1. Rodinná rada
KRIGSPIEL
1.Rodinná rada
Výkriky vydesených ľudí jej ešte stále zneli v ušiach, keď sa rovná ako doska vzpriamila na posteli a vytriešťala oči do tmy pred sebou. Niekoľko krát zamrkala, aby vyhnala spred očí desivé spomienky, zhlboka sa nadýchla držiac sa za srdce, ktoré jej ešte stále rýchle búšilo v hrudi, aby ho upokojila.
Teraz, keď sa jej dych znovu prehlboval a búšiace srdce začalo vyklepávať stabilnejší rytmus, začala vnímať svoje okolie. Prvý nával paniky pominul a ona si pripomenula, kde je. Po tvári jej preletel úsmev, keď sa obrátila za zvukom mäkkého chrápania, ktoré sa ozývalo z opačnej strany malej izby. ,Giny´, myšlienka na ryšavé dievča, jej vyčarila na perách ďalší úsmev. Znovu si ľahla a skrútila sa do klbka., Som v Brlohu. Som v bezpečí. Tu sa mi nič nemôže stať. Dom je plný dospelých čarodejníkov, ktorí ma celkom spoľahlivo dokážu ochrániť.´ Predstavila si usmiate , vľúdne tváre Weasleyovcov , pozrela tmou k postave zachumlanej do prikrývky , spokojne si oddýchla a znovu zavrela oči. ., Som v bezpečí. Tu sa mi naozaj nemôže nič stať. Pán Weasley, pani Weasleyová a ich synovia by ju určite chránili aj na úkor svojich životov. Som v bezpečí.´
Hermiona ležala v posteli so zatvorenými očami, ale jej nepokojná myseľ pretekala obrazmi udalostí, ktoré sa odohrali počas Svetového pohára v metlobale. Vysoko emocionálna hra bulharského mužstva, víly, luprechanti rozhadzujúci plné hrste galeónov a nakoniec smrťožrúti. Zmätok, krik a strach , teror, útek väčšiny ľudí do bezpečia a len pár odvážlivcov, ktorí sa postavili na odpor. Pri spomienke na zúfalo nariekajúcu Winky a krutosť pána Creutza jej znovu prebehli po chrbte zimomriavky. Pritiahla si prikrývku tesnejšie k telu , znovu sa prevrátila v posteli a tlmiac namrzený ston pevnejšie zovrela viečka. Chvíľu ležala nehybne, ale potom to s odovzdaným povzdychom vzdala . Otvorila oči, vymotala sa spod prikrývky a trochu sa chvejúc v studenom nočnom vzduchu, prehodila si cez plecia župan visiaci na skobe vedľa dverí a vkĺzla do papúč. Opatrne, aby nezobudila Ginny otvorila dvere a po pamäti ticho vykĺzla zadnými dverami z domu. V dome sa ešte svietilo a tak pomaly , prechádzkovým krokom dýchajúc čerstvý, chladný vzduch, obišla dom a posadila sa do starého kresla, ktoré bolo opreté o múr pod pootvoreným oknom do komory . Pohodlne sa doň skrútila, holé nohy si omotala cípmi županu , zaklonila hlavu a hľadela na oblohu plnú hviezd.
V kuchyni sa pani Weasleyová naklonila nad hrncom , opatrne nasala vôňu polievky, ktorá v ňom mierumilovne bublala a zamračila sa.
„Ešte trochu majoránky nemôže uškodiť,“ usúdila polohlasne po ďalšom hlbokom nádychu a natiahla ruku k nádobám s korením. Na jej veľké prekvapenie siahla do prázdna. Tam, kde obvykle stála majoránka, bolo medzi koreničkami prázdne miesto. „Ach!“ vyrazila prudko a na lícach jej naskočili červené škvrny. „Tisíc krát som im povedala, aby korenie v kuchyni nechali na pokoji!“ zvolala a ráznym krokom zamierila do komory. Rozhnevaná rozrazila dvere tak prudko, že udreli do police, ktorá lemovala bočnú stenu. „Oóch!“ zastonala namrzene a keď videla, ako sa celá polica trasie a veci nastrkané do nej začínajú padať, vytiahla prútik a niekoľko krát ním ostro švihla. „Constabillio!“ „Sequestro!“ volala a plné líca jej zalievala červeň. V hluku padajúcich vecí nezbadala, ako sa box naplnený rôznofarebnými krištáľmi nahýba a padá dolu. Neveľké kamene , ktoré pred niekoľkými dňami vzala dvojčatám, sa rozkotúľali po zemi . Odrazu sa z kuchyne ozvalo škvrčanie kypiacej polievky . Pani Weasleyová sa bleskovo otočila, hrabla rukou do police, zdrapila vrecko plné drvenej majoránky a kľajúc popod nos bežala zachraňovať večeru. V rýchlosti si nevšimla, že jeden z kryštálov sa zakotúľal pod dvere a keď ich za sebou náhlivo prirazila, zabránil ich dovretiu.
Hermiona pohodlne skrútená v kresle sledovala pohľadom dráhy hviezd na oblohe a premýšľala o udalostiach posledného týždňa. Neslávny záver Svetového pohára diametrálne zmenil jej pohľad na svet. Bolo to, akoby jej niekto odstránil clonu spred očí. Všetko, čo sa odohrávalo okolo nej odrazu videla jasnejšie a oveľa podrobnejšie, než doteraz. A všimla si niekoľko skutočne zvláštnych vecí , ktorým doteraz nevenovala žiadnu pozornosť. Šepkané rozhovory medzi pánom a pani Weasley a zvláštne pohľady, ktorými si ju prezerali dvaja najstarší Ronovi bratia. Pri tejto myšlienke ju zaplavil nepríjemný pocit, že sa okolo nej deje niečo nedobré, niečo čomu nerozumie a to sa jej vôbec nepáčilo. Zo zamyslenia ju vytrhlo hlasné buchnutie a blýskanie svetiel vychádzajúce z malého okienka nad jej hlavou. Zamračila sa , trochu sa otriasla chladom a s povzdychom uvažovala, či by nemala ísť späť do domu. Nejasné hluky, ktoré prenikali cez pootvorené okienko predtým v zamyslení takmer nevnímala.
„Charlie , drahý,“ volala pani Weasley a hrkotala hrncami prekladajúc ich v dreze, „vybehni pre dvojčatá a Percyho, váš otec je už na ceste domov a Dumbledore tu bude o chvíľku tiež.“
Hermiona zdvihla hlavu, pozrela hore na okienko a usmiala sa. Živo si predstavila pani Weasleyovú, ako sa pozerá na jej slávne hodiny a sleduje ruku, ktorá sa práve teraz posúva od stanoviska ,V práci´ cez ,Na ceste´ a nakoniec ,Doma´. Vzápätí bolo počuť hučanie ohňa v kozube.
„Ahoj, otec!“ ozvalo sa vzápätí dvojhlasne, keď obaja synovia pozdravili otca , ktorý si ometal popol z cestovného plášťa.
„Mám zobudiť aj Rona a Ginny?“ mierne zachrípnutý hlas sa postupne vzďaľoval a slabol, ako sa Charlie presúval z kuchyne do obývacej izby smerom k schodisku.
„Nie!“ štekol zvláštne studený hlas pána Weasleyho a prižmúrené oči Hermiony sa v sekunde doširoka rozovreli prekvapením. „Ron neudrží tajomstvo ani za cenu svojho života a Ginny je ešte príliš mladá. Nechaj ich spať a uisti sa , že nikto nebude nič počuť.“
„Hoď im cez dvere ,Silencio´,“ volal za bratom Bill, ktorý sa pravdepodobne hojdal na stoličke s nohami vyloženými na stole, pretože sa kuchyňou rozliehalo tiché, pravidelné vŕzganie. Ozvalo sa cinkanie skla, štrkot príboru a nevrlé zavrčanie spojené s buchotom, keď pani Weasley zhodila Billove nohy zo stola dole.
„Posaď sa slušne,“ upozornila ho, keď sa od schodiska ozval tichý smiech prichádzajúcich chlapcov. „ Na stôl , za ktorým jeme, si nohy vykladať nebudeš!“
„Ahoj, otec! Ako bolo v práci?“ jasný hlas naplnený veselosťou mohol patriť len jednému z dvojčiat.
„Aj ty si dnes dostal novú vzorku hnojiva z Nórska?“ zaujímal sa takmer identický hlas a vzápätí sa obaja chlapci búrlivo rozosmiali, keď Percy veľmi nápadne očervenel a škaredo na nich zazrel .
„Prečo sa našej rodinnej rady zúčastní aj Dumbledore?“ vyzvedali so smiechom nevšímajúc si bratov hnev. „Objavil si, že je jeden z našich slávnejších príbuzných?“
„Chlapci,“ napomínal ich mrzutý hlas pani Weasleyovej, „ nechajte otca v pokoji navečerať.“
Hermiona sa v kresle zvedavo zavrtela a tesnejšie si pritiahla župan. Napadlo ju síce , žeby mala odísť, aby nerušila súkromie rodiny, ktorá ju tak láskavo počas prázdnin pritúlila do svojho náručia, ale informácia, že sa rodinnej rady zúčastní aj riaditeľ školy ju prekvapila a podnietila jej zvedavosť. Chvíľku bojovala sama so sebou, ale zvedavosť nakoniec zvíťazila a tak sa len pohodlnejšie usadila a napla uši, aby jej ani slovíčko neuniklo.
Pri kuchynskom stole teraz členovia rodiny netrpezlivo sledovali , ako sa pán Weasley pokojne nakláňa nad svojim tanierom a pomaly ho vyprázdňuje. Percy sedel zamračený , zosunutý v stoličke hlboko dolu a nervózne pokukoval po hodinách, akoby ľutoval čas, ktorý musí stráviť mimo svojej izby zahrabaný v papieroch, ktoré si priniesol z práce. Dvojčatá ho ukradomky pozorovali , pochechtávali sa a šepkali si nové nápady, ako ho čo najlepšie znovu vytočiť do bieleho žiaru. Každému z nových nápadov sa veselo smiali, až kým pán Weasley nezložil príbor do prázdneho taniera, ktorý poslal vlnou prútika do drezu. Bill a Charlie sa na neho so záujmom pozreli a pritiahli si stoličky bližšie k stolu. Po ďalšej vlne prútika sa otvorila skrinka na kuchynskom pulte a na stôl s mäkkým buchnutím dosadla fľaša Ohnivej whisky. Hneď za ňou priletelo sedem pohárov. Bill pozrel na otca, spýtavo zdvihol ľavé obočie , mykol hlavou k dvojčatám a keď videl malé prikývnutie , nalial do každého z pohárov poctivú dávku alkoholu.
„Čo oslavujeme?“ zaujímal sa Fred, ale dychtivo uchopil ponúkaný pohár.
„Kto zomrel?“ kontroval George a škeriac sa ako záhradný škriatok, zovrel prsty okolo hrubého skla.
Pán Weasley niekoľko sekúnd točil svoj pohár v prstoch a potom sa spýtavo pozrel na dvoch najstarších synov.
„Tak, ako ste sa rozhodli?“
„No...,“ Bill sa nepohodlne zavrtel na stoličke a bokom zazrel na brata, ktorý sa mierne zosunul dolu, akoby chcel uniknúť otcovej pozornosti, „je ešte veľmi mladá,“ pokračoval mračiac sa na dvojčatá, ktorým sa v tvárach objavili identické dychtivé výrazy neukojiteľnej zvedavosti.
„Ja viem,“ prerušil ho otec a v očiach sa mu zablyslo nevôľou. „Chcem vedieť, ako ste sa rozhodli. Ktorý z vás to bude?“ naliehal a jeho najstarší synovia na seba nepokojne pozreli.
„Čo? O čom hovoríte?“ vyzvedal so žiarou v očiach Fred nakláňajúc sa nad stôl. Charlie sa na neho odmietavo zaškľabil a s povzdychom , špúliac pery pozrel na otca.
„O kom hovoríte?“ blýskajúc očami naliehal George, ale pán Weasley nespúšťajúc oči z dvoch najstarších, len hodil zamietavo rukou .
„Bill!“ zavrčal Charlie. „Ja teraz naozaj nemôžem odísť. Rezervácia má príliš málo opatrovateľov a aj keby ma uvoľnili, ja ešte nechcem odísť. Práca s drakmi ma baví a neviem si ani predstaviť, žeby som robil niečo iné. Okrem toho, ja zarábam dosť, nepotrebujem majetok!“
„Synak,“ pán Weasley pokrútil zamietavo hlavou, „ tu predsa nejde len o peniaze a majetky. Tým sobášom sa pozdvihne aj prestíž celej rodiny. Snažíme sa o to už celé desaťročia! Tu je príležitosť na ktorú sme tak dlho čakali. “
„Sobáš?“ Fredov hlas stúpal do nebývalých výšin a aj Hermiona sa prekvapene narovnala a zdvihla hlavu bližšie k okienku.
„Vy nás chcete oženiť?“ spýtal sa Percy a nedôverčivo si prezeral rodičov. Vedel samozrejme, že v čistokrvných rodinách sú zariadené svadby bežné, ale nikdy neočakával niečo podobné vo vlastnej rodine.
„Zatiaľ len jedného z vás,“ odsekla pani Weasleyová. „ Momentálne máme vhodnú nevestu len pre jedného z vás.“
„Nerozumiem, prečo sa s tým musíme tak ponáhľať,“ Bill zdvihol pohľad od pohára a pozrel na otca. „Nebolo by rozumnejšie, keby sme pár rokov počkali? Je to vôbec zákonné?“
„Ach áno,“ jasný mužský hlas, ktorý mu odpovedal prehlušil hukot plameňov prichádzajúcich z kozuba. Všetci sa otočili a zvedavo hľadeli na najväčšieho čarodejníka všetkých čias, mimo Merlina. Dumbledore si pokojne , zo svetlo modrého habitu posiateho zlatými hviezdami, oklepával popol, „je to zákonné. Podľa manželského zákona z roku 1248 je vek potrebný pre uzatvorenie právoplatného manželstva 15 rokov a tie dosiahne počas niekoľkých týždňov.“
„Ale..,“ zahabkal George zmetene, „ja som si myslel, že najnižší možný vek na uzatvorenie manželstva so súhlasom rodičov je 16 rokov.“
Dumbledore urobili niekoľko krokov k stolu, vytiahol prútik a široko ním zamával. Všetky steny, dvere a okná kuchyne zažiarili oslnivým belasým svetlom, ktoré sa do nich vpilo zanechajúc za sebou malú trblietavú pobočnicu. Nikto z prítomných si nevšimol, že kryštál pod dverami do komory zostal matný a pôsobil ako prenášač zvuku mimo priestor kuchyne. Dumbledore zasunul prútik späť do habitu a spokojne inkasujúc obdivné pohľady, usadil sa velebne k stolu na ponúknutú stoličku, ktorú vlnou ruky pretransformoval na pohodlné kreslo a s prikývnutím prijal pohár naplnený zlatistou tekutinou. „Vo väčšine prípadov to tak v skutočnosti je. Ale v prípade, že sa jedná o jediného magického dediča troch takých mocných , bohatých a významných rodov...., uškrnul sa , ohrnul pery a pokrčil plecami. „ Každý z týchto zákonov má celý rad výnimiek a tak je vek možné v prípade potreby znížiť až na 12 rokov. A je úplne bezvýznamné, že medzi posledným magickým členom týchto troch rodín a súčasným magickým potomkom , leží niekoľko generácií šmuklov. “ Oči pani Weasleyovej sa zaokrúhlili prekvapením a Hermione , ktorá počúvala so stále silnejúcim nepokojom, ovisla sánka.
„Ale...,“ trúsil neisto Percy, „technicky je to také isté, akoby bola mukkel.“
„Nie!“ rozhodne nesúhlasil Dumbledore. „V jej rodovej línii nie je ani jeden mukkel, aj keď sa tam priplietli šmukli z iných, menej významných rodín,“ pozrel s očakávaním na pána Weasleyho a blikajúc očami pozdvihol vyzývavo huňaté obočie. Pán Weasley našpúlil ústa, vrhol na neho kalkulačný pohľad a potom, pomaly ako mukklovký kúzelník napínajúc divákov siahol do vnútorného vrecka habitu a vytiahol hrubú rolu pergamenu. Chvíľu ho podržal v ruke a potom ho hodil na stôl. Ruky oboch dvojčiat sa identicky mykli, ako obaja chceli v tom istom momente siahnuť po ňom, ale Bill bol rýchlejší. Bleskurýchle chňapol po pergamene uškierajúc sa víťazne na bratov a potom ho pomaly rozvinul. Už pri prvom pohľade vyletelo jeho obočie vysoko hore a hladké čelo sa pokrčilo do harmoniky vrások, keď vyvaľoval oči na napísaný text. Všetci okolo stola , okrem pána Weasleyho a Dumbledora, sa zvedavo nadvihli v snahe nazrieť do pergamenu, ale Bill si ho pritiahol bližšie k telu, znovu ho zvinul a pevne stisol v ruke.
„Ako vás to vôbec napadlo, skúmať jej rodinné zázemie?“ spýtal sa s neskrývanou úctou v hlase a s očami zúženými do úzkych štrbín hľadel na otca? Oči pána Weasleyho sa zlomyseľne rozžiarili a na perách sa mu usadil nepekný úškľabok.
„Možno by ma to ani nenapadlo, ale hneď po tom fiasku na Svetovom pohári som videl v átriu ministerstva Luciusa s tým jeho ukňučaným synom. Celý čas , čo sme stáli v rade pred výťahom, prednášal o špinavej humusáčke, ktorá jeho čistokrvného syna predbehla vo všetkých predmetoch. Nikdy som ho nepočul vyjadrovať sa tak farbisto, ako v tento deň. Musel byť skutočne veľmi nahnevaný , keď nechal skĺznuť to jeho ľadové sebaovládanie takto na verejnosti. To ma zaujalo a doma sme sa s matkou o tom dlho zhovárali,“ doložil a jeho úškrn sa ešte rozšíril, keď pozrel na okrúhlu tvár svojej ženy, „ a na koniec sme sa rozhodli, že si to overíme.“
„Čo?“ posmešne vyštekol Percy. „Či má nejaká humusáčka lepšie známky ako Draco Malfoy?“ jeho posmešný úškrn pomaly hasol, ako sa mu v očiach rozhorel plameň poznania. Vzápätí sa na jeho tvári objavil výraz prekvapenia a úžasu. Aj výrazy dojičiek signalizovali, že konečne pochopili o kom ich otec rozpráva.
Počúvajúca Hermiona stuhla, vytreštila oči a prikrývajúc si pootvorené ústa obidvomi rukami, nemo civela do diaľky.
„Hermiona?“ dvojhlasný výkrik rezonoval v panviciach povešaných nad sporákom a pani Weasleyová sa nesúhlasne zamračila.
„To nemôžete myslieť vážne,“ bľabotal Fred a pohľadom prehľadával tváre rodičov. George sa zamračil, chvíľku premýšľal a následne sa búrlivo rozosmial.
„Ron ťa zavraždí v spánku,“ rehotal sa neviazane a ukazoval prstom na Billa. „Je do nej už roky zamilovaný.“
„To ho prejde, len čo mu pred nosom zamávaš novou metlou,“ pohrdlivo nakrčil nos Charlie. „Hlavne aby bola lepšia a výkonnejšia , než má Harry.“
„Ronove detské pocity nemajú miesto v našich plánoch,“ zavrčala pani Weasleyová a rozhliadla sa okolo stola.
„Možno väčší problém než Ron, bude Ginny,“ namietol Fred žmurkajúc na Billa. „Je na teba veľmi žiarlivá, veľký brat.“ Bill sa zamračil a spýtavo pozrel na matku. Tá len prezieravo hodila rukou a uškrnula sa.
„Keď jej povieme, že dostane Harryho so všetkými jeho peniazmi a bude si môcť kúpiť, čo ju napadne , zabudne na žiarlivosť, nemusíš sa znepokojovať drahý ,“ poklopala upokojujúco po Billovom predlaktí a spýtavo sa zahľadela na manžela.
„Ehmm!“ odkašľal si nahlas pán Weasley a pozrel ospravedlňujúco na Dumbledora, ktorý s ľahkým úsmevom na tvári počúval besedu. V dlhých tenkých prstoch nesústredene otáčal pohár a sem tam si opatrne odpil. „Trochu sme odbočili,“ zvolanie pána Weasleyho okamžite zastavilo všetky rozhovory okolo stola a vytrhlo Hermionu z tranzu, do ktorého upadla po tom prekvapujúcom odhalení. „Spolu s vašou matkou sme sa rozhodli overiť si, aké je skutočné rodinné zázemie Hermiony Grangerovej. Na takéto rozsiahle skúmanie rodových línií sa hodí len , Poreia sanguis´. Dostať sa k nemu je takmer nemožné. Jedinou možnosťou bolo požiadať o pomoc profesora Dumbledora . Výsledok...,“ mávol rukou k pergamenu, ktorý Bill ešte stále zvieral v ruke, „nás všetkých skutočne prekvapil.“
„Ale na ,Poreiu sanguis´ potrebujete veľa krvi,“ mračil sa Bill, „a ja pochybujem, žeby vám ju poskytla bez množstva otázok.“
„Získať potrebnú krv bolo celkom jednoduché,“ usmiala sa samoľúbo pani Weasleyová , „jedna malá nehoda v kuchyni pri varení...,“ doložila potuteľne a nechala rodinu spomínať na krvácajúcu ruku Hermiony, keď sa nešťastne porezala pri okrajovaní zemiakov. Aj Hermiona si na tú nehodu spomínala veľmi živo a podvedome si potrela dlhú, teraz už takmer neviditeľnú jazvu tiahnucu sa cez jej ľavú dlaň.
„Severus bol celkom potešený, keď som ho požiadal o tento špecifický elixír,“ hlas Dumledora bol nezvyčajne mäkký, trochu vzdialený. „Aj on mal svoje podozrenia, ale nemal možnosť na získanie takého množstva krvi, ktoré je potrebné na preskúmanie celej rodovej línie.“ V kuchyni zavládlo ticho. Každý sa na chvíľku ponoril do svojich myšlienok. Bill, ktorý uprene civel do pohára so zvyškom whisky na dne, akoby chcel odtiaľ vyčítať svoju budúcnosť sa náhle narovnal a pozrel na otca sediaceho oproti nemu.
„Ešte stále si mi nepovedal, prečo sa s tým musíme tak ponáhľať,“ vrhol vyzývavý pohľad k Dumbledorovi. „Okrem nás o tomto,“ potriasol zvinutým pergamenom, „ nikto nevie a tak naozaj nevidím dôvod.“ Bill sa odmlčal a spýtavo sa pozeral na zamračenú otcovu tvár. Odpoveď však na jeho veľké prekvapenie prišla z opačnej strany stola.
„Ehmm! Hmm!“ odŕhal Dumbledore nepohodlne a krútil sa v stoličke. Pohľadom skákal z Arhtura na Molly a potom sa s povzdychom zastavil na Billovej tvári. „Ehmm!“ zaodŕhal znova a zaškľabil sa . „Toto čo teraz budete počuť, nesmie za žiadnu cenu opustiť túto miestnosť,“ povedal ticho pozerajúc naliehavo na jednotlivých členov rodiny sediacich okolo stola. „Keď táto rodinná rada skončí, všetci zložíte neporušiteľný sľub mlčanlivosti,“ doložil a švihol prútikom, ktorý sa mu odrazu objavil v ruke.
Hermiona znovu stuhla a napla uši, aby jej neuniklo ani jediné slovo. Od okamihu, keď v nej vzklíčilo podozrenie, že v kuchyni sa hovorí o nej, neopustila by toto staré kreslo za žiadnu cenu.
Komentáře
Přehled komentářů
Dotiahla ma sem soraki, ale po prečítaní tejto kapitoly ani trochu neľutujem. Začína to naozaj zaujímavo a budem čakať ďalšie...
....
(Lily, 26. 4. 2010 8:34)znovu jsem si přečetla závěr kapitoly a připadám si jako Hermiona.. ale asi tak jako kdyby najednou někdo řekl.. "Běž si lehnout, pokračování bude jindy.." ááá
hééj
(Lily, 26. 4. 2010 8:30)
včera jsem tu napsala obrovský komentář a teď koukám kde že je..:( chjo..
No už fakt nevím co jsem to psala, ale rozhodně že je tohle skvělá povídka a že se nemohu dočkat jak to bude pokračovat.. Trochu mě děsí Weasleovi.. připadají mi skoro jak Malfoyovi.. tak jsem zvědavá co s tím ještě vyvedeš..:)
Úžasné
(soraki, 25. 4. 2010 18:38)Sirael, vypadá to úžasně, moc si mně touhle první kapitolou navnadila a hrozně moc se těším na pokračovní! Takže Hermiona a Bill? To se mi líbí, pořád lepší než Ron :-D a ještě k tomu je z nějaké starobylé kouzelnické rodiny - páni. Už aby tu bylo pokráčko ;-)
Skvelé!
(nadin, 27. 4. 2010 18:07)