Jdi na obsah Jdi na menu
 


23.Požehnanie bohov 2. Časť

18. 11. 2010

 

23.Požehnanie bohov 2. Časť

 

„Boj!“

   Hermiona, napnutá ako struna na harfe, automaticky šklbla prútikom a v očiach sa jej zablysol smiech. Poznala svojho priateľa príliš dobre a tak sa jej „Protego!“ v polovici vzdialenosti medzi nimi bezchybne stretlo s jeho „Expeliarmus!“ Sila oboch kúziel spôsobila menší výbuch a oslnení diváci rozpačito  žmurkali a pokúšali sa niečo vidieť, ale rýchlosť, ktorou obaja protivníci hádzali proti sebe rôzne kúzla to neumožňovala. Príliš veľa sa ich stretalo uprostred a jeden výbuch energie nasledoval za druhým, až sa na sietniciach všetkých vytvorila súvislá svetlá škvrna, ktorá im hrozila oslepnutím. Po niekoľkých minútach si každý chránil oči ako vedel, ale nikto nebol ochotný spustiť zrak z bojujúcich snúbencov.

„Dormio!“ zelenavý lúč svetla minul Hermionine pravé rameno len o milimeter, ale ona len plavne uhla a vzápätí ostro švihla prútikom.

„Recido!“ Kúzlo sa v strede opäť stretlo s Harryho štítom a Hermiona znechutene potriasla hlavou. Kliatby boli čím ďalej nechutnejšie a pohybovali sa na hrane čiernej mágie. Vedela celkom určite, že Harry ju v žiadnom prípade nebude používať a ona tiež ešte váhala. Jej repertoár kliatob  bol oveľa väčší  ako jeho, ale ako sa boj predlžoval, kliatby sa začali opakovať. Použiť niečo nové a nečakané, by sa mohlo stať cestičkou k víťazstvu. Premýšľajúc  uhýbala Harryho kliatbam, ľavou rukou tienila slabšie z nich a švihala prútikom tak rýchle, až jej praskalo v zápästí. Súboj trval už dlho a začínala byť unavená. Znovu sa vrhla k zemi, prevalila sa unikajúc spŕške drobných mramorových úlomkov a zdvíhajúc sa hore začala sériu ťažších, tmavších kliatob ako odpoveď na „Segrego!“, ktoré vyrylo dieru pri jej nohách.

„Excaelo!“ začula tesne pred tým, ako len so šťastím odrazila kliatbu sprevádzanú žiarivo červeným zábleskom a zamračila sa.

„Per restro! Minuo! Recido!“ vrhla k nemu v rýchlom slede a súčasne nastavila dlaň ľavej ruky vytvárajúc „Alpes!“ Štít nebol z najsilnejších, ale dokázal zadržať väčšinu kliatob, ktoré k nej doteraz Harry  vrhol. Kliatba, ktorá bežala zákerne tesne ponad dlažbu ju takmer zrazila z nôh, ale zachytila za okraj štítu a dynamika úderu ju otočila takmer o sto stupňov. Niekoľkými rýchlymi krokmi znovu získala rovnováhu a pohybujúc sa v kruhu hodila „ Dilanio!“ Harry padol k zemi  chrániac sa najsilnejším štítom, aký dokázal v tej sekunde vytvoriť, niekoľkokrát sa prevalil, pričom po nej vrhol zeleným bleskom sprevádzaný  „Pyr!“. Sila kliatby za jej chrbtom rozblikala ochrannú bariéru. Diváci sa rozčúlene rozštebotali, ozvalo sa niekoľko znepokojivo znejúcich burácaní dračieho revu. Obzrela sa hľadajúc podvedome pohľadom narušiteľov a nevšimla si, že sa k nej Harry nenápadne približuje. Už bol takmer za polovicou kruhu, keď sa znovu na neho pozrela. Ustúpiť nebolo kam. Len pár krokov za jej chrbtom blikala bariéra, za ktorou sa práve ozýval rev divokých , nebezpečných tvorov. Videla pohyb Harryho prútika vrhajúc „Depulso!“ a tak v náhlivosti švihla rukou a poslala k nemu  mäkšiu verziu „Birumpo!“ , len aby ho na chvíľku zamestnala. V tej rýchlosti si však neuvedomila príliš malú vzdialenosť medzi nimi.  Dva hrubé záblesky, jeden červený a druhý belasý do seba narazili silou menšej atómovej bomby. Kinetická energia výbuchu zatriasla amfiteátrom až do základov a na tele oltáru sa objavila vlasová prasklina, ktorá sa rýchle šírila. Viazač v panike udrel berlou po kameni v snahe znovu ho sceliť, ale bolo už neskoro. Oltár , ktorý tu stál tisícky rokov sa mu pred očami rozpadol na množstvo drobných, špicatých úlomkov.

  Oboch bojovníkov vlna vyzdvihla a napriek štítom, ktoré postavili , ich obrovskou silou hodila do ochrannej bariéry. Ani tá však nevydržala  nápor , naposledy odhodlane blikla a zosypala sa. Harry a Hermiona preleteli takmer cez celé hľadisko amfiteátra a ich bezvedomé telá dopadli k nohám čarodejníkov, ktorý sedeli v prvom rade. Oveľa silnejšia ochranná bariéra chrániaca hlavy magických rodov sa síce otriasala v základoch, ale spojená sila ich prútikov namierených na ňu ju udržala neporušenú. Silová vlna besniaca vo vnútri amfiteátra sa od nej odrazila, znovu sa prehnala cez davy magických bytostí zrážajúc  väčšinu z nich bezohľadne z ich miest, v ohnisku sa znovu spojila do jediného jadra a keď hrozilo, že znovu vybuchne , zasiahol viazač so svojou berlou. Spevavo skandujúc v jazyku obsahujúcom viac spoluhlások než samohlások namieril kryštál na jadro a vyhodil ho vysoko nad údolie. Následný výbuch síce otriasol údolím a širokým okolím, ale ničomu už vážnejšie neublížil.

  V prvých sekundách po výbuchu ovládlo amfiteáter vydesené ticho. Všetci boli príliš otrasení na to, aby sa k udalostiam dokázali vyjadriť. Dokonca aj pre tie najnebezpečnejšie bytosti v tomto okamžiku  bolo dôležitejšie zistiť, aké škody na ich milovaných „ ja“ , výbuch spôsobil.  Tých niekoľko vzácnych okamžikov zachránili obom bezvedomým bojovníkom život. Viazač našťastie nestratil hlavu, s pomocou berly si obe bezvládne telá privolal k zvyškom oltára , preletel celé hľadisko hrubým pásom magickej energie tryskajúcej z jeho kryštálu a potom znovu vztýčil ochrannú bariéru. 

„Dobre,“ zavrčal Lucius sadajúc si znovu do svojho kresla a zastrčil prútik späť do palice, „to bolo naozaj nečakané a prekvapujúce.“ Sírius po jeho boku sa triasol napätím zízajúc na telá, nad ktorými sa teraz skláňal elf a stískal prútik v ruke s takou silou, že ho skoro rozdrvil. „Dúfam, že boj už nebude pokračovať,“ vrčal Lucius znepokojene, keď videl, ako sa viazač narovnal a prešiel ponad obe telá kryštálom.

„Musí, kým bohovia nerozhodnú, ktorý z nich zvíťazil,“ zasyčal Sírius ledva dýchajúc napätím. Obaja súperi, ležiaci doteraz nehybne vedľa hromady kamenia, sa začali hýbať. Prerývane sa nadýchol a mierne sa uvoľnil opierajúc sa o kreslo. Bolesť v pravačke ho upozornila na prútik, ktorý ešte stále zvieral v ruke. Namáhavo, masírujúc si kŕč v prstoch prútik pustil, zasunul ho do puzdra, ale jeho oči ani na sekundu neopustili pomaly vstávajúcich snúbencov.

  Hermiona otvorila oči a prekvapene zažmurkala. Prúd magickej energie, ktorý ňou prešiel ju drasticky vytrhol z bezvedomia, ktoré jej doteraz prinášalo úľavu od bolesti prenikajúcej celé jej telo. Strhla sa , zastenala a okamžite si uvedomila , kde je. Zmámene potriasla hlavou a pokúsila sa vstať.

„Poď, pomôžem ti,“ Harry natiahol ruku a keď sa jej zachytila, ťahal ju opatrne hore.

„Si v poriadku?“ spýtala sa mraštiac tvár a zmetene sa rozhliadala po okolí.

„Som na nohách a to je podstatné,“ zaškľabil sa, ošil sa opatrne pohybujúc krkom  a keď sa presvedčil, že dokáže stáť sama, odstúpil o krok dozadu. Nemal žiadne viditeľné zranenia, nekrvácal, ale pohyby jeho tela boli opatrné, viditeľne mal značné bolesti od nárazu na bariéru.

   Viazač, ktorý stál vzpriamený nad nimi stískal v ruke berlu,  hlavu mal mierne naklonenú na bok, oči  prižmúrené a vyzeral, akoby niekomu načúval. Niekomu, kto mu práve teraz šepkal niečo do ucha. Na plných perách elfa sa odrazu objavil malý úsmev, modré oči sa doširoka otvorili a jeho pobavený pohľad padol na dvojicu, ktorá stála pred ním a podozrievavo si ho premeriavala.

„Bohovia rozhodli!“ zvolal obracajúc sa k auditóriu dvíhajúc berlu dovysoka. Kryštál  na jej vrchole sa rozžiaril a jeho svetlo zalialo celý amfiteáter.

„Pokračujeme?“ povzdychla si unavene Hermiona a uvedomila si, že jej prútik leží niekde medzi telami čarodejných bytostí v hľadisku. Natiahla ruku a sústredila sa. „Accio  prútik!“ šepla takmer nečujne. Vzápätí počula zasvišťanie a bariéra oddeľujúca hľadisko od nich sa viditeľne zatriasla. Oči sa jej rozšírili prekvapením, keď videla, ako sa cez ňu prskajúc červené iskri prediera tenký kúsok dreva a prekonajúc poslednú prekážku, letí k nej. Harry jej akciu samozrejme okamžite zopakoval a keď cez otvor, ktorý do bariéry urobil Hermionin prútik preletel ten jeho , zovrel ho pevne v hrsti a zo dva kroky odstúpil. Pamätal si, že pokúšať sa vrhať nejaké kúzla z takejto blízkosti by nemusel byť ten najlepší nápad.  

„Nie!“ viazač nesúhlasne pokrútil hlavou a vystrel ruky s dlaňou obrátenou k zemi. Obaja súperi na neho obrátili zmetené pohľady  a z hľadiska sa ozvalo niekoľko prekvapených vzdychov. Po oboch bokoch elfa stojaceho s hrdo vztýčenou hlavou sa začali objavovať kontúry dvoch postáv.

  Vedľa Hermiony sa zviditeľňovala postava ženy oblečenej v ľahkom bielom chitóne, ktorý mala pod plnými prsiami upevnený zlatou stuhou. Na pleciach spájali kusy tenkej látky dve spony . Zlaté pruhy na nich boli posplietané tak, aby vytvárali štyri vrcholy , ktoré zastupovali  štyri  ročné  obdobia. Oblúky, ktoré ich ovíjali znázorňovali ochranu a zdravie. Jej tvár mala pravidelné, klasické rysy s vysokými lícnymi kosťami, plnými perami a rovným nosom. Línie obočia nad  hlbokými tmavými očami sa dvíhali na spánkoch hore, čelo mala rovné a hladké, ozdobené tenkou zlatou páskou, na ktorej boli žiarivé biele drahokamy. Bohaté, gaštanové vlasy mala spletené do zložitého účesu, ktorý podopierali na temene hlavy dva ozdobné  hrebene. Niekoľko voľných zvlnených pramienkov sa jej krútilo až ku kľúčnej kosti.  Žena stála uvoľnene,  usmievajúc sa a v ruke držala plytkú zlatú misku naplnenú tmavo modrou  masou, z ktorej stúpali tenké špirály pary.

  Muž, ktorý sa zviditeľnil vedľa Harryho bol typickou ukážkou moci. Vysokú svalnatú postavu zahaľovala z časti krátka tunika, ktorú dopĺňalo zlaté , podľa postavy tvarované brnenie. Nemalo hladký povrch, ale celé bolo pokryté vlysmi a rytinami, ktoré znázorňovali bohujúce armády a triumfálne víťazstvá slávnych panovníkov. Črty jeho tváre boli hranaté, bradu pokrývala krátka kučeravá briadka a nad hornou perou mal krátke fúzy.  Rovný nos , ktorého špička sa skláňala trochu dolu mal široké, citlivé nozdry, ktoré sa práve v tomto okamžiku chveli v hlbokých nádychoch. Kútiky pier ukrývajúce sa v brade a fúzoch sa pomaly krútili do malého úsmešku a tmavo modré oči, ktoré sčasti krylo husté , huňaté obočie si výsmešne premeriavali dvojicu zízajúcu s úžasom na neho. Plavé, polodlhé vlasy mal nepokryté a upevňovala mu ich jednoduchá zlatá páska bez jedinej ozdoby. V pravej ruke zvieral zbraň podobnú veľkému budzogáňu a v ľavej tiež držal plytkú zlatú misku. Hmota, ktorá ju napĺňala bola však ostro červená a tenké pramienky pary, ktoré z nej stúpali sa vlnili okolo jeho hrubých  prstov.  Nohy oboch boli obuté do  kúskov kože, ktoré na nohách držala celá sústava remienkov siahajúca až ku kolenu.

  Hermiona, s očami ako taniere zízala na Bohov, ktorí sa zjavili vedľa viazača a neverila vlastným očiam. Mala chuť poriadne sa uštipnúť len aby sa presvedčila, že sa jej to nesníva. Myšlienky jej leteli hlavou a dych v pľúcach sa krátil. ,Je niečo iné, ak vám niekto povie, že Bohovia sú prítomní . Tam niet nad čím uvažovať. Je to buď , alebo. Alebo veríš , že sú, alebo nie. Ale vidieť ich na vlastné oči, to dá človeku skutočné inú perspektívu pohľadu na svet a jeho fungovanie ,´ dumala a snažila sa zapamätať si každý ich detail. ,Človek sa proste nestretne s Bohom každý deň,´ pomyslela si a prudko sa  nadýchla. Ten zvuk akoby dal podnet k naštartovaniu ďalších udalostí. Harry sa trhane pohol, spustil ruku s prútikom dolu a čeľusť mu viditeľne poklesla. Viazač stojaci medzi dvomi telesnými Bohmi sa usmial a zdvihol berlu do výšky. Kryštál na jej vrchole sa rozsvietil a pozornosť hľadiska sa znovu uprela na neho.

„Bohovia rozhodli, že boj oboch protivníkov, ktorý žiadajú o požehnanie bol viac než vyrovnaný. Ďalší boj by odporoval účelom dnešného rituálu  a ohrozil by nielen ich životy , ale aj životy všetkých, ktorý sú tu dnes prítomní, aby dosvedčili  ich  zviazanie,“ na chvíľku sa odmlčal a spýtavo sa pozrel na Danu. Bohyňa sa usmiala a prikývla.

„Na počiatku vekov bola vládnucim činiteľom na Zemi žena. Bola matkou, ochrankyňou, nositeľkou ďalšieho života a muži sa pred ňou skláňali. Ale jej úloha v priebehu vekov strácala na dôležitosti a v ďalšom kole prevzal po víťazstve nad ňou v požehnaní,  moc muž. Muži rozhodovali tisícky rokov, samce viedli ich svorky. To všetko sa dnes zmení. Čas dozrel!“

„Bol to dobrý boj,“ Dór prevzal reč hľadiac na pýriacu sa dvojicu. „V skutočnosti to bol veľmi dobrý boj a nemá zmysel, aby sme vás nechali bojovať ďalej. Obaja ste vytrvalí a veľmi odhodlaní zvíťaziť. Tento boj môže skončiť jedine remízou, alebo smrťou oboch protivníkov. A pretože sme sem dnes prišli udeliť požehnanie rozhodli sme sa,“ pozrel bokom na Danu a roztopašne na ňu žmurkol, „že nebudeme lakomí a požehnáme vám obom. Pre vás všetkých,“ širokým gestom ruky   ukázal okolo amfiteátra, „ pre vás to znamená, že obe pohlavia budete v ďalšom období, až do nasledujúceho požehnania vládnuť v hojnosti spoločne .“ Z hľadiska amfiteátra sa ozval temný hukot, ktorý sa rýchle šíril, zdvíhal sa po vlnách a takmer strhol ochrannú  bariéru.

   Na najvyššej hladine hľadiska však zavládlo zdesenie a šok. Na rozdiel od ostatných magických tvorov, čarodejníci neboli ochotní vzdať sa svojej moci nad ich lepšími, nežnejšími polovičkami a nahlas sa búrili. Ale obaja Bohovia k nim len hodili výsmešný pohľad a nerušene pokračovali ďalej.

 „Ty, Hermiona, ty dnes budeš zastupovať všetkých tvorov ženského rodu,“ Danu pristúpila bližšie a natiahla ruku, v ktorej držala misku, ponúkajúc to Hermione. Tá ju opatrne prevzala z ruky Bohyne a spýtavo sa na ňu pozrela. „Toto je olej zmiešaný s ambróziou,“  vysvetľovala Danu ukazujúc do vnútra misky, „ tvojou úlohou bude rozhodnúť, aké požehnania dnes udelíme mužskému pohlaviu. Runy, ktoré nakreslíš touto masou na nahé telo svojho partnera vyjadria tvoje želanie. „

„Ty, Harry,“ pokračoval Dór plynule hneď ako sa Danu odmlčala, „budeš zastupovať mužskú, samčiu časť tvorstva a to, čo touto masou,“ natiahol ruku a podal Harrymu zlatú misku s červenou hmotou, „nakreslíš runami na telo svojej partnerky, to bude mojím požehnaním. Vyberaj dobre,“ radil a hľadel vážne do zelených očí, ktoré na neho žmurkali spoza skiel okrúhlych okuliarov, „všetci muži na tejto planéte ťa budú buď preklínať, alebo blahorečiť. Použi svoje srdce a svoj rozum skôr, než nakreslíš prvú runu. Žiaľ, nič, čo už raz bolo namaľované sa nebude dať odstrániť.“

  Obaja snúbenci na neho pozreli s panikou v tvári.

„Chcete tým naznačiť, že po celý svoj život budeme takto pomaľovaní?“ zaskučala Hermiona vydesene. Ani špička prútika pritlačená pod krkom by ju nevydesila tak, ako predstava, že bude celý život chodiť s veľkými jasne červenými runami namaľovanými na koži pre všetkých vidieť. Táto predstava jej  takmer vyrazila dych.

„Ach! Nie!“ ozval sa bohatý, búrlivý smiech Dóra, ktorý si jej  predstavu nechal premietnuť v mysli. „Pri rituáli požehnania sa všetky runy do vašej kože vpijú a premietnu sa do kože každej bytosti na Zemi. Vyberaj teda dobre, žena. Všetky ženy na svete ťa budú v budúcich tisícročiach blahorečiť, alebo preklínať.“

„No! To je nádherné, žiadny tlak, však?“  zastonala Hermiona a prevrátila oči. „Ako možno jedným vrzom vyhovieť všetkým? Hovorí sa, že koľko ľudí, toľko chutí a tak, keby som sa aj roztrhla na molekuly, všetkým nevyhoviem,“ šomrala a nakukla do misky, kde sa prevaľovala viskózna modrá hmota. Potom zdvihla oči k Danu a mykla obočím. „Čím to mám maľovať?“ spýtala sa a zvraštila obočie do súvislej čiarky.

„Prstom, miláčik, prstom,“ uškrnula sa Bohyňa a v očiach sa jej veľmi zlomyseľne zablyslo. „Naše požehnanie niečo stojí, vieš? Musíš premýšľať rýchle,“ doložila a úškrn, ktorý hral na jej perách sa zablysol aj na Dórových ústach. Hermiona sa na nich podozrievavo zamračila a jej hnedé oči stemneli hnevom. ,Ach, áno! Ona dokáže myslieť rýchlo! Možno nie tak rýchlo ako Bohyňa, ale snáď to bude stačiť,´ pomyslela si a švihla prútikom.

„Exuviate!“ zvolala jasne a Harryho kostým zmizol v nenávratne. Chlapec prekvapený stratou odevu sa mykol v pochopiteľnej snahe zakryť citlivejšie časti svojho teľa, ale , Felix felicitas´ zapracoval bezchybne. Balancujúc plnou miskou blízko pri tele zvolal švihajúc prútikom v jej smere.

„Unrobe!“ Svetelný lúč, ktorý vyletel z jeho prútika zachytil konček šnúrky zabezpečujúcej celistvosť jej odevu a unikajúc preč, zatiahol za ňu. Uzol , len kúzlom držiaci pospolu sa rozviazal a celá tá nádhera, ktorú jej  domáci škriatok takmer hodinu obliekal, spadla k jej nohám v jedinej sekunde. Z hľadiska sa ozvalo súhlasné zahučanie, na Hermionine líca vyskočili tmavo červené škvrny, ktoré sa postupne rozlievali nielen po jej tvári, ale aj po poprsí, ale ona sa len ťažko nadýchla a vystúpila zo šiat, ktoré jej teraz ležali pri nohách. Harry pri pohľade na jej nahé telo zareagoval tiež okamžite. Očervenel, mierne sa zapotácal a jeho krvný obeh sa zablokoval v páse. To samozrejme výdatne posilnilo tok krvi do spodnej časti tela a jeho reakcia bola jasne viditeľná pre všetkých v celom amfiteátri. Opäť sa ozvalo súhlasné zahučanie, teraz dokonca o niečo hlasnejšie a Harry zúfalo prižmúril oči. Bojazlivo pozrel k Hermoine, ale tá mu hľadela priamo do tváre a jej pohľad ani na sekundu nezablúdil na juh. To mu dodalo aspoň trochu sebadôvery a tak s miskou v ruke pristúpil k nej bližšie a snažil sa pozerať na ňu len po bradu. Nemohol si však pomôcť. Jeho pohľad neustále klesal po nádherne formovanej postave jeho manželky a dych sa mu znovu začal krátiť.

„Harry! Harry!!“ naliehavý hlas Hermiony postupne prenikol do jeho vedomia a zahmlené oči sa mu vyjasnili. „Harry! Dávaj dobrý pozor! Budem ťa viezť!“ syčala ticho, položila si prútik k nohám, počkala až to urobí aj on a namočila prst do hmoty. Vzápätí zjojkla a z očí jej vyhŕkli slzy. „Páli to!“ zaskučala takmer nečujne a zatrepala rujou. Harryho oči takmer vyskočili z jamiek. Pozrel na ňu, potom do misky a zamračil sa. ,Oj, áno! Požehnanie Bohov niečo stojí!´ pomyslel si nahnevane krútiac misku v ruke

  Teraz stáli oproti sebe a pozerali si pevne do očí. Bol to dlhý pohľad a v hľadisku všetci stíchli napätím. Po dlhom čase sa Hermiona zhlboka nadýchla a nespúšťajúc oči z Harryho, namočila odhodlane ukazovák znovu do hmoty. Nabrala kus a rýchle ho niesla k jeho hrudi. Harry rýchle pristúpil bližšie a keď sa horúca hmota dotkla kože na jeho hrudi, ticho zasyčal.

„Mannas, Gebo, Othala,“ komentovala Hermiona každú runu, ktorú napísala.  Harry zatínal zuby a z Hermioniných očí tiekli slzy bolesti. „Tvrdím ťa ako muža všetkých mužov a darujem ti navždy dedične,“ pokračovala trochu trasľavým hlasom. „Anzus! Algiz! YR! Eihwaz!“ nakreslila  runy na jeho čelo , odtiahla ruku a ľahko ňou mávala v chladnom vzduchu, aby zmiernila bolesť.  „Požehnanie múdrosti, mocnej ochrany a Božské vzkriesenie!“ Teraz mal na tele šesť páliacich rún a Hermiona spustila ruku nižšie. Druhým prstom načrela do hmoty , niesla ju opäť k jeho hrudi a začala maľovať. „Berkana!  Dagaz! Wunjo!“ pokračovala vo výklade o niečo tichšie a aj v jej hlase bolo počuť slzy. „ Stabilný, šťastný , radostný  a bezpečný domov plný detí ,“ kratučká prestávka jej dala silu pokračovať ďalej. Ďalší prst začrel do modrej hmoty  a runy pokryli aj jeho bicepsy. „ Uruz! Tei waz! Dokonalá fyzická sila, šťastie v boji a víťazstvo !“ komentovala nahlas a preložila si misku do druhej ruky. Opatrne namočila ukazovák a pokľakla. „Inguz! Uruz!“ Harry nedokázal stlmiť prenikavé zaskučanie, keď sa horúca hmota dotkla jeho penisu. Zaťal päsť a tvrdo sa zahryzol do pery. Po brade sa mu okamžite rozbehol tenký potôčik krvi. Hermiona k nemu zdvihla uslzené oči plné súcitu. „Sila mužstva, plodnosť a vytrvalosť, pre radosť, potešenie a mocné rody, ktoré prežijú tisícročia.“ Vyložila , kútikom oka sledovala, ako sa na tvárach oboch Bohov znovu objavuje úškľabok a krátko krútiac hlavou s povzdychom pozrela na Harryho bolesťou skrútenú tvár. „Už to bude,“ šepla namáčajúc prostredný prst ľavej ruky do masy a niesla ju  jeho stehenným svalom   „Isa! Fehu! Uruz!“ predstave ukončenia utrpenia jej dodala silu pokračovať vo výklade nakreslených rún. „Fyzická sila, stabilita, dostatok energie a šťastie,“  vydýchla a znovu sa postavila. Pozrela Harrymu priamo do očí a zhlboka sa nadýchla. „Nie je žiadna konkrétna runa pre lásku a tak pridám svoju vlastnú,“  nakreslila na jeho hrudi,  na mieste, kde bilo zbesilo jeho srdce ležatú osmičku , potom k nej priložila pery a vzápätí ho pobozkala rovno na pery. „Nech je to znak pre lásku, jej vyjadrenie, jej existenciu!“ dokončila a odstúpila o krok dozadu. Pomaly si  položila zlatú misku k nohám a nespúšťajú oči z Harryho tváre postavila sa očakávajúc jeho darovanie. Z hľadiska sa ozval súhlasný rev, pískanie a ojedinelé hlasnejšie neidentifikovateľné výkriky prichádzajúce z humadoidných čarovných tvorov. Ich hlasné schválenie jej darovania jej nakoniec vykúzlilo na perách malý spokojný úsmev napriek slzám, ktoré neprestávali tiecť po jej lícach.

  Harry stisol svoju misku pevnejšie v ruke , pristúpil k Hermione . Pokľakol pred ňou a namočil ukazovák do červenej hmoty a začal kresliť na mäkkú kožu jej brucha, tesne nad ochlpenie.. „Pertho! Berkana! Gebo! Hermiona sa ledva udržala, aby neuskočila pred jeho dotykom. „Tvrdím ťa ako ženu všetkých žien a darujem ti navždy dedične  plodnosť , schopnosť vybrať si múdro pravú cestu a pravý čas.“ Jej stehná pokryli iné runy. „ Isa pre stabilitu, Uruz nech ti dodá fyzickú silu a Fehu dostatok energie pre prácu i rodinu.“ Vstal namáčajúc prostredný prst do páliacej hmoty priniesol ju k belostnej hrudi a rýchle kreslil znaky. „“Berkana! Dagaz! Wunjo! Aby tvoj domov bol vždy stabilný , šťastný , nech ti prináša radosť a pocit bezpečia a nech je plný šťastných detí.“ Videl slzy vytekajúce z kútikov jej očí a tak nestrácal čas, nabral ďalšiu kôpku hmoty a rýchle kreslil znaky na hladké ramená. „Fehu! Gebo! Uruz! Dajú ti silu, šťastie, talent a dostatok energie , aby si zvládla udržať opraty celej rodiny pevne v rukách.“ Teraz sa pozrel do očí, ktoré sa ligotali po preliatych slzách , znovu namočil prst do misky a kreslil znaky na vysoké čelo. „Algiz! Anzus! Eihwaz! Yr! Nech ťa Bohovia  požehnajú múdrosťou, nech ťa chránia a znovu ťa vzkriesia do ďalšieho života. Nech si požehnaná krásou pre potešenie a radosť všetkých.“ Na koniec s poslednou kôpkou červenej hmoty nakreslil na jej srdci, tesne pod ľavým prsníkom ležatú osmičku. „Pre lásku, ktorú si zaslúžiš viac , než ktokoľvek iný,“  pustil z boľavých rúk misku, sklonil sa, pritisol pery na posledné znamenie a potom ju jediným rýchlym pohybom pevne objal okolo  pása, druhú ruku zaboril do hustej hrivy na jej zátylku a tvrdo ju pobozkal. V tom istom okamžiku, keď sa ich pery a telá dotkli, zdvihli Dór a Danu ruky. Z dlaní im súčasne vyšľahol silný lúč svetla, ktorý ich oboch  úplne obalil.

„Žehnáme vám!“ zvolali a s úsmevom sa pomaly začali rozplývať. Z hľadiska sa ozval ohlušujúci rev, svetelná guľa pokrývajúca snúbencov žiarila uprostred amfiteátra pomerne dlhý čas a keď konečne pohasla, stáli tam obaja oblečení v jednoduchých bielych rúchach, Hermiona mala vo vlasoch množstvo drobných, belasých kvietkov a po nakreslených runách nebolo na ich telách ani pamiatky. Držiac sa za ruky pristúpili k elfovi a zdvihli prútiky.

„Bohovia vám požehnali a vy ste ich požehnanie preniesli na všetkých tvorov tejto Zeme. Spojte svoje prútiky a vyslovte svoje vzájomné sľuby,“ vyzval ich viazač. Hľadisko stíchlo v očakávaní, ale oni sa len s úsmevom otočili k sebe, dotkli sa prútikmi  kryštálu na viazačovej berle a hľadiac si do očí vyslovili spoločne.

„Na veky vekov navždy spolu!“

  Lúč magickej energie, ktorý sa vylial z berly rozpáli oba prútiky, prebehol ich spojenými rukami a na zápästiach oboch sa objavil zlatý pruh v ktorom boli vytetované všetky runy, ktorými ich bohovia požehnali. A potom sa nad amfiteátrom ozval nadpozemský spev. Žiadny vták na Zemi nedokázal spievať tak sladko a zároveň tak vášnivo, ako malá dračica, ktorá sa objavila nad ich hlavami a pomaly, nepatrne mávajúc krídlami, ktoré sa v energii kryštálu  ligotali akoby boli vytvorené z diamantov ,  klesala k nim. Hľadisko, ktoré sa pri pohľade na ňu vzbúrilo ohlušujúcim revom , sa pod vplyvom jej piesne postupne upokojovalo. Keď dosadla na ich ramená, ovinula okolo nich chvost a následne ich zabalila do krídiel, akoby ich oboch chcela chrániť pred celým svetom. Modré oči elfa sa rozšírili prekvapením, ale keď videl, ako úzko balí drak krídla okolo páru, zdvihol berlu , udrel jej koncom o kamennú dlažbu a zvolal:

„Nech je to teda na veky vekov!“

  Z Berly znovu vyšľahol prúd svetla, ktorý sa rýchlo šíril od stredu amfiteátru až k jeho najvyšším úrovniam. Všetci, ktorých sa dotkol blažene zatvárali oči a nechali sa napĺňať silou, ktorá ich prenikala. Keď svetlo dosiahlo najvyšší bod, vrátilo sa zoslabnuté späť k elfovi, ktorý stál uprostred amfiteátra úplne  sám. Diamantový drak s manželským párom zabaleným do jej krídiel zmizol súčasne s výbuchom energie berly. Požehnanie bohov bolo dokonané.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

boží kapitola

(Trili, 26. 11. 2010 0:16)

Přečetla jsem to jedním vrzem a líbilo se mi to. Díky za kapitolu :-)

téda

(Lily, 19. 11. 2010 12:25)

nevím co říct, bylo to úchvatné a krásně jsi to napsala.. moc hezké.. a to požehnání.. opravdu krásné..

A je to tady

(soraki, 19. 11. 2010 9:29)

kouzelníci právě zrovnoprávnili obě pohlaví... díky bohům, fajne, jsem ráda, ale nemohli by, pro spokojenost všech, to stejné udělat i pro mudly? Já bych byla pro :-D

Dík, Sirael, byla to skvělá kapitola, moc se mi líbila, všechny ty runy a jejich význam, pěkně sis na tom mákla...

mimochodem, právě si řed spaním čtu Neporušitelný slib (zase) a je to stejně skvělé, jako když jsem ho četla poprvé :-D Miluju Sokolovcov, jejich svorka je prostě... mňam ;-)

Díky za všechny povídky

krása :-)

(meg, 18. 11. 2010 23:46)

bylo to úžasný...nevím, kam na ty nápady chodíš, ale dáváš jim všem zabrat...hlavně hermy...a taky je mi trochu líto Rona,dyť on vlastně nic nevěděl

parada

(Lea, 18. 11. 2010 22:57)

Krasne, krasne. Precitala som jednym dychom.
Uzasnu fantaziu mas, holka.

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA