Jdi na obsah Jdi na menu
 


31. Draci

18. 2. 2011

31. Draci

 

 

„To je barbarské!“ Hermiona zaškrípala zubami a vrhla ponad plece pohľad plný nenávisti k porote , ktorá sedela v osobitnej lóži presne oproti stredu arény.  Arénu postavenú v skalnatom svahu oproti hlavnému krídlu hradu obklopovali terasovito usporiadané lavice, ktoré teraz zapĺňali študenti troch súťažiacich škôl, vystresovaní rodinný príslušníci súťažiacich, zástupcovia tlače troch krajín a samozrejme množstvo ľudí z ministerstva, ktorí si takúto príležitosť proste nemohli nechať ujsť.  Páni Crauch s Bagmanom sedeli na porotcovských  kreslách a tvárili sa strašne dôležito. Niekoľko miest od nich však sedela aj nová ministerka mágie , madam Bonesová a práve teraz nevyzerala príliš šťastne.

  Hermiona sa naklonila cez drevené zábradlie oddeľujúce jednotlivé stupne hľadiska a s pochmúrnym výrazom v tvári sledovala, ako strážcovia pozorne ukladajú do improvizovaného hniezda  sedem veľkých ,

kropenatých vajec. Keď boli konečne spokojní, priniesol jeden z nich zlaté vajce a uložil ho doprostred hniezda.  Vzápätí sa odsunula časť bočnej steny a diváci videli ďalších sedem strážcov zavesených na hrubých reťaziach, ako sa zachytávajú  o každý výstupok a nerovnosť v pôde a snažia sa upokojiť nádherného striebristo belasého draka.

„Švédsky krátkonosý,“ skonštatoval Harry a zdvihol všehľad, aby si mohol draka dôkladnejšie poobzerať. „V knihe sa píše, že nie je taký nebezpečný  ako ostatné druhy, ale mne to teraz tak nepripadá. Rozhodne by som nechcel stáť proti nemu v aréne.“

  Rozzúrená dračica  chrlila z nozdier jasnomodré plamene a v priebehu niekoľkých sekúnd premenila značnú časť ohrady na jemný popol, ktorý sa vznášal v ovzduší a dráždil v krku. Študenti sediaci v blízkosti zábradlia začali najskôr pokašliavať a potom sa kŕčovite rozkašľali.

„Purgacio!“ ozvalo sa nahlas z hornej časti hľadiska , ponad hlavy študentov sa prehnala vlna mágie a vyčistila vzduch. Kašeľ okamžite ustal a všetky hlavy sa zvedavo otáčali k dobrodincovi, ktorý ich všetkých zbavil trápenia. Hermiona len nakukla ponad plece a zamračila sa. Albus Dumbledore oblečený do žiarivo belasého habitu posiateho zlatými hviezdami stál uprostred porotcov s prútikom v ruke  s tým najláskavejším  Santa Clausovským úsmevom na tvári, na ktorý by sa nezmohol ani skutočný Santa. „Dokonalé mimikry,“ zavrčala nespokojne a znechutená od neho odvrátila pohľad . Keď sa opäť pozrela do arény, videla dračicu sklonenú nad hniezdom, ako vyfukuje tenké plamene belasého ohňa zahrievajúc starostlivo jedno vajce za druhým a  podozrievavo zdvíhajúc hlavu rozhliada sa po okolí. Na krku a na nohách mala silné obojky, od ktorých viedli dlhé reťaze. Tie teraz strážcovia upevnili  do hrubých kovových ôk tak, aby udržali draka na mieste a nedovolili mu príliš veľa pohybu. Ozvalo sa ďalšie pokašliavanie. Hermiona sa znepokojene obzrela, ale vzápätí znechutene pokrútila hlavou. Ľudo Bagman stál uprostred lóže s prútikom v ruke a pripravoval sa ohlásiť prvého súťažiaceho.

„Ako prvý vstúpi do arény reprezentant Rokfortu, pán Cedrik Diggory a pokúsi sa získať zlaté vajce, ktoré je umiestnené v hniezde,“ vykrikoval zosilneným hlasom Ľudo Bagman v snahe upútať pozornosť , ale rozrušení diváci v hľadisku si ho príliš nevšímali.

  Cedrik vstúpil do arény takmer nepozorovane. Hneď, ako sa za ním zatvorili dvere ohrady sa poobzeral , vytiahol prútik a pretransformoval najbližší voľný kameň do veľkého chlpatého psa. Nespúšťajúc oči z dračice liezol opatrne okolo steny arény v snahe dostať sa čo najbližšie k hniezdu. Aj z miesta, kde sedeli si Hermiona všimla, že je biely ako papier a prútik, ktorý kŕčovite zvieral v ruke sa neovládateľne chveje.   Harry odtrhol pohľad od dračice starajúcej sa o vajcia zamračil sa.

„Cééédrik! Céééédrik!“ povzbudzujúce volanie sa ozývalo z viacerých častí hľadiska. Celý Bifľomor stál na nohách a všetci kričali z plných pľúc. Nad ich hlavami sa rozvinuli desiatky žiarivo žltých transparentov na ktorých sa veľký jazvec odvážne stavia proti drakovi chrliacemu oheň a žlto čierne zástavy. Teraz Hermiona vedela, prečo sa Bifľomorčania zhrčili pred začiatkom súťaže v rohu hľadiska  a veľmi horúčkovito nad niečím pracovali. Najzaujímavejšie na tom bolo, že si bola celkom istá, že medzi nimi videla aj Deana Thomasa z Chrabromilu. Zamierila všehľad na Cedrikovu tvár a videla prchavý úsmev, ktorý mu preletel po perách skôr, než sa zase zameral plne na dračicu, ktorá hrabala prednými nohami a pokúšala sa uvoľniť tesné stisnutie reťazí.   

„Ten pes nevyzerá príliš odvážne,“ zašomral ustarostene Harry keď videl , ako sa zviera roztrasene pritislo k zemi a vydesene kňučí . Vzápätí dračica zdvihla hlavu a pohľad jej veľkých , okrúhlych očí sa zabodol do tvora, ktorý sa nachádzal príliš blízko jej hniezda. Okamžite k nemu vypálila dlhý belasý plameň, ktorý ho minul len o niekoľko milimetrov a naraziac na skalu premenil ju na hŕbu hrubého popola. Hrôzou vijúci pes sa takmer na mieste otočil a s chvostom stiahnutým medzi zadné nohy vyštartoval preč. Cedrik v tom okamžiku prebehol pomedzi skaly a ocitol sa len niekoľko krokov od hniezda. Ukryl sa za skalu a niekoľko sekúnd prehodnocoval svoje možnosti. Potom sa prikrčený začal plaziť vred.

„Výborný ťah,“ zajačal im nad hlavami Bagman nadšene, „pán Diggory je už takmer pri hniezde! Ešte kúsok a bude mať vajce!“ vyrevúval nevšímajúc si, že jeho krik  na okamžik odvrátil pozornosť dračice od vydeseného psa, ktorý sa teraz ukrýval za veľkým kameňom  a triasol sa ako osika. Cedrik zakrádajúci sa tesne popri nej stuhol, zdvihol hlavu a oči mu takmer vypadli z jamiek. Presne pred nosom mal jedno obrovské žlté oko, ktoré na neho uprene civelo. Dračica hlasno nasala pach strachu,  ktorý sa okolo neho šíril , oko zmizlo a nahradila ho doširoka roztvorená tlama plná veľkých a ostrých zubov.

„Teraz pozor! Bééééž!“ vrieskal Bagman a z hľadiska sa ozývali vydesené výkriky. Cedrikovi rodičia stáli pritisnutí k sebe, zelenší než jarná tráva a triasli sa strachom, že v nasledujúcom okamžiku prídu o svojho jediného syna.

   Strážcovia rozostavení popri ohrade vyštartovali s prútikmi v rukách k aréne a pes tlačiaci sa ku skale sa práve v tom čase rozhodol, že je najlepší čas uniknúť. Vyštartoval spoza balvana a veľkými skokmi mieril priamo k pootvorenej bráne. Zostávalo mu už len niekoľko skokov k slobode , keď si ho rozzúrená dračica znovu všimla. Bol príliš blízko na jej vkus. Musela sa rozhodnúť, ktorý z nepriateľov je nebezpečnejší. Cedrik stuhnutý hrôzou sa nedokázal ani pohnúť a to mu v tom okamžiku zachránilo život. Pohybujúci sa pes bol vyhodnotený ako potenciálne  nebezpečnejší. V niekoľkých sekundách sa obrovská rozďavená tlama vzdialila od Cedrikovej hlavy a z nozdier sa vyvalili belasé plamene. Jeden z nich zasiahol cieľ v polovici skoku. Bolo to takmer neskutočné. Všetci videli telo psa , ako sa napína do skoku, letí vzduchom a skôr, než sa predné nohy stihli dotknúť pôdy , premenil sa  na neveľkú hŕstku popola, ktorý sa pomaly vznášal k zemi. Ale tých niekoľko sekúnd dalo Cedrikovi čas na to, aby sa spamätal a splnil svoju úlohu. Nehľadiac na nebezpečenstvo skočil k hniezdu, zdrapol zlaté vajce a bežal ako najrýchlejšie vládal  k ohrade. Jeden z plameňov vystrelených dračicou ho zľahka olizol , ale to už strážcovia vysielali jedno omračujúce kúzlo za druhým. Hľadisko vybuchlo nadšeným revom. Bifľomorčania skákali do vzduchu ako stádo gumkáčov, Cerdikovi rodičia plakali šťastím a objímali sa navzájom. Ich dieťa bolo na niekoľko mesiacov znovu v bezpečí. Teraz, keď bezprostredné nebezpečenstvo pominulo, mohol sa pán Diggory znovu začať pýšiť svojim synom.

„Výborne!“ burácal Bagman nadskakujúc na svojom mieste a nebezpečne okolo seba šermoval rukami. „Reprezentant Rokfortu získal svoje zlaté vajce! Po ošetrení sa vráti do arény a   porotcovia ocenia jeho výkon bodmi od 1 až po 10. No a kým sa vráti, strážcovia dračej rezervácie odvedú jeho draka a pripravia arénu pre ďalšieho súťažiaceho. Vlastne to bude súťažiaca, pretože je to slečna Fleur Delacourová, reprezentantka Beauxbatonu!“

  No a v tomto bode organizácia turnaja naproste zlyhala. Hermiona očakávala, že strážcovia odvedú rozrušenú dračicu, Cedrik sa vráti do arény , vypočuje si hodnotenie a potom privedú druhého draka. Ale na jej veľké prekvapenie sa v aréne odohrávalo niečo úplne iné. Rozrušená dračica sa vzpínala v reťaziach, chrlila jednu salvu belasých plameňov za druhou a žiadna kliatba na ňu neúčinkovala. Trvalo dosť dlho, kým sa niektorému zo strážcov podarilo zasiahnuť jedno z vypúlených žltých očí, ale dovtedy väčšia časť arény ľahla popolom. Dračica ochabla  a zvalila sa z dunením na skaly.

„Tak, to bol masaker,“ pokrútila hlavou Hermiona. „Videl si štíty?“ spýtala sa otáčajúc sa k Harrymu. Bola biela ako papier a pery sa jej triasli.

„Áno, celkom zreteľne,“ prikývol sledujúc, ako strážcovia odnášajú jedny vajcia, aby ich vzápätí nahradili inými. Boli o niečo menšie, hnedé so zelenými fliačikmi a v hniezde postavenom z kameňov sa takmer stratili. Len zlaté vajce umiestnené uprostred vyzývavo žiarilo na popoludňajšom slnku. „Keby sa do nich opreli dvaja draci, padnú ako domček z karát,“ zmrštil znepokojene obočie a krútil hlavou nad hlúposťou takzvaných , veľkých čarodejníkov´, ktorí bezpečnosti turnaja venovali takú malú pozornosť. Piati čarodejníci ministerstva rekonštruovali ohradu arény a niekoľko strážcov uvoľňovalo reťaze, ktorými bola dračica pripútaná ku skalám.

„Pozri, privádzajú druhého draka,“ upozornila ho Hermiona, keď videla, ako sa brána do arény znovu otvorila . „Ale prečo teraz?“ zmrštila obočie a zmetene sa obzrela k lóži s rozhodcami. „Nemali by počkať, než porota udelí Cedrikovi jeho hodnotenie? To polezie do arény k ďalšiemu drakovi len preto, aby si to vypočul? Nie je to čudné?“  spýtala sa prekvapene keď sledovala, ako sa ďalšia dračica približuje stále viac k doširoka otvorenej bráne arény. „Wow! Welšský zelený,“ zvolala s trochu väčším nadšením, na okamžik jej líca zružoveli, ale vzápätí znovu zbledla. „Zbláznili sa? Čo to robia?“ zvolala vydesene a znovu si pritisla k očiam okulár všehľadu.

„Hej! Pomaly tam! Ten drak bude musieť ešte počkať! Najskôr hodnotenie predchádzajúceho súťažiaceho! Zavrite tú bránu!“ vykríkol aj Bagman keď videl, ako sa zelená dračica odrazu vzopäla na zadných keď videla pri hniezde so svojimi vajcami iného draka. Nahnevane zarevala a vrhla sa vpred chrániť svoje potomstvo. Tenký prúd plameňa olizol hrubú  sivomodrú kožu a zanechal po sebe surovú spáleninu. Strážcovia sa rozkričali a napli reťaze, ťahajúc dračicu späť. Prvá skupina zúrivo mávala prútikmi v snahe dostať prvého draka z ohrady čo najrýchlejšie.

„Levicorpus!“ hrmeli unisono, ale napriek ich spojenému úsiliu, hrubá dračia koža odrážala ich kúzla späť. Jeden z ministerských úradníkov to nevydržal, priskočil k dračici a mieriac jej priamo do oka zvolal: „Ennervate!“ Omráčená dračica ležala ešte niekoľko sekúnd bez pohybu, ale potom zažmurkala, celé jej telo sa otriaslo, hlava na dlhom krku sa zdvihla a hľadela priamo do široko roztvorenej tlamy iného draka. Hoci ešte omámená kúzlami , bola si veľmi jasne vedomá toho, že vedľa seba má hniezdo plné vajec a oproti nej je nepriateľ, ktorý ju chce o ne pripraviť. Všetci draci veľmi starostlivo chránia svoje územie , ale hniezdiace dračice sú doslova paranoidné. Počas hniezdenia dovolia vstúpiť na svoje územie len strážcom, ktorí ich kŕmia. Strážcovia si to v tom momente uvedomili, ale už bolo neskoro. Dračica sa neuveriteľne rýchle, na také obrovské telo , postavila a vychrlila celú sériu dlhých belasých plameňov. Dračice zarevali a vrhli sa na seba. Teraz už žiadny zo strážcov a ani z ministerských pracovníkov nemal šancu nejako úspešne zasiahnuť. Zelená dračica nadskočila a mávla krídlami, aby sa vyhla plameňom. Jej vlastné plamene lízali pôdu. Strážcovia sa vrhali na všetky strany, tisli sa k ohrade a tí, ktorí ešte držali reťaze sa rozkotúľali do strán ako kuželky.

„Pozor!“ vrieskal Bagman z plného hrdla, ale to už stáli takmer všetci dospelí čarodejníci v hľadisku s prútikmi v ruke. Niektorí sa snažili posilniť štíty okolo arény, viacerí ministerskí úradníci bežali pomôcť strážcom, ale bojujúce  dračice si ich nevšímali. Stačilo niekoľko mávnutí veľkých blanitých krídiel a obe sa za ohlušujúceho revu vzniesli nad arénou.  Ohlušujúci pleskot blanitých krídiel rozrážajúcich vzduch tesne nad hľadiskom a nízko nalietavajúci draci dokázal vydesiť aj tých najodvážnejších divákov. Väčšina študentov sa teraz krčila tesne pri podlahe a tí menší liezli v hrôze pod drevené lavičky, aby unikli pozornosti rozzúrených šeliem. Oblohu križovali obrovské jazyky plameňov, ale obe dračice sa im zatiaľ majstrovsky vyhýbali . Aréna a diváci v hľadisku takú možnosť žiaľ nemali. Keď prvý zablúdený belasý plameň zasiahol drevenú konštrukciu, takmer nikto tomu nevenoval žiadnu pozornosť. Pohľady tých odvážnejších boli uprené dohora, kde sa odohrával vzrušujúci boj. Dokonca aj prváci, ktorí boli zalezení pod lavičkami chvíľkami vystrkovali hlavy , po očku sledovali dianie nad ich hlavami a vydesene pišťali, pretože  boj sa  teraz sa odohrával presne nad ich hlavami. Študenti troch škôl sa krčili medzi drevenými lavicami  s  hlavami vyvrátenými hore a s obavami pozorovali prúdy ohňa križujúce oblohu.  Potom jedna z tenkých  ohnivých  kopijí zasiahla najvyšší stupeň hľadiska. Drevená konštrukcia  okamžite vzplanula. Ozvali sa výkriky strachu a tí, ktorí boli k ohňu najbližšie sa vrhli do akcie. Ďalšie zablúdené plamene zasiahli hľadisko a oheň sa rýchle šíril.

„Aquamenti!“ dospelí čarodejníci a študenti starších ročníkov hasili požiare, ktoré zachvacovali hľadisko po každom zásahu , ale mnohí obrátili svoje prútiky proti  bojujúcim dravcom.

„Stupifacio! Dormio! Gelo! Segrego! Stringo!“ Svetelné lúče všetkých možných farieb  sprevádzajúce množstvo kliatob udreli do prelietavajúcich dračíc a aj keď im nijako neublížili, prinútili ich vzdialiť sa od arény. Hlavne študenti Durmstrangu boli veľmi kreatívni vo vrhaní kliatob a tak  rozdiely vo vzdelávaní na oboch školách boli stále vypuklejšie.

  Aj Harry a Hermiona odhodlane vrhali jednu kliatbu za druhou na prelietavajúce bojovníčky snažiac sa zahnať ich čo najďalej napriek tomu, že každá z nich neškodne  odskočila od hrubého panciera. Keď sa vzdušný boj konečne presunul kúsok bokom, Hermiona sa obzrela a oči jej takmer vyliezli z jamiek. Napriek mnohým prúdom vody horela drevená konštrukcia hľadiska tak rýchle, ako toaletný papier . Agresívny dračí oheň ju pohlcoval rýchlosťou cunami. Medzi divákmi okamžite vypukla panika. Hukot ohňa, vydesený vreskot detí, ktoré sa snažili uniknúť pred plameňmi a kúdoly dymu, ktoré to všetko čiastočne zahaľovali, vytvárali skreslenú karikatúru inferna. Odrazu akoby všetci zabudli na spolupatričnosť, výchovu , ba dokonca ľudskosť. Každý sa snažil uniknúť pred plameňmi , mnohí sa bezohľadne predierali cez telá tých, ktorí im stáli v ceste. Nárek zranených detí unikajúcich pred plameňmi, praskanie lámajúcej sa konštrukcie, to všetko sa postupne vynáralo z obrovských kúdolov dymu. Hermiona sa chcela vrhnúť do najhustejšieho chumľu , ale Harry ju veľmi rozhodne zdrapol za ruku a nevšímajúc si jej protesty, vliekol ju popri rozpadávajúcom sa zábradlí medzi balvany na okraji arény.

„Tadiaľto!“ kričal a strhol ju za sebou. Hermiona podvedome chmatla jedno z mladších detí, okolo ktorých sa predierali. Ich postup sa odrazu výrazne spomalil. Harry  bežiaci na čele sa zamračil a pritiahol silnejšie stisk na jej ruke, ale nespomalil a takmer bezohľadne ju vliekol za sebou. Len niekoľko metrov pred nimi bolo voľné priestranstvo, kde by im už nehrozilo ušliapanie.

  Hermiona bežala prepletajúc sa medzi kameňmi po úzkej cestičke za Harrym a namáhavo dýchala v kúdoloch dymu, ktoré vietor niesol od arény Vybehli spomedzi kameňov na voľné priestranstvo a Harry podvedome zahol trochu bokom, aby nestáli v ceste. Po niekoľkých krokoch sa  zvalil sa do trávy v úpätí kamenného svahu ťahajúc ju za sebou. Kašeľ, ktorý sa za ním už chvíľku ozýval, znel čudne viachlasne a tak , keď sa teraz pozrel pred  seba nebol prekvapený počtom osôb váľajúcich sa v suchej tráve.

 „Zdalo sa mi, že si cestou dáko pribrala na váhe,“ uškrnul sa žmurkajúc na dievča a so zvrašteným obočím si ich prezeral. „Jeden Chrabromil, dvaja Bystrohlavčania a jeden Slizolin,“ pokýval uznanlivo hlavou. „Pekný úlovok.“

„Nemohla som ich tam nechať,“ zašomrala Hermiona, keď sa jej konečne podarilo nadýchnuť. Dym, ktorého sa nadýchala ju ešte stále dráždil v hrudi a len s obtiažami zadržiavala kŕčovitý kašeľ.

„Nič ti nevyčítam,“ pokrčil plecami, pozrel k cestičke medzi skalami a zvažoval, či by sa nemal vrátiť nazad k aréne a vytiahnuť tadiaľ ešte niekoľko detí. Ale muž, ktorý sa odtiaľ o niekoľko sekúnd vynoril, účinne zablokoval nápad rodiaci sa v jeho hlave. „Nebolo by rozumné, blokovať jednu z možných únikových ciest,“ povedal a keď sa Harmiona ktorá prehliadala deti na neho prekvapene pozrela, len pokrčil ramenami.

„Mimo toho, že sa nadýchali dymu, sú v poriadku,“ povedala po chvíľke a zastrčila prútik do puzdra na predlaktí. „Ale ty, ty sa mi nejako nevidíš,“ mykla hravo obočím a pomaly sa k nemu blížila.  „Kto si? Ty nie si Harry Potter, ktorého som  poznala! Ty si niekto iný! Harry, ktorého poznám, by sa bezhlavo vrhol na pomoc ostatným študentom nehľadiac na nebezpečenstvo. A ty nie, ty ma vlečieš preč a neobzeráš sa. Kto si?“ Harry pokrútil hlavou , zachechtal a chytil  ju za ruku, ktorou do neho štuchala. .

„Ten dym ti musel zatemniť mozog, Hermiona. To som ja, tvoj najlepší priateľ a manžel. Samozrejme, že som sa zmenil. Vyrástol som , oženil som sa a nemôžem si dovoliť konať bezhlavo, pretože som teraz hlava rodiny. A hlava rodiny nemôže konať bezhlavo. To  by bolo hotové nešťastie,“ doložil so smiechom. „Okrem toho, bolo tam dosť dospelých, ktorí sa môžu o záchranu ostatných študentov postarať oveľa lepšie,  keď sa  im nebudeme pliesť  pomedzi nohy,“ vyhlásil a viedol ju najkratšou cestou k  stanu, v ktorom čakali šampióni. Ale neprešli ani desať krokov, keď obrovský výbuch prichádzajúci z hradu otriasol pôdou a zhodil ich všetkých z nôh.

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

výbuch???

(soraki, 22. 2. 2011 15:44)

jaký výbuch, cos nám to zase připravila za překvápko? Merlináčku, moc se těším na pokračování...
A tedy, organizace selhala se vším všudy, taková ostuda!!! Snad brzy vyjde ten článek o Brumlovi a budeme mít pokoj :-D
díky

ou

(Lily, 20. 2. 2011 19:03)

teda myslím že jediný co mi přišlo na mysl je "ty vole". Omlouvám, se že jsem sprostá..

No páni

(Trili, 19. 2. 2011 14:26)

To bylo super čtení :-) jen ten ukouslý závěr :-(
už se těším na pokračování :-)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA