Jdi na obsah Jdi na menu
 


29. Prvá cesta

28. 1. 2011

29. Prvá cesta

 

  V nasledujúcich dňoch sa ukázalo, že Síriusova obava bola opodstatnená. Karkarov celkom rozhodne odmietol pustiť Viktora z hradu. Hermiona sa len uškrnula a odmietavo pokrútila hlavou a Harry sa k nim proste pripojil.

„Zatiaľ nevidím dôvod,“ krútila hlavou Hermiona a sústredene hľadela Síriusovi do tváre. Bol zvalený v kresle a ťažko vzdychal.

„Ach! Zúčastnila si sa takmer všetkých jeho dobrodružstiev, nemusím ti pripomínať, že máte z pekla šťastie, že ste to obaja prežili!“ 

„V poriadku,“ prikývla súhlasne a Sírius sa v nádeji posadil rovnejšie, „bolo to nebezpečné, ale je to za nami. Teraz je našou povinnosťou podržať Viktora. Sme rodina, nie sme?“

„Áááá!“ zavyl Sírius frustrovane a zosunul sa dolu do kresla. „To je neskutočné! Si tvrdohlavá ako mulica!“ Hermiona sa ticho zasmiala, prešla tých pár krokov, ktoré ich delili a zviezla sa mu do lona objímuc ho pevne okolo krku.

„No tak, nemusíš sa o nás báť,“ šepkala mu do ucha upokojujúco hladiac dlhé, hodvábne vlasy zúfalého muža. Sírius ju okamžite pevne omotal rukami a pritisol si ju k telu. Položil si hlavu na jej rameno a hlboko vdychoval sladkú vôňu jej tela.

„Chýbaš mi,“ zašepkal po chvíli, „žiadna iná činnosť nedokáže nahradiť čas strávený s tebou,“ šepkal a kládol malé bozky na citlivú kožu hrdla. „Zostaň dnes so mnou,“ prosil takmer nečujne vlečúc pery cez jej čeľusť. Zľahka sa odtiahla a pozrela na neho. V sivých očiach muža bol bolo toľko smútku, že nedokázala odmietnuť. „Dobre,“ prikývla, „ ale nemysli si, že ma prehovoríš,“ zašomrala skôr, ako jej veľmi účinne na dlhý čas zavrel ústa svojimi perami.

„Prečo si zase nejedla? Nemôžeš sústavne preskakovať jedlá a byť zdravá,“ Harry stál nad Hermionou a vyčítavo sa na ňu pozeral.

„Raňajkovala som so Síriusom,“ odpovedala neprítomne ukladajúc učebnice na dosku lavice a ponorila hlavu do tašky.

„Bola si s ním až do rána?“ žiarlivosť v jeho hlase bola zrejmá. Žuchol na sedadlo vedľa nej, oprel sa o stoličku a zamračene si ju premeriaval.

„Áno, museli sme si vyjasniť niekoľko zásadných vecí, tak to trvalo trochu dlhšie,“ pokrčila plecami a položila medzi nich väčšiu fľašku atramentu tak, aby ju mohli bez námahy používať obaja.  

„Čo také?“ zavrčal sledujúc každý pohyb jej tváre  a vôbec sa nenamáhal  pripraviť si vlastné pomôcky na hodinu.  Hermiona sa trochu zamračila a konečne sa na neho pozorne pozrela. Výraz na Harryho tvári ju zalarmoval. Zhlboka sa nadýchla a než odpovedala,  napočítala v duchu do desať.

„Nuž, najdôležitejšou otázkou bola jeho túžba ťahať nás všetkých zo školy a najať pre nás domácich učiteľov.“

„Vážne?“ spýtal sa a tvár sa mu rozžiarila. „Ale to je vynikajúci nápad, dúfam, že si to schválila všetkými desiatimi. Ja som rozhodne za!“  zvolal tak nadšene, až sa trochu odtiahla a výraz tváre jej stuhol.

„Naozaj? O čo Viktor? Toho tu necháme samého?“

„Čo Viktor?“  Harry našpúlil pery a zamračil sa. „Je dospelý, vie sa o seba postarať,“ zavrčal a konečne siahol do tašky. Hermiona zostala ticho sedieť po jeho boku a neveriacky krútila hlavou. 

„Myslela som, že ste priatelia.“ Povedala po niekoľkých sekundách nemého otvárania a zatvárania úst.

„Okrem toho , teraz je súčasťou našej rodiny a ja ho tu nenechám samého, medzi cudzími ľuďmi, s neznámym nebezpečenstvom pred sebou. Bude potrebovať našu pomoc. To je , čo rodina sebe navzájom!“ syčala zúrivo a zvyšok hodiny sa odmietla na neho čo i len pozrieť.

  Pri obede sedeli Harry s Viktorom vedľa nej ,  predháňali sa v pozornostiach a žiarlivo  na seba zazerali kedykoľvek venovala akúkoľvek časť svojej pozornosti tomu druhému. To ju tak nahnevalo, že v polovičke obeda vyskočila a s vybehla zo siene skôr, než ju stihli nasledovať. Chvíľku sa túlala po prázdnych chodbách a potom zamierila na siedme poschodie. Rýchle prešla tri krát popri stene a keď sa objavili jednoduché drevené dvere vošla a zapečatila ich za sebou. Za dverami bola jej vlastná izba v rodičovskom dome . Zamračená ako búrkové mračno prešla k posteli a zvalila sa dolu tvárou na tmavo modrý prehoz. Chvíľku ležala bez pohybu , potom sa otočila na chrbát a s obočím stiahnutým do jednej línie a zubami zahryznutými do spodnej pery,  premýšľala. Zo zamyslenia ju vyrušilo jemné zašušťanie. Obrátila hlavu a videla Remy sediacu na operadle ťažkého kresla, ktoré stálo pri konferenčnom stolíku. Skladala krídla a zvedavo si ju premeriavala veľkými zlatými očami.

,Problémy?´ spýtala sa a Hermiona s povzdychom prikývla.  

„Áno,“ prevalila sa na bok a oprela sa o lakeť, aby na dračicu lepšie videla. „Vedela som, že prídu , ale neviem, ako ich vyriešiť,“ povedala smutno a v očiach sa jej zaleskli slzy.

,Porozprávaj mi o nich,´ žiadala Remy, prestúpila na operadle kresla a pohodlnejšie sa ňom usalašila.

„Dobre,“ Hermiona prikývla a zahľadela sa jej priamo do očí. „Neviem vyriešiť problém s piatimi manželmi. Je to priam neskutočné!“ zvolala zúfalo. „Každý z nich je nádherný a sladký  a všetci tvrdia, že ma milujú.“

,Tak, kde je potom problém?´

„Problém je, že každý i nich vyžaduje  moju plnú pozornosť. Kumar neustále posiela žiadosti o moju prítomnosť pri oficiálnych podujatiach a potom ma odmieta pustiť späť do školy. Aksel žobroní, aby som s ním varila elixíry a išla aspoň na jednu z jeho obchodných plavieb, aby ma mohol zoznámiť so svojimi priateľmi a obchodnými partnermi. S Harrym a Viktorom plieskajú hormóny a zatiahnu ma vždy do najbližšieho tmavého kúta a ...,“ odmlčala sa mierne sčervenajúc , ale potom pohodila hlavou a mykla plecom, „a keby som ich nezastavila, mali by študenti Rokfortu sexuálnu výchovu názorne priamo na chodbách. Nieže by to potrebovali. Som presvedčená, že od mnohých z nich by som sa mohla toho veľa naučiť,“ zašomrala a potriasla hlavou. „A Sírius...,“ zdvihla hlavu a znovu pozrela zamračená priamo na Remy, „Sírius chce deti! Možno by jeho túžba nebola taká naliehavá, keby som mohla s ním stráviť viac času. Ale kde ho mám nabrať, kde vziať ten čas?  Trávim z každým z nich toľko času koľko môžem. Prišlo to tak ďaleko, že už nemám žiadny osobný čas, “ povedala smutne a znovu sa prevalila na chrbát.  „Sú to piati muži nároční na môj čas a ja som len jedna. Nemôžem byť na piatich miestach súčasne!“ zvolala zúfalo a zakryla si tvár rukami.

,Ehm!´ zaodŕhala ticho Remy a pomrvila sa. ,Vlastne môžeš,´ oznámila celkom pokojne a so záujmom hľadela na Hermionu, ktorá teraz ležala bez pohybu na lôžku stuhnutá a takmer bez dychu. Potom sa nahlas , syčivo nadýchla , posadila sa o sústredene si dračicu premeriavala.

„Čo tým chceš povedať? Ako môžem byť na piatich miestach odrazu?“

, Môžeš byť v tom istom čase na toľkých miestach na koľkých budeš chcieť,´ povedala dračica.

„Ako?“ takmer nečujne vydýchlo dievča, prehrablo si vlasy a skĺzlo na kolená pred kreslo. „Povedz mi, ako by to bolo možné,“ požiadala, natiahla ruku a pohladila drsnú, šupinatú kožu na dračej  hlavy, ktorá sa k nej sklonila.

,Pretože si drak,´ zavrnela Remy spokojne. ,Si drak a môžeš cestovať ako drak , čiže ako ja. V zlomku sekundy sa môžeš premiestniť na ktorékoľvek miesto v priestore a v čase.´ Hermiona hľadela na Remy bez jediného žmurknutia oka a v hlave jej ako tornádo vírilo milión myšlienok súčasne. Po chvíľke zmetene potriasla hlavou, aby zastavila ten bláznivý kolotoč  a zahryzla sa o pery.

„Počkaj! Zvraštila obočie a sústredene sa zamračila. „To je pekné, ale ako mi pomôže, že sa premiestnim rýchlejšie?“

,Nielen rýchlejšie,´ trpezlivo vysvetľovala Remy, ,dôležitý je čas. Vysvetlím ti to na príklade. V piatok večer po poslednej hodine , presne o 17,40 sa premiestniš k Síriusovi a stráviš s ním celý víkend. Do školy sa vrátiš v pondelok ráno 7.50. Tak, aby si pohodlne stihla začiatok vyučovania. Ale namiesto toho, aby si sa vrátila do školy sa v pondelok ráno o 7.50 premiestniš späť do piatkového večera, len o zlomok sekundy neskôr, než si sa odmiestnila a premiestniš sa ku Kumarovi. Stráviš s ním celý víkend a akciu zopakuješ toľko krát, koľko je potreba. Tak môžeš stráviť celý víkend súčasne so všetkými svojimi manželmi a ešte si môžeš dovoliť jednu cestu navyše len pre seba a stráviť víkend sama niekde na tropickej pláži, opaľovať sa a oddychovať.´ Remy sa odmlčala a Hermiona na ňu zízala v naprostom úžase so široko roztvorenými očami a poklesnutou sánkou. Po nekonečne dlhej minúte hlbokého ticha sa Remy pobavene zachichotala a štuchla hlavou do skameneného dievčaťa. , Zatvor ústa, vyzeráš smiešne,´ napomenula ju prísne a naplno sa rozosmiala. Hermiona zaklapla ovisnutú sánku a pretrela si dlaňami stuhnutú tvár. Potom s nádejou vzhliadla hore k smejúcej sa dračici.

„A to sa skutočne dá? Nerobíš si zo mňa srandu?“ spýtala sa a Remyn smiech okamžite stíchol. Sklonila hlavu a zahľadela sa do široko roztvorených očí, ktoré sa už začali podobať jej vlastným.

,Dá, samozrejme, že sa to dá. Je to pre náš druh celkom bežná vec.´

„Náš?“ tenké obočie dievčaťa vyletelo hore takmer až ku korienkom vlasov.

,Áno, náš! Môj, tvoj a ešte pár desiatok takých , ako som ja,´ dračica pokývala dlhým krkom a vypustila zo zubatej papule obláčik belasého dymu. Hermiona sa znovu zamračila.

„Ale...ja som človek, nie som drak. Vôbec sa na teba nepodobám,“ zarazila sa, keď si spomenula na ich rozhovor tesne po objavení sa pergamenov a podozrievavo si malú dračicu premerala. „Chceš mi tým naznačiť, že sa postupne premením na takého draka, ako si ty?“ spýtala sa a jej oči boli znovu ako taniere. Remy sa burácavo rozosmiala.

,Nie, naozaj nie,´ vydýchla, keď sa jej podarilo ovládnuť sa. ,Zostaneš človekom, ale budeš sa môcť premeniť na draka, keď budeš chcieť.´

„Natrvalo?“ Hermionin hlas bol tenký úzkosťou. Dračica sa znovu rozosmiala.

,Ach , mláďa,´ zastonala ticho a otrela sa zľahka o mäkkú kožu dievčenského líca, ,nie, nie natrvalo. Na tak dlho, ako budeš chcieť. U vás tomu hovoria ,animágus´. Hermiona sa trochu upokojila, ale ešte stále pozorovala Remy s nedôverou. , Tvojich manželov by celkom určite nepotešilo, keby si sa premenila na dračicu.´  Hermiona sa pri tej predstave  zlomyseľne uchechtla, ale vzápätí sa zarazila a jej obočie sa znovu zrazilo do jednej linky.

„Počkaj!“ zdvihla ruku a sústredene o niečom premýšľala. Potom sa pozrela na Remy a oči sa jej zúžili do úzkych štrbín. „Ak prežijem každý víkend najmenej šesť krát, budem mať kým dokončím školu najmenej päťdesiat rokov,“ vykvíkla a zdesene si zakryla ústa rukou. „Budem staršia, než Sírius!“   To už bolo na Remy skutočne priveľa. Znovu sa rozosmiala a smiala sa tak tvrdo, že takmer spadla z operadla kresla. Hermiona ju chvíľku prekvapene pozorovala a potom sa zamračila. „Neviem, čo je tu na smiech. To je náhodou veľmi vážna pripomienka a vyzerá to tak, že aj keď tvoj spôsob cestovania vyzerá nádejne, má svoje nedostatky.“

,Nie,´ Remy sa z námahou upokojila a dlhým fúknutím rozohnala oblaky dymu, ktorý vypustila pri nekontrolovateľnom záchvate smiechu. ,Nebudeš mať päťdesiat rokov. Alebo, možno budeš, ale nikto okrem teba o tom nebude vedieť. Budeš vyzerať presne tak, ako vo chvíli, keď dospeješ. V tvojom prípade vo chvíli, keď bude ukončená tvoja premena na draka. Bez ohľade na to v akej forme práve budeš. Môžeš vyzerať ako človek, môžeš byť drak, tá chvíľka je rozhodujúca pre celý tvoj ďalší život. Tak totiž budeš už vyzerať stále, po celý svoj život.´

„Takže pre mňa to znamená, že sa nemôžem premeniť na svoju dračiu formu skôr, než bude moja premena ukončená?“

,Nie,´ Remy rozhorčene potriasla hlavou, ,nezáleží na tom, v akej forme v tom okamžiku budeš! Podstata je v tom , že od toho okamžiku sa tvoj vzhľad už nebude meniť.´

„Ani keď budem stará?“ zvraštené obočie a spýtavý výraz v tvári dievčaťa dračicu znovu pobavili. „To bude vyzerať zvláštne,“ hovorila zadumane. „Čarodejníci sa môžu dožiť aj dvesto rokov. Vieš si predstaviť, že budem v dvoch stovkách vyzerať ako teraz? Nezmením sa ani pred smrťou?“

,Ach! Ale ty predsa nezomrieš!´ hlava na dlhom krku sa zamietavo potriasla. ,Náš druh je v podstate nesmrteľný,´ prehodila po chvíľke ticha a Hermiona znovu stuhla.

„Nesmrteľný? Ach! Ale to je dlho,“ šomrala klipkajúc viečkami. Potom sa jej oči znovu začali vydesene rozširovať. „Ale čo Harry a Kumar a ostaní? Oni zostarnú, zomrú a ja nie?“ brada sa jej začala triasť pri predstave starnúcich manželov a ich mŕtvych tiel ukladaných do hrobu, keď ona nad nimi stála stále mladá a krásna. „Ale...ale...to nie je správne,“ zašepkala a oči jej zaliali slzy, „my by sme mali zostarnúť spoločne. Ako sa budú cítiť, ak oni budú starnúť a ja nie?“ zdvihla uslzené oči k dračici a stretla sa s vážnym pohľadom zlatých očí.

,To bude záležať na nich,´ Remyn hlas bol pevný a nekompromisný. ,Môžu si vybrať. Každý z nich uzatvoril s tebou krvný zväzok a tak v ich žilách prúdi malá, ale nie nedôležitá čiastka dračej krvi. Existuje elixír, ktorý im pomôže spustiť takú istú premenu, ktorou prechádzaš práve teraz ty. Ak sa rozhodnú, že chcú s tebou zostať navždy, naučím ťa tento elixír uvariť a spustím ich premenu. Ak nie, môžu vedľa teba pokojne starnúť a po dlhom a pokojnom živote zomrieť v kruhu svojich detí, vnukov a pravnukov.´

„Elixír?“ Hermionine oči zasvietili vzrušením. „Aký elixír?“ Remy sa pobavene uchechtla.

,Dračí elixír. Je veľmi zložitý a jeho zložky sú veľmi ťažko dostupné. Na to, aby sme ho mohli uvariť ťa musím najskôr naučiť cestovať medzi priestorom a časom. Jednotlivé súčasti tohto elixíru sa nachádzajú vo veľmi odlišných časopriestorových kontinuách . Zozbierať ich bude náročné a dosť nebezpečné, ale dá sa to urobiť.´

„Dobre, ale čo naše deti? Budú mať tiež na výber? Bude v ich žilách kolovať dosť dračej krvi na premenu?“

,Samozrejme, všetci tvoji potomkovia budú mať na výber po mnoho, mnoho generácií, až kým sa dračia krv nezriedi natoľko, že to nebude viac možné. Ale každý z nich bude vyberať až potom, keď tomu bude rozumieť. Premena je dostatočne rýchla a dospelosť neublíži, skôr je výhodou. Aj u teba som chcela ešte pár rokov počkať, ale okolnosti ma prinútili urýchliť proces. Keď sa raz premena začne, nedá sa ničím zastaviť.´

„Stále hovoríš o premene,“ šomrala Hermiona. „ V čom vlastne spočíva? Budem vyzerať nejako inak než teraz?“

,Už vyzeráš inak a zmeny, ktoré sa ešte udejú sa ti určite budú páčiť,´ pobavene sa uchechtla Remy a priblížila sa k celkom blízko k tvári dievčaťa. ,Tvoja premena postúpila dostatočne ďaleko na to, aby som ťa mohla začať cvičiť premiestňovať sa najskôr medzi priestorovými a potom medzi časovými kontinuami. Si veľmi šikovná a verím, že to zvládneš rýchle a bez problémov. Som presvedčená, že to po čase oceníte všetci šiesti,´ zasmiala sa šibalsky a bez ďalších rečí vzala Hermionu na prvú cestu.

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ou

(Trili, 2. 2. 2011 13:33)

to by se mi také líbilo :-)
Kapitola jako vždycky skvělá :-)

jo

(Lily, 1. 2. 2011 9:54)

a mimochodem taky by se mi to líbilo vracet se v čase... rozhodně bych to využila a naučila se víc na tu včerejší zkoušku.. byl to hnus a já trnu jak to dopadne..:(

páni

(Lily, 1. 2. 2011 9:52)

to jsi vymyslela opravdu úchvatně hrozně se mi to líbí.. To je rozhodně zajímavé řešení a to s tím lektvarem vypadá taky dobře.. trochu mi to připomíná jinou tvojí povídku.. tedy ne s lektvarem ale s nesmrtelností.. Super:)

*****

(soraki, 31. 1. 2011 12:11)

Och, to je skvělé řešení, nejdo to aplikovat do normálního života? Ne, že bych měla tolik manželů, to ne, ale ta představa efektivně využitého času...
moc se těším na další

SKVELÉ!!

(nadin, 30. 1. 2011 11:49)

Pardon, trochu som sa pozabudla a za ten čas sa tu objavili až tri nádherné kapoitoly!!!!
Dumby, strachom po..., pod stolom, Moody na kašu a Rita ukončila svoju biednu existenciu efektným chrupnutím.
Ale najlepšie bolo, keď Remy vysvetlila Hermione, ako byť na piatich miestach zároveň.
Nedá sa to aj v bežnom živote? Asi nie, pravdepodobne mi chýba tá kvapka dračej krvi. Tak škoda.
Ďakujem za príjemné čítanie, zas strhávam z hlavy pomyselný klobúk a klaniam sa hlbokým úklonom pred Tvojou fantáziou!!!

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA