Jdi na obsah Jdi na menu
 


28. Rivali

19. 1. 2011

 

 

28. Rivali

 

 

  Rita Skeeterová, reportérka Denného Proroka sedela v svojej kancelárii, obidvomi rukami si podopierala hlavu a mračila sa na čistý arch pergamenu, ktorý pred ňou ležal. Dvomi prstami si masírovala koreň nosa nad okuliarmi a uvažovala nad udalosťami, ktoré otriasali Denným Prorokom v  posledných týždňoch. Zdvihla oči a pohľad jej padol na zelené brko zastrčené do malachitovej písacej súpravy. Slnečné lúče dopadajúce na stôl cez okenné tabule sa odrážali na lesklom pere a zvýrazňovali jeho jedovatú zelenú farbu. Avšak oveľa jedovatejšie než samotné brko boli slová, ktoré pero písalo vždy, keď ho položila na pergamen. ,Moja kancelária,´ pomyslela si sarkasticky a zhnusene ohrnula pery, ,kutica  na metly je väčšia. Sotva sem vojde jeden malý stôl a stolička. A keby sem náhodou zablúdil nejaký návštevník, musela by som sa postaviť, alebo by musel stáť po celý čas on! Ale...,´ znovu si potrela koreň nosa a potriasla hlavou, až sa jej úhľadne usporiadané kučierky účesu rozleteli na všetky strany, ,kto by sem chodil? A načo, ak jediné, čo mi dovolia vydať sú správy o počasí a domácich škodcoch? To mám písať o záhradných škriatkoch? Ja? Najslávnejšia reportérka minulých desaťročí? Čo sa to tu vlastne stalo? Prečo už nikoho moje články nezaujímajú?´ dumala a hlava jej klesla ešte nižšie. V zamyslení takmer nepočula kroky a hlasy ozývajúce sa na chodbe. Niekto kráčal okolo jej kutice. Dva mužské hlasy sa oživene zhovárali, ale hovorili príliš tlmenými hlasmi na to, aby mohla zachytiť podstatu rozhovoru. Našpicovala uši, ale zachytila len pár slov, ale aj tie útržky v nej vzbudili okamžitý záujem. ,Parker...Harry Potter...Trojčarodejnícky turnaj´. Toto bohato stačilo k tomu, aby vyskočila od stola a pootvorila dvere. Úzkou štrbinou zazrela dvoch elegantne oblečených mužov kráčajúcich ku kancelárii súčasnej reportérskej hviezdy Denného Proroka.  Kancelárii, ktorá ešte donedávna patrila jej. Ona bola hviezda zarábajúca pre noviny najviac peňazí, nie on! Nie mladý, nudný čakateľ, ktorý mal len obyčajné šťastie, že jednu konkrétnu noc sedel na nočnej zmene, ktorú mu každý s radosťou prenechal, pretože v noci sa nikdy nič nedialo. Opatrne vykukla, aby si mužov mohla lepšie prezrieť a oči sa jej rozškľabili prekvapením. ,Sírius Black a jeho priateľ Remus Lupin!´ Prudko sa nadýchla a v strachu, že ju začujú, stiahla sa dnu privierajúc dvere. „Čo tí tu chcú?“ zasyčala a zvraštila tenké oblúky obočia do zložitej vlny. „Musí to byť niečo veľmi dôležité, ak sem prišli osobne.“  Black nebol známy pre svoju ohľaduplnosť alebo láskavosť k novinárom a Lupin sa im vyhýbal ako čert svätenej vode. Tak prečo? Všetky kolieska v hlave teraz bežali na najvyššiu rýchlosť a zvedavosť ju rozpaľovala do bieleho žiaru. Pootvorila dvere a opatrne vykukla na chodbu. Teraz naozaj nechcela byť chytená pri špehovaní. Nie, ak sa okolo dialo niečo tak dôležité, že Sírius Black dobrovoľne prišiel do redakcie Denného Proroka. S horiacimi očami sledovala, ako sa dvere Parkerovej kancelárie zavreli za obidvomi návštevníkmi odrežúc ju tak spoľahlivo od ďalšieho diania. Rýchle sa poobzerala po chodbe a keď videla, že aspoň na chvíľku bude prázdna, prebehla po špičkách k nim a pritisla ucho na tvrdé drevo. Z vnútra sa niesli tlmené hlasy, ale nedokázala porozumieť o čom muži hovoria. A okrem toho sa na konci chodby práve objavila tá krava Johnsonová s náručou plnou stočených pergamenov a šinula sa po chodbe rozškridlená , ako lietadlová loď. ,Wow! Som dobrá! Toľko muklovských výrazov ma nenapadlo za celé desaťročie, čo za posledných  desať minút,´ pomyslela si nadšene, ale hneď jej tvár spadla . Hrdo zdvihla hlavu, vystrčila nos do vzduchu a výrazom pohŕdania sa šinula k svojej kutici. Dôrazne za sebou pribuchla dvere a niekoľko sekúnd uvažovala, čo urobiť. Potom sa ale zlomyseľne uškrnula a s víťazoslávnym úsmeškom na perách a iskrou v oku znovu otvorila dvere. Chodba bola opäť prázdna. V Ritiných očiach sa zablyslo škodoradosťou, keď kládla ťažidlo na papier na zem tak, aby sa jej dvere nezatvorili. Bolo dôležité, aby sa dostala naspäť nepozorovane a ona bude. Zacúvala dovnútra tesnej kutice a premenila sa. V rohu malej miestnosti bol odrazu namiesto plavovlasej ženy veľký chrobák s lesklými čiernymi krovkami, cez ktoré sa tiahli rovnobežné ryhy.  Chrobák sa pomrvil, zamával tykadlami , roztvoril krovky , rozvinul  blanité krídla a tichým bzučaním vzlietol. Ťažkopádne preletel cez pootvorené dvere , dlhú tmavú chodbu tiahnucu sa naprieč celou redakciou a vyhýbajúc sa náhliacim sa pracovníkom, pristal na dlážke vedľa dverí Johna Parkera, súčasnej hviezdy redakčného neba Denného Proroka. Štrbina medzi dlážkou a dverami nebola veľká a Rita si poriadne poodierala krovky, než sa cez ňu  pretlačila, ale po chvíľke námahy sa jej to podarilo. Bola tam a videla Blacka s Lupinom rozvalených v kreslách pred stolom a Parkera s hlavou zastrčenou v pergamenoch, ktoré boli pred ním porozkladané. V kancelárii bolo práve ticho, dvaja návštevníci si lenivo prezerali zariadenie miestnosti a sem tam prehodili medzi sebou pár slov. Čierny chrobák pri dverách zbesilo mával tykadlami a nerozhodne sa mykal z boka na bok. , Musím nájsť čo najvýhodnejšie stanovisko,´ myslela si Rita a prezerala si kanceláriu. Nič nebolo na svojom mieste. , Ten idiot Parker to tu úplne prestaval,´ zúrila v duchu , ,ako mám nájsť dobré miesto, keď ten stôl postavil do rohu? Nie je tam nič, kde by si mohol nápadný veľký čierny chrobák sadnúť a nepozorovane vypočuť celý rozhovor. A nielen to, musím vidieť, čo je v tých papieroch, do ktorých je taký zavŕtaný, že nevníma svet okolo seba. Ach! On nič nevníma! Možno by sa to dalo využiť! Keď títo dvaja odídu, vyletím na stôl a všetko si dôkladne poprezerám,´ pomyslela si a s nadšením začala realizovať svoj plán. Čierny chrobák sa rozbehol naprieč miestnosťou. V tom okamžiku aj John Parker zdvihol hlavu od porozkladaných listov pergamenu a  so zvrašteným obočím sa pozrel na oboch mužov. Niekoľko dlhých sekúnd sa na nich pozeral a potom pomaly prikývol.

„Súhlasím,“ povedal rozvážne. Sírius s Remusom si ho zvedavo premerali a postavili sa. „Je samozrejmé, že vaše informácie si dôkladne overím a tak nečakajte článok skôr, než o niekoľko dní. Bude to záležať na tom, ako dostupné budú informácie , ktoré hľadám. Ale..., mladý redaktor sa na chvíľku odmlčal, „ ak je pravda to, čo ste tu napísali, bude to bomba, ktorá otrasie celým čarodejníckym svetom. Tu musíme šliapať veľmi opatrne, aby nás následné otrasy nezmietli spolu s tými, ktorý tak bezohľadne využívali našu benevolentnosť a dôveru. Nemôžem povedať nič viac, než že vám obom ďakujem , páni,“ zakončil svoju krátku reč a obom potriasol na rozlúčku rukami.

„Overte si všetko, čo chcete,“ usmial sa Sírius trasúc rukou mladého muža, „ nič iného sme od vás ani nečakali. Skôr by sme boli sklamaní, keby ste tak neurobili. Všetko, čo tento časopis vytlačí, by mala byť pravda! A ak sú tam nejaké domnienky alebo  otázky ,ktoré sa nedajú overiť, treba to čitateľovi povedať.  Obaja veríme, že ste seriózny novinár a v článku nenájdeme nič, čo by nemohlo ísť pred Wizengamot.“ Muži sa na seba navzájom usmiali a otočili sa na odchod. Remus odsunul stoličku, vykročil k dverám a odrazu sa mu noha na niečom pošmykla. Zapotácal sa, vydesene zamával rukami a pokúšajúc sa nájsť stratenú rovnováhu, niekoľko krát prešliapol. Ozvalo sa zachrapčanie a Lupinova tvár sa zmŕštila nechuťou , keď sa pozrel na dlážku pod svojou topánkou.

„Fuj!“ zavrčal znechutene. „Čo vám to tu behá za odporný hmyz?“ spýtal sa otierajúc si podrážku o dosky podlahy. „Skoro som si kvôli tomu zlámal väzy,“ šomral kráčajúc k dverám. Parker sa zvedavo nahol ponad stôl a Sírius povýšene pokrútil hlavou, keď nasledoval svojho priateľa.

„Myslel som, že redakcia takých renomovaným novín, ako je Denný Prorok má budovu zbavenú škodcov. Máte tu na to dostatok ľudí,“ brblal, ale upokojujúco sa na Parkera pousmial, žmurkajúc šibalsky poza chrbát Remusa, ktorý si trel natiahnutý sval na krku. „Na čom si sa to vlastne pošmykol, Remy?“ spýtal sa a jeho hlas na konci vety odrazu nadobudol nebezpečnú sladkosť. Lupin sa s trhnutím otočil a oči sa mu podozrievavo zúžili.

„Ani neviem, rozšliapol som toho chrobáka skôr, než som stihol určiť druh, ale neboj sa, po druhý krát ho najskôr entomologicky zaradím a až potom sa na ňom pokĺznem,“ zahučal vychádzajúc z dverí. Síriusovu odpoveď už Parker nepočul, pretože dvere za obidvomi starými priateľmi sa zatvorili. Chvíľku stál hľadiac na zatvorené dvere a potom mu pohľad padol na rozšliapnutého chrobáka. Znechutene zmŕštil tvár a vytiahol prútik .

„Purgacio!“  svetlo fialová vlna kúzla sa prehnala po dlážke a zanechala ju čistú ako zrkadlo. Zmizli nielen potupné zvyšky mŕtveho chrobáka, ale aj všetky ostatné nečistoty. Spokojný s dosiahnutým výsledkom si sadol k stolu, usporiadal pergameny rozhádzané na jeho doske a pripravil si čistý zápisník. Pred ním ležalo veľa práce, behania, zháňania svedkov a šťúrania sa v zatuchnutých archívoch, ale keď to skončí, bude jeho meno patriť v novinárskej brandži medzi legendy. , Ale zatiaľ je čas pustiť sa do práce,´ pomyslel si a začítal sa znovu pozorne do prvého z papierov, ktoré mu tu zanechali dvaja nečakaní návštevníci.

  Sírius s Remusom vyšli z redakcie v dobrej nálade, neustále sa navzájom podpichujúc. Prešli Šikmou uličkou a zamierili k jednej z mnohých reštaurácií, ktoré sa túlili v jej ukrytých zákutiach. Zvedavo nazreli cez okno a keď sa uistili, že miestnosť je poloprázdna, vošli dnu.

„Kedy chceš ísť do Rokfortu?“ spýtal sa zvedavo Remus, keď už sedeli nad šálkami voňavého čaju. Medzi prstami mal čokoládový keks a oduševnene ho ovoniaval.

„Nepôjdem tam,“ pokrútil zamietavo hlavou Sírius blúdiac pohľadom po miestnosti, „ to nebude diskusia, ktorú by som chcel zažiť na verejnosti.“

„Myslíš, že  odmietnu odísť zo školy?“  Remus bol taký prekvapený , že sa takmer udusil odrobinkou z keksu, ktorá mu zaskočila, keď sa prudko nadýchol.

„Celkom určite, aj keď len kvôli tomu, že Viktor tam musí zostať. On tú čarodejnícku zmluvu s Ohnivou čašou prijal dobrovoľne a musí súťažiť.“

„Pha!“ odfrkol si Remus podráždene. „Zmluva sa týka len súťaže a nie miesta, kde bude dovtedy žiť. Nemusí zostať v Rokforte!“

„Viktor je študentom Durmstrangu,“ pripomenul ticho Sírius, „ pochybujem, že ho Karkarov bude chcieť spustiť z očí a ja nie som ochotný nasťahovať si bývalého smrťožrúta do domu. Okrem iného by ani nebol schopný prekročiť hranicu ochrany. Vieš, že sa aktivuje vždy, keď sa k nim priblíži niekto so značkou Voldemorta na tele.“

„Ako sa potom k tebe dostal Malfoy?“

„Lucius?“ Sírius sa zlomyseľne zachechtal . „Má povolený jeden špeciálny vchod a vždy som informovaný o tom, keď príde. Nemôže priniesť nikoho so sebou a nemôže sa po dome pohybovať sám. Vždy s ním je jeden so škriatkov.“

„Wow! Predpokladám, že ho to nepotešilo,“ uškrnul sa Remus a natiahol sa za ďalšou sušienkou.

„Šalel zúrivosťou,“  Sírius sa pobavene rozosmial, „ ale Narcisa ho veľmi rýchlo zarovnala do zákrytu. Ešte som ju nepočul vyjadriť svoj názor tak dôrazne a nahlas. Vyzeralo to, že z drahého Luciusa postupne niekto hobľuje jeden centimeter za druhým. Keď skončila, mal sotva meter.“

„Niečo také mala urobiť skôr, než sa nechal označiť, ako bežný kus hovädzieho dobytka v stáde,“ zašomral Remus žujúc slastne posledný kúsok sušienky.

„Nuž, urobil to skôr, než si ju vzal a s Voldemortom pobehujúcim okolo nebola taká odvážna. Jej odvaha vyrástla hlavne preto, že hlava jej rodu teraz stojí za ňou a nie proti nej. Lucius veľmi dobre vie, že kedy sa príliš staval na zadné, môžem ich rozviesť jedným ťahom pera a to  dáva veľmi účinnú uzdu na jeho hnev a podobné záporné emócie. Veno , ktoré Narcisa priniesla so sebou bolo veľmi významnou súčasťou jeho majetku po sobáši. Keby ho musel vrátiť spolu so všetkým ziskom a úrokmi, položilo by ho to finančne na lopatky.“

„Má veľa dôvodov nenávidieť ťa,“  ustarostene sa zamračil Remus. „Mohol by sa pokúsiť zabiť ťa,“ položil šálku  a pátravo si prezeral priateľovu tvár. Sírius len mykol plecom a ohrnul peru.

„Nič by tým nezískal a on to veľmi dobre vie,“ vysvetľoval pomaly, „ väčšina jeho obchodných kontraktov má nejaké spojenie s mojim vlastným, alebo spravovaným majetkom. Pokiaľ nemám deti je mojou dedičkou Hermiona a tá by ho bezohľadne zničila. Minimálne finančne ,  pokiaľ by ho nezabila.“  

„Myslíš, žeby to dokázala?“ zapochyboval Remus, ale Sírius sa len usmial a mávol rukou.

„Nemusela by osobne , má ešte štyroch ďalších manželov, ktorý sú schopní vyzvať Malfoya na čarodejnícky súboj a narobiť z neho rezance. Hlavne Kumar je veľmi odborne zdatný. Videl som jeden z jeho súbojov a môžem ťa ubezpečiť, že Lucius by nemal ani najmenšiu šancu. Ten chlapec je v boji studený ako arktický ľadovec a ničivejší než tornádo.“

„Takže je Hermiona v dobrých rukách?“  spýtal sa Remus naoko ľahostajne , ale po očku sledoval výraz Síriusovej tváre. Tmavý mrak, ktorý na okamžik preletel cez oči neunikol jeho pozornosti.

„Áno, ale napriek tomu by som chcel, aby súhlasila a odišla zo školy,“ zašomral hľadiac bokom. Na tom pohľade bolo niečo zvláštneho a Remusovi sa to nepáčilo. Sirius mal niečo za lubom  a on nevedel ako sa k tomu postaviť. Zamračil sa, otvoril ústa, ale potom zaklapol sánku a mlčal.

„Tak veľmi sa bojíš o jej bezpečnosť?“ spýtal sa po chvíli zdanlivo ľahostajne, ale v skutočnosti ostro sledoval každý pohyb priateľovej tváre.

„Aj,“  Sírius súhlasne prikývol a vtedy to Remusovi došlo. Vytreštil oči a celým telom sa naklonil k priateľovi, akoby mu chcel ponúknuť oporu svojich širokých ramien. Jeho svetlo hnedé oči zosmutneli, keď hľadeli do Síriusových sivých.

„Ty žiarliš,“ skonštatoval ticho kývajúc hlavou, „ ty ju proste chceš mať vo svojom dome a v tvojich rukách, však?“ Sírius chvíľku mlčal , potom odvrátil pohľad a zadíval sa do diaľky neprítomne miešajúc lyžičkou vychladnutý  čaj v šálke. Potom sa odrazu spamätal, položil lyžičku a povzdychol si.

„Chcem,“  priznal a pokrčil ramenami. „Nevieš si predstaviť, aké je to frustrujúce byť súčasťou takéhoto manželstva. Myslím, že každý z nás má takéto pocity a dúfam, že postupne sa všetko nejako upraví, utrasie. Možno, keď prídu deti, že to všetko bude iné. Ale to je ešte ďaleko. Hermiona chodí do školy a bude chodiť ešte tri nekonečne dlhé roky. Viem,“ povedal, keď videl Remusov nesúhlasný pohľad, „ je ešte príliš mladá na materstvo, ale povedz mi ako chlap, kto to má vydržať?“  posledné slová zasyčal cez zaťaté zuby a odsotil šálku od seba. Zašmátral vo vrecku, hodil na stôl niekoľko mincí a vstal. „Poďme odtiaľto, obaja máme hromadu práce a čaj je aj tak už celkom studený.“

  Remus neprotestoval. Bez slova vstal a vyšiel za Síriusom z kaviarne do chladného novembrového dňa. Keď sa vrátili na Grimmauldovho  námestie  , ponoril sa Sírius okamžite znovu do práce a k téme rozšírenej rodiny sa v ten deň  už viac nevrátili.

  V redakcii Denného Proroka išiel v ten deň život svojou cestou a nikto  nezbadal, že Rita Skeeterová tam nie je. Až keď sa začalo pripravovať nové vydanie novín a poslíček nakukol do jej kancelárie cez pootvorené dvere, aby jej pripomenul, že odovzdanie jej príspevku o domácich škodcoch sa blíži, našiel prázdnu miestnosť. O niekoľko hodín sa o jej neprítomnosti konečne dozvedel aj šéfredaktor a keďže nikto nevedel, kam sa podela,  nahradil chýbajúci článok stĺpčekom o nových zamestnancoch Ministerstva mágie. V najmenšej z kancelárií vyhradených pre redaktorov Denného Proroka stálo zastrčené v malachitovej súprave jedovato zelené brko, ktoré pomaly zapadalo prachom.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

och

(Lily, 26. 1. 2011 22:58)

no ty opravdu nemáš drahou Ritu ráda, že:) opravdu odporný konec.. ble.. že je ten Remus takový šikovný v likvidování nepohodlných zvířátek.. a navíc takovým zajímavým způsobem..:):) No jo náš promiskuitní Sirius, opravdu těžký úděl.. vůbec jsem zvědavá jak to budou zvládat.. a to s Narcisou a Luciem mě zajímá.. přehlédla jsem to, nebo to nikde nebylo o co šlo??

*****

(soraki, 21. 1. 2011 8:31)

Tak Ritu máme z krku, můžeme se vrhnout na Brumbála a spol :-D. Chudák Sirius, tohle manželství musí být opravdu náročné... a jsem zvědavá, co za dokumenty to přinesli do redakce ;-)
děkuji a už teď se těším na další

Jeeeej

(Trili, 19. 1. 2011 23:26)

Nakoukla jsem sem náhodou a co nevidím, kapitolka :-)
A suprová :-) Rita skončila pěkně :-D
Díky za kapitolu.

takže

(meg, 19. 1. 2011 17:24)

je konečně po Ritě??paráda,nesnášim jí...remus ji rozšlápl,chachááááá,fakt supr :-)))

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA