Jdi na obsah Jdi na menu
 


20. Sírius a jeho najlepší muž

2. 10. 2010

 

20. Sírius a jeho najlepší muž
 
 
 
 Sírius stál uprostred prázdnej izby,  zamyslene si škriabal bradu a prezeral si veľký box vrchovato naplnený zbierkou rôznorodých vecí , ktoré škriatkovia zozbierali po celom dome. Boli tam príbory, obrazy, časti oblečenia, množstvo šperkov, zmenšené kusy nábytku , kávová kanvica, strieborné poháre, zbrane, knihy, matkina zbierka kryštálových miniatúr, niekoľko váz a zvláštny medailón, na ktorý si nemohol spomenúť a s ktorým sa Kreacher obzvlášť ťažko lúčil. Dlho ho žmolil v rukách a kňučal, ale Sírius bol neoblomný. Bol rozhodnutý nenechať v dome nič, čo by mohlo hoci vzdialene mať niečo spoločné s čiernou mágiou. Teraz nad tým všetkým  stál a veľmi vážne zvažoval svoj ďalší krok. Nostalgicky civel na otcovu alabastrovú písaciu súpravu a spomínal na chvíle, keď ako malý chlapec sedel pri stole a pozoroval otca pri práci. Po chvíli rozhodne potriasol hlavou a energicky zaklapol vrchnák. Pohľadom preletel po stenách miestnosti, ktoré boli olúpané až k omietke a vytiahol prútik.
„Efficio attunuare!“ zakrútil prútikom okolo boxu a keď sa belasý blesk vpil doň sledoval, ako sa rýchle scvrkáva na malú krabičku, ktorú si bez problémov strčil do vrecka plášťa. Obliekajúc si ho vyšiel z dverí a s úsmevom zamával Narcisse, ktorá ohnutá nad stolom sústredene rokovala s architektom a dvomi dizajnérmi pracujúcimi v dome. Niekoľko domácich škriatkov sťahovalo posledné kusy zmenšeného nábytku, ktoré boli poukladané v podkroví a uskladňovali ich v prístrešku postavenom v rohu záhrady. Narcissa vzhliadla , usmiala sa a mávala na neho, aby išiel bližšie.
„Vedel si, že tento dom mal rozsiahle záhrady?“ spýtala sa mračiac sa na plány rozložené na stole. „Nemôžem uveriť tomu, že sme toľko rokov navštevovali tento dom a teta Walburga nás nikdy nevzala do záhrad.“
„Čo ty vieš, možno o nich nevedela,“ pokrčil plecami a sledoval jej tenký biely ukazovák s perfektne upraveným nechtom, ako sa pohybuje líniami nakreslenými na pergamene. Tam, kde celý svoj život veril , že sa dom končí, sa rozprestierali ďalšie rozsiahle priestory. So spýtavo zdvihnutým obočím pozrel na architekta, ktorý s úsmevom pokrčil plecami.
„Sú tu všade veľmi pekné úpravy priestorových kúziel, ale niektoré už zoslabli. Bolo by ich treba obnoviť a posilniť,“ vysvetľoval a rozvinul ďalší pergamen na ktorom boli zakreslené ďalšie krídla už aj tak rozsiahleho domu. „Predpokladám, že dom bol navrhnutý pre väčšiu rodinu, ale postupom času, ako sa rodina zmenšovala, niektoré časti boli uzatvorené a nakoniec sa na ne zabudlo. Prajete si, aby sme obnovili celý dom v plnom rozsahu?“ pozrel s očakávaním na Síriusa, ktorý si zamyslene žul peru.
„Áno,“ prikývol po chvíli uvažovania, „bolo by pekné môcť sa poprechádzať v záhrade, alebo letieť bez strachu, že nás niekto uvidí. Deti to určite ocenia,“ doložil a pousmial sa v predstave malých chlapcov letiacich na ich detských metlách ponad záhony kvetov. Narcissa si ho premerala so zvedavým zábleskom v belasých očiach a zľahka stisla pery.
„Deti? Plánuješ mať v blízkej budúcnosti deti?“
„Samozrejme,“ mykol pobavene plecom, „človek sa obvykle žení preto, aby si založil rodinu. Na to ale potrebujem dom, v ktorom ju budem môcť ubytovať pohodlne a hlavne bezpečne. Je tam niekde v tých zabudnutých častiach domu aj plesová sála?“ obrátil sa k architektovi, ktorí sa neprestával ryť v hromade poskrúcaných pergamenov.
„Áhhhmm!“ tiahle čistenie hrdla a šuchotanie pergamenu bolo prerušené víťazným výkrikom. „Tu je to!“ muž, ktorého zježené kučeravé vlasy vytvárali okolo jeho hlavy v slnečnom svetle iskriacu svätožiaru , sa radostne rozosmial šklbúc najväčší kus plánu a jediným rozhodným pohybom ho rozprestrel na stole. „Viete si prestaviť, že ju  ignorovali, hoci sa nachádza v priečelí? Museli kvôli tomu prepojiť poschodia, aby mohli tieto dve utajiť? Myslím“ otočil sa a oceňujúcim pohľadom preletel ho holých stenách, že budeme musieť najskôr sprístupniť všetky časti domu aj s tými utajenými a až potom navrhnúť spôsob rekonštrukcie.“
 „V poriadku, tak to urobte!“ prikázala mu Narcissa panovačne a zamračila sa . „Koľko času máme?“ Sírius prižmúril oči a v duchu počítal.
„Dobre, počítaj so mnou,“ vyzval ju s úškľabkom, „sobáš je plánovaný na ôsmeho októbra, ale potrebujem, aby dom bol k dispozícii najneskôr šiesteho , najneskôr siedmeho októbra a to už musí byť všetko pripravené vrátane záhrady. Najmi si toľko ľudí koľko budeš potrebovať, kúp ďalších škriatkov  ak to pomôže a zavolaj Andromedu. Myslím, že ona tiež veľmi  rada pomôže. Pamätám sa, že dekorovanie izieb bolo jej obľúbenou kratochvíľou, “ navrhol a keď videl , ako sa jej belasé oči postupne rozširujú doložil, „a aby som nezabudol, obnovil som jej postavenie v rodine. Je znovu Blacková a to, že sa vydala za čarodejníka bez magického pozadia pre mňa nemá ani najmenší význam. Kvôli takej blbosti sa nevzdám svojej rodiny.“ Narcissa na neho chvíľku civela ako na zjavenie, ale potom sa silou vôle ovládla , zaklapla čeľusť a zúžila oči.
„Ako si mohol?“ zasyčala zlostne, ale on len opovržlivo mávol rukou.
„Nevyťahuj na mňa znovu tú čistokrvnú rétoriku a radšej používaj mozog. Príbuzenské kríženie v našej rodine už viacerým členom spôsobil priame poškodenie mozgu. Len si spomeň na Bellu a jej šialenstvo a máš to z prvej ruky. A ešte jeden žiarivý príklad je moja vlastná matka. Keď si môj otec uvedomil, že nie je čarodejnica, ale z väčšej časti ježibaba , zrútil sa psychicky a nikdy viac sa z toho celkom nespamätal,“ vrčal na ženu divoko a prudko sa otočil k východu. Neurobil ešte ani dva kroky, keď ho zastavil stisk tenkých prstov, ktoré obopli jeho predlaktie.
„Sírius, počkaj!“ zasyčala a jej svetlé belasé oči boli ako severský ľadovec. „To je veľmi málo času a veľmi, veľmi veľa práce. Nechceš radšej použiť Manor?“ Pozrel sa na jej bledú tvár, ktorá k nemu vzhliadala a potom rozhodne pokrútil hlavou.
„Nie, Cissa, vďaka za ponuku, ale takto to bude rozhodne lepšie,“ pohladil ju po ruke, jemne sa vyslobodil z jej zovretia a znovu sa otočil. „Idem do banky pozrieť, či ministerstvo už poslalo peniaze za moje nespravodlivé uväznenie. Je toho pekná hromada a ja im neodpustím ani knut,“ hlas mu znovu stvrdol a pri poslednom slove kovovo zarinčal. Narcissa sa uškrnula a pokrčila plecami.
„Dobre teda, keď myslíš, ale povedz mi aspoň meno!“ naliehala a v očiach jej iskrila neovládateľná zvedavosť. Sírius, ktorý práve otváral vchodové dvere sa pootočil so škodlivým úškľabkom na perách.
„Markíza du Motier,“ zavrčal zatvárajúc dvere a za sebou nechal stáť jednu , Lótovu ženu´ s poklesnutou sánkou.
 Šikmá ulička bola v ten deň plná ľudí, ale na šťastie si už za tých niekoľko posledných dní na jeho prítomnosť zvykli a nezhlukovali sa do davu, ktorý by museli rozháňať aurori. Prepletal sa pomedzi hlúčiky stojace pred výkladmi priťahujúc si plášť bližšie k telu. Nikdy nebol milovníkom davov a dnes skutočne nebol v nálade na to, aby do neho niekto neustále strkal. Aj keď ospravedlnenia veľmi často prichádzali od mladých a pekných žien. , Trochu neskoro dámy,´ pomyslel si pripomínajúc si kliatbu vernosti, ktorá bola privesená k jeho svadobnej zmluve. Bola viac než nechutná a v okamžiku, keď sa dotkol pergamenu vstúpila do platnosti. Žiadna žena nebola natoľko krásna a žiaduca , aby riskoval scvrknutie genitálií do veľkosti hrachu a potom  ich postupné narastanie sprevádzané ukrutnými bolesťami. Tisíckrát opakovaná kliatba ,Crucio´ by oproti nim bola nežným pohladením. Áno, áno, bol odvážny, niekedy streštene, ale nie až natoľko. Zaškrípal zubami, zamračil sa a vykročil o niečo rýchlejšie.
 Vstupná hala banky bola takmer prázdna. Len niekoľko ľudí stálo pri úradujúcich goblinoch a  pár ich kráčalo k dverám vedúcim ku klenbám. Zastavil sa uprostred miestnosti a zvažoval, kam sa vybrať najskôr. Potreboval skontrolovať všetky svoje klenby a nutne musel hovoriť s vedúcim jeho učtárne. Niektoré investície v muklovskom svete bolo treba okamžite zrušiť a iné otvoriť, ale to mohol urobiť len prostredníctvom svojho účtovníka. Po chvíli premýšľania sa rozhodol a zamieril k časti, ktorá viedla k miestnostiam v ktorých pracovali goblini  spravujúci účty starobylých a vznešených rodín. Otvárajúc dvere zrazil sa dosť tvrdo s človekom vychádzajúcim von.
„Dávaj pozor kam ideš!“ zahučal trúc si rameno, ktorým narazil do druhej časti dverí a zdvihol pohľad, aby si opovržlivo premeral hulváta, ktorý teraz polohlasne klial. Jeho pohľad sa stretol s orieškovo hnedými očami jeho posledného najlepšieho priateľa, ktorý sa teraz bolestivo škľabil a opatrne odťahoval golier mäkkej čiernej košele od spálenej kože, ktorá mu pokrývala veľkú časť tváre a krku.
„Sírius,“ Remus sa pomaly odtiahol a krivo sa na neho zaškľabil. Síriusove oči takmer vystrelili von z očných jamiek, keď videl, že podobné vyzerajú aj jeho ruky.
„Čo si robil?“ zvolal chytajúc ho opatrne za lakte , aby mu pomohol udržať rovnováhu .
„Príliš dlhý príbeh na to, aby som ti ho porozprával medzi dverami,“ uchechtol sa pobavene Remus a žmurkol na dvoch goblinov, ktorý stáli za Síriusovým chrbtom a zamračene poklopkávali špičkami vysokých čižiem na mramorovú dlažbu. Ten, sledujúc jeho pohľad sa obzrel a ťahajúc Remusa za sebou, odstúpil z dverí. Obaja goblini si ich zamračene premerali a dupúc prešli cez dvere.
„Mám tu nejaké jednanie s Ribbokom, ktoré nemôžem odložiť,“ Sírius sa mračil premeriavajúc si priateľa, ktorý si urovnával starý, ošúchaný plášť prehodený ledabolo cez plecia. „Môžeš na mňa počkať v Deravom kotle? Potrebujem s tebou o niečom hovoriť a ty mi zároveň môžeš porozprávať, kde si prišiel k takejto výzdobe,“ spýtal sa študujúc prižmúrenými očami spáleniny a v duchu sa pokúsil odhadnúť ich rozsah.  Remus niekoľko sekúnd premýšľal so zvrašteným obočím, ale po chvíli sa usmial a prikývol.
„Dobre, počkám na teba v ,Kotle´, otočil sa, mávol na rozlúčku a ponáhľal sa naprieč halou banky. Sírius sa znovu obrátil k dverám, zamračil sa a vstúpil.
 Jednanie s goblinmi nikdy nebolo jednoduché, ale Ribbok si so Síriusom v priebehu rokov vytvorili určitý vzťah ozbrojeného prímeria. A tak teraz, keď otvoril dvere vedúce do Ribbokovej pracovne vítal ho zubatý úsmev, z ktorého by každému súdnemu človeku naskočila husia koža.
„Sírius Orión Black!“ zvolal goblin vstávajúc z vysokej stoličky , obišiel stôl a s rukou natiahnutou na pozdrav blížil sa k mužovi, ktorého viac než desaťročie nevidel. „Konečne bude mať správa rodiny Black svoju hlavu. Dúfam, že dnes prevezmete rodinný prsteň a s ním aj príslušnú zodpovednosť,“ doložil so širokým úškľabkom a potriasol čarodejníkovi rukou. Sírius sa pri posledných slovách zhnusene otriasol, ale prikývol a keď mu škriatok pokynul, aby si sadol, poslušne klesol do pohodlného kresla stojaceho pred stolom. Ribbok obišiel stôl, zatiahol za širokú stuhu visiacu na stene a keď sa za Síriusovým chrbtom otvorili dvere stroho prikázal: „Prines mi celú zložku rodiny Black!“ Sírius sa znechutene na neho pozrel a zosunul sa hlbšie do kresla. ,Ak správne čítal široký Ribbokov úsmev, tak toto bude dlhé jednanie´, pomyslel si a odovzdane si povzdychol. Dvere za jeho chrbtom sa znovu otvorili a do pracovne vošiel menší goblin, ktorý niesol obrovskú horu pergamenov. Zložil ich na stôl, z vrecka vytiahol niekoľko zmenšených boxov, ktoré poukladal vedľa nich a s veľmi zubatým úsmevom sa Síriusovi krátko pred odchodom uklonil.
 Jednania s Ribbokom boli skutočné dlhé a než sa Sírius obťažkaný novou peňaženkou, ktorú zdobil rodinný erb vo vrecku a rodinným prsteňom na ruke vynoril z banky, bol čas na obed . Na okamžik sa zastavil vo dverách, preletel pohľadom po Šikmej uličke a potom rezkým krokom kráčal priamo k Deravému kotlu, kde ho ako dúfal, ešte stále čakal jeho najlepší priateľ.
 Hostinec bol takmer plný. Keď vstúpil dnu a rozhliadol sa po miestnosti, rozmrzelo sa zamračil. Remus nebol nikde v zraku a on s ním skutočne potreboval hovoriť.
„Pán Lupin na vás čaká vzadu,“ ozval sa za ním hlas a keď sa otočil, stretol sa so zamračenou tvárou hostinského Toma.
„Ďakujem , Tom,“ prikývol a obrátil sa  k súkromným  miestnostiam hostinca. Potom sa ale  pri pohľade na ostatných hostí otočil znovu k Tomovi, „Prineste nám dvakrát stredne prepečený biftek so zemiakmi a pivo,“ doložil kráčajúc krátkou chodbou. Súkromné miestnosti v Deravom kotle boli o niečo menšie a stoly od seba oddeľovali zásteny s tmavého dreva, na ktorých boli povyrezávané výjavy z najznámejších legiend čarodejníckeho svete. Silné kúzla zabezpečovali súkromie v každom z boxov a aktivovali sa vždy, keď v boxe niekto sedel. Remus sedel sám v rohu a čítal so záujmom Denného Proroka. Sírius vkĺzol do kresla oproti nemu, plášť si prehodil cez operadlo vedľajšej stoličky a spokojne sa uškrnul.
„Čo je nového? Posledné štyri dni som nemal čas sledovať dianie v spoločnosti,“ poznamenal a rukami si pretrel tvár. Remus k nemu vzhliadol spoza novín a našpúlil pery.
„Fudge dnes podal demisiu,“ zavrčal spokojne a hodil Síriusovi prednú stranu novín, na ktorej si odchádzajúci minister mágie Cornélius Fudge potriasal ruku s Améliou Bonesovou.
„Cornélius vyzerá prepadnuto,“ skonštatoval Sírius, keď si pozorne prezrel obrázok a zbežne preletel cez text článku, „určite schudol zo pár kíl odvtedy, čo som ho naposledy videl.“
„Áno,“ prikývol Remus a uchechtol sa, „odkedy našiel ,Červíčka´  prilepeného na dvere svojej pracovne, išlo to s ním veľmi rýchle dolu kopcom.“
„Prečo práve dvere jeho pracovne?“
„Ťažšie prehliadnuť,“ Remus pokrčil plecami a uškrnul sa, „ ak sa nemôžeš dostať do vlastnej pracovne, pretože ti na dverách visí chlap. Ambiciózny mladý novinár, ktorý si chce urobiť meno bol len poistka, že sa na to naozaj nezabudne.“
„Ako sa vám ho podarilo chytiť?“ Síriusove oči horeli zvedavosťou. Odložil noviny a oprel si bradu o zopnuté ruky pozorne sledujúc priateľa, ktorý pozorne skladal noviny a zdvihol poloprázdny pohár so zvyškami piva. Vyprázdnil ho na dúšok, utrel si ústa a spokojne si oddýchol.
„Vbehol nám priamo do rúk, keď sme sa obšmietali okolo starého domu Riddlovcov pri  Malom Hangletone. Ani sme ho nemuseli príliš prehovárať a spieval ako slávik.“
„To je tá adresa, ktorú nám posunul Róbert?“
„Áno, zaujímalo by ma, ako sa dozvedel , kde mal Riddle dom.“
„Povedal, že surfoval na internete,“ Sírius zvraštil obrvy a zamračil sa. „Nie som si istý, čo to je, ale ubezpečil ma, že tam nájdem odpoveď takmer na všetky otázky.“ Remus otvoril ústa, aby odpovedal, ale práve v tom okamžiku vstúpil Tom a priniesol dva taniere, na ktorých rozvoniavalo jedlo. Zaklapol ústa, pozrel na Síriusa so spýtavo zdvihnutým obočím, ale potom len mykol plecom a zdvihol príbor. Po prvom súste sa mu na tvári objavil blažený výraz a potom sa priestorom ozývali len zvuky štrngajúcich príborov a spokojné vzdychy dvoch kŕmiacich sa mužov. Keď prázdne taniere zmizli zo stola a pred obidvomi stála pariaca sa šálka kávy, zdvihol Sírius pohľad od tmavej tekutiny a  pozrel na Remusa. „Som vám všetkým veľmi vďačný, kamoš,“ povedal s vážnym výrazom v tvári. „ Neviem si predstaviť, ako by som bez toho zvládol situáciu, v ktorej som sa v posledných dňoch ocitol.“ Remus sa na neho zvedavo pozrel a hodil  si do kávy ďalšiu kocku cukru. Sírius sa pri tom pohľade mierne otriasol, ale neohrozene pokračoval. „O dva týždne sa budem ženiť, Remus a chcel by som, aby si v obrade zastupoval západ!“ Pri tých slovách sa Remus trhol tak silno, že prevrátil šálku s kávou a horúca tekutina mu zaliala nohavice.
„Aááá!“ zavyl, s očami ako taniere a poklesnutou čeľusťou vyskočil zo stoličky, jednou rukou ťahal premočenú tkaninu od citlivých častí svojej anatómie a horúčkovite hrabal po prútiku. „Čo do pekla...,“ jačal, keď videl, ako na neho Sírius namieril prútik.
„Tepidus!“ svetlo belasý blesk udrel do prednej časti Remusových nohavíc a vzápätí ho nasledoval kratší červený. „Sitis!“ Teraz už nohavice ani nepálili, ani nechladili, ale boli ozdobené veľkým , tmavým fľakom. Sírius znovu zdvihol prútik, ale Remus pokrútil záporne hlavou.
„Nie! V žiadnom prípade nie,  kým som oblečený v tých nohaviciach!“ zvolal a zamračený  znovu klesol do kresla. „Radšej pôjdem domov so škvrnou na nohaviciach, ako bez nich,“ povedal a mávol prútikom nad poškvrneným obrusom. „Tersus!“ Keď rozliata káva zmizla, zastrčil prútik opäť do puzdra a štekol. „Zopakuj poslednú vetu!“ Sírius pokrčil plecami a pokojne splnil jeho prianie.
„O dva týždne sa budem ženiť, Remus a chcel by som, aby si v obrade zastupoval západ! Aj keď technicky som už ženatý sobášna zmluva vyžaduje, aby bol do mesiaca vykonaný obrad krvi a živlov,“ zopakoval a natiahol ľavú ruku s obrúčkou a tetovaním na stôl tak, aby mal Remus na obe veci dobrý výhľad. Ten sa nedôverčivo naklonil nad stôl, niekoľko sekúnd študoval tetovanie a potom ťažko dosadol späť do kresla a neveriacky krútil hlavou.
„To je neuveriteľné! Si z Azkabanu von len pár mesiacov a už si sa stihol oženiť? Nevedel som, že máš niekoho.“
„Nemal som,“ Sírius pokrčil plecami , pozrel na kávu, ktorú bezmyšlienkovite miešal , potom šálku posunul cez stôl pred Remusa a siahol po pohári piva, ktorý stál stranou. Remus sa vďačne usmial a okamžite hrabol pre niekoľko kociek cukru, aby si tekutinu poriadne osladil. „V pondelok ráno som sa zobudil na pálenie ruky a vzápätí mi na deku spadol pergamen, ktorý mi oznámil, že som splnil podmienky sobášnej zmluvy , ktorá bola uzatvorená medzi rodmi Urmat a Colb. Táto zmluva mala ukončiť krvnú pomstu z roku 328 pred našim letopočtom a rod Colb musí zastupovať slobodný muž, ktorý je hlavou svojho rodu a má dostatočný majetok na to, aby zabezpečil pohodlný život pre svoju rodinu.“ Remus, ktorý sa práve natiahol pre ďalšiu kocku cukru sa zarazil a neveriacky na neho civel. Sírius pobavene sledoval priateľa stuhnutého v nepohodlnej pozícii a ticho sa pochechtával. Po chvíli zaklapol Remus spadnutú sánku, vzal kocku cukru, pomaly ju spustil do káva a zamiešal tmavú tekutinu lyžičkou neprestávajúc neveriacky potriasať hlavou.
„Tá zmluva bola stará viac ako dve tisícročia, tak prečo sa aktivovala práve teraz?“ spýtal sa dvíhajúc šálku k ústam.
„Lebo Hermiona dosiahla v ten deň vek pätnásť rokov a to bol stanovený vek nevesty zastupujúcej rod Urmat,“ vysvetľoval Sírius pokojne, ale Remus na neho znovu vytreštil oči, mykol sa a vylial si do lona ďalšiu šálku kávy.
„Hermiona?“ zajačal skáčuc znovu spoza stola a káva z neho odkvapkávala na zodraný koberec pokrývajúci dlážku súkromnej miestnosti vytvárajúc na ňom surrealistický  vzor náhodných tvarov. „Hermiona Grangerová?“ zajačal znova, vytiahol prútik a Sírius, ktorý hľadel prekvapene na jeho zúrivý výraz netušil, či bude čarovať jeho, alebo tmavú škvrnu, ktorá sa rozlievala po jeho nohaviciach stále ďalej. Práve siahal po prútiku aj on, keď sa Remus rozhodol, že horúca káva v lone má momentálne prednosť , namieril si prútik na nohavice a zajačal: „Tersus!“ Z prútika vyrazil tmavo modrý záblesk, udrel do prednej časti jeho nohavíc a Remus sa v nasledujúcej sekunde zvalil v bezvedomí na pokvapkanú dlážku. Sírius vyskočil z kresla tak prudko, že ho odsotil ďaleko za seba a vrhol sa k ležiacemu priateľovi.
„Remus! Ty somár! Čo to, pre Merlina, vyvádzaš?“ kričal obracajúc nevládne telo. Pri pohľade na Remusove nohavice zozelenal , šklbnúc z operadla kresla plášť zabalil priateľa doň a pritískajúc si ho tesne k telu premiestnil oboch do nemocnice u Svätého Munga.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

co to?

(soraki, 8. 11. 2010 9:29)

co se to stalo Remuskovi? Odčaroval si jisté partie? To by byla velká škoda!
Jeho rozhořčení chápu přesně tak, jak si to vysvětlila.
Děkuji, další skvělá kapitola, tahle povídka se mi opravdu zamlouvá pořád víc a víc, jen to dělení mi hlava nebere ;-)

téda

(Lily, 4. 10. 2010 9:18)

tak to bylo výborné, ale zajímalo by mě proč Remus vypadal naštvaně?? on přece nevěděl co Brumla plánuje a určitě by s tím nesouhlasil, no to je rozhodně zajímavé

Re: téda

(sirael, 18. 10. 2010 14:40)

Lebo videl Hermionu ako svoju žiačku a Sírius bol dospelý muž. Každý normálny dospelý človek má reflex pre ochranu detí pred možným zranením. A Remus napriek tomu, že je vlkolak, je celkom normálny človek s veľmi silnými morálnymi zásadami.

:-D

(Trili, 4. 10. 2010 15:46)

Díky za další porci zábavy :-D :-D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA