Jdi na obsah Jdi na menu
 


25. Konfrontácie

23. 12. 2010

 

25. Konfrontácie

 

  Dve, len dve slová a všetko sa priam dramaticky  zmenilo. Dumbledore, sediaci uprostred profesorského stola stuhol, vyvalil oči a sánka mu povážlivo poklesla dolu. Harry, ktorý sa na neho v tom momente pozrel sa zlomyseľne uškrnul , vrhol bočný pohľad na bozkávajúcu sa dvojicu a potom len pokrčil plecami a so záujmom si prezeral dianie  v sieni.

„Ááááách!!“ mohutný kolektívny výdych rozvlnil vzduch a pretrhol tranz, do ktorého všetci na niekoľko sekúnd upadli. Vzápätí sa ozvalo niekoľko prekvapených výkrikov a potom sa tam strhlo peklo. Výkriky, stony sklamania a vzrušené diskusie sa ozývali zo všetkých strán ako rozbúrené more.

  Hermiona sa konečne vymanila z Viktorovho medvedieho stisku, odtiahla sa a usmiala sa na neho.

„Ahoj, manžel!“ povedala nežne a Dumbledorova sánka poklesla ešte o kúsok nižšie. Harry, ktorý sa na pár stojaci vedľa neho s pochopením usmieval , sa znepokojene zamračil.

,Ako môže v tom hluku, ktorý tu teraz je, počuť, čo Hermiona práve povedala? ´ pomyslel si a skúmavo si ho premeral. Ten pohľad sa mu vôbec nepáčil . Zamračil sa, niekoľko sekúnd si sústredene hrýzol peru a potom sa rozhodne  otočil k dvojici.

„Poď manželka, nemôžeme Viktora dlhšie zdržiavať. Je čas sadnúť si k stolu, aby slávnostná večera mohla začať. Ron už celkom určite umiera hladom,“ povedal hlasne pozorujúc kútikom oka riaditeľovu reakciu a vzal Hermionu za ruku . „Viktor si k nám potom môže prisadnúť,“ navrhol a žmurkol na muža, ktorý ju len nerád púšťal z rúk.

„Dobre,“ Viktor s povzdychom vypustil Hermionu z objatia, plesol priateľsky Harryho po pleci a vrátil sa k hlúčiku spolužiakov, ktorý ho okamžite obkolesili. Harry viedol Hermionu k chrabromilskému stolu a hluk okolo nich postupne tíchol. Stále viac študentov hľadelo na ich spojené ruky a prepletené prsty s pootvorenými ústami a tvárami zvraštenými  do nechápavej grimasy. Len dve tváre sa od tejto masy výrazne odlišovali. Za profesorským stolom, uprostred profesorov, hostí a členov ministerstva sedel Albus Dumbledore a jeho tvár vyjadrovala surovú, nefalšovanú nenávisť. Nechal spadnúť svoju obvyklú masku len na niekoľko sekúnd, ale Harry ten pohľad zachytil. Ten výraz skutočne neveštil nič dobrého. Stisol Hermioninu ruku a keď sa na neho pozrela s otázkou v očiach, mykol krátko hlavou k profesorskému stolu.

„Ach! Vidím,“ prikývla a povzdychla si, „budú problémy,“ zasyčala tak ticho, že ju takmer nepočul, ale riaditeľ sediaci na opačnom konci siene sa mykol  a znovu si na tvár pricapil svoju obvyklú vizáž.

„Možno neskôr,“ sykol Harry a znovu jej stisol ruku, „ ale teraz je tu niečo oveľa akútnejšie,“ upozornil ju a ukázal pred seba.

„Oj!“ zjojkla pri pohľade na červeno fialovú tvár Rona, ktorému k dokonalému výzoru rozzúreného býka chýbali už len chuchvalce pary vychádzajúce z uší a nozdier,  a bolestivo zmŕštila tvár. „Myslím, že budeme potrebovať chrániče na uši,“ zastonala a zúfalým pohľadom preletela stôl hľadajúc voľné miesta.

„Ach, poď! Nebude to také zlé,“ upokojoval ju Harry s úškľabkom šialeného goblina na tvári a viedol ju priamo k soptiacemu priateľovi. Chýbalo im ešte pár krokov, keď bublajúci Ron vybuchol.

„Ako?! Ako môžeš?“ zajačal z plného hrdla ukazujúc na ich spojené ruky. „Máš manžela! Zabudla si? Kumar! Nehovorí ti to nič?“ burácal a oči mu plápolali zlobou. „Mamka mala pravdu, si obyčajná šarlátová žena!“ vrieskal, sliny mu v chuchvalcoch odletovali z úst a všetci okolo neho sa vydesene odťahovali.

„Hlupák!“ zasyčala Hermiona, s takmer nezbadateľným pohybom vytiahla prútik a krátko ním švihla. „Silencio!“  Na sekundu sa zastavila, zamračila sa a hľadiac, ako Ron ešte stále, napriek tomu, že ho umlčala, pokračuje prskať okolo seba jedovaté sliny nenávisti a potriasla znechutene hlavou. „Vieš , Ron,“ začala pokojne do ticha, ktoré znovu zavládlo , akoby to ,Silencio´ zasiahlo všetkých , „aby som bola úprimná, vôbec ma nezaujíma, čo si tvoja matka o mne myslí, pokiaľ si to nechá pre seba. Teba by som mala varovať, že keď v budúcnosti povieš o mne čokoľvek neúctivé, požiadam niektorého zo svojich manželov, aby ťa vyzvali na súboj. Som presvedčená, že ktorýkoľvek z nich je schopný brániť moju česť a urobiť z teba krmivo pre testralov. A pre tvoju informáciu. Nie, nezabudla som, že Kumar je mojim manželom, ale pretože Viktor je tiež môj  manžel mám právo ho pobozkať a pretože aj Harry je môj manžel, mám právo držať sa s ním za ruky a pobozkať ho kedykoľvek chcem, bez ohľadu na to, či sa to tebe páči a či nie!“

„Niéééé! To niéééé! Nie, nie, nie!“ Ginny Weasleyová, ktorá sa len pred pád dňami vrátila z domáceho ošetrenia, stála červená ako paradajka vedľa stola so zaťatými päsťami a prútikom v ruke a vrieskala ako mandragora, keď ju nečakane vytiahnu z hrnca. „Nemôžeš! Ty nemôžeš byť jeho žena! Ty už jedného manžela máš!  Mamička mi sľúbila, že Harry bude môj! Aj Dumbledore mi to sľúbil!“ kričala  obrátiac sa k profesorskému stolu . „Povedzte jej, že on je môj! Celý je môj! Jeho sláva , jeho peniaze, všetko je to moje! Len moje! Sľúbil ste mi to!“ žiadala rozčúlene zdvíhajúc  prútik.  Profesorka McGonagallová prudko vstala odsotiac stoličku na ktorej sedela dozadu, oprela sa obidvomi rukami o dosku stola  a zamračila sa.

„Slečna Weasleyová, okamžite znížte prútik, sadnite si na svoje miesto a čušte!“ zahrmela autoritatívne a mierne sa predklonila. Ron, ktorý, konečne zvládol zrušil Harmionine kúzlo sa pri tých slovách obrátil k stolu a tváril sa vražedne.

„Prečo by mala čušať?“ zreval zúrivo, preliezol cez lavicu a vykročil k profesorskému stolu. „Hovorí    pravdu, on jej to skutočne sľúbil! Počul som to na vlastné uši!“ postavil sa vedľa sestry a jeho natiahnutý ukazovák mieril priamo na Dumbledra.

„Oj, bratku,“ škeriaci sa Viktor skĺzol na lavicu vedľa Hermiony a objal ju okolo pása, „riaditeľ tvojej školy ťa ponúka, ako cenu za služby pre svojich prívržencov?“ spýtal sa spevavo a pomykal hustým, tmavým obočím.  „Čo pre neho toto dieťa urobilo, že to pre neho má takú vysokú cenu?“  zvolal do ticha, ktoré nastalo po Ronovom reve a pozrel sa spýtavo na Harryho. Jeho slová dopadli  na všetkých ako balvany.  Profesorka McGonagallová prudko zalapala po dychu, ozelenela a zdalo sa, že bude zvracať priamo na slávnostne vyzdobený stôl. Dumbledore, ktorý sa doteraz hral na mŕtveho chrobáka a nezúčastnene čučal pred seba sa prudko vzpriamil a prebodol Viktora nenávistným pohľadom. Harmiona sa prekvapene trhla , otočila sa a širokými očami zízala na dianie v sieni. Bolo to ako sledovanie tenisového zápasu. Najskôr sa všetky  oči sa na okamžik upreli na Ginny, potom sa hlavy pootočili, všetci upreli pohľady na červenajúceho sa riaditeľa a vzápätí drvivá väčšina prítomným ozelenela a zhnusene sa zaškľabila. 

„Eééwwww!“ zahučali viacerí a prehĺtali žalúdočné kyseliny, ktoré sa im tlačili do hrdla pri pohľade na nesúrodý pár. Dokonca aj študenti Durmstrangu, ktorých prestalo baviť postávať pri vchode a pomaly sa trúsili do sály sa zastavili v polovici kroku a neveriacky civeli k profesorskému stolu. Karkarov, sediaci vedľa Dumbledora sa k nemu otočil s prekvapenou grimasou v tvári, niekoľko sekúnd na neho pozeral a potom sa burácavo rozosmial.

„Ó! Profesor! Netušil som, že si ešte taký vitálny! Ja blahoželám!“  prskal pomedzi záchvaty smiechu a plieskal skameneného Dumbledora po pleci.

„No fuj! To už hraničí s nekromanciou!“ vykríkol ktosi pri stole Bystrohlavu a vílie  krásavice z Beauxbatonu sa zdesene otriasli. Ron, ktorý ešte stále mieril ukazovákom k Dumbledorovi sa prudko otočil hľadajúc pohľadom vinníka, ale potom mu  to docvaklo. Vyvalil oči, pozrel neveriacky na sestru, potom preniesol pohľad k Dumbledorovi, asi tri sekundy ho prebodával pohľadom a vzápätí skočil do akcie.

„Ty starý perverzný sviniar!“ zajačal vyťahujúc prútik. „Ja ťa zabijem!“ vrieskal švihajúc prútikom. „Redukto! Redukto! Redukto! Redukto!“ zaryčal skôr, ako ktokoľvek stihol zareagovať.

„Protego!“ štít postavený Dumbledorom odrazil tmavo belasé lúče kliatby k povale. Odrazené kliatby zasiahli niekoľko oporných trámov a roztrieštili ich na drobné kúsky, ktoré sa sypali sa sediacich študentov. Okúzlenie  ukazujúce počasie vonku zablikalo, ozvalo sa duté zapraskanie a Veľká sieň sa začala otriasať v základoch.

  Všetci profesori mali v mihu prútiky v rukách , študenti vyskakovali zo stoličiek a nehľadiac na nikoho, hrnuli sa otvorenými dverami von. Z povaly začali padať veľké kusy omietky a zo všetkých strán sa ozýval vydesený krik. Ginny stála vedľa stola s poklesnutou sánkou a s očami širokými ako taniere civela na spúšť odohrávajúcu sa okolo nej. Až keď sa veľký kus omietky roztrieštil na stole pred ňou a osprchoval ju úlomkami vypadla z tranzu, vydesene zajačala a rozbehla sa k dverám tiež, zanechávajúc za sebou brata, ktorý sa pokúsil brániť jej česť, bez jediného pohľadu.  

  Viktor zareagoval na hroziace nebezpečenstvo len niekoľko sekúnd na to , ako prvé úlomky z hrád dopadli na dlažbu Veľkej siene. Bez slova zmietol Hermionu do náručia kryjúc ju vlastným telom, z náprsného vrecka vytiahol zmenšenú metlu a položil ju na stôl.

„Maius!“ zavrčal nepúšťajúc z rúk Hermionu, ktorá sa pri pohľade na zväčšenú metlu začala krútiť a pokúšala sa uniknúť.

„Ja neletím,“ pokrútila odmietavo hlavou, ale Viktor sa len uškrnul, prehodil nohu cez násadu metly, zdvihol ju jednou rukou do vzduchu a posadil si ju do lona.

„Sadaj a drž sa pevne,“  prehodil ponad plece k Harrymu. Harry chcel odmietnuť, ale veľký kus omietky, ktorý ho udrel do ramena , zmenil jeho  rozhodnutie. Napriek tomu ešte stále váhal.

„Budeme príliš ťažkí,“ namietal váhavo, ale Viktor ho rozčúlene prerušil.

„Neblbni a sadaj! Je to len kúsok, metla nás unesie,“ odsekol nekompromisne, „teda, pokiaľ budeme pri vedomí. Ak budeš príliš dlho váhať, môže nám povala spadnúť na hlavu,“ ukázal netrpezlivo k plafónu, kde sa odlupovali ďalšie kusy omietky . Trhliny medzi kameňmi v klenbe sa každým okamžikom priam na vidomo oči zväčšovali. Bolo jasné, že ak profesori v nasledujúcich chvíľach niečo neurobia, celý plafón sa zosype dole.  Harry pokrčil plecami, striasol kúsky omietky, prehodil nohu cez násadu metly a pevne sa pritisol k širokému chrbtu Viktora. Sotva mal čas zopnúť ruky okolo drieku Hermiony a pritiahnuť ju pevnejšie k jeho rozľahlej hrudi , keď sa metla zdvihla hore a vyštartovala kľučkujúc pomedzi padajúce kusy povaly. Leteli tesne ponad hlavy študentov, ktorí v panike zablokovali dvere do siene a teraz sa len s námahou predierali von cez upchaný východ. Plne zaťažená  metla sa nebezpečne hojdala, ale Viktor ju pevnou rukou bezpečne viedol k hornému okraju schodiska. Spustil ich na plošinu medzi poschodiami v okamžiku, keď sa z Veľkej siene ozvalo niekoľko výkrikov a celý priestor zalialo belasé svetlo štítov, ktoré profesori konečne postavili na ochranu pred padajúcim stropom. Hermiona nakláňajúca sa cez zábradlie od okamžiku, keď sa jej noha opäť dotkla podlahy si uľahčene vydýchla a oprela sa o stenu. Viktor švihom prútika zmenšil metlu, zastrčil ju opatrne do vrecka a obrátil sa k Harrymu.

„To tu máte stále tak veselo?“ spýtal sa a nakukol ponad zábradlie  schodiska do vstupnej haly, kde sa študenti derúci sa zo  siene von,  hemžili ako mravce, keď niekto štuchne do mraveniska.

„Áno,“ Hermiona prikývla a roztržito sa pohrávala s prsteňom, „každý rok sa niečo také vyskytne, ale v tomto roku je toho akosi priveľa a aj začiatok udalostí sa výrazne posunul vpred. Obvykle sa všetko udeje až ku koncu školského roku.“

„Ja tomu nemôžem uveriť,“ krútil Harry hlavou, naklonil sa cez zábradlie, chvíľku pozoroval hemženie dolu a znovu neveriacky pokrútil hlavou. „Také niečo by podľa správnosti nemalo byť vôbec možné,“ pozrel k nim s nádejou v oku, ale Viktor sa len zachechtal a Hermiona sa zviezla popri kamennej stene do podrepu skloniac hlavu na kolená. „Veď to bolo len prosté ,Redukto´ .“

„Áno, Ron bol kreatívny ako vždy,“ odfrkla posmešne Hermiona, „ale Dumbledore bol viac než nedbanlivý. Jeho ,Protego´ spôsobilo zrútenie povaly.“

„Všeobecne,“ zavrčal nespokojne Viktor, „ Weasleyovci sústavne spôsobujú priveľa zbytočných problémov. Sú ťažko zvládnuteľní  a ohrozujú svoje okolie. Tvrdenie slečny Weasleyovej bolo skôr smiešne.“

„Nemyslím si to,“ krútila Hermiona hlavou, „podľa mňa hovorila presne to, čo jej Dumbledore sľuboval. Bola veľmi sklamaná, že nemôže tvrdiť tvoju slávu a tvoj majetok pre seba,“ mrkla s úškľabkom na Harryho a keď jej podal ruku prijala ju a vstala. Potom sa otočila k Viktorovi s vážnym výrazom v tvári. „Mohol by si mi vysvetliť, čo robíš v Rokforte?“

„Prišiel som súťažiť za svoju školu v Trojčarodejníckom turnaji, čo iné?“ pozrel na ňu nevinnými očami, ale nedokázal ukryť úsmev. „Vari si nemyslíš, že by som si nechal uniknúť príležitosť byť celý rok so svojou manželkou ,“ doložil úprimne a vzal ju za ruku.

„Ale...,“ Hermiona sa zamračila, „súťaž je nebezpečná!“ vykríkla a pevne zovrela jeho rameno. „Ak ťa vyberú, budeš musieť súťažiť! Je to nebezpečné, mohol by si zomrieť!“ Viktor ju objal okolo pása, pritiahol si ju bližšie, zastrčil uvoľnený prameň vlasov za ucho a pohladil ju zľahka po líci.

„Upokoj sa, láska,“ napomenul ju mierne a uškrnul sa. „Som len jeden z dvadsiatich študentom Durmstrangu, ale ak ma vyberú, budem súťažiť.“

„Ale..., prudko potriasla hlavou, no  veľká ruka z prstami zhrubnutými od metly ju zastavila.

„Počkaj! Nekrič a premýšľaj,“ požiadal ju prehľadávajúc pohľadom jej žiarivé zlaté oči,  „sú to len tri úlohy, len tri nebezpečné dni z celého roka. Uvedom si, že ja som profesionálny hráč metlobalu a každý z mojich tréningov alebo zápasov je oveľa nebezpečnejší než čokoľvek, čo môžu rozhodcovia vymyslieť pre študentov , ako súťažnú úlohu. Okrem toho, okolo bude hromada ľudí, ktorí budú bdieť nad bezpečnosťou. Nikomu sa nemôže stať nič, čo by sa mágiou nedalo opraviť!“

„Možno,“ Hermiona sa vymanila z jeho rúk, odstúpila pár krokov a krútila nesúhlasne s hlavou. „Možno keby sa súťaž konala kdekoľvek inde, možno by som s tebou súhlasila. Ale nie tu! Nie pod vedením Dumbledora. Nebolo pre teba zrútenie stropu vo Veľkej sieni dostatočným dôkazom jeho totálnej neschopnosti?

„To bola nešťastná náhoda,“ zachechtal sa Harry ponuro. „Aj keď by som ochotne hodil kameň jeho smerom, v tomto je nevinne.“

„Nevinne?“ Hermiona na neho vyvalila oči a zhlboka sa nadýchla.

„Stop! Uvažuj logicky,“ napomenul ju mávajúc rukou k zábradliu, „úplne posledná vec na svete, ktorú dnes  Dumbledore chcel, je verejné pranie jeho špinavého prádla pred zahraničnými hosťami a ministerskými úradníkmi.  Ak sa toho chopia médiá, tak si môže v Zakázanom lese vykopať hlbinný vrt, pretože inak ho roztrhajú na cucky.“

„Dobre!“ kývla a zvraštila obočie. „Nebolo by od veci vrhnúť niekoľko svetlíc na jeho činy a oboznámiť verejnosť so skutočným Albusom Dumbledorom. Ak sa niektorý z novinárov dokáže zavŕtať dosť hlboko a vyniesť na povrch jeho špinavé skutky v mene  , väčšieho dobre pre Albusa Dumbledora´, je srdečne vítaný. Ale teraz sme odbočili od pôvodnej témy,“ obrátila sa znovu k Viktorovi. „Nepáči sa mi to! Vôbec sa mi to nepáči, ale nemôžem ti to zakázať,“ povzdychla si a beznádejne pokrútila hlavou, keď videla, ako sa na ňu uľahčene škerí. Naklonila sa ponad zábradlie a chvíľku pozorovala pohyb v hale. „Vyzerá to tak, že dnešná  slávnostná večera sa odkladá na neurčito. Mali by sme sa vrátiť do veže, dúfam, že tam bude niečo na jedenie. Som hladná ako vlk, “ poznamenala a vykročila k Chrabromilskej veži. Obaja chlapci ju mlčky nasledovali.

  Hermiona mala na šťastie pravdu. Hneď, ako sa portrét Tučnej pani vychýlil a odhalil vchod do klubovne, ovanuli ich vábivé vône chutných pokrmov rozložených na dlhom stole, ktorý škriatkovia postavili vedľa najdlhšej steny , priamo vedľa obrovského krbu, ktorý dominoval miestnosti.

„Švédske stolovanie,“ s potešením zavrčala Harmiona mieriac rovnou čiarou k stolu nevšímajúc si, že hovor ozývajúci sa predtým v klubovni, podozrivo stíchol. Vzala čistý tanier a so záujmom si prezerala pokrmy navŕšené na veľkých podnosoch. Harry s tanierom v ruku sa k nej okamžite pripojil. Viktor  pomaly prechádzal okolo malých stolíkov neorganizovane rozmiestnených po miestnosti , blúdil pohľadom po výzdobe a keď sa jeho pohľad zastavil na jeho manželke, ktorá sa práve naťahovala ponad stôl, aby mohla dočiahnuť na misu s ovocím umiestnenú tesne vedľa steny, tvár sa mu rozsvietila úsmevom. Zrýchlil krok, ale práve v okamžiku, keď siahal po tanieri, ozval sa do ticha , ktoré zavládlo v klubovni po ich príchode dupot prerušený neidentifikovateľným revom.

„Ággŕŕŕŕŕŕŕ! Ty špinavá humusácka suka! Ty si ukradla môjho muža! Zdochni , humusáčka!  Conscindere!“ zavrešťala Ginny Weasleyová stojaca na schodisku, ktoré viedlo k dievčenským ubikáciám a švihla prútikom k Hermioninmu chrbtu.

„Scutum!“ prútik vo Viktorovej ruke sa objavil akoby zázrakom a zneškodnil červenený záblesk trhacej kliatby.

„Stupefi!“ Harry v mihu pustil tanier s jedlom a vytrhnúc prútik z habitu nestrácal čas otáčaním sa  a vrhol omračujúcu kliatbu popod ľavé rameno. Belasý blesk zasiahol rozzúrené dievča priamo do hrude a tvrdo ju udrel o stenu schodiska. V bezvedomí sa zosypala dolu a prútik jej vypadol s buchnutím z ruky.  Hermiona, ktorá na okamžik stuhla naklonená nad stolom sa narovnala, pomaly sa otočila, pozrela štítivo na ňu a pohrdlivo ohrnula peru.

„Všetko čo dokáže, je útočiť od chrbta,“ prehodila otáčajúc sa k Viktorovi. „Rodina Weasleyovcov prehrala posledné zvyšky svojej cti. Mám v úmysle požiadať Síriusa, ako najstaršieho z mojich manželov,  aby sa o tento malý problém postaral. Nemienim strácať čas s pobláznenou pubertiačkou, ale ak ma k tomu donúti, bude to ľutovať do konca svojho života,“ povedala jasným, vysokým hlasom.  Jej slová neboli určené len Ginny, ktorá sa začala pomaly dvíhať z dlážky, ale všetkým v chrabromilskej klubovni. Lavender,  sediaca vedľa Parvati vypadla lyžička z ruky a zarinčala o tanier. Dievča s poklesnutou sánkou absorbovalo informácie, ktoré im Hermiona poskytla posledným vyhlásením , jej oči sa postupne rozširovali a vyliezali z jamiek. Parvati ju pozorovala so značným znepokojením a keď začalo hroziť reálne nebezpečenstvo, že sa jej najlepšia priateľka premení na slimáka, zapadli späť. Lavender  niekoľko krát zmätene zažmurkala a vyskočila od stola.

„Hermiona, koľko manželov vlastne máš?“ vyhŕkla odrazu s dychtivým výrazom v tvári. Hermiona odvrátila pohľad od Viktora a bezstarostne pokrčila plecami.

„Len päť, prečo?“ spýtala sa úsečne, ale nehľadela pri tom na Lavender. Jej pohľad neopúšťal červenú tvár Ginny Weasleyovej, ktorá na ňu civela s poklesnutou sánkou.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Ďakujem!

(nadin, 29. 12. 2010 12:52)

Nemôžem si pomôcť, musím to napísať aj ja :
„Len päť, prečo?“
Som pod stolom a žujem tam káble svojho úbohého oprskaného noťasíku...
Weasleyovci - no chce sa mi vracať... Dumby - rovnako!
(mim, nekromancia, alebo nekrofília??)
Chválim kapitolku, úžasná šokujúca!!

jéjda

(Lily, 27. 12. 2010 12:33)

tak tohle byla opravdová pumová bomba hozená do davu.. jsem nadšena a oči mi lezou z důlku.. občas se tu chechtám jako blázen div že mne neodvezou.. Super

boží :-)

(Trili, 26. 12. 2010 10:49)

A ten konec mě taky dostal :-D
Celá kapitola se mi moc líbila :-) bavím se pořád. Díky a těším se na další.

nádhera

(silvinka, 26. 12. 2010 1:15)

Nádherná kapitola,ten konec mne dostal.Prý:Jen pět,proč? Měli by napsat Ritě,ta by jistě na Brumbála něco vyštrachala. Těším se na pokráčko

„Len päť, prečo?“

(soraki, 25. 12. 2010 21:36)

toto mě dokonale odzbrojilo, Hermiona jako cynik :-D Super kapitola, moc se mi líbila, hlavně ten šrumec kolem Brumly :-D och a Viktor - sladký... a vůbec, moc se těším na další.

Děkuji ti , Sirael, za prosvětlení vánoční pohody :-D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA