Jdi na obsah Jdi na menu
 


26. Spor

3. 1. 2011

26. Spor

 

 

 

  Na druhý deň sa ukázalo, že Veľká sieň sa v skutočnosti nezrútila. Poškodené trámy, trhliny v klenbe a opadanú omietku opravili domáci škriatkovia v celku bez väčších ťažkostí.  Okúzlenie na strope dalo podstatne viac námahy, ale spojenými silami riaditeľov troch čarodejníckych škôl, profesorov a privolaných odborníkov  bola Veľká sieň ráno pripravená na slávnostné otvorenie turnaja.

  Hermiona dostála svojmu slovu a napísala Síriusovi list, v ktorom podrobne popísala správanie najmladšieho výhonku rodu Weasley a nechala na ňom rozhodnúť, čo s tým urobiť. Sírius zareagoval okamžite a skôr, ako stihli dojesť raňajky , objavil sa vo Veľkej sieni pán Weasley, popadol Ginny a nekompromisne ju vyviedol von. Sotva sa dvere za nimi zabuchli, Dumbledore vstal , niekoľkými pohybmi prútika utíšil sieň a pokynul Filchovi, ktorý už netrpezlivo prešľapoval vedľa stola, aby predstúpil.

„Vážení hostia,“ uklonil sa smerom k pracovníkom ministerstva sediacim naduto po jeho pravici, „profesori,“ úklon tentoraz vľavo, kde sedel zvyšok pedagogického zboru a riaditelia oboch hosťujúcich škôl, „ a milí študenti Rokfortskej čarodejníckej školy, Beauxbatonsu a Durmstrangu,“ nasledovali úklony smerom k bystrohlavskému stolu, kde sedeli študenti oblečení v belasých habitoch a  potom k stolu Slizolinu, kde bolo usadených najviac študentov v červených rovnošatách . „Teraz nastal ten okamžik, keď nám náš milý pán Filch prinesie truhlicu, v ktorej sa ukrýva starodávny magický artafekt. Je to Ohnivý pohár, ktorý vyberie jedného súťažiaceho za každú z prítomných škôl. Prihlásiť sa môžete dnes po celý deň tak, že vhodíte do pohára kúsok pergamenu s vašim menom. Vybraní reprezentanti budú súťažiť o Trojčarodejnícky pohár  ku ktorému patrí aj pekná okrúhla suma 1000 galleónov a samozrejme o slávu, ak sa vám podarí zvíťaziť. Pohár si môžete prezrieť v sieni slávy, kde bude vystavený až do dňa, keď ho odovzdáme víťazovi. Súťaž sa bude skladať z troch úloh, ktoré budú súťažiaci vykonávať počas celého roka. Rozhodcami súťaže sú všetci riaditelia súťažiacich škôl a zástupcovia ministerstva, ktorí sa svojou neúnavnou prácou pričinili o znovu zavedenie tejto nádhernej tradície do života našich študentov.“

„Pfr!“ odfrkla si  pohrdlivo Hermiona a škaredo zazrela na Dumbledora. „ Som zvedavá, či aj tí, čo zomreli počas tejto nádhernej tradície, majú rovnaké pocity?“

„Reprezentantov Trojčarodejníckeho pohára vyberie čaša dnes večer po skončení slávnostnej hostiny. Milí študenti,“ Dumbledore sa široko usmial a oči mu blikotali, ako pokazené žiarovky, „musím vás všetkých upozorniť, že vybrané súťažné úlohy sú veľmi náročné, na ich zvládnutie je potrebná veľká magická zdatnosť a poctivé množstvo vedomostí. Preto sa ministerstvo vo svojej múdrosti a snahe o vašu bezpečnosť rozhodlo, že do súťaže sa môžu prihlásiť len študenti starší ako 17 rokov.“ Sieňou zaznelo množstvo sklamaných vzdychov  a nespokojné výkriky dvojčiat, ktoré vrhali k riaditeľovi a k obom nezúčastnene sa tváriacim pracovníkom ministerstva , zlostné pohľady.

  Obaja chlapci ešte neprežreli skutočnosť, že kvôli Snapeovi, ktorý ich včera večer chytil hádzať hnojové  bomby na partiu slizolinských druhákov , premeškali veľký Ronov výstup a jeho neúspešný pokus o zavraždenie Dumbledora pri obrane rodinnej cti. A teraz toto! Od začiatku roka, keď sa dozvedeli o turnaji sa doň chceli prihlásiť. Snívali o tom , neustále o tom hovorili a spriadali plány, ako čo najefektívnejšie využijú všetky pôžitky prichádzajúce s účasťou v  turnaji. Samozrejme, ani jeden z nich nepochyboval ani jedinú sekundu o tom, že súťažné úlohy zvládnu ľavou zadnou a ani sa pri tom nestihnú zadýchať. Vekové obmedzenie ich nepríjemne zaskočilo a rozhnevalo o to viac, že do plnoletosti im chýbalo už len pár mesiacov.  

„Konečne niekto dostal rozum, ale je jasné, že Karkarov a madam Maxima o obmedzení vedeli,“ komentovala Dumbledorove slová Hermiona uľahčene a vôbec si nevšímala mračné pohľady, ktoré jej posielali chlapci sediaci okolo nej.

„To nie je fér, chýba nám len pár mesiacov a budeme plnoletí , prečo by sme nemohli súťažiť?“ vykrikovali a šermovali okolo seba rukami v ich spravodlivom rozhorčení.

 „Lebo teraz plnoletí ešte nie ste a ministerstvo tak rozhodlo!“  odsekla nahnevane Katie a na oboch sa zamračila, pretože riaditeľ si nevšímal nesúhlasné výkriky a pokojne pokračoval vo svojom prejave.  

„Ohnivú čašu umiestnime vo vstupnej hale, aby bola prístupná všetkým, ktorí majú záujem súťažiť a aby sme zaistili, že nikto z neplnoletých študentov sa nepokúsi vložiť svoje meno do pohára, umiestnime okolo neho vekovú hranicu, ktorú nebude môcť prekročiť nikto, kto nemá najmenej 17 rokov.“ Ďalšie vzdychy  a sklamané stony sprevádzali Filcha, ktorý postavil ošumelú truhlicu na stôl pred Dumbledora. Ten nad ňou švihol prútikom a keď sa vrchnák otvoril, vytiahol celkom obyčajný drevený pohár na krátkej stopke a zdvihol ho do výšky.  Filch čaptavo bežal naprieč sieňou a otvoril dokorán veľké dvojkrídlové dvere. Dumbledore kráčal pomalým , slávnostným krokom nesúc pohár pred sebou v oboch rukách a madam Maxime s profesorom Karkarovom kráčali za ním až k podstavcu, ktorý teraz stál  uprostred vstupnej haly. Keď položil pohár na podstavec a v čaši vzplanul belasý oheň,  vytiahol  Dumbledore prútik, otočil sa k ostatným riaditeľom a keď prikývli, švihol ním v zložitej vlne. „Fieri protest tenus maturus!“ zvolal a z prútika vytryskol tenký zlatý lúč, ktorý sa vryl do  kamennej dlažby okolo podstavca.

  Počas nasledujúcich 11 hodín sa množstvo študentom potulovalo okolo čaše naplnenej belasými plameňmi a s nadšením v očiach sledovali, ako študenti  Beauxbatonsu a Durmstrangu nastúpili do radu pred čašu a pod pozorným dohľadom svojich riaditeľov, hodili do čaše kúsok pergamenu so svojim menom a menom školy, za ktorú chceli súťažiť. Staršie ročníky z Rokfortu pristupovali k čaši jednotlivo a povzbudzovaní hlúčikmi priateľov hádzali do čaše malé kúsky pergamenu . Samozrejme, že sa vyskytli aj pokusy oklamať časovú hranicu, ale keď Fred s Georgom skončili po takomto pokuse s dlhými  bielymi  bradami, ktoré mohli súperiť s Dumbledorovou , prestali.

  Po obede sedeli Harry s Hermionou  pri chrabromilskom stole a  čakali na Viktora obaja ponorení do mimoriadneho vydania Denného Proroka, ktoré sa len tak hemžilo fotografiami Hermiony a jej piatich manželov.

„Hovorila som to, ale vy ste  ma nechceli počúvať!“ vrčala Hermiona čítajúc titulky a zmraštila tvár do bolestivej grimasy. „Teraz nás nenechajú na pokoji ani päť sekúnd!“ šomrala , pokrčila noviny a hodila ich na stôl.

„Nie je to také zlé,“ tíšil ju Harry čítajúc jeden z článkov, „nepíšu nič zlé. Sú to len fakty a proti tomu nemôžeš namietať.“

„Nikto nemá právo strkať nos do mojich osobných vecí,“ odvrkla a Harry sa chápavo uškrnul. Od chvíle, keď sa Lavender a Parvati dozvedeli šťavnatú informáciu o Hermioniných manželoch, nenechali ju ani na okamžik na pokoji a vždy, keď mali príležitosť pokúšali sa vymámiť z nej čo najviac intímnych informácií. Mali samozrejme smolu, lebo Hermiona sa im dôsledne vyhýbala a keď už naozaj nemohla, poskytla ich menej , než kamenná egyptská sfinga. Rokfort bol vynikajúca živná pôda pre klebety a obe dievčatá boli mlyn, ktorý ich neustále poháňal. Ale na to, aby tento mlyn mohol klepať, potrebovali stále nové zásoby šťavnatých klebiet a preto Hermiona trávila v ich spoločnej izbe len minimum času.

„Kde je Ron?“ Harry sa pokúšal odviezť jej pozornosť, ale dievča sa znovu zamračilo a nespokojne pozrelo k dverám.

„Má rande s Filchom,“ odvetila a poklopkala po knihe, ktorá jej ležala na kolenách , „dnes sa dozvie, čo bude náplňou jeho pol ročného trestu za napadnutie Dumbledora.“

„Vieš, že som si chvíľku  myslel, že ho Dumbledove vyhodí zo školy?“ Harry položil noviny na stôl a so zvrašteným obočím sledoval cez dokorán otvorené dvere profesora Moodyho, ktorý stál tesne pri čaši ťažko sa opierajúc o drevenú nohu a kontroloval, či majú nádejní súťažiaci meno na pergamene napísané správne. „Myslím, že profesor Moody dosiahol ďalší vrchol svojej paranoje,“ zachechtal sa vytŕhajúc ju zo zamyslenia. Hermiona prekvapene zdvihla hlavu , chvíľku pozorovala dianie pri čaši a zamračene si hrýzla peru. Zo dva razy nerozhodne pozrela na knihu , ktorá jej ležala na kolenách, potom k znovu k Moodymu a výraz jej tváre pomaly tmavol.

„No, keď sa nad tým zamyslíš, tak tá časová línia tam má skôr funkciu ako krovie,“ zašepkala a pohľad sa jej rozostril.

„Krovie?“ Harry vytreštil oči a ustarostene si ju premeral. „Čo tým myslíš? Ja žiadne kríky nevidím.“

„Ale, to sa len tak hovorí,“ mávla rukou a zvraštila obočie, „ znamená to, že niečo zastiera.“

„Čo,“ nechápavo sa pozrel k hale a pokrčil plecami.

„Skutočnosť, že bezpečnostné opatrenia zabezpečujúce, že sa do súťaže neprihlási žiadny neplnoletý študent sú deravé, ako potrhaná rybárska sieť.“

„Ale..,“ zvraštil obočie, pozrel na Moodyho a oči sa  mu rozšírili, „mladší môžu požiadať tých, ktorý majú dosť rokov, aby prihlasovací lístok do čaše hodili miesto nich,“ zašepkal s očami dokorán a zízal na plamene poskakujúce nad čašou.

„Presne!“ potvrdila a pohŕdavo si odfrkla. „Čaša nerozlišuje vek, pretože tu doteraz nebolo žiadne vekové obmedzenie. Pohár posudzoval len schopnosti uchádzačov, nie ich vek a tak, keby sa niekto takýmto spôsobom prihlásil a čaša by ho vybrala, stal by sa právoplatným šampiónom. A nie len to. V pravidlách súťaže sa píše, že čaša vytvára záväzné čarodejnícke zmluvy. Čo keby do nej niekto zo srandy hodil cudzie meno? Musel by dotyčný súťažiť, aj keď v skutočnosti nechce?“ spýtala sa premýšľavo a otvorila svoju knihu zákonov.  Harry na ňu prekvapene pozrel a uškrnul sa.

„Potom je Moodyho paranoja  na niečo dobrá,“ pripomenul jej krútiac hlavou. Znovu sa sklonil nad novinami a jeho  pohľad chytil obrázok Viktora letiaceho na metle vysoko nad metlobalovým ihriskom. 

„Čo myslíš, akú šancu má Viktor, že ho čaša vyberie?“ spýtal sa prezerajúc si obrázok podrobnejšie. Hermiona zdvihla hlavu od knihy, nakukla do novín a uškrnula sa.

„Vzhľadom k tomu, ako Karkarov okolo neho pobehuje, povedala by som , že veľmi vysokú. Riaditeľ školy určite vie , ktorý z jeho študentov má najväčšiu šancu a Viktor je zdá sa jeho horúci favorit.“

  Harry zbalil noviny, zastrčil ich do vrecka a preťahujúc si kostru vstal od stola. Pár sekúnd pozeral na Hermionu, ktorá sústredene čítala, sklonil sa a vzal jej knihu z rúk.

„Poď,“ vzal ju za ruku a vytiahol ju zo stoličky, „mali by sme ísť Viktorovi naproti. Asi ho znovu budeme musieť vyslobodiť zo zajatia jeho fanúšikov.“

„Skôr obdivovateliek,“ zavrčala Hermiona, vytrhla mu knihu z rúk, vložila medzi stránky záložku a vykročila k dverám. „Naozaj nechápem, čo je na hráčoch metlobalu také príťažlivé. Som zvedavá, či sa na neho vrhajú kvôli jeho žiarivej  osobnosti a brilantnej mysli , alebo len kvôli jeho sláve,“ vrčala a naštvane si premeriavala Harryho široký úsmev. „A ty sa nešker,“ zľahka ho capla po ruke, keď ju hravo objal okolo pása a pritiahol si ju bližšie k sebe, „ obaja máte rovnaký problém.“

„Ale už ho nemusíme riešiť,“ pomykal podnetne obočím a škeriac sa ako rarach, viedol ju zo siene, „našťastie to naši predkovia vyriešili za nás už dávno.“

  Keď prechádzali okolo ohnivej čaše, na niekoľko sekúnd sa zastavili a sledovali profesora Moodyho, ako netrpezlivo prešľapuje pri podstavci a čarovným okom si nedôverčivo prezerá každého študenta, ktorý sa priblížil . Potulujúci sa študenti starostlivo obchádzali zlatú čiaru vekovej hranice, ale zamračená tvár profesora  Obrany proti čiernej mágii ich strašila viac , než strach z  vlajúcej bielej brady.

„Pozri, Ron!“ zvolala po chvíli Hermiona, keď sa odvrátili od čaše a znovu vykročili naprieč halou. Harry  sa otočil a prekvapene sa trhol. Z bočnej chodby sa rútil Ron, tvár mal fialovú od hnevu, zaťaté päste vystrčené dopredu. Celý jeho výzor hlásal, že túži po niekom skočiť a mlátiť ho do bezvedomia.

„Ej! A má znovu vynikajúcu náladu,“ poznamenal ticho a pokúsil sa odviesť Hermionu nenápadne z haly skôr, než si ich Ron všimne. Neurobili ešte ani dva kroky, keď sa za nimi ozval krik.

„Harry! Hermiona! Počkajte na mňa!“ Harry si povzdychol, pritiahol stisk na Hermioninom drieku a s ľahkým pokrčením pliec sa otočil k dobiehajúcemu kamarátovi.  „Viete čo si ten starý plesnivý šmukel zase vymyslel?“ kričal  Ron a celý sa otriasal zlosťou.

„Ron, upokoj sa,“ Hermiona starostlivo zvraštila obočie a so znepokojením sledovala, ako sa tepna na Ronovom krku stále viac nadúva, „keď sa nenaučíš ovládať svoj temperament, dostaneš srdcový infarkt skôr, než skončíš školskú dochádzku,“ napomínala ho tým najsladším hlasom, na aký za zmohla a strkala Harryho lakťom nenápadne do rebier.

„Náhodou,“ Ron sa pyšne uškrnul a nadul hruď, „nepovedal som Filchovi ani slovo,“ vyhlásil hrdo nevšímajúc si pohľad, ktorý si medzi sebou Harry a Hermiona vymenili. „Ale teraz vám musím porozprávať, čo si ten starý chren na mňa vymyslel, lebo ma  roztrhne od hnevu!“ zajačal, chytil Harryho za plece a vliekol ich oboch  za sebou do chrabromilskej veže.

  Halloween bol sviatok, ktorý Harry nemal rád a tak ani slávnostne vyzdobená jedáleň nezlepšila jeho mrzutú náladu. Zamračene pozeral na závoje pavučín visiace zo stropu a obrie tekvice povykrajované do hrôzostrašných grimás, ktoré Hagrid  rozostavil počas dňa okolo stien. Ani roje netopierov lietajúcich nad ich hlavami nevymámili úsmev na jeho tvár. Zvyšok študentov sa však celkom dobre bavil, ale  nejeden pohľad netrpezlivo zablúdil k Ohnivej čaši, ktorá teraz stála pred Dumbledorom na profesorskom stole.   Slávnostne vyzdobené stoly pokrývalo množstvo podnosov naplnených jedlami od výmyslu sveta, ale z nejakého neznámeho dôvodu mu dnes nechutilo. Netušil, či to spôsobil pohľad na Viktora, ktorý starostlivo vyberal z ponuky najchutnejšie kúsky a kŕmil nimi Hermionu, alebo čudný pocit vzadu na temene, ktorého sa po celý dnešný deň nemohol zbaviť. Znechutene položil vidličku a s hlbokým povzdychom sa  oprel do operadla kresla.

„Nemám rád Halloveen,“ zavrčal na spýtavý pohľad, ktorý k nemu vrhla Hermiona, „ okrem toho mám celý deň nepríjemný pocit, akoby ma niekto stále sledoval. Som z toho nervózny,“ zaškľabil sa a poškrabal sa po zátylku.

„Hm!“ Hermiona dožula sústo, ktoré je Viktor strčil do úst a prehltla. „Možno to nie je len pocit,“ nadhodila pozerajúc sa cez plece, „obaja priťahujete množstvo pozornosti,“ doložila s úsmevom, nabodla na vidličku šťavnatý kúsok mäsa a s veselými iskričkami v očiach ho niesla k jeho ústam. „Teraz pekne otvoríš ústa a urobíme ham,“ zatiahla sladko preťahujúc mu jedlo popod nos. Harry sa spočiatku odtiahol, ale keď videl , ako veselé iskričky miznú z jej očí, usmial sa a stiahol zubami mäso z vidličky.

„Uhm! To je dobré,“ zamumlal prižmurujúc oči neprestávajúc sledovať výraz Hermioninej tváre.

„Vidíš?“ zdvihla bradu a oči sa jej znovu smiali. „A ty by si o to prišiel len pre nejaký nepríjemný pocit, alebo zlé spomienky,“ šomrala vyhľadávajúc pohľadom ďalšie chutné sústo s vidličkou pripravenou v ruke. Na sekundu sa zastavila, akoby ju niečo napadlo, potom sa k nemu otočila a so žiarou v oku sa naklonila bližšie. „Možno neskôr, po večeri si môžeme urobiť niekoľko krajších spomienok na Halloveen, čo povieš?“ zašepkala mu do ucha sugestívne, škeriac sa ako rarášok. Chlapec na sekundu stuhol a potom sa mu oči radostne  rozsvietili a okamžite zabudol na všetky nepríjemné pocity..

„Sľubuješ?“  spýtal sa tichým, trochu chrapľavým hlasom, ako mu v sekunde vyschlo v hrdle , zdvíhajúc spýtavo jedno obočie do vysokého oblúku. Hermiona sa pousmiala, žmurkla na neho a nenápadne prikývla.

  Profesor Moody sedel na konci dlhého profesorského stola, roztržito sa prehraboval v jedle, ktoré si pred chvíľkou navŕšil na zlatý tanier a tváril sa, akoby prehltol ropuchu. Už niekoľko dní mal problém, ktorý ešte stále nedokázal vyriešiť a nevoľnosť, ktorá ho kvôli tomu neustále  prenasledovala, si začínala na ňom vyberať svoju daň. Opatrne vzhliadol a jeho svetlo modré oko sa znovu zavŕtalo do temena tmavovlasého chlapca, ktorý sa práve nakláňal k dievčaťu sediacemu vedľa neho a niečo jej šepkal do ucha. , Manželka!´ znechutene sa zaškľabil a snažil sa nevnímať vírenie panoramatického pohľadu, ktoré jeho mozgu neustále posielalo čarovné oko. ,Čarovné oko!  Koreň a stred jeho problémov,´ premýšľal unavene a potrel si zátylok. Od neustáleho napätie ho boleli ho všetky svaly na krku a mozog už odmietal spracovávať ďalšie informácie. Keď pred niekoľkými týždňami nadšene ponúkol  jeho pánovi svoje telo netušil, že niesť takmer nehmotnú časť jeho duše bude také namáhavé. Ďalší nával nevoľnosti ho prinútil položiť vidličku a odtlačiť tanier ďaleko od seba. Napriek tomu, že mal vnútornosti skrútené od hladu, nedokázal prežrieť ani sústo. Uvedomil si, že ak túto situáciu čoskoro nevyrieši, zomrie hladom a vyčerpaním.

„Opäť vám nechutí, Alastor?“ ustarostene šepotala madam Duvalová a malými, sivomodrými očami pátrala v jeho tvári po príznakoch nejakej choroby. „Takto to nemôže pokračovať ďalej, nejedli ste poriadne už najmenej päť dní. Ak sa to nezlepší, budem vás musieť umiestniť v nemocničnom krídle na dôkladné vyšetrenie.“

„Nemyslím si, že moje problémy spadajú do vašej kompetencie, Elanie,“ zavrčal Moody , odvrátil sa od jej pátravého pohľadu, zosunul sa hlbšie do stoličky a ponuro civel na hrdinu čarodejníckeho sveta. Práve, keď jedlo konečne zmizlo zo stola dospel k rozhodnutiu. ,Hneď, ako sa dostanem do svojej izby oko vyberiem a aspoň týždeň ho nechám v pohári,´ pomyslel si a jeho zamračená tvár sa trochu uvoľnila pri predstave chutnej a výživnej večere, ktorú mu škriatkovia naservírujú v súkromí jeho izby. ,Možno potom, keď Potter bude šampiónom sa  Temný pán na chvíľku upokojí,´ zadúfal v najskrytejšom kútiku duše a povzdychol si. Zdravým okom sledoval, ako sa Dumbledore postavil a poklopkal prútikom po pohári. Študenti v sieni prestávali hovoriť a pomaly sa obracali k profesorskému stolu. ,Dobre, čoskoro to bude cez,´ pomyslel si uľahčene a civiac na belasé plamene, ktoré plápolali nad čarovným pohárom premýšľal nad komplikáciami, ktoré mu poriadne zamotali život.

  Temný pán , Lord Voldemort si po zániku jeho malého tela vybral k dočasnému pobytu najbližší čarovný predmet, ktorý mal v dosahu. Nuž a tým bolo práve Moodyho čarovné oko. Samozrejme, predpokladal, že kúzla, ktoré umožnili vytvorenie takého mocného čarovného artafektu, posilnia jeho jadro a zároveň mu umožnia ovládať aj Moodyho telo. K veľkému Voldemortovmu sklamaniu sa tak nestalo, napriek jeho početným pokusom preraziť zábrany viažuce ho do skromného priestoru oka. Nakoniec dospel k záveru, že na vine je Všehodžús, ktorý mladému Crouchovi umožňoval vystupovať v tele starého aurora. Jeho telo bolo natoľko presiaknuté elixírom, že vzájomné pôsobenie látok a kúziel , vytvorilo prirodzenú odolnosť voči ďalšiemu spájaniu. A tak  Moodyho telo a myseľ boli pre Voldemorta takmer neprístupné. Niekoľko týždňov bezmocne zúril dávajúc mu masívne bolesti hlavy, ale nakoniec sa upokojil a spolu vymysleli plán, ako nenápadne zabiť chlapca, ktorý napriek všetkým predpokladom prežil Voldemortovu smrteľnú kliatbu. Plán bol v podstate celkom jednoduchý a zároveň veľmi efektívny. Prihlásiť chlapca do súťaže za fiktívnu štvrtú školu a potom len pohodlne sedieť v prednej rade a sledovať, ako  zomiera. Jediný problém spočíval v tom, že Temný pán bol veľmi netrpezlivý, niekoľko krát sa pokúsil preraziť zábrany vytvorené Všehodžúsom a pri poslednom pokuse poškodil stabilitu čarovného oka. To sa teraz v Moodyho očnej jamke nekontrolovateľne otáčalo ako vĺčok a spôsobovalo mu vážnu nevoľnosť.

„Ach! Vyzerá to tak, že čaša je pripravenú rozhodnúť!“ jasavý Dumbledorov hlas vytrhol Moodyho zo zamyslenia. Odtrhol pohľad od Harryho zátylku a pozrel na mihotavé belasé plamene osvetľujúce riaditeľovu rozžiarenú tvár. Všetky oči v sále sa upierali na plamene a sieň v napätí stíchla. Dumbleodre vytiahol prútik a svetlá v sieni pohasli. Ohnivá čaša začala žiariť ešte jasnejšie a plamene šľahali do výšky. Odrazu sa ozvalo zaprskanie a nad pohárom sa objavil útržok pergamenu. Dumbledore ho  chytil a opatrne ho rozvinul. Hermiona, ktorá z neho nespúšťala oči zatajila dych.

„Ktokoľvek, len nie on,“ šemolila takmer nečujne stískajúc Viktorovu ruku.

„Ohnivá čaša rozhodla, že Durmstrang v Trojčarodejníckom turnaji bude zastupovať...,“ Dumbledore sa na sekundu odmlčal dramaticky zvyšujúc napätie, „ Viktor Krum!“ vykríkol ako profesionálny konferencier a ukláňajúc sa do búrlivého potlesku, kývol Viktorovi, ktorý s úsmevom na tvári vystúpil vedľa stola.

„Ach, nie!“ zastonala nečujne popod nos Hermiona, ale potom sa žiarivo usmiala a vstala. „Gratulujem, Viktor!“  povedala pevne a pobozkala ho. Viktor, ktorý na ňu predtým trochu nerozhodne pokukoval sa rozžiaril, pevne ju objal a vrátil bozk. Aj Harry vyskočil od stola a keď Hermiona konečne pustila manžela z objatia, potriasol mu srdečne rukou.

„Gratulujem! Vedel som, že máš šancu!“ zvolal úprimne a plesol ho po pleci.

„Výborne Viktor!“ kričal od profesorského stola Karkarov zúrivo tlieskajúc. „Vedel som, že to dokážete!“

 „Prosím prvého zo šampiónov, aby prešiel do susednej miestnosti , kde po vylosovaní ostatných reprezentantov dostane potrebné pokyny,“  Dumbledore  prekrikoval potlesk a ukazoval na dvere vedľa profesorského stola. Viktor ešte raz potriasol Harryho rukou, usmial sa na Hermionu a pomaly kráčal sieňou. Vrava  a potlesk sa postupne upokojili a všetci znovu obrátili pozornosť k Ohnivému poháru. Po chvíľke napätia sa belasé plamene znovu rozžeravili a čaša vypľula ďalší kúsok pergamenu. Dumbledore ho vrtko chytil, rozbalil a jeho pohľad zaletel k bystrohlavskému stolu.

„Ďalším reprezentantom a šampiónom Beauxbatonsu je Fleur Delacourová!“ oznamoval a mával na Fleur, aby prešla do susednej miestnosti a pripojila sa k Viktorovi. Pri bystrohlavskom stola nastal rozruch. Ozvali sa výkriky prekvapenia, nastalo radostné objímanie a bozkávanie. Nádherné dievča s dlhými plavými vlasmi sa konečne vymanilo z objatia spolužiačok a za búrlivého  potlesku ladne kráčalo pomedzi stoly k dverám bočnej miestnosti. Potlesk utíchol a napätie v sieni bola takmer hmatateľné. Teraz by čaša mala rozhodnúť, kto bude v turnaji zastupovať Rokfort. Všetci, ktorí počas dňa hodili do pohára kúsok pergamenu so svojim menom napätím ani  nedýchali. Každý z nich dúfal, že z čaše vyletí jeho meno. Našťastie nemuseli čakať príliš dlho. Po tretí krát plamene nad pohárom sčerveneli a  tretí kúsok pergamenu letel do výšky. Dumbledore ho zachytil, rozbalil a so širokým úsmevom prečítal meno.

„Reprezentantom Rokfortu je pán Cedrik  Diggory!“ Takú búrku potlesku ešte Veľká sieň nezažila. Tlieskali všetci, aj keď na niektorých tvárach bol výraz hlbokého sklamania. Ale najväčší potlesk sa predsa len ozýval od bifľomorského stola. Všetci, ktorí pri ňom sedeli vyskočili hore, vrešťali a zúrivo sa navzájom objímali.  Po niekoľkých minútach neopísateľného nadšenia sa Cedrik konečne vynoril so skrumáže a so širokým úsmevom na tvári kráčal k bočnej miestnosti, kde si reprezentanti mali vypočuť prvé pokyny.

„Výborne, konečne máme troch reprezentantov a turnaj môže začať. Teraz by som poprosil predstaviteľov ministerstva, pána Croucha a pána Bagmana,  aby sa odobrali do susednej miestnosti, kde na vás šampióni čakajú,“ otočil sa k profesorskému stolu a širokým gestom   vyzval oboch mužov  k odchodu. Ale skôr, než niektorý z nich stihol vstať, plamene čaše znovu sčerveneli. Šum v sieni stíchol , Dumbledore  sa zmetene otočil naspäť k čaši a keď z nej vyletel ďalší lístok chytil ho a so zvrašteným obočím ho rozbalil. Za profesorským stolom sa profesor Moody vzrušene predklonil a s očakávaním hľadel k chrabromilskému stolu.

„Harry Potter!“ silným hlasom, prekrikujúc šum v sieni , prečítal Dumbledor a zamračil sa. Hermiona, ktorá vzrušene diskutovala s Harrym prekvapene vzhliadla a Harrymu poklesla sánka.

„Čože?“ Hermionin jasný hlas pritiahol väčšiu pozornosť, než Dumbledorove vyhlásenie. „Ty si sa prihlásil do súťaže?“ spýtala sa , obomi rukami chytila Harryho za plecia a obrátila ho k sebe.

„N...n..nie!“ prudko potriasol hlavou hľadiac jej priamo do očí. „Ja nie!“ Niekoľko dlhých , napätých sekúnd spýtavo hľadela do jeho široko otvorených očí a potom sa zamračila.

„Dobre, verím ti,“ vyhlásila a znovu sa obrátila k profesorskému stolu. Sieňou sa ozývali nesúhlasné výkriky a zmetené otázky.

„Harry,“ vyzýval Dumbledore znovu, teraz oveľa hlasnejšie, „poď sem, prosím!“

„Nie! Nikam nejdem! Ja som sa neprihlásil!“ krútil Harry odmietavo hlavou. Výkriky v sieni postupne tíchli, všetci so záujmom sledovali dialóg medzi riaditeľom a , chlapcom, ktorý prežil,´ .

„Harry! Prejdi, prosím, do bočnej miestnosti,“ žiadal Dumbledore stále naliehavejšie. „Všetko sa vyrieši, musíš mi veriť!“

„Prečo by som vám mal veriť?“ uchechtol sa Harry ponuro. „Všetci videli ako moje meno vyletelo z Ohnivej čaše napriek tomu, že ja som ho tam nevhodil. Všetci majú právo počuť, ako je to možné!“

„Samozrejme, klame!“ ozval sa studený, jasný hlas od slizolinského stola. „Chce ešte viac slávy a pozornosti!“  zvolal Malfoy a pohrdlivo ohrnul pery. Súhlasné šomranie a sa ozývalo nielen odtiaľ, ale zo všetkých kútov. Hermionina  tvár zružovela hnevlivým rumencom. Pomaly vstala a položila ruku Harrymu na plece, aby mu zabránila vstať. Dumbledore chvíľku čakal, ale keď bolo jasné, že chlapec od stola nevstane, zamračene sa opýtal.

„Harry, požiadal si niektorého zo starších študentov, aby namiesto teba vhodil do čaše tvoje meno?“

„Nie!“ štekol Harry krátko a pokúsil sa vstať, ale Hermionina ruka ho pevne pridržala na stoličke.

„Počkaj! Nehýb sa!“ prikázala dôrazne a prešla si hrotom prútika po hrdle. „Sonorus!“ povedala ticho a obrátila sa k Dumbledorovi. „To bola veľmi zaujímavá otázka,“ jej hlas sa rozliehal sieňou a všetci zbystrili pozornosť. „Možno by ste nám mohli neskôr vysvetliť, prečo ste sa vy všetci ,zabudli´ postarať o takúto očividnú dieru v bezpečnosti pri prihlasovaní súťažiacich,“ poznamenala a na perách jej začal vznikať veľmi nepríjemný úškrn. „Teraz by ma ale zaujímalo, ako je možné, že mocný magický artafekt zrejme nevie počítať! Súťažia len tri školy a čaša vybrala štyroch reprezentantov. Pán riaditeľ, mohli by ste nám všetkým nahlas prečítať, ktorú školu Harry Potter vlastne reprezentuje ? Je jasné, že Rokfort to byť nemôže, Rokfort už svojho šampióna má a tým je nepochybne Cedrik Diggory!“  Niekoľko sekúnd na ňu všetci civeli s ovisnutou sánkou a vzápätí sa celou sieňou rozliehalo množstvo súhlasných výkrikov.

„Má pravdu, ako je to možné?“

„Súhlasíme, šampiónom Rokfortu je Cedrik!“ jačali Bifľomorčania a začali vstávať.

„Prečo nás nenapadlo niečo také jednoduché!“ kričali  dvojčatá a búchali si svoje ryšavé hlavy o stôl. „Teraz mohol byť šampiónom niektorý z nás!“

  Hermiona pokojne stála vedľa stola a  hľadela na riaditeľa. Ten sa zamračene pozeral po sieni a potom spýtavo vzhliadol k obom pracovníkom ministerstva. Bagman civel na dianie v sieni s otvorenými ústami a očividne bol úplne mimo. Naproti tomu Crouch , ktorý sa doteraz tváril ako zablúdený arktický ľadovec, bol červený zúrivosťou. Keď zachytil riaditeľov spýtavý pohľad vstal a nahlas si odkašľal.

„Na tom teraz nezáleží!“ vyhlásil spupne a naduto si všetkých premeriaval. „Ak jeho meno vyšlo z pohára, musí súťažiť! Každý, koho meno čaša vybrala je viazaný magickou zmluvou. Ak odmietne súťažiť, môže prísť o mágiu alebo dokonca o  život!“

„Nesúhlasím!“ odfrkla posmešne Hermiona, vytiahla z vnútorného vrecka knihu a otvorila ju na mieste, kde mala záložku. „Pravidlá súťaže celkom jasne uvádzajú, že každá škola môže mať len jedného šampióna! Znovu sa teda pýtam, ktorú školu reprezentuje Harry Potter?“ Teraz už s očakávaním civeli na Dumbledora všetci včítane profesorov. Ten sa pod váhou toľkých pohľadov nepohodlne ošíval, ale nakoniec pokrčil plecami a zdvihol pergamen.

„Magická akadémia Salem!“ prečítal, prudko sa nadýchol a vzápätí sa rozkašľal. Profesori sediaci za jeho chrbtom sa prekvapene trhli a viacerí študenti v sieni sa začali chechtať.

„Chacha! Hihi!“ zachichotala sa aj Hermiona a ospravedlňujúco stisla Harryho plece. Harry  sa nechápavo  obzeral. Študenti, ktorí sa chechtali sa nakláňali k svojim susedom, niečo im pomedzi rehot vysvetľovali a smiech sa postupne šíril sieňou ako požiar.  „Prepáč, Harry,“ pohladila ho po pleci a znovu sa obrátila k Dumbledorivi. „Ale on nemôže súťažiť za túto školu!“ oznámila dôrazne  dávajúc prízvuk na osobné zámeno a silnejúci smiech to potvrdzoval . „Táto škola prijíma len dievčatá a ja viem celkom určite, že Harry Potter je chlapec !“ Po tomto jej vyhlásení  rehot vybuchol plnou silou, Harry sa prekvapene nadýchol a tvár mu zalial tmavý rumenec.

„Hermiona!“ zvolal vyčítavo, ale ona len pokrčila plecami.

„No čo! Si môj manžel a takéto veci by som mala vo vlastnom záujme vedieť, no nie?“ spýtala sa pokojne, ale rumenec, ktorý zafarbil jej líca prezradil, že pokoj len predstiera.

„Toto všetko je odpad!“ zahrmel spoza profesorského stola Crouch, ktorý teraz vyzeral ako rozzúrený moriak. „Jeho meno vyšlo z čaše a on musí súťažiť, inak príde o mágiu! Či sa vám to páči a či nie, je viazaný čarodejníckou zmluvou!“ Hermiona pri jeho slovách zvážnela, pokrútila hlavou a znovu otvorila knihu na označenom mieste. Sklonila sa k Harrymu, podala mu knihu  a zašepkala mu do ucha.

„Prečítaj si to!“ ukázala na jeden z odsekov  , vzpriamila sa a vyzývavo pozrela na Dumbledora očakávajúc jeho reakciu. Ten sa spočiatku nepohodlne krútil, ale po chvíli súhlasne prikývol.

„Áno! Je to pravda, musí súťažiť, inak príde o mágiu!“ vyhlásil jednoznačne, hoci sa za jeho chrbtom ozývalo nesúhlasné syčanie. Hermiona smutne sklonila hlavu a sieň znovu prekvapene stíchla. Dráma, ktorá sa rozvíjala pred ich očami všetkých zaujala.

„Nuž,“  začala ticho, ale postupne jej hlas silnel, „je mi strašne ľúto, že musím niečo také povedať, ale  to je lož! Celkom úmyselne nás všetkých klamete! Žiadna čarodejnícka zmluva nemôže vzniknúť bez dobrovoľného súhlasu oboch zúčastnených strán. Harry sa neprihlásil a teda z jeho strany chýba moment dobrovoľného súhlasu. Neexistuje žiadna čarodejnícka zmluva, ktorá by ho mohla zbaviť jeho mágie a vy to veľmi dobre viete!“ A opäť v sieni zavládlo prekvapené ticho. Dumbledore stojaci ešte stále nad Ohnivou čašou, ktorá mierumilovne plápolala belasými plameňmi vrhal k Hermione zúrivé pohľady a Crouch sa ťažko opieral o stôl a vyzeral, že je dve sekundy pred srdcovým infarktom.

„Ty arogantné, hlúpe decko!“ zareval a očné bielka sa mu podliali krvou od neznesiteľného tlaku v hlave. „Čo ty vieš o magických zmluvách? Nič nevieš! Si len malá, hlúpa humusáčka, ktorá sa nezmyselne naparuje odrobinkami vedomostí, ktoré vyčítala z kníh! Ty nevieš nič o mágii! Tak si sadni , čuš a počúvaj starších a skúsenejších!“ vrešťal takmer nepríčetný hnevom , ale Hermiona sa len pohrdlivo uškrnula.

„Možno,“ prikývla a ohrnula v odpore hornú peru, „možno som len decko oproti vám, a možno sú moje vedomosti len odrobinky vyčítané z kníh, ale napriek tomu s vami nesúhlasím. Stále tvrdím, že  medzi Harrym a čašou neexistuje žiadna magická zmluva, pretože svojmu manželovi verím. Teraz dúfam, že on verí mne aspoň tak, ako ja verím jemu,“ povedala tichšie a stisla mu plece. Harry bol v tvári bledý ako stena, ale okamžite prikývol. Harmiona sa naklonila, pobozkala ho na vrch hlavy a niečo mu zašepkala do ucha. Potom sa vzpriamila a odhodlane sa zahľadela na Croucha, ktorý na ňu vrhal nenávistné pohľady.  „Vy, pán Crouch spolu s profesorom Dumbledorom tvrdíte, že musí súťažiť, hoci do čaše nehodil pergamen so svojim menom a ja tvrdím, že nie. On však verí mne a pretože tento spor je potrebné nejako vyriešiť a ani jeden z nás nemieni zo svojho stanoviska ustúpiť, požiadam teraz svojho manžela, aby to vyriešil za nás,“ obrátila sa k nemu a zhlboka sa  nadýchla. „Harry, prosím, ver mi!“ vyzvala ho a o krôčik odstúpila.  Teraz celá sieň hľadela s nesmiernym záujmom k chrabromilskému stolu, kde sa Harry Potter s neistým pohľadom upreným do odhodlanej tváre svojej manželky postavil a vytiahol prútik. V Dumbledorových očiach sa prekvapene zablyslo a v jeho tvári sa objavila panika. Otvoril ústa, natiahol ruku, aby ho zastavil, ale skôr, než stihol vysloviť jediné slovko, švihol Harry prútikom k Ohnivej čaši.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ájajajaj

(Lily, 7. 1. 2011 0:31)

tys to usekla.. tys to usekla.. ona to usekla áááááá bože.. normálně jsi ze mě na konci dostla vykviknutí.. to je hrozné.. pod tvým vlivem se ze mne stává nekontrolovatelně pištící a blábolící hromádka emocí.. ááá pomooooc.. doufám, že na tu další nebudeme dlouho čekat.. jinak mi toho z mozku moc nezbyde..

aaaaaaaaaaaaaaa

(Trili, 4. 1. 2011 23:24)

Super kapitola :-)
co udělá pohár? Ten konec je zase drama :-)
A bavím se stále i při opakujícím se čtení předchozích kapitol při čekání na další :-)
Díky za psaní.

perfektné

(nadin, 4. 1. 2011 9:34)

Skladám hlbokú poklonu za vyriešenie problému štvrtého účastníka trojčarodejníckeho turnaja!!!
Sánka mi padla na stôl, aké to bolo vlastne jednoduché.
Myslím, že Rowla nepredpokladala, že jej "rozprávka" o čarodejníckom učňovi, zaujme nielen deti, ale celú širokú verejnosť. To čo by jej prepáčili deti, sirael nemilosrdne odhalí, zanalyzuje a prepíše podľa logiky. :))

A samozrejme, všetko naj a mnoho inšpirácie v novom roku.

...

(soraki, 3. 1. 2011 9:13)

Sirael, i Tobě přeji vše dobré a v dalším společném roce mnoho radosti, zdraví, štěstí, hodnou a nepřelétavou múzu a spokojené čtenáře ;-)

Tato kapitola byla úchvatná! Jsem zvědavá, jak to bude pokračovat, moc se těším na další. A nic proti, ale není Hermiona tak trochu paranoidní podobně jako Pošuk? Já jen, že dopředu měla nastudované zákony a všechno okolo těch magických smluv... taky se mi líbí, jak si využila té mezery v kánonu - opravdu tam mohl hodit do toho poháru jméno kdokoliv starší, koneckonců se ho na to sám Brumla ptal, že? Takže díky moc a budu netrpělivě vyhlížet další :-D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA