžite nasledoval. Postupne sa pridávali ďalší a ďalší, až kým na neboli všetci pripútaní. S Osbornom na čele prešli pootvorenými dverami Snapeovho kabinetu a prerážajúc odpor vody plávali temnými chodbami. Matné svetlo rozžiarených prútikov osvetľovalo kamenné steny, obrazy z ktorých postavy utiekli pred prívalmi vody a brnenia ukryté vo výklenkoch. Konečne dorazili ku schodisku vedúcemu hore a uľahčený výdych uvoľnil strachom stiahnutú hruď Osborna, ktorý vytrvalo ťahal celú skupinu za sebou. Dvere do slizolonskej fakulty boli doširoka otvorené a aj pri zbežnom pohľade bola zrejmé, že miestnosti sú prázdne. Vo vode lenivo plávali knihy, pergameny a kusy oblečenia, ale žiadne telá.

,Vďaka Merlinovi,´ pomyslela si ministerka, keď míňala otvorené dvere, , naozaj neviem, ako by som vysvetľovala ich rodičom, že sa utopili vo vlastných posteliach,´ pri tej predstave sa zimomravo otriasla a zaumienila si, že ak to bude posledná vec, ktorú urobí, Dumbledore pôjde do dôchodku a školu čaká nielen kompletná rekonštrukcia, ale celková reorganizácia. Teraz už potrebovala len jedno a to dostať sa odtiaľto a začať niečo robiť. , Pýtať sa budem potom!´ dokončila pomstychtivú myšlienku a predstavovala si pri tom, ako škvarí Albusov bledý zadok nepretržitou paľbou kliatob.  Potom sa lano, na ktoré bola priviazaná trhlo a Lord Osborn konečne prerazil hlavou hladinu vody. Prvé, čo uvidela, keď sa jej podarilo v premočených šatách, ktoré sa jej nepríjemne lepili na telo  vyliezť po schodoch, bol Albus Dumbledore oblečený v žiarivo ružovom habite, ako riadi evakuáciu školy a  usmieva sa pri tom ako idiot.  Pri tom pohľade stuhla skoro ako keby ju zasiahol pohľadom bazilišok. Jeden z aurorov jej v nepozornosti prišliapol šaty, ospravedlnil sa a zdvihol pohľad, aby si overil, prečo sa tak nečakane zastavila.

„Myslíte si, že mu preskočilo?“ spýtal sa ticho, keď sa mu podarilo zaklapnúť sánku. Otázka ju prebrala z tranzu. Siahla na slučku ovinutú okolo pása a uvoľnila ju. Potom  z mokrého rukáva vydolovala prútik a v očiach sa jej zaiskrilo zlobou.

„Ten zmrd nás tam nechal!“ zasipela a zovrela prútik pevnejšie v hrsti.

„Možno dúfal, že sa všetci utopíme a na jeho problémy sa v rámci našich pohrebov zabudne,“ zavrčal Lord Osborn a prebodol Dumbledorov chrbát nenávistným pohľadom.

„Niekto z vás ho videl letieť cez tú vodu?“ spýtala sa cez zuby aurorov, ktorí ju obkolesovali. Videla, ako sa zamračili a snažili sa spomenúť si na chvíle než sa ponorili do studenej vody, ale potom rozpačito pokrútili hlavami.

„Nie, išiel som hneď za ním a jasne som počul, že povedal ,kabinet profesora Snapea´,  “ začal auror Clark, ale potom sa zarazil, zamračil sa a oči sa mu prekvapene rozšírili. „Počkať, to nie je pravda,“ potriasol hlavou, „ na chvíľku som nedával pozor. Lastúra s práškom bola príliš ďaleko, musel som prejsť niekoľko krokov, vziať ju a postaviť na rímsu kozuba. Mal dosť času povedať inú adresu bez toho, aby som si to všimol,“ hlas mu odrazu klesol do šepotu a črty tváre stvrdli. „Myslíte si, že to urobil úmyselne?“ pozrel na ľudí, ktorí ho obklopovali s otázkou v očiach. Vo všetkých tvárach sa odzrkadľoval šok, ktorý cítil aj on sám.

„To neviem, ale celkom určite sa to dozviem, aj keby som do neho osobne  mala naliať veritasérum,“ zavrčala, ako poriadne naštvaná levica a pozdvihla prútik. Osbornovo obočie vyskočilo takmer k vlasovým korienkom a na perách sa mu v očakávaní zábavy v nasledujúcej sekunde objavil zlomyseľný  úškrn. 

„Apis examen!“ zvolala mieriac priamo na Dumbledorov ružový klobúk. Žltý blesk ktorý vyletel z konca jej prútika sa zaboril do stredu klobúka a v nasledujúcom okamžiku sa halou ozval prenikavé zajačanie.

„Aááááááááííííh!“ profesor Albus Dumbledore znovu zavrešťal ako pavián, zamával rukami a pri tom si  zrazil klobúk z hlavy. V nasledujúcej sekunde ho do posledného milimetra povrchu tela obalili včely, ktoré sa pri jeho prudkých pohyboch nepokojne hmýrili.

  Pri prvom výkriku všetci, ktorí sa pohybovali vo vstupnej hale stuhli na miestach a teraz s doširoka roztvorenými očami zízali, ako riaditeľ padol k zemi. Tlak jeho tela rozdrvil drobný hmyz , ktorý teraz podráždene bzučal. Rozhnevané včely zabodávali do zmietajúceho tela jedno žihadlo za druhým.

„Finite inkantatum!“ pokojný hlas spoza chrbta ministerky ukončil Dumbledorove trápenie. Guvernér Snitch si ráznou vlnou prútika usušil habit a keď zazrel nesúhlasný pohľad, ktorý na neho vrhla ministerka, pokrčil plecami. „Potrebujeme ho živého. Aspoň zatiaľ,“ zahučal kráčajúc halou k východu. „Verím, že si s ním bez problémov poradíte, ale ocenil by som, keby už nebol horší k použitiu,“ doplnil ponad plece miznúc za vstupnými dverami.

„O tom naozaj nemusíte pochybovať, guvernér, “ zavrčala ministerka a kývla na aurorov. „Berte ho!“

„S radosťou,“ zasipel Clark prechádzajúc okolo ministerky a len s námahou sa zdržal, aby nekopol do ležiacej postavy. Siahol do vrecka, vytiahol náramky a nešetrne ich zacvakol na tenkých Dumbledorových zápästiach. „Ideme k nám  pán riaditeľ, máte toho veľa na vysvetľovanie a tu nie sú vhodné podmienky,“ povedal ticho s vlčím úsmevom na perách, zdvihol riaditeľa hore a aktivoval prenášadlo.

„Myslíš, že máme toho na neho dosť, aby sme ho odtiaľto mohli odstrániť?“ spýtal sa jej Osborn a vlnou prútika si usušil oblečenie. Ministerka ho nasledovala a zamračene prikývla.

„Celkom určite zo školy, aj keď mnohé z udalostí, ktoré sa tu odohrávali sa dajú vysvetliť ako náhoda alebo nehoda. Dokonca aj zvyšok jeho celoživotných aktivít , na ktoré upozorňoval Denný Prorok , nie je možné kvalifikovať ako trestné činy ak ich budeme posudzujeme každý zvlášť. Ale keď sa na to pozrieme ako na dlhodobý plán, odrazu je to celkom niečo iné.“

„Áno, bol veľmi opatrný,“ Osborn si povzdychol sledujúc, ako sa hrad postupne vyprázdňuje. S úľavou zaznamenal, že medzi odchádzajúcimi študentmi sú aj tí, ktorí nosili označenie slizolinu. „Keď tak nad tým uvažujem, možno jeho najväčším trestom bude nakoniec ten včelí roj, ktorý si na neho poslala,“ uškrnul sa smutne a pohľadom prešiel cez svoje zdevastované oblečenie. „Uvidíme sa na ministerstve,“  kývol na rozlúčku a prepletajúc sa medzi študentmi tmoliacimi sa halou, vyšiel von. Ministerka so sprievodom ho takmer okamžite nasledovala.

„Mali by sme zistiť skutočný  rozsah škôd,“ nadhodil po chvíli trápneho postávania jeden zo skupinky guvernérov, ktorí sa nevedeli rozhodnúť, ako ďalej postupovať.

„Musíme nájsť profesorku McGonagallovú, je zástupkyňou riaditeľa a určite bude vedieť, čo sa teraz deje a aké škody hrad utrpel,“ doplnil ďalší a všetci si uľahčene oddýchli. Konečne mali konkrétny plán, podľa ktorého mohli pokračovať vo vyšetrovaní.

„Škriatok!“ zvolal panovačne pán Golding a pokúsil sa upraviť si vodou znehodnotený habit. Domáci škriatok, ktorý sa s tichým lupnutím objavil vedľa neho , prekvapene zažmurkal .

„Pán volal? Čo pán potrebuje od Grouppyho?“

„Ach!“ muž znechutene odvrátil oči od pokrčenej látky a usmial sa na neho. „Potrebuje nájsť profesorku McGonagallovú a ak sa dá , urob niečo s našim oblečením,“ ukázal rukou na seba a zaškľabil sa.

„Ako si pán želá,“ škriatok luskol prstami a vlhké, pokrčené šaty boli znovu suché, čisté a vyzerali ako nové.

„Ou! Vďaka!“ uchechtol sa krátko pán Lomb. „Hneď sa cítim trochu lepšie. Teraz, kde je profesorka McGonagallová?“ spýtal sa zdvíhajúc obočie.

„Profesorka je vo Veľkej sieni spolu s ostatnými profesormi a študentmi,“ odpovedal Grouppy, uklonil sa a čakal na ďalšie príkazy.

„V poriadku, vieme kde je Veľká sieň, môžeš ísť,“ mávol rukou pán Golding a vykročil na čele svojich kolegov krížom cez halu, ktorá sa za tú krátku chvíľu úplne vyprázdnila. Energicky rozrazil dvere do Veľkej siene a s odhodlaním v očiach zamieril k profesorskému stolu.

  „Žiaľ , musím vám oznámiť, že v dôsledku nehody, ktorá spôsobila úplné zatopenie podzemia, musíme výučbu prerušiť na neurčito. Nemám ani tušenie, ako dlho bude trvať oprava všetkých škôd. Slizolinská fakulta,“ pozrela k stolu, nad ktorým viseli zelené vlajky, „je v dezolátnom stave a pod vodou. Tak sú aj ubytovne škriatkov, komory a kuchyňa. Nemáme tu žiadne použiteľné zásoby potravín a v kuchyni sa nedá variť.“

„Ale...čo budeme jesť?“ ozval sa ojedinelý , vydesený výkrik od chrabromilského stola. Ron Weasley sedel s vytreštenými očami a zízal na profesorku, akoby mu oznámila , že jeho  poprava sa bude konať o pätnásť sekúnd.

„Ron! Ty naozaj nemyslíš na nič iné, len na svoj žalúdok? Nepočul si, že voda zaliala ubytovne škriatkov a aj slizolinskú fakultu? Tí chudáci nemajú kam hlavu zložiť a teba najviac zo všetkého zaujíma, čo budeš jesť?“ karhala ho nahlas Hermiona, ale aj jej sa kútiky úst mykali utajovaným úsmevom.  Hovor a krátke trilky smiechu zaznievali od všetkých stolov, ale tváre chlapcov sa chvíľkami zachmúrili. Predstava ďalších dní bez chutného, teplého jedla sa im tiež veľmi nepáčila. Profesorka McGonagallová  sa na Rona zamračila prísno sťahujúc úzke pery do bielej čiarky a nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Keby ste dokázali chvíľku mlčať, pán Weasley, dozvedeli by ste sa, že Rokfortský rýchlik vás bude čakať na Rokvilskej stanici zajtra ráno o desiatej hodine. Ešte dnes budeme informovať vaše rodiny, že sa škola zatvára na neurčito,“  radostné výkriky a jasot, ktoré sa ozývali sieňou ju opäť prerušili. Chvíľku stála a nechala študentov vyjadriť nahlas svoje pocity, ale potom vytiahla prútik a krátko ním švihla. Spŕška červených iskier sa rozsvietila pod zamračenou oblohou siene a šum hlasov postupne tíchol. „Ja som nepovedala, že sa školský rok skončil, ale že sa prerušuje. Ako náhle bude hrad opravený, dostanú vaši rodičia oznámenie o znovuobnovení prevádzky. Stratený čas si nahradíme skrátením všetkých nasledujúcich prázdnin, ktoré boli v tomto školskom roku plánované ,“ hlasné reptanie ju opäť prerušilo , ale ďalšia spŕška červených iskier udusila odpor študentov v zárodku. „Okrem toho vám všetci profesori,“ prísne pozrela na kolegov sediacich po jej bokoch,“ pripravia tézy, ktoré si doma naštudujete a spracujete vo svojich domácich úlohách,“ pokračovala, až kým sa delegácia, len sťažka dostatočne oblečených čarodejníkov, nezastavila pred stolom.

„Výborne, pani profesorka,“ pochválil ju pán Golding. „Sám by som to nepovedal lepšie,“ otočil sa k študentom a pokýval hlavou. „Postaráme sa, aby sem bolo dodané dostatočné množstvo potravín pre dnešný deň a zajtrajšie raňajky pre personál a aj pre študentov,“ prisľúbil a bol odmenený hlasným potleskom. „Pre slizolinskú fakultu zariadime na dnešnú noc dočasné ubytovanie v niektorej z nepoužívaných veží. Myslím, že po dnešných skúsenostiach dokážu oceniť pobyt vysoko nad zemou,“ uškrnul sa smerom k zelenému stolu a súhlasné mručanie, ktoré odtiaľ prichádzalo, mu dalo za pravdu. „Kým vám škriatkovia pripravia ubytovanie, počkajte tu vo Veľkej sieni. Ostatní študenti sa môžu rozísť do svojich fakúlt a prosím prefektov, aby skontrolovali , či sú všetci študenti prítomní. Akékoľvek nezrovnalosti musíte okamžite nahlásiť svojmu vedúcemu fakulty!“ prikázal prísne a obrátil sa k profesorke McGonagallovej. „My prejdeme do riaditeľne, máme veľa vecí na prerokovanie a verím, že vaši kolegovia majú tiež plné ruky práce,“ zakončil rázne a mávol rukou k bočnému východu. Profesorka McGonagallová mlčky súhlasne prikývla, preletela pohľadom po profesoroch vstávajúcich zo stoličiek a vykročila za guvernérom. Veľká sieň sa pomaly vyprázdňovala, len za jedným stolom zostali sedieť študenti a ticho medzi sebou diskutovali. Profesor Snape a pri nich na chvíľku zastavil, prehodil pár slov a potom sa ponáhľal von, dohliadnuť na prípravu dočasného ubytovania. Pri dverách ho zastavil riaditeľ Durmstrangu profesor Karkarov. Obaja ustúpili z dverí a niekoľko sekúnd spolu potichu hovorili. Po  chvíli Snape súhlasne prikývol a obaja zamierili do tretieho poschodia. Nepoužívané krídlo dnes dostane svojich, aj keď možno dočasných , obyvateľov.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Hmm...

(nadin, 7. 4. 2011 22:06)

Jedine že by Dumby tvrdil, že celá škola mala kurz potápania a plávania.
Skvelé! Snáď mu to konečne natrú!

Super :-)

(Trili, 1. 4. 2011 2:09)

kapitola byla super :-D přečetla jsem jí jedním dechem :-) z toho už se asi Brumbál nevykroutí ;-)

Ano!!!

(soraki, 31. 3. 2011 7:54)

Tak to je mazec, Brumla je pěkný intrikán, jak se jich chtěl efektivně zbavit... ale Amélie se oklamat nenechá. Jujky, jujky, těším se, jak to bude pokračovat.
A Ron je 'riadne pako' :-D
Díky, Sirael, zpříjemnila si mi pochmurné životní období.

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA