2.Hráč
2. Hráč
Albus Brian Dumbledore sedel rozložený v pohodlnom kresle , v ruke pomaly otáčal pohár z hrubého brúseného skla naplnený poctivou dávkou ohnivého nápoja a blahosklonne, s takmer láskavým úsmevom hľadel na členov rodiny , ktorí sedeli okolo stola. Všetci vzhliadali k nemu s úctou a s napätím hltali každé jeho slovo. Jeho hruď sa tak ako vždy nadmula horúcim sebauspokojením, ktoré poslalo pálivú vlnu dolu jeho chrbticou až do špičiek prstov na nohe. ,Je to takmer lepšie než orgazmus´, napadlo ho už po tisíci krát a po perách mu preletel spokojný úsmev.
„Slečna Grangerová,“ začal s úsmevom a v krátkom zamyslení našpúlil pery, „je naozaj mimoriadna čarodejnica,“ pokračoval s pohľadom upreným do diaľky. „Pozornosť upútala už pri narodení,“ prikývol kvitujúc prekvapené vzhľady poslucháčov. „Vzdúvanie mágie bolo ochromujúce a zalarmovalo každého čarodejníka v Británii a možno aj vo svete. Voldemort,“ pokračoval nevšímajúc si otrasy, ktoré prebehli jeho poslucháčmi, „okamžite rozposlal svojich poskokov hľadať príčinu tohto javu a priniesť mu čokoľvek, čo ho spôsobilo. Našťastie sme boli rýchlejší,“ dodal a samoľúbo sa uškrnul , „ a podarilo sa nám zmocniť sa dieťaťa s rodičmi skôr, než sa k nim dostali. Dieťa neustále, pri každom podnete produkovalo vlny náhodnej mágie a preto sme jej mágiu museli násilne obmedziť.“ Okolo stola sa ozvalo syčanie a stony, niektorí chlapci sa škľabili nevôľou. Hermiona sa pri počúvaní týchto slov prudko prikrčila, akoby ju niekto udrel. „Bolo to pre jej dobro,“ pokračoval Dumbledore rozvážne, „ ale priznám sa, v tom čase nám nenapadlo bližšie preskúmať jej pôvod. A keď sa odohrali tie neblahé udalosti v Godrikovom údolí, na všetok ten rozruch sme pozabudli. Spomenul som si na ňu až keď sa priblížilo zasielanie listov pre prvákov a jej meno sa objavilo v zozname. Okamžite ma napadlo, že by mohla byť výborným pomocníkom pre Harryho a tak som jej nástup do školy o rok odložil.“
„Prečo vás napadlo, že Harry bude potrebovať pomocníkov?“ nechápavo štekol Fred a nedôverčivým pohľadom si Dumbledora premeriaval. Profesor si chlapcov skúmavo premeriaval a nakoniec prikývnuc svojim myšlienkam pokračoval.
„Pretože Voldemort nezomrel a Harry sa s ním bude musieť v budúcnosti znova stretnúť. Iste všetci uznáte, že taký magicky silný pomocník, ako slečna Grangerová, sa mu bude hodiť.“
V kuchyni zavládlo vydesené ticho. Všetci sa na neho pozerali s doširoka roztvorenými očami a poklesnutými sánkami. Hermiona bolestivo privrela oči a jej ruky sa inštinktívne zovreli do pästí. Keby bola teraz v kuchyni, pravdepodobne Dumbledora fyzicky napadne. Pani Weasleyová sa po niekoľkých sekundách zamračila a s očí jej vyšľahol prvý záblesk hnevu.
„Profesor,“ zasyčala , „Ronald je tiež súčasťou vášho plánu? Preto ste ma pred tromi rokmi požiadali, aby som zariadila ich stretnutie? Preto sa mal s ním skamarátiť?“ Jej tvár, uši a krk začala zalievať červeň a Dumbledore sa pri tom pohľade pobavene uškrnul.
„Áno, Ronald je výborný kamarát pre Harryho. Prináša do ich vzťahu dostatok rozptýlenia a bezstarostnosti, ktoré Harry potrebuje, aby si užil detstvo pokiaľ môže,“ doložil cynicky a rozosmial sa.
„Užiť si detstvo?“ zvreskla pani Weasleyová tak prenikavo, až sa Bill sediaci vedľa nej prikrčil s bolestivou grimasou v tvári a okamžite posunul stoličku o kus ďalej od matky, ktorá teraz stála ruky zaklesnuté v bokoch a pohľadom prebodávala Dumbledora. „Rok čo rok im hrozí smrteľné nebezpečenstvo a že sú živí je dielom šťastnej náhody a nie vašim! Na tom sme sa nedohodli!“ revala ďalej, ale Dumbledore na ňu hľadel s ľahkým úsmevom na perách a čakal až sa upokojí. Keď videl, že sa znovu nadychuje, aby pokračovala vo výčitkách, znevažujúco mávol rukou .
„Všetko čo doteraz prežili bolo nutné,“ odsekol kruto a jeho modré oči boli odrazu ako dva kúsky ľadu. „ Okrem toho nepočujem sťažnosť na druhú časť našej dohody.“
„Druhú časť?“ zvolal George mykajúc hlavou tak prudko, až mu zapraskalo v stavcoch. „O čom je druhá časť?“ spýtal sa zvedavo . Chlapci sediaci okolo stola so záujmom pozreli na matku, ale tá len zafučala, pevne zovrela pery a zamračená, ako búrkový oblak , klesla do stoličky.
„To je o Ginny,“ zamiešal sa pán Weasley a nesúhlasne pokrútil hlavou nad hnevlivým výbuchom manželky. „Ja si myslím, že ona a Harry budú o pár rokov tvoriť veľmi pekný pár a naša rodina tým môže len získať,“ doložil sa spokojným úškľabkom, keď sa obracal k Billovi. „Tak vidíš, nie si v tom sám. Si už dostatočne starý na to, aby si vedel oceniť čarodejnicu, ktorú ti ponúkame. Magicky veľmi mocná, bohatá, posledný potomok starých, čistokrvných rodín. Sláva, bohatstvo, prestíž nie len pre teba, ale pre nás všetkých. To nám prinesú obaja, Harry aj Hermiona.“
„Ak sa toho dožijú,“ odfrkol sarkasticky Bill , „jej magické schopnosti sú obmedzené,“ pohľad, ktorý sa zavŕtal do Dumbledorových očí sálal hnevom.
„Nie, nie celkom,“ nesúhlasne pokrútil hlavou Dumbledore a hľadiac s pokojom späť. Bill s otázkou v očiach zdvihol obočie. „Počas letných prázdnin po prvom roku boli jej bloky z väčšej časti zrušené,“ pokrčil plecami, „ale pravda je, že ona je viac ohrozená než Harry, toho chráni obeť jeho matky a práve preto nemôžeme čakať. Viazanie musí byť uskutočnené v deň jej narodenín. „Ako ju k tomu chcete donútiť?“ uškrnul sa Charlie . „Bude sa brániť.“
„Práve preto jej o tom nič nepovieme,“ Dumbledorov tvrdý pohľad sa zastavil na tvárach dvojčiat, „elixír a pár vhodne umiestnených dočasných kúziel nám zaistí jej poslušnosť a po ukončení viazania si na to bude spomínať len ako na niečo, čo sa jej snívalo. Bill, ako jej zákonný manžel vyzdvihne všetky závete a až keď budeme vedieť, aké sú v nich podmienky, budeme jednať ďalej.“
V tomto bode prestala Hermiona počúvať. Šok, ktorý ochromil jej myseľ aj telo odrazu povolil a ona sa začala neovládateľne triasť. Hlavou sa jej ako tornádo prehnali stovky myšlienok, ktoré nestihla ani zachytiť, ani spracovať a tak len vytriešťala oči do tmy pred sebou , zatínala päste takou silou, až jej dlane krvácali a hrýzla si pery, aby nevykríkla všetko to sklamanie, ktoré práve teraz cítila. A keď už myslela, že ju rozporuplné pocity roztrhajú na kusy, pocítila na pravom pleci známu záťaž a dotyk cudzej mysle. Ako zázrakom sa ničivý vír myšlienok rozpadol a všetko znovu začalo zapadať na svoje miesto.
,Cora, tvoje myšlienky rúcajú brány dimenzií, bolesť, ktorú cítiš ochromuje . Čo sa stalo?´
„Remy!“ vydýchla Hermiona, privrela viečka a siahla rukou na šupinaté telo, ktoré sa jej ovíjalo okolo trupu. „Nerozumiem! Prečo?“ zastonala a spod viečok sa po bledých lícach konečne rozliali prvé slzy .
,Ukáž mi!´ Dlhý, hadovitý krk sa ohol do oblúka a hranatá čeľusť, plná ako žiletka ostrých zubov , sa zľahka zaborila do huňatej hrivy. Hermiona si uľahčene povzdychla a pod tlakom upokojujúcich vĺn uvoľnila kŕč, ktorý ešte stále zvieral jej myseľ. V tom okamžiku ju obalila mdlá, modrastá žiara. Pomaly , takmer letargicky zdvihla ruku , spod privretých viečok pozorovala, ako jej spod nechtov odletujú malé fialové iskričky a vpustila Remy do spomienok na rozhovor, ktorý si práve vypočula . Znovu si prehrávala každé slovo, ale teraz, oslobodená od zvieravých pocitov, chladnokrvne analyzovala vzniknutú situáciu. ,Odpad,´ ofrkla si Remy a z Hermioninej kučeravej hrivy s povážlivo zadymilo.
„Čo myslíš?“
,Čistá krv, špinavá krv,´ pohŕdavo vrčala Remy. ,Je to hlúpe , neproduktívne a zámerná selekcia oslabuje chov.´
„To nie je to podstatné!“ odvrkla Hermiona a líca jej polial rumenec. „Ako ma mohli takto prezradiť! Dumbledore, všetci Weasleyovci! Ja som im verila!“ len z posledných síl, pritláčajúc si ruky na ústa zabránila sama sebe z kriku.
,Ako?´ irónia sa z Remynho tónu dala lúpať murárskou lyžicou. ,Ľahko! Nikto z nich ti nezložil sľub vernosti, nikto z nich ti nič nesľúbil. Každý z nich koná vo svoj prospech a to je celkom normálne.´
Hermiona sklonila hlavu , hlboko sa zamyslela a podvedome vzpriamila chrbát, aby uniesla váhu dračice, ktorá jej sedela na pleci. Malé nohy zakončené ostrými pazúrmi trochu uvoľnili stisnutie a dlhý chvost s trojhranným bodcom na konci sa pevnejšie ovinul okolo štíhleho drieku . Hlava, z ktorej trčali na všetky strany zlaté bodliny sa teraz kývala na dlhom krku a skúmavo si ju prezerala.
„Potrebujem hovoriť s rodičmi, ale môj prútik zostal v izbe,“ zdvihla hlavu a pozrela priamo do obrovských zlatých očí preťatých úzkou , čiernou štrbinou zreničky, „vezmeš ma tam?“ Dlhý krk sa zavlnil a hratá hlava sa priblížila až tesne k bledej tvári. Z pootvorenej papule vystrelil tenký rozoklaný jazyk a nežne sa dotkol bielych cestičiek, ktoré na lícach zanechali usychajúce slzy.
,Vezmem ťa kde len chceš, mláďa,´ odpovedala Remy a tesnejšie sa pritisla k pružnému telu dievčaťa.
„Niekedy v budúcnosti pôjdem kam ma povedieš, ale teraz stačí obývacia izba v dome mojich rodičov,“ povzdychla si Hermiona privierajúc viečka. Zo skúsenosti vedela, čo dokáže urobiť s vnímaním okolitej reality Remyn prenos. Znovu pocítila chvejivé dotyky jej jazyka na líci a potom ju na milióntinu sekundy obostrela nepreniknuteľná tma. Vzápätí jej za stisnutými viečkami vybuchla supernova.
,Sme na mieste,´ pobavený hlas dračice sa len ťažko predieral cez omámené ľudské zmysly a tak jej chvíľku trvalo, než sa cez závoj farieb, ktoré jej plávali pred očami , pokúsila otvoriť oči.
„Naozaj neviem, či si na toto niekedy zvyknem.“ Hermiona sa skučiac zvalila na pohovku nedbajúc na Remy omotanú okolo nej. Dračica varovne zasyčala. „Ach! Odpusť,“ zastonalo dievča a rozhodilo ruky chytajúc sa drevených operadiel. Pohovka sa pod ich váhou posunula, tmou sa rozľahlo ostré zaškrípanie , na poschodí sa prudko otvorili dvere rodičovskej spálne a obývaciu izbu zalialo jasné svetlo.
„Hermiona?“ pán Granger stál pri drevenom zábradlí a prekvapene žmurkajúc hľadel na svoju jedinú dcéru .
„Hermiona?“ zo spálne sa ozval výkrik a pani Grangerová oblečená len v nočnej košeli vybehla z dverí s vydeseným výrazom v tvári. „Čo sa stalo?“ Jej manžel len neurčito stisol plecia a ukázal dolu. Pani Grangerovej stačil jediný pohľad na dcéru sklesnutú v pohovke. Bez slova odtlačila manžela a hnala sa dolu vlečúc ho za sebou.
O dve hodiny neskôr sedela Hermiona v matkinom objatí, po lícach jej tiekli slzy a pán Granger prechádzal po úzkom priestore pred knižnicou, ako lev v klietke.
„Šmukel,“ pani Grengerová zvraštila nos v grimase odporu, „ aké nechutné slovo,“ otriasla sa a pevnejšie objala dcérine ramená. Remy , ktorá sa pri príchode Hermioniných rodičov zneviditeľnila, sedela na televízore a sledovala scénu prebiehajúcu pred ňou s obrovským zaujatím.
„Humusáčka sa ti páči viac?“ Hermiona zdvihla hlavu a pozrela matke do tváre. „Takýmito výrazmi ma s obľubou v škole častujú niektorí spolužiaci, ktorí si myslia, že čistota pokrvnej línie je to najdôležitejšie na svete.“ Pani Grangerová sa zhnusene zamračila a pán Granger sa odrazu zastavil. Obrátil sa k Hermione a hľadel na ňu spod zvrašteného obočia prenikavými, svetlo hnedými očami. Sústredene si hrýzol vnútrajšok pery , oči sa mu zúžili do úzkych štrbín a na čeľusti mu navreli hrče svalov.
„Z toho, čo si nám povedala,“ Hermiona zdvihla hlavu stierajúc si dlaňami mokré líca, „vyplýva, že my, tí ktorí sme bez mágie, sme v podstate voči čarodejníkov takmer bezmocní.“ Hermiona sa strhla a zúrivo nesúhlasne pokrútila hlavou.
„Nie! Čarodejnícke zákony to zakazujú...,“ jej hlas postupne odumrel a na tvári sa objavil výraz zúfalstva. Pán Granger sa ironicky zaškľabil a povzdychol si.
„Zákony samé o sebe nás neochránia. Ak ich Dumbledore chce porušiť, nemáme žiadne prostriedky, ako mu v tom zabrániť.“ Hermionine plecia poklesli. Privrela oči a spod viečok sa valili ďalšie potoky sĺz. Popotiahla nosom a vzlykajúc zaštikútala. Pani Grangerová sama so slzami v očiach pokrútila hlavou, vstala, prešla ku skrinke pod televízorom, vytiahla veľký box s papierovými vreckovkami a položila ho Hermione na kolená.
„A čo ministerstvo? Nemohli by sme povedať niekomu...,“ obrátila sa k manželovi, ale ten len odmietavo pokrútil hlavou.
„Pán Weasley pracuje na ministerstve a profesor Dumbledore je hlavou Wiezengamotu,“ hlesla Hermiona, vysmrkala sa a zničene sa oprela do pohovky. „Obaja sú mocní čarodejníci a ovládajú čarodejnícke zákony .“
„A pre akýkoľvek zo svojich činov nájdu v nich ospravedlnenie, alebo dôvod, pre ktoré museli byť urobené,“ doplnila pani Grangerová a sklonila hlavu.
Pán Granger sa ešte hlbšie zamračil, ešte pevnejšie stisol čeľusť a ruky sa mu samovoľne zovreli do pästí. ,Keby som mal teraz pred sebou Dumbledora, roztrhal by som ho na kusy holými rukami,´ myslel si v opare zúrivej bezmocnosti , ale okamžite sa sardonicky uchechtol pri predstave čarodejníka sediaceho oproti nemu., Nie, keby som ho mal pred sebou, pravdepodobne by som poslušne ako idiot prikyvoval všetkému, čo by povedal. A stačilo by mu len zamávať čarodejníckym prútikom...,´ tá myšlienka ho takmer omráčila a pocit bezmocnosti mu trhal hruď na molekuly.
,Prečo sa teda neporadíš s nejakým iným čarodejníkom?´ spýtala sa Remy a vlniac krkom ťahala hlavu bližšie k Hermione.
„Žiadneho dôveryhodného dospelého čarodejníka, ktorý sa vyzná v zákonoch a starých zvykoch čistokrvných čarodejníkov a ktorý by ma okamžite nezradil Dumbledorovi, nepoznám,“ zaskučala medzi vzlykmi Hermiona a pozrela na Remy.
,A čo ten Harryho krstný otec? Zachránila si mu život, má u teba jeden životný dlh. Je čistokrvný čarodejník, pozná ich zvyky a určite sa vyzná v zákonoch. Ak sa nemýlim, kedysi , než sa stal zločincom, bol auror,´ Remy znížila hlavu a snažila sa pozrieť Hermione priamo do očí. Čierne priečne zreničky zlatých očí sa mierne rozšírili, keď dievča prudko myklo hlavou hore.
„Ale to je výborný nápad, Remy!“ zvolala a tvár sa jej rozžiarila nádejou.
„Remy? Kto je Remy?“ nechápavo vyvaľovala oči pani Grangerová a ustarane hľadela na dcéru.
„S kým sa to rozprávaš? Je tu okrem teba ešte niekto?“ obočie pána Grangera sa takmer spojilo do jednej čiary, keď sledoval dcérin uprený pohľad, ktorý mieril k televízii. Bolo jasné, že sa pozerá na niečo, čo on nevidí. Hermiona sa v ostrom tóne jeho hlasu strhla, prekvapene zažmurkala a potom jej líca zalial rumenec.
„Prepáč,“ povedala skrúšene, sklonila hlavu na bok k pravému plecu a prosebne pozrela do zlatých očí. Dračica sekundu váhala, ale potom zľahka prikývla v nasledujúcej sekunde pani Grangerová prenikavo vydesene zvýskla.
„Aííííí! Pre Boha! Čo to je?!“ napnutým ukazovákom mierila priamo medzi obrovské zlaté kruhy, ktoré sa jej vznášali priamo pred tvárou. Pán Granger nahlas zalapal po dychu a potom si len s mierne poklesnutou sánkou a očami ako taniere prezeral svojho prvého živého a celkom skutočného draka.
Komentáře
Přehled komentářů
chvíli jsem tu nebyla a hned tu jsou další 2 super kapitoly :-) moc se mi to líbí :-)
:-)
(Tria, 3. 5. 2010 23:09)
Takze si sa pustila do dalsej poviedky :-)
Ja sa ale musim najprv vratit k predchadzajucej...ale mozno sa mi to podari :-)
Sirael...len pis pis
supér..
(Lily, 3. 5. 2010 11:38)
Téda hurá, ty jsi opravdu přidala.. :) To se mi moc líbí, i když mě trochu zaskočila Remy.. že tomu všemu Hermiona najednou z ničeho nic porozumněla.. ale tak doufám, že to někde vysvětlíš... Navíc jak mohla Remy znát, pokud jí Brumla zablokoval magii, hm?? Trochu jsem zmatená.. ale i tak.. hrozně se mi to líbí a chce se mi z Brumbála blejt.. a paní a pan Weasleyovi nejsou o nic lepší.. doufám, že aspoň všichni jejich kluci nebudou tak naprosto hnusní.. mám je totiž celkem ráda.. a jsi pašák že jsi si vzpomněla na Siria.. úplně mi vypadl z hlavy, že ještě žije.. a co Harry, hodláš mu to prozradit co slyšela Hermi.. koneckonců.. chtějí ho obětovat stejně jako ji.. měl by to asi vědět i když jestli hodláš dodržet jeho charakter, kdoví co by provedl, je trochu impulzivní a naivní.. komu by víc věřil, Hermi nebo Brumlovi???
Jsem z tvé povídky unešená je fakt super.. DÍKY
jupíííí - tančí oslavný tanec
(soraki, 2. 5. 2010 19:31)
další kapitola a jaká úžasná :-D
těším se na další a že to nebude samá krvavá lázeň je jen dobře - stačí intriky :-D
těším se na další
úžasné kapitoly
(Trili, 6. 5. 2010 8:31)