Jdi na obsah Jdi na menu
 


21. Lepšie je raz vidieť

18. 10. 2010

 

21. Lepšie je raz vidieť

 

 

 

 

 

 

„Čo tým myslíte, profesor, že nemôže odísť zo školy?“ spýtal sa Sírius a nechápavo sa na Dumbledora zahľadel. „Ja som si doteraz vždy myslel, že Rokfort je škola a nie väzenie.“

 

„Samozrejme, že je to škola, ale Harry je špeciálny žiak a ty by si to mal chápať najlepšie,“ Dumbledore sa prudko pohol v kresle a oprel sa o operadlo. „On nemôže pobehovať kade tade po okolí bez ochrany. Je to pre neho veľmi nebezpečné!“

„Nevidím žiadne nebezpečenstvo,“ krútil odmietavo hlavou Sírius. „Bude po celý čas s mojou rodinou a ubezpečujem vás, že mu nikto neskriví ani vlas na hlave.“

„Toho sa práve bojím!“ vykríkol Dumbledore a vyskočil od stola. „ Bude s rodinou, v ktorej každý druhý člen je Smrťožrút! Ja mu to proste nemôžem dovoliť!“

  Zamračený Sírius zostal stáť a bez slova civel na riaditeľa, ktorý sa teraz nepokojne prechádzal po pracovni. Po niekoľkých sekundách vyrovnal plecia a zhlboka sa nadýchol.

„V tom prípade ho beriem zo školy úplne!“ vyhlásil pevne a tajne stisol prútik medzi prstami . Dumbledore, ktorý práve pozeral von oknom sa k nemu otočil tak rýchle, že sa mu fialový plášť, ktorý mal prevesený cez plecia rozvíril a následne sa mu  pevne ovinul okolo tela. Napriek tomu sa pokúsil vykročiť , ale beznádejne sa zamotal do plášťa a v nasledujúcom okamžiku sa rútil s prenikavým výkrikom k zemi. Dopadol s rachotom na dlážku skôr, než prekvapený Sírius stihol mrknúť.

„To nemôžeš!“ zaškrekotal gúľajúc očami a snažil sa vymotať sa z látky, ktorá ho teraz pevne obopínala. V rozčúlení spustil kúzlo ,Disimulatio´ , ktoré pred všetkými ukrývalo jeho skutočný vzhľad . Síriusovi úžasom klesla sánka. Dlhá, striebristá brada, fúzy a vlasy, ktoré Dumbledorovi prepožičiavali vzhľad dobrotivého Santu boli preč a namiesto nich tu bolo krátke , sivé strnisko, ktoré nedokázalo zamaskovať jazvy a modriny pokrývajúce jeho tvár a hlavu. Na okamžik pocítil, ako ním preletela  vlna ľútosti k starému mužovi, ale vzápätí si uvedomil, že tento starec si každú z tých modrín  úprimne zaslúžil. V skutočnosti si zaslúžil oveľa, oveľa viac, než pár modrín , ktoré onedlho zmiznú.

„Môžem,“ odvrkol pobavene a pomohol mu vstať. „ V mojom trezore som našiel odpis závetu Jamesa a Lily Potterovcov, v ktorom ma výslovne uvádzajú ako poručníka svojho syna v prípade ich smrti. A keď sa nad tým hlbšie zamyslím spomínam si, že vy ste bol jeden zo svedkov, ktorý vôľu podpísal, takže o tom celkom určite viete. A ďalej si spomínam, že hoci James menoval ďalších sedem ľudí, ktorí by ma mohli nahradiť, ak by som aj ja zomrel, nikde sa tam nespomína vaše meno. Je nanajvýš zaujímavé, že tento závet po ich smrti záhadne zmizol a vy ste sa svojvoľne prehlásil Harryho poručníkom. To bol akt hrubého zneužitia  moci, ktorý by verejnosť nemusela vziať v súčasnosti príliš dobre,“ vyhlásil hlasom studeným ako arktický severák. Dumbledorove plecia viditeľne poklesli a jeho ruka nenápadne zablúdila k prútiku, ktorý ukrýval v záhyboch fialového plášťa.

„Sírius,“ oslovil muža, ktorý sa v jedinej sekunde stal jedným z jeho protivníkov jemným, otcovským tónom a pomaly sa presúval do výhodnejšieho postavenia.

„Lord Black!“ prerušil ho hrubo Sírius a jeho sivé oči stvrdli. „Vy ste stratil právo osloviť ma mojim krstným menom v okamžiku, keď ste ma vedome, bez mihnutia okom nechal hniť dvanásť rokov v Azkabane !“ zasyčal prižmurujúc oči a pevnejšie zovrel v ruke prútik.  Dumbledore švihnutím prútika obnovil kúzlo ukrývajúce jeho vzhľad, krátkym pohľadom vyhodnotil ostražitý Síriusov postoj a oprel sa o stôl.

„Dobre teda, nech je po vašom lord Black,“ vyhlásil so všetkou dôstojnosťou, ktorú by mohol v tejto chvíli pozbietať a pokúsil sa obnoviť láskavý imidž starostlivého starého otca, ale muž stojaci oproti nemu stuhol a nenápadne o krok odstúpil vyťahujúc prútik. Dumbledore predstieral, že si tento pohyb nevšimol a s láskavým úsmevom potriasol hlavou. „Za týchto okolností je samozrejmé, že Harryho uvoľním z vyučovania, ale všetko učivo a domácu prácu uloženú študentom počas jeho neprítomnosti, bude musieť dohnať.“  V riaditeľni na chvíľu zavládlo ťaživé ticho. Obaja muži sa skúmavo premeriavali studenými, nepriateľskými pohľadmi . Po chvíli Sírius krátko , súhlasne prikývol  , zľahka sa na rozlúčku  uklonil a vyšiel z pracovne nespúšťajúc zo svojho protivníka  podozrievavý pohľad.

   Dumbledore niekoľko ťaživých sekúnd nehybne zízal na dvere , potom klesol naspäť do kresla za svojim písacím stolom , podoprel si bradu obidvomi rukami a uvažoval, v ktorom okamžiku jeho života sa  všetko o čo sa snažil začalo kaziť . V poslednom čase mu nič, ale naozaj nič nevychádzalo.

  Vo Veľkej sieni bolo rušno. Väčšina študentov sedela na svojich miestach a živo diskutovala nad stránkami Denného Proroka, ktorý pred chvíľkou doručili kŕdle sov. Raňajky boli v plnom prúde , ale študenti im venovali veľmi málo pozornosti. Oveľa zaujímavejšie boli správy, ktoré Denný Prorok v ten deň priniesol.

„To je tak romantické,“ Lavender sa s túžbou v očiach rozplývala nad titulnou stránkou Denného Proroka a z lyžice jej na stôl odkvapkávala ovsená kaša, ktorú si pred chvíľkou rozriedila štedrou dávkou mlieka.

„Robia taký pekný pár,“ vzdychala zasnene  Parvati a Harry sediaci oproti nich prevrátil podráždene oči.

„Prečo je to v Dennom Prorokovi až dnes?“  Neville   nesmelo natiahol krk a škúlil do novín, ktoré si Lavender oprela o džbán s mliekom. „Je to už skoro týždeň, to tie správy z kontinentu chodia na ostrovy pešo?“ spýtal sa s prekvapeným výrazom v tvári. Pred duševným zrakom  Harryho okamžite vzplanul obrázok zrolovaných novín s nožičkami personifikovaných ako z kresleného filmu, bežiacich  lesom a vyprskol smiechom. Neville vzhliadol udivene od taniera a keď videl chechtajúceho sa Harryho, mierne očervenel a posadil sa trochu vzpriamenejšie. Nestávalo sa mu často, aby svojimi hláškami niekoho rozosmial a tak mu to vždy trochu  pozdvihlo jeho veľmi nízke sebavedomie.

„Aké správy?“ zachrapčal im nad hlavami Ron , ktorého konečne prepustili z ošetrovne ,  prudko dosadol vedľa Harryho a okamžite si začal plniť tanier všetkým jedlom, na ktoré dosiahol. Za tie dva týždne umelého spánku Ron veľmi pochudol a tak sa to teraz snažil rýchle dohnať.

„Viktor Krum sa minulú sobotu oženil a dievčatá tu teraz slintajú nad fotkami v novinách,“ zašomral nezreteľne Seamus a vrhol zamračený pohľad na spomínaný denník.

„Krum? Ten bulharský hľadač?“ Ron od prekvapenia zabudol zatvoriť ústa a polo rozžuté jedlo mu z nich začalo vypadávať.

„Aááwww! Ron! Zatvor ústa, zdvíha sa mi z teba žalúdok!“ zajačal Dean, ktorý v tom okamžiku zdvihol pohľad a vzápätí sa zmrštil odporom. „Na toto sa naozaj nedá zvyknúť,“ zašomral, zdvihol tanier a presunul sa o kus bokom, aby nemal Rona priamo pred sebou. Ron sa na neho zamračil, zatvoril ústa a chvíľu zamyslene prežúval.

„Nechápem, prečo sa vôbec ženil,“ vyhlásil naberajúc plnú lyžicu praženice, „mohol mať všetky dievčatá, ktoré chcel. Načo mu je manželka?“

  Po tomto jeho vyhlásení zavládlo pri stole na niekoľko sekúnd prekvapené ticho.  Všetci sa na neho pozerali ako na mimoriadne odporný kus odpadu, na väčšine tvárí sa objavil  výraz vrcholného zhnusenia a okolo Rona bolo odrazu strašne veľa voľného miesta. Lavender, ktorá mala k nemu na chvíľku trochu viac než nežné pocity civela na neho so široko roztvorenými očami a úporne sa snažila spomenúť si, čo sa jej na Ronovi vlastne páčilo. Po chvíľke uvažovania potriasla hlavou , pokrčila plecami a vyhodnotila to ako chvíľkové pomätenie zmyslov. Harry, ktorý sa silou vôle prinútil zostať sedieť na mieste zdvihol hlavu a odfrkol si.

„Možno ju miluje, čo ty vieš,“ zavrčal, odtisol tanier a krútiac  pohár s čajom v ruke, pozrel ku dverám. Ron sa s ústami na prasknutie naplnenými dolkami pokúsil o smiech a v jeho blízkom okolí znovu vypukla panika. Všetci sa odťahovali čo najďalej a slabšie povahy dokonca odchádzali od stola. Namáhavo prehltol obrovské sústo, poobzeral sa a vzápätí sa zamračil.

„Kde je Hermiona?“ spýtal sa neomalene obracajúc sa k Harrymu, ktorý sa práve zdvíhal z lavice. „Predstav si, že musím odovzdať do pondelka  všetky zameškané domáce úlohy. Potrebujem Hermionine poznámky, inak to celkom určite nestihnem,“ vykrikoval, rozhadzoval rukami a pohľadom pri tom neustále skenoval podnosy s poslednými zvyškami raňajok. Na niekoľko sekúnd sa odtrhol od vábivého pohľadu na niekoľko klobások ležiacich na podnose pred Parvati a vzhliadol k Harrymu, ktorý už stál a zdvíhal z lavice cestovný plášť. „Myslíš, že mi dovolí odkopírovať jej úlohy?“ spýtal sa a až teraz zaregistroval, že mu Harry neodpovedal a že sa oblieka do plášťa. „Héj! Čo sa deje? Kam ideš? A kde je  Hermiona?“

„Hermiona tu nie,“ odvrkol neochotne Harry zapínajúc si sponu pod krkom, „a tak si úlohy budeš musieť tento krát urobiť sám.“

„No, tak si požičiam tvoje,“ Ron sa zaškľabil  krčiac plecami a natiahol sa k podnosu s klobásami. „Vezmem si ich hneď po transfigurácii, dobre?“ šomral olizujúc si pery, pohľad pevne prilepený ku klobásam.

„Je mi ľúto, ale nemôžem ti ich požičať. Pár dní tu nebudem a odchádzam práve teraz,“ odsekol Harry pevne a vykročil k dverám. Ron v tom okamžiku stratil záujem o klobásu, zamračil sa , trhol hlavou hore a vyskočil od stola.

„Nebudeš tu ? Ako je to možné, že ťa Dumbledore pustil? Prečo odchádzaš? Je to o , Veď vieš o kom´? Kam ideš?“ vychrlil na Harryho, ale ten sa ani neotočil a pokračoval v chôdzi naprieč halou. Ron sa zmetene rozhliadol a keď videl zvedavé pohľady spolužiakov, ktoré sa na nich upierali,  zdvihol tašku a rozbehol sa za ním. Tesne za dverami ho dohonil, zdrapil ho za plece a prudko ho otočil k sebe. „Počkaj predsa! Čo sa deje? Mal si zase sen? Je ,Veď vieš kto´ blízko?“

„Nie!“ Harry sa zamračil, vytrhol sa z jeho rúk a trel si pomliaždené plece, „Voldemort tu nie je , nemusíš sa báť,“ povedal nevšímajúc si Ronov zhrozený pohľad a ostražito sa poobzeral okolo seba. Dvere do Veľkej siene sa znovu otvorili, profesor Moody vyšiel von klopkajúc drevenou nohou o kamennú dlažbu a nespúšťal pohľad z dvojice chlapcov, ktorí stáli  uprostred chodby. Harry pocítil, ako sa mu jeho uprený pohľad zavŕtava pod kožu na temene hlavy a tak chytil Rona za rukáv a ťahajúc ho za sebou vykročil smerom k vstupnej hale .

„Za tie dva týždne, čo si bol v bezvedomí sa toho stalo strašne veľa, ale ja teraz nemám čas ti o všetkom podrobne porozprávať. Vonku ma čaká Sírius a...,“ pokúsil sa vysvetliť šeptom, ale vydesený výkrik ho prerušil.

„Sírius!?“ zajačal prekvapene Ron, až sa zatriaslo brnenie, okolo ktorého práve prechádzali  a znovu ho zdrapol za plece. „Ale ako? Čo tu robí? Veď ho chytia?“ sipel a s vyvalenými očami prehľadával chodbu. „Ron! Ron! Upokoj sa!“ Harry sa opäť vytrhol z kŕčovitého zovretia a zatriasol vydeseným priateľom. „Sírius je voľný, už sa nemusí skrývať!“

„Čože? Ako sa to stalo? Prečo?“ bľabotal Ron striedajúc farby ako pokazený semafór. Nakoniec  jeho tvár zaliala hlboká červeň a v očiach mu zaplápolal oheň. „Prečo mi to nikto nepovedal?“ hulákal  dobiehajúc Harryho, ktorý pri chôdzi neveriacky krútil hlavou.

„A kedy sme ti to mali povedať? Dva týždne si bol v bezvedomí a potom nás madam Duvalová odmietla pustil na návštevu, lebo si vraj príliš slabý,“ Harry sa zastavil, pohľadom preletel po Ronovi od hlavy až k pätám a sarkasticky sa uškrnul. „Myslím, že nemala pravdu. Nevyzeráš slabo!“

„Ale bol som,“ ohradil sa Ron nedotklivo a končeky uší mu znovu očerveneli. Harry sa znechutene zaškľabil, obzrel sa  a keď na konci chodby zazrel znovu postavu profesora Moodyho, zamračil sa a zrýchlil krok.

„Ron, počúvaj ma,“ pozrel na priateľa poklusávajúceho vedľa neho a povzdychol si, „ na toto naozaj nemáme čas. Sírius čaká pred dverami a tebe čoskoro začne hodina.  Nemyslím, žeby McGonagallová kladne ocenila, keby si prišiel neskoro. Všetko, čo sa stalo okolo Síriusa bolo v novinách. Odložil som pre teba všetky čísla Denného Proroka. Sú pod mojou posteľou, nájdeš ich ľahko a čítať vieš,“ zarypol zľahka a na Ronov tmavý pohľad, ktorý k nemu vyslal len mykol plecom.

„Odkedy veríš tomu, čo sa píše v Prorokovi?“

„Odkedy píše pravdu,“ odvrkol a zastavil pri vrchole schodiska. Tu sa museli rozlúčiť. Jeho cesta viedla dolu a Ronova o poschodie vyššie.

„A Hermiona?“

„Má chorú babičku a vráti sa najskôr o dva týždne. Som presvedčený, že bude od teba očakávať podrobné poznámky, pretože aj ona bude musieť dobehnúť všetky domáce úlohy. Tak na hodinách nespi a dávaj dobrý pozor. Poznáš Hermionu, keď nebudú poznámky dostatočne podrobné, bude sa strašne hnevať.“ Po týchto  slovách sa Ron trochu otriasol a pehavá tvár mu pobledla. Mal Hermionu celkom rád, ale občas bola skutočne desivá. Nervózne nadhodil remeň tašky na pleci a úchytkom blysol pohľadom k chodbe vedúcej k učebni transfigurácie, kde sa začali ozývať hlasy prichádzajúcich študentov. „Dobre, musím ísť,“ lúčil sa Harry a poklepal kamaráta po pleci. „Napíšem ti, ak budem mať chvíľku času,“ prisľúbil a zbehol dolu schodmi. Ron chvíľku stál za mieste a díval sa za ním so zvrašteným obočím. Vôbec tomu všetkému nerozumel. Pred niekoľkými týždňami boli všetci traja nerozlučnými priateľmi a teraz tu stál sám a mal pocit, že odteraz už nič nebude také, ako predtým. Pomaly sa otočil a zvierajúc remeň tašky kráčal hore schodmi.

  Sírius zdvihol pohľad od pergamenu, ktorý ležal rozvinutý na jeho pracovnom stole, vstal a míňajúc Remusa zahĺbeného do čítania zmluvy, prešiel k oknu. Založil si ruky na prsiach a zamyslene zízal na dvoch mladých ľudí, ktorý sedeli v altánku obrastenom drobnými , popínavými ružami.

„Ehmm!“ Remus za jeho chrbtom si rozpačito prečistil hrdlo, zdvihol hlavu a pozrel na priateľa, ktorý nespúšťal pohľad z dvojice v záhrade. „To je naozaj veľmi výhodná zmluva a som si istý, že Alan bude nadšený, ale...,“ odmlčal sa a neisto sa uškrnul.

„Ale nič! Nie si vo svorke sám a nemôžeš len pre hlúpu hrdosť odmietnuť niečo, čo vám všetkým môže pomôcť,“ odbil ho Sírius, hodil posledný pohľad na dievča, ktoré teraz oživene hovorilo k svojmu spoločníkovi a vrátil sa k stolu. „Toto nie je dobročinnosť, to je normálna pracovná zmluva pre všetkých členov svorky. Budete mať svoje povinnosti a dostanete spravodlivý  plat. Každý zamestnanec má nárok aj na určité výhody a pre vás je ním pravidelná dávka  elixíru ,Wolfsbane´. Majetok je na nezistiteľnom území a ktovie koľko rokov tam okrem domácich škriatkov nevstúpila ľudská noha . A aj o tých som si nie príliš istý, či niekto z nich prežil. Podľa popisu to zahŕňa okrem zámku a priľahlých budov aj viac než päťdesiat  kilometrov štvorcových lesa obývaného čarodejnými bytosťami, ktorý bude treba preskúmať a vyčistiť. Predpokladám, že to v žiadnom prípade nebude prechádzka ružovým sadom, ale skôr veľmi nebezpečná práca, na ktorú sa vlkolaci vynikajúco hodia. Takže, kým to odmietneš, mal by si sa porozprávať so zvyškom svorky,“ dokončil a zamračil sa na priateľa, ktorý uprene civel na listy zmluvy rozložené pred ním a hrýzol si peru. Potom si obidvomi rukami pretrel tvár, pričom bolo počuť jemné šušťanie jeho krátkeho strniska a neisto sa usmial.

„V poriadku, vezmem to Alanovi a o pár dní ti prinesiem odpoveď. Musím priznať, že to vyzerá dobre, dokonca veľmi dobre..,“ zdvihol obočie v spýtavom výraze a pozrel k Síriusovi, ktorý sa s povzdychom  zložil do kresla za stolom.

„Viem, čo svorke dlhujem,“ odbil ho Sírius mávnutím ruky , „ a takýchto majetkov, ktoré bude treba vyčistiť , mám v správe jedenásť a v Harryho poplatku ich je štrnásť. A to sú len tie, ku ktorým patrí väčšia rozloha lesa. Takže, ak poznáš svorky, ktoré by boli spoľahlivé a mali záujem o trvalý pracovný pomer, daj mi vedieť. Okrem toho by som potreboval človeka, ktorý ich bude kontrolovať a koordinovať ich prácu. Tak trochu som počítal s tebou,“ priznal pomaly a skúmavo si priateľa premeriaval. Remus na neho pozrel prekvapene, ale potom s úsmevom prikývol. Sírius sa široko usmial, niekoľkými rýchlymi krokmi prešiel k nemu a plesol ho po pleci.

„Ja som vedel, že ma nenecháš v kaši!“ zvolal radostne, siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ ďalšiu rolu pergamenu, ktorý rozprestrel pred priateľom. „Toto je zmluva pre teba, ktorá ťa robí vedúcim všetkých svoriek, ktoré zamestnám. Teraz to bude tvoja zodpovednosť a ja sa môžem plne venovať niečomu inému.“

„Ako napríklad mladej manželke?“ uškrnul sa Remus potuteľne a žmurkol na Síriusa, ktorý si ťažko povzdychol.

„Rád by som, žiaľ manželka nie je len moja. Bude  pre ňu ťažké, zladiť nielen fyzické, ale  aj sociálne potreby piatich manželov tak, aby sa ani jeden z nás necítil zanedbaný a ukrivdený. Už teraz ju Kumar bombarduje požiadavkami na jej prítomnosť pri štátnických jednaniach, Aksel vyje frustráciou , Viktor je podľa slov jeho matky v depresii a to sa ešte neskončili ani povinné svadobné viazania. Také krátke svadobné cesty nemala snáď žiadna nevesta na tejto planéte,“  doložil a zamračil sa.

„No,“ Remus zdvihol pohľad od pergamenu, ktorý pozorne študoval a diabolsky sa zaškľabil, „ak zrátaš všetky dni, ktoré na svadobných cestách doteraz strávila, vyjde ti celkom slušná suma. Možno to je dohromady dlhšia svadobná cesta, než mala ktorákoľvek z tých neviest. A ešte ich pár pribudne,“ hodil pohľad k oknu , pri ktorom Sírius pred chvíľkou postával. „Aký obrad si vybrali?“

„Vybrali?“ Síriusove obočie vyletelo hore a tvár sa mu skrivila v grimase znechutenia. „Nikto z nás nemal príliš na výber! Videl si môj obrad a to ešte ani netušíš, koľko kliatob bolo privesených k mojej svadobnej zmluve. Som rád, že to starý markíz aspoň čiastočne poupravoval , lebo inak by sme boli všetci už dávno mŕtvi. Moja úcta k tomuto čarodejníkovi je deň odo dňa väčšia. Neviem, ako zvládal spravovať tento obrovský majetok a ešte aj predvídať a kúzelne upraviť každú možnú alternatívu, ktorá by mohla v budúcnosti nastať. Nás na to bude päť, s Hermionou, ktorá bude spravovať vcelku rozsiahly osobný majetok, ktorý jej du Motier odkázal  šesť a všetci budeme mať plné ruky práce.“

„No,“ Remus sa na okamžik odmlčal premýšľajúc nad tým, čo mu Sírius povedal a potom sa zamračil. „Neodpovedal si mi,“ obvinil ho odrazu a zamyslene si Síriusa premeral, „aký obrad teda predkovia určili pre Hermionu a Harryho?“ Sírius  na neho vrhol zamračený pohľad, ale nakoniec s povzdychom pokrčil plecami.

„Požehnanie bohov,“ odvrkol takmer nečujne a Remusovi klesla prekvapením sánka. Chvíľku civel na Síriusa, ako na pacienta uzatvoreného oddelenia Svätého Munga, potom zaklapol zvučne ústa a syčivo sa  nadýchol.

„Merlinove spodky! Ako sa vám to podarilo dať dohromady? Toto sa nepoužíva už aspoň päť tisíc rokov! Oni sa museli zblázniť , len tak mimochodom!“ vyrážal rozčúlene  krútiac hlavou.

„O tom sa s tebou naozaj nebudem hádať a plne s tebou súhlasím!“ uchechtol sa Sírius ponuro. „Ani fakt, že sa takmer všetci vyzabíjali v krvnej pomste ich neoprávňuje k takejto dohode. Je to takmer nesplniteľné a keď som to prvý krát čítal mal som dojem, že v skutočnosti krvnú pomstu ukončiť nechceli.“

„Tak ako? Niektoré z tých bytostí vymreli pred pár tisíc rokmi a mať na svadbe chiméru , mantichoru, draka a množstvo ďalších smrteľne nebezpečných bytostí celkom určite nie je v popredí  niečích snov. Už len prežiť to je požehnaním, nieto ich udržať v pokoji dosť dlho na to, aby sa obrad uskutočnil.“

„Áno,“ prikývol ustarane Sírius, „ a keby nebolo Remy, asi by sme do ani nedali dohromady. Du Motier sa strašne ospravedlňoval svojim potomkom za túto zmluvu a za svoju neschopnosť ju zvrátiť, alebo aspoň upraviť na niečo viac civilizované. Je to dosť brutálne a Harry skoro omdlel, keď  konečne pochopil, čo bude musieť urobiť. Ale,“ Sírius so záujmom pozrel k Remusovi, „ako o tom tak veľa vieš? Myslel som, že takéto veci ťa nezaujímajú.“

„Ani nie, ale celkom náhodou som našiel zväzok, ktorý podrobne popisoval staroveké väzobné obrady. Tento ma zaujal práve pre svoju brutalitu. Nechcelo sa mi veriť, že by niekto bol ochotný ísť cez niečo také. Takže ani sa nedivím, že s tým mal Harry problémy. Aj skúsený muž by bol zelený, ako jarná tráva a to za predpokladu, keby mal vedľa seba celú armádu, ktorá by držala všetku tú háveď od neho čo najďalej. Samotný obrad je viac než dosť!“ dokončil a celkom viditeľne sa otriasol. „Vysvetlil si Harrymu postup dosť podrobne?“ Remusove oči sa zlomyseľne rozsvietili pri predstave rozhovoru, ktorý Sírius musel absolvovať so svojim krstným synom. Na Síriusových lícnych kostiach vyskočili dve červené škvrny a nozdry sa mu zachveli, keď si pobavene odfrkol.

„Hermiona mi vysvetlila, že je lepšie raz vidieť, než sto krát počuť,“ odvetil trochu sa ošívajúc a jeho pohľad zaletel znovu k oknu do záhrady. Remusova sánka v ten deň spadla po druhý krát a tento raz zasiahla podlahu. V celku nepôvabne sedel s ústami dokorán a civel neveriacky na Síriusa. Trvalo mu dosť dlho, než sa spamätal natoľko, aby vládal znovu sklapnúť zuby dohromady. Ťažko prehltol  a potláčajúc rodiaci sa výbuch smiechu, pozrel na Síriusovu červenajúcu sa tvár.

„Chceš tým povedať, že si mu to ukázal názorne?“

„No, dá sa to tak povedať,“  Sírius pokrčil plecami a jemný úsmešok zvlnil líniu jeho pier.

„Ako?“ teraz už Remusova zvedavosť prevýšila trápnosť okamžiku a on bol odrazu jeden veľký otáznik. „Vzal si ho do nevestinca?“ pobádal kamaráta netrpezlivo a oči sa mu veselo smiali nezbednosťou.

„Blázniš?“ Sírius sa pri tej predstave zimomravo otriasol a trochu sa na Remusa zamračil. „Obaja máme v zmluve veľmi kruté kliatby vernosti a ver mi, že odkedy o nich viem , všetky ženy na svete,  okrem tej mojej,  mi pripadajú desivo škaredé a nepríťažlivé.“

„Tak ako?“ Remus takmer nadskakoval v kresle netrpezlivosťou.

„Mysľomisa a pár starostlivo vybraných spomienok z mojej bujnej mladosti,“ povzdychol si Sírius, ale oči mu svietili smiechom. „Harry bol celý čas červený ako cvikla a koktal ešte dve hodiny potom, čo sme boli späť. Všetko som mu veľmi podrobne vysvetlil , donútil som ho pozrieť si to desať krát za sebe a potom som mu dal písomný test. V živote som sa tak nenasmial , než keď som čítal jeho odpovede. Opakovanie je matkou múdrosti a tak som mu mysľomisu nechal v izbe pre ďalšie podrobné štúdium predmetu. Ale aj tak bude mať veľmi ťažkú premiéru,“ povzdychol si a prešiel k oknu. Chvíľku sa zamyslene pozeral do diaľky nevšímajúc si hurónsky smiech, ktorý sa za ním ozýval. Pohľad mu padol na dve postavy, ktoré sa teraz prechádzali ruka v ruke medzi ružovými kríkmi a srdce mu zovrela studená ruka strachu. „Teda, dúfam, že to obaja v zdraví prežijú,“ zašepkal a oprel sa čelom o okennú tabuľu.  

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

no nazdar

(soraki, 8. 11. 2010 9:43)

teda, ty jim dáváš! Ron mě pobavil, neschopnost a blbost z něj přímo tryskají ;-)
Ovšem ty svatby a všechno to kolem - chudák Harry, se mu nedivím, asi bych se taky červenala a ještě k tomu ta představa, že to samé jeho kmotr prováděl s jeho, vlastně jejich manželkou... kruté.
Jsem ráda, žes zaměstnala vlkodlaky, zvláště pak Remuse.

téda

(Lily, 21. 10. 2010 23:44)

co za sexuální orgie pro Harryho chystáš, božíčku?? chudáček.. a navíc bych se vsadila panic.. no ještě že Hermiona už má od své svatby nějaké ty zkušenosti.. teda spíš svateb.. ježiši ta představa uspokojovat potřeby 5 mužů mě docela děsí.. brrr a ještě k tomu navrh Sirius áááá.. No jinak Brumla mne pobavil.. ta část s Ronem znamená že budeme dostaávat i zprávy o duševním rozpoložení Rona?? vlastně by nebylo špatné vědět jak se vede špatňákům..:)

paráda :DD

(aurora, 20. 10. 2010 17:26)

hehehe :D ten koniec je úžasný :DD Harry mal teda zaujímavé nazveme to vyučovanie :D ...už sa teším na ďalšiu kapitolku :)

:-D

(Trili, 18. 10. 2010 20:55)

Kapitola je boooží :-D
díky

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA