19. Najvernejší služobník
19. Najvernejší služobník
„Ty si fakt o tom nikomu nepovedal?“ Hermiona stuhla s otvorenými ústami držiac pred nimi plnú lyžicu ovsenej kaše a civela na Harryho, akoby mu z čela začali rásť zelené tykadlá. Po niekoľkých sekundách zažmurkala, strčila si lyžicu do úst a zamračená prežúvala. Nebola v hrade ešte ani pol hodiny a už sa nestačila čudovať, čo všetko sa tu za tých pár dní odohralo.
„Nebolo to treba,“ odvrkol Harry so spokojným úškľabkom a pohľadom prehľadával podnosy. Po chvíľke našiel ešte niekoľko opečených klobás a s úsmevom jednu z nich napichol na vidličku. „Dumbledore bol u Svätého Munga a zvyšok profesorov sa snažil opraviť stenu nemocničného krídla. Vyučovanie bolo zrušené a tak si dokonca nič nezmeškala.“
„Hľadal ma niekto?“
„Neville a niektoré dievčatá.“
„Ktoré?“ prestala jesť a zdvihla hlavu.
„ Lavener a Parvati. Chceli ti pripraviť narodeninové prekvapenie a boli sklamané, že tu nie si.“
„Čo si im povedal?“
„Tak , ako sme sa dohodli. Rodinná pohotovosť a viac som sa o tom nerozširoval. Nemal som čas si niečo vymyslieť, prepadli ma hneď po návrate. Ale Dumbledore tu nebol, Sproutová ležala so zlomenou panvou, zvyšok profesorov nevedel kam skôr skočiť a tak to bolo v pohode.“
„Kedy sa vrátil?“ pozrela k hlavnému stolu a kritickým okom si premerala riaditeľa, ktorý sa usilovne kŕmil dolkami a neustále niečo hustil do Billa sediaceho vedľa neho.
„V noci, alebo dnes skoro ráno. Pri večeri tu ešte celkom určite nebol. Myslíš, že ho naštvalo, že zmeškal tvoje narodeniny?“ spýtal sa a zvedavo si ju premeral.
„Celkom určite, mal predsa pre mňa také zaujímavé narodeninové prekvapenie,“ odvrkla sarkasticky a ohrnula hornú peru.
„Možno na to už zabudol,“ prehodil s nádejou a nenápadne prešiel prsteňom ponad pohár plný tekvicového džúsu. „Mal takú vážnu nehodu, že musel ísť do nemocnice, škola je rozvrate , v hradnom múre zíva diera cez ktorú by hravo prešiel obor a jeho odbornosť ako šéfa Wizengamotu je verejne spochybňovaná . Má toho na tanieri toľko, že by som sa tomu vôbec nečudoval.“
„A prečo za hlavným stolom znovu sedí Bill?“ spýtala sa , zvraštila zamyslene obočie a pokrútila hlavou.
„Odborná pomoc s dierou v múre? Nevyzerá to, žeby sa nejako zmenšovala. Bill je kliatbodrvič .“ Hermiona okamžik premýšľala s obočím zvrašteným a dvomi vráskami pri koreni nosa a potom rozhodne pokrútila hlavou.
„Nie, nie, vyzerá to skôr tak, že pokračuje v pôvodnom pláne.“
„Čo už teraz môže?“ uškrnul sa a pokrčil nedbanlivo plecami. Preletel pohľadom po spolužiakoch, ktorí sedeli najbližšie k nim a keď videl, že si ich nikto nevšíma, vzal ju za ruku a s hravým úsmevom potrel palcom spletené hady na jej obrúčke. Hermiona sa usmiala a opatrne si vymanila prsty z jeho zovretia. „Aká bola svadba?“ spýtal sa odrazu , strelil po nej zvedavý pohľad a znovu sa zahryzol do klobásy.
„Pekná a únavná,“ zašomrala a na lícach sa jej objavil jemný rumenec. „Šaty vážili najmenej dvadsať kilogramov a hodnota šperkov by v pohode mohla uživiť dve rozvojové krajiny niekoľko desaťročí.“
„Nejakí najatí vrahovia?“
„Okrem môjho otca?“ prehodila a pobavene sledovala, ako obelel, ale potom ho zľahka potľapkala po ruke. „Neboj sa, presvedčila som ho, že ste všetci piati v tom úplne nevinne .“ Harry si uľahčene oddýchol. „Kumarov otec posilnil ochranu, nemohla som sa pohnúť bez dvoch vražedne vyzerajúcich čarodejníkov za chrbtom.“
„Chán sa hneval?“ Harry sa otočil a so záujmom sa na ňu zahľadel.
„Nevieš si predstaviť,“ prevrátila oči a pokrútila hlavou. „Bej mu na upokojenie poslal tých neschopných poradcov, ktorí mali v popise práce rodinné zmluvy.“
„Myslíš, že ich napichol na kôl?“
„Nestraš!“ vykríkla a trochu sa odtiahla. „Ja dúfam, že nie!“
„No, Kumar tam niečo splietal o vojne alebo krvnej pomste, tak neviem, či prosté „no ,no, no“ bude rozzúrenému chánovi stačiť. Vieš si predstaviť aké to všetko pre neho musí byť ponižujúce?“ Harry zdvihol hlavu od taniera a stretol sa so sústredeným pohľadom zlatohnedých očí. „Aká bola svadobná noc?“ spýtal sa odrazu podnetne mykajúc obočím. Hermiona chvíľu na neho nechápavo civela, ale vzápätí očervenela ako cvikla a trhane sa nadýchla.
„Harry!“ zajačala rozhnevane , ale keď videla, ako sa všetky hlavy pri chrabromilskom stole obrátili k nim, zatvorila ústa a prepaľovala ho rozhorčeným pohľadom. „Ako sa na niečo také vôbec môžeš pýtať?“ syčala a odsotila misku s kašou, ktorej sa sotva dotkla.
„Prečo nie?“ Harry pokrčil plecami a potuteľne sa škľabil. „Som tvoj manžel , môžeme hovoriť aj o dôvernejších veciach. No? Tak, aký bol Kumar?“
„Čo...,“ civela na neho, akoby ho videla prvý krát v živote a oči jej liezli z jamiek. Zmätene si pretrela rozhorúčenú tvár rukami , potriasla hlavou a znovu sa pokúsila niečo povedať, ale hlasivky jej zlyhali. Niekoľko krát naprázdno otvorila a zatvorila ústa, ale odrazu si všimla, že celé Harryho telo sa otriasa potlačovaným smiechom. Sedel skrútený vedľa nej, opieral si hlavu o ruky, bokom na ňu pokukoval a oči mu svietili ako dva čínske lampióny.
„Ha...,ha..., hihi, hahaha...., chachacha!“ vybuchol potichu dusiac smiech rukou. Nakoniec to nevydržal a jeho veselý smiech zazvonil sieňou. Dumbledore vzhliadol a zvedavo si ich premeral. Harry si podoprel hlavu rukami a snažil sa stlmiť záchvat smiechu , ktorý ním otriasal, ale nakoniec to vzdal, skrútil sa do klbka a rehotal sa, až mu po lícach tiekli potôčiky sĺz. Hermiona s tmavým rumencom v tvári ho nazlostene prebodávala pohľadom, ale potom sa odrazu krátko, zlomyseľne usmiala, zľahka našpúlila ústa a mykla obočím.
„Predstavuješ si to tak, že vám urobím nejakú tabuľku výkonnosti a budem vás bodovať?“ spýtala sa , vzala znovu lyžicu a zabodla ju do kaše. V tom okamžiku smiech utíchol a na Harryho tvári sa objavil výraz čistej hrôzy. Narovnal sa a vydesene sa k nej obrátil .
„To...to...to neurobíš, že nie!“ vykoktal a výraz hrôzy sa rýchle menil na najúčinnejšie šteňacie oči, na ktoré sa v tom okamžiku zmohol.
„Prečo nie?“ nabrala trochu kaše a pokojne ju niesla k ústam. „Potom by som vždy mohla veľmi jednoducho odpovedať na otázky podobného typu. Mohla by som dokonca urobiť pre každého z vás graf, aby ste si mohli výkon porovnať. Uprednostňuješ čísla, alebo máš radšej percentá?“ spýtala sa, zdvihla hlavu a zarazila sa. Do siene práve vošli manželia Weasleyovci oblečení do slávnostných habitov a kráčali naprieč sieňou priamo k Dumbledorovi, ktorý sa na nich láskavo usmieval. Hermiona zvážnela, pozrela na Harryho a sprevádzajúc ich pohľadom pokrútila hlavou. „Tak a srandy stranou, rúti sa na nás hurikán Molly. Zdá sa, že naše malé tajomstvo nebude mať už dlhé trvanie,“ povzdychla si a vrátila sa k raňajkám. Harry sa zamračil a otočil sa k hlavnému stolu. Dumbledore sa nadšene zvítal s Weasleyovcami , naklonil sa k profesorke McGonagallovej a niečo jej ticho hovoril.
„Máš pravdu,“ prikývol sledujúc, ako profesorka McGonagallová prikývla a postavila sa. „O chvíľu je tu. „Povieš mu o nás?“
„Nie, pokiaľ nebudem musieť. Len hlupák odkryje karty už na začiatku hry a ja mu rozhodne nemieniť poskytnúť viac informácií, než je nevyhnutne nutné. Môj vzhľad sa zmenil a hoci to nemá s testamentom nič spoločné, vzbudzuje to pozornosť. Bude sa pýtať a ja mu niečo musím povedať. Hlavne preto, lebo musím predstierať poslušnosť. Bolo by podozrivé, že po toľkých elixíroch, ktoré do mňa naliali, by som mala silu im odporovať. Skrúšene priznám svadobnú zmluvu s Kumarom, zmenu priezviska a majetok, ktorý je plne v rukách môjho manžela a jeho poradcov. Na beja Chatunamiho si Dumbledore netrúfne a dúfam, že mi dá pokoj. O vás ostaných nemusí vedieť, to nie je jeho vec! Zajtra príde list od mojich rodičov, že babička je veľmi vážne chorá a chce ma vidieť. Vrátim sa až bude po všetkých sobášoch,“ zamumlala a nenápadne zrušila modifikované ,Mufiato´, ktoré okolo nich Harry rozprestrel hneď, ako si sadli k raňajkám.
„Dávaj si pozor, Dumbledore by mohol ísť cez okraj, keď sa mu nebude dariť.“
„Neboj sa,“ odpovedala chvatne skloniac hlavu, pretože jej profesorka McGonagallová už stála takmer za chrbtom a povzbudzujúco sa na neho usmiala. „Budú sa diviť,“ šepla ešte a napchala si do úst plnú lyžicu studenej kaše.
„Slečna Grangerová,“ ozval sa jej za chrbtom suchý hlas jej obľúbenej profesorky, „profesor Dumbledore ma požiadal, aby som vám oznámila, že s vami potrebuje nutne hovoriť. Čaká vás o desať minút v riaditeľni. Poďte so mnou!“ Hermiona súhlasne sklonila hlavu, pokojne prehltla kašu, žmurka ukradomky na Harryho a vstala.
„Iste, pani profesorka,“ zdvihla tašku, ktorú mala položenú vedľa sedadla , prehodila si ju cez plece a pripojila sa k čakajúcej profesorke. „Uvidíme sa neskôr,“ zamávala Harrymu, ktorý za ňou ustarostene pozeral a nervózne šúchal palcom vnútornú stranu obrúčky.
Hermiona mlčky kráčala pár krokov za profesorkou a intenzívne premýšľala o nadchádzajúcom rozhovore. Bola taká ponorená do myšlienok, že si ani neuvedomila, že stojí zamračená uprostred chodby a sústredene civí na chrbát profesorky, ktorá sa práve zastavila pred vchodom do riaditeľovej pracovne.
„Šumivé bzučalky!“ zasyčala profesorka McGonagallová kamenej oblude chrániacej vchod do riaditeľne a obzrela sa ponad plece. Keď videla, že sa Hermiona zastavila uprostred chodby, zdvihla prekvapene obočie. „Slečna Grangerová,“ napomenula ju prísne a zamračila sa, „profesor Dumbledore čaká.“ Hermiona sa mykla, pevnejšie zovrela remeň tašky a vykročila k otvárajúcemu sa vchodu. Prešla okolo škľabiacej sa kamennej sochy a postavila sa na prvý schod točitého schodišťa. To sa okamžite dalo do pohybu a vchod za ňou sa okamžite zavrel. Schody ústili v malej izbe s niekoľkými pohovkami rozostavenými okolo stien. Sviečky v päťramennom svietniku visiacom z povaly vzplanuli a portrét vedľa ťažkých dubových dverí zazíval. Zastavila sa pred dverami, zamračila sa na muža na obraze, ktorý si ju zvedavo prezeral a zaklopala.
„Vstúpte!“ Dumbledorov hlas, ktorý sa ozval spoza dverí bol podivne trasľavý a neistý. Znepokojená zvraštila obrvy a zahryzla sa do spodnej pery. ,Dumbledore hrá nejakú hru,´ napadlo ju okamžite a tak sa zhlboka nadýchla než stlačila kľučku a otvorila dvere.
Pracovňa profesora Dumbledora bola rozsiahla, steny pokrývali police plné hrubých kníh a prístrojov neznámeho určenia, ktoré sa po jej vstupe dali do pohybu.
„Dobrý deň, pán profesor, chceli ste so mnou hovoriť?“ spýtala sa a vzápätí bola zmietnutá do medvedieho objatia temperamentnou pani Wealeyovou.
„Hermiona, drahá! Tak som sa o teba bála!“ kričala nevšímajúc si, že dievča v jej objatí začína modrieť. Pri kozube, so spokojným úsmevom na tvári , stáli štyria najstarší muži Weasleyovského klanu a veľmi podrobne študovali Hermionu, ktorá sa v poslednom záchvate pudu sebazáchovy začala brániť a odtláčala Molly od seba.
„Molly,“ pán Weasley napomenul manželku, pristúpil bližšie a poklopal ju po pleci, „ pusť dievča, lebo ju samou láskou udusíš!“
„Ach! Chúďa moje, ty si zase nič nejedla,“ hrešila ju. „ Si tenká ako rezanec , samá kosť, “ lamentovala Molly a len neochotne ju uvoľnila z drvivého objatia. Hermiona sa pokusne nadýchla, nechala tašku s buchnutím skĺznuť z pleca a vďačne sa na pána Wealeyho usmiala. „Dievča zlaté, čo si to robila?“ Molly pobehovala okolo Hermiony a obzerala si ju zo všetkých strán, „Ty si tak veľmi vyrástla!“ vykrikovala a neustále sa otáčala k manželovi pre potvrdenie svojich slov. Bill stál vedľa bratov a všetci traja ju premeriavali hodnotiacim pohľadom. Po chvíli Charlie našpúlil pery , navlhčil si ich končekom jazyka a diabolsky sa uškrnul.
„Možno, že by sme sa predsa len mali vymeniť,“ preniesol pohľad na Billa a pomykal obočím. Bill sa zamračil a nešetrne ho udrel lakťom do boku.
„Na to ani nepomysli! Vybral si si!“ zavrčal a žiarivo sa na Hermionu usmial.
„Slečna Grangerová, prosím, sadnite si,“ Dumbledore ukázal na kreslo stojace pred jeho písacím stolom. Hermiona poslušne prešla ku kreslu, posadila sa , tašku s knihami si položila na kolená a s očakávaním sa na neho pozrela. Dumbledore jej chvíľu uprene hľadel priamo do očí, potom sa prudko oprel o chrbát stoličky, zamračil a šialené mihotanie za polovičnými okuliarmi, ktoré dopĺňalo jeho imidž láskavého Santa Clausa a ktoré ju doteraz takmer oslepovalo, sa okamžite stratilo. ,Ach jaj! Toto sa mu nepáčilo,´ zajasala sa v duchu a nevinne sa na neho usmiala. Intrúzia do jej vedomia bola násilná a bezohľadná, ale bez námahy ju odrazila a vyhodila bezočivého starca z hlavy jediným úderom.
„Pán profesor,“ povedala hláskom sladkým ako cukrkandel, až sa jej samej z neho postavili všetky chlpy na rukách a zľahka sa otriasla, „ak chcete niečo vedieť, stačí sa opýtať. Je neslušné liezť niekomu do hlavy bez pozvania,“ pokarhala ho jemne a súčasne ,aby ešte zmäkčila dopad svojich slov, znovu sa žiarivo usmiala. Dumbledore na ňu civel, akoby jej z každého pleca rástla ešte jedna hlava, a z kúta , v ktorom stáli Weasleyocvi, sa ozvalo nesúhlasné šomranie. Pokrčila plecami a znovu s očakávaním vzhliadla k riaditeľovi, ktorý sa teraz na ňu škaredo mračil.
„Hmmm! Ehmm!“ zaodŕhal trochu rozpačito, ale potom znovu ako zázrakom vymenil hnevlivý výraz za jeho obvyklý a láskavo sa na ňu usmial. V duchu uznanlivo tomuto výkonu zatlieskala, ale zároveň zľahka stisla pery a pripravila sa na nápor lží, ktoré sa na ňu vyvalia. „Slečna Grangerová, ako dobre viete , obaja vaši rodičia sú muklovia. V nemagickom svete sú za vás zodpovední a rozhodujú o všetkom, čo sa vás dotýka.“ Hermiona pokojne prikývla , mierne zúžila oči a čakala, čo príde ďalej. „Ale vy, vy teraz žijete aj v magickom svete a tu vaši rodičia nemôžu rozhodovať, lebo nepoznajú naše zvyky a zákony. Preto každý študent s takýmto pozadím má aj magického strážcu, ktorý sa o neho stará. Aby bolo všetko oficiálne, uzatvárajú sa pri vstupe každého študenta do školy s rodičmi záväzné zmluvy, ktorými odovzdávajú starostlivosť o svoje detí do rúk takýchto magických strážcov. Vašim strážcom som ja a mojou povinnosťou je postarať sa, aby ste v našom svete bola bezpečná a šťastná.“ Hermiona prekvapene vyvalila oči a zmetene zažmurkala.
„Prepáčte, profesor, nemala som o tom ani potuchy,“ ospravedlňovala sa rozpačito, „rodičia mi o tom nič nepovedali. Ja som síce čítala zmluvu, ktorú s vami uzatvorili, keď som mala nastúpiť do Rokfortu, ale tam nebolo ani slovo o tom, že súčasne s tým vám odovzdávajú svoje rodičovské práva a povinnosti. A oni nie sú si toho vedomí, to viem určite,“ vyhlásila a s uspokojením sledovala, ako sa Dumbledore krúti nepohodlne na stoličke. Šepot za jej chrbtom mierne zosilnel, ale neznelo to ako výraz odsúdenia, alebo nesúhlasu a tak sa rozhodla nereagovať.
„Dobre, je to už pár rokov a možno pozabudli na naše dohody,“ mienil po chvíli riaditeľ a odmietavo mávol rukou. „Faktom je, že som váš oficiálny magický strážca a ako taký som povinný postarať sa o všetko, čo sa vás dotýka. Možno o tom neviete, ale v čarodejníckej spoločnosti je zvykom, že rodičia, alebo strážcovia sa starajú o všetky aspekty života svojich detí a zverencov. Jedným z nich je aj ich ďalší šťastný život s iným čarodejníkom alebo čarodejnicou,“ vysvetľoval blahosklonne a v Hermione čoraz viac bublal hnev. Prižmúrila oči, pevnejšie stisla tašku, ktorú teraz zvierala obidvomi rukami a s námahou sa upokojujúc vyčarila na tvári ten najsladší úsmev, akého bola schopná.
„Ach, pán profesor, som vám samozrejme veľmi vďačná, za vašu námahu , ale len pred pár dňami som oslávila svoje pätnáste narodeniny a myslím si, že s touto stránkou môjho života si naozaj nemusíte robiť starosti,“ odporovala jemne, ale Dumbledore rozhodne odmietavo potriasol hlavou a zaútočil.
„A tu je, kde sa mýlite , drahé dieťa,“ usmial sa a pozrel smerom k skupinke stojacej za jej stoličkou, „pán Weasley pred niekoľkými dňami ponúkol zostaviť zásnubnú zmluvu medzi tebou a jeho najstarším synom,“ nevšímal si , ako sa nadýchla a otvorila ústa , ale okamžite pokračoval. „Rodina Weasleyovcov je jednou z našich najstarších rodín s výborným rodokmeňom a som si istý, že budeš s Williamom veľmi šťastná. To boli hlavné dôvody prečo som ich ponuku v tvojom mene s vďakou prijal,“ oznámil neustále sa usmievajúc. Hermiona sedela s otvorenými ústami neschopná slova. Dumbledorov otvorený a veľmi priamy prístup jej vyrazil dych. Očakávala oveľa viac diplomacie a okolkovania a v žiadnom prípade nepočítala so zhodením atomovky uprostred riaditeľne. Najhoršie bolo, že teraz sa na ňu so šťastnými výkrikmi zosypali všetci prítomní členovia Wealeyovského klanu, vytiahli ju zo stoličky a začali ju radostne objímať vítajúc ju tak do rodiny. Jedno drvivé objatie nasledovalo za druhým, až sa ocitla celá pokrčená a mierne omámená v náruči svojho , budúceho manžela ´. Ten ju najskôr zovrel v objatí, potom jej rukou jemne zdvihol hlavu, sklonil sa a bez akýchkoľvek okolkov ju pobozkal. Hermiona mu v náruči stuhla a pokúsila sa uniknúť, ale Bill zaboril ruku do hustých kučier na jej zátylku a pritiahol si ju k sebe ešte bližšie. Tlak na jej pery zosilnel, dokonca cítila, ako jej prechádza po spodnej pere jazykom žobrúc o vstup. Netrpezlivo sa zaškľabila a odtláčala ho obidvomi rukami. Nakoniec, keď už skutočne strácala posledné zvyšky trpezlivosti sa odtiahol , vzal ju za ruku a viedol k Dumbledorovmu stolu. Odrazu sa všetci Weasleyovci tvárili slávnostne a Dumbledore, ktorý stál uprostred miestnosti s prútikom v ruke oblečený v slávnostnom zlatom habite ich vítal s formálnym úklonom. ,Tak, teraz už ide do tuhého´, pomyslela si pobavene , pozrela na Billa, ktorý ju nekompromisne vliekol za sebou a súcitne si povzdychla. Teraz jej Billa bolo dokonca ľúto, ale nemohla mu pomôcť, ona už mala manželov viac ako dosť, žiadneho navyše už nepotrebuje. Zostali stáť len kúsok od vážne sa tváriaceho Dumbledora. Bill ani na okamžik nepustil jej ruku a teraz si ju dokonca pritiahol ešte bližšie k sebe. Pán Weasley, ktorý sa postavil vedľa neho mávol prútikom a jej školský habit sa zmenil na splývavé, zlatou niťou vyšívané biele šaty s krátkymi, rozoklanými rukávmi. Charlie sa postavil za Billa a Percy stál krok za ňou. Pán Weasley sa vrátil k manželke, ktorá ticho a šťastne posmrkávala, objal ju okolo pása a ponúkol jej vreckovku.
„Wiliam, Hermiona, vezmite sa za obe ruky,“ požiadal ich Dumbledore mávajúc prútikom okolo nich. Bill sa jej s úsmevom pozrel do očí a keď sa nehýbala sklonil sa a zdvihol jej ľavú ruku dohora a nežne ju zovrel vo svojej. Hermiona sa pozrela na ich spojené ruky, na Dumbledora pripraveného celebrovať obrad, na šťastím plačúcu pani Weasleyovú, vytreštila oči a pokrútila hlavou.
„Ale...,“ pokúsila sa vymaniť si ruky s Billových, ale on ich len pevnejšie zovrel a s naliehavosťou pozrel k Dumbledorovi. Ten zachytil jeho pohľad, krátko prikývol a znovu mávol prútikom. Tenká zlatá stuha, ktorá s neho vystrelila sa ovinula okolo ich rúk a pevne ich k sebe pritiahla. Bill si uľahčene vydýchol a opäť sa k nej s úsmevom otočil.
„William a Hermiona , od dnešného dňa budete kráčať životom navždy spolu .Dnes spojíte svoje životy a svoje duše vašimi slávnostnými sľubmi pred všetkými prítomnými svedkami. Nezabudnite, že každé slovo vášho sľubu je magicky záväznou zmluvou , ktorá vás bude sprevádzať po celý zvyšok vašich životov. Povedzte si teda vaše slávnostné sľuby ,“ požiadal ich a obrátil sa k Billovi.
„Ale..., „ znovu sa pokúsila prerušiť celú túto frašku, ale Bill jej to znovu nedovolil.
„Hermiona, shh! Počúvaj ma , prosím! Odo dňa, kedy som ťa po prvý krát uvidel som túžil po tomto dni, keď sa staneš mojou. Sľubujem ti, že ti budem dobrým manželom, budem si ťa ctiť a vážiť, budem sa o teba starať a nikdy ti neublížim slovom ani činom, pokiaľ budem žiť.
,Wouw! To je skutočne odvážny sľub a on ho robí celkom dobrovoľne a bez prinútenia. Tak a teraz mi je skoro ľúto, že si ho nemôžem vziať,´ zastonala v duchu a pripomenula si obrad, ktorý sa konal len pred dvomi dňami a ktorý ju oficiálne zviazal z Kumarom. Povzdychla si a zdvihla hlavu. Všetci na ňu s očakávaním hľadeli .
„Hermiona, tvoj sľub,“ napomenul ju Dumbledor a ona cítila, ako sa okolo nej ovíja silná energia kliatby, ktorú práve nenápadne na ňu hodil krátkym švihnutím prútika. ,Tak toto snáď ani nemôže platiť,´ zavila v duchu a bez problémov so seba kliatbu striasla.
„Ale...ale ja nemôžem,“ zaskučala predstierajúc nútenie. Dumbledore sa zamračil, sústredene si ju prezrel a znovu vrhol kliatbu.
„Tvoj sľub!“ prikázal príkro a v miestnosti okamžite nastalo mrazivé ticho.
„Ja...ja...ja nemôžem!“ vykríkla, mykla sa celou silou a vytrhla si ruky zo zovretia. „Ja sa už nemôžem vydávať!“
„Čože? Čo to má znamenať? Prečo?“ Všetci Weasleyoc vrátane ženícha sa na ňu zosypali ako osi a zahrnuli ju otázkami.
„Albus! Čo sa deje? Prečo to nefunguje?“ celý ten mumraj prerušil ostrý hlas pána Weasleyho, ktorý stál vedľa svojej manželky a tváril sa veľmi nahnevane. Dumbledore niekoľko sekúnd pozorne študoval Hermionu a potom bezradne pokrčil plecami.
„Nemám potuchy,“ znovu pokrútil hlavou a obrátil sa k vydesenému dievčaťu. „Slečna Grangerová, Hermiona, prečo si myslíš, že sa nemôžeš vydávať?“
„Ja...ja,“ koktala a po lícach sa jej začali liať slzy ako hrachy, „ja som už vydatá!“ vykríkla nakoniec utierajúc si dlaňami mokré líca a duchu sa za tento výkon potľapkala uznanlivo po pleci. Toto vyhlásenie všetkým doslova vyrazilo dych. Ticho, ktoré tu opäť zavládlo prerušovali iba vzlyky a pobavené trilky Félixa, ktorý sa očividne výborne bavil. Dumbledore však už taký pobavený rozhodne nebol a pán Weasey bol pozitívne sinavý hnevom.
„Kedy!“ vyštekol na trasúce sa dievča, vzal ju za ľavú ruku a zasyčal, keď videl obrúčku a tetovanie na zápästí.
„Na moje narodeniny. Dostala som pergamen s vyrozumením, že pochádzam zo starodávneho čarodejníckeho rodu du Motier a zdedila som veľký majetok, ale k dedičstvu bola pripojená svadobná zmluva, ktorá sa automaticky aktivovala. Prsteň ma preniesol k môjmu ženíchovi a o pár hodín sme mali obrad za prítomnosti živlov a krvnej mágie.“ Po týchto slovách sa ozvali stony a nespokojné zasyčanie.
„Prečo taký tvrdý obrad?“ vyzvedal Dumbledore, ktorý sa tváril, ako by cucal citrón a nespokojne si trel ruky.
„Vyžadovala to zmluva,“ Hermiona pokrčila nechápavo plecami a obzerajúc sa okolo seba hľadala, čo by mohla premeniť na vreckovku.
„Chúďa moje! Oni ti ublížili?“ pani Wealeyová, ktorá sa už spamätala zo šoku sa na ňu vrhla a zase ju zovrela v objatí.
,Nie viac, než ste chceli vy,´ pomyslela si Hermiona sarkasticky. „Nie, nie!“ pokrútila hlavou a nahnevane zvraštila obočie. Celkom vážne jej začínalo tiecť u nosa a vreckovka v nedohľadne. „Môj manžel je dokonalý gentleman,“ vyhlásila a opakom ruky si distingvovane utrela špičku nosa.
„Kto je tvoj manžel, dieťa?“ zvedavo sa spýtal Dumbledore tajne dúfajúc, že by ešte nemuselo byť všetko stratené.
„Kumar Šatan Chatumani, jediný syn beja Čingiza Benita Chatumaniho. On žije neďaleko mesta Karakol v Kirgizku.“ Po tretí krát zavládlo v to predpoludnie v riaditeľni dusivé ticho. Všetci stáli s otvorenými ústami a každý po svojom sa snažil stráviť túto informáciu. Weasleyovci boli prekvapení a veľmi, veľmi sklamaní. Nádeje, ktoré vkladali do dnešného dňa zmizli do nenávratna, rozpustili sa ako vlaňajší sneh a víťazný vzostup ich rodiny bol zase v nedohľadne. Bill sa smutne pozeral na Hermionu a ťažko vzdychal. Potom siahol do vrecka, vytiahol poskladanú vreckovku a podal jej ju. Vďačne sa na neho uškrnula , utrela si tvár od sĺz a hlasne vyfúkala nos . Bill ju pozoroval s nostalgickým pohľadom, ale nakoniec vystrel plecia, mávol okolo nej prútikom a pretransformoval jej svadobné šaty znovu do čierneho školského habitu. Mlčky, ešte stále trochu popoťahujúc podišla k stolu , zdvihla zo zeme školskú tašku a prehodila si remeň cez plece. Potom sa otočila k Dumbledorovi .
„Môžem už ísť, pán profesor?“
„Iste,“ zavrčal trúc si veľmi opatrne koreň nosa. Napriek všetkým kúzlam a elixírom, ho všetko bolelo a len naliehanie Weasleyovcov ho prinútilo vstať z nemocničného lôžka a vrátiť sa do hradu. ,A všetko zbytočne´, pomyslel si trpko a sledoval, ako sa za Hermionou zatvárajú dvere. V poslednom čase sa všetky jeho starostlivo plánované manipulácie skončili fiaskom a on s tým nemohol vôbec nič urobiť. Zamračil sa, pozrel na rodinu Weasleyovcov, ktorí stáli neďaleko kozuba a veľmi živo o niečom medzi sebou diskutovali. Okolo nich sa trblietala bublina súkromia a on bol za to vďačný vzhľadom k veselo sa rozvíjajúcej migréne, ktorá mu rástla za očnými jamkami. Mávol prútikom, vyčaril pred písacím stolom päť pohodlných kresiel a ticho čakal, kým si ho všimnú. O chvíľu trblietanie zoslablo a veľmi rozhnevaný Arthur sa obrátil k nemu.
„Myslím, že si musíme pohovoriť!“
Malý Hangleton, 22. September, 11.35
„Nagiiiinnnýýýýýýý!“ sipel z posledných síl zvierajúc prútik v slabnúcej ruke. Hlava, príliš veľká oproti zvyšku tela bezvládne klesla ne podušku, čierne oči s červenými bielkami sa začali zakaľovať. Jeho slabé, nedokonalé telo zomieralo a on s tým nemohol vôbec nič urobiť. Pred piatimi dňami zmizol jeho sluha a verná spoločníčka Naginy odišla na lov a viac sa nevrátila. Poslednú fľaštičku jedu, ktorý ho udržiaval nažive, vypil už dávno a zvieravý pocit hladu, ktorý ho trápil v posledných dňoch sa už tiež dávno stratil . Z tenkých prstov mu vykĺzol prútik a on sa v tejto chvíli o to vôbec nestaral. Jeho uhasínajúce vedomie plápolalo divokým, nezvládnuteľným hnevom. Znovu ho sklamali, ale on sa vráti a potom im všetkým ukáže, kto je to Lord Voldemort! Budú sa zvíjať pod silou jeho hnevu!
Vedomie ho pomaly opúšťalo a len v posledných zábleskoch zhasínajúceho života začul podivné zvuky prichádzajúce z prízemia. Malé telo vytvorené mágiou sa pomaly rozpúšťalo do nechutnej kaluže sivozeleného elixíru , ktorý vyzeral ako niečo z močiara, a z jeho stredu sa ako veľká bublina dvíhal tmavý obláčik. Bola to posledná časť týranej duše Toma Marvolo Riddla. Uprostred kaluže zostal ležať jeho prútik, ktorý už nemal pána. Zvuky krokov sprevádzané pravidelnými údermi na drevenú podlahu sa zastavili pri otvorených dverách izby. Tmavý oblak sa sformoval do veľmi štylizovanej tváre, pripomínajúcej veľmi vzdialene jeho podobu a otvoril oči. Vo dverách stál bývalý auror Moody, jeho čarodejné oko sa šialene krútilo dookola a to druhé, zdravé oko bolo zaliate slzami, ktoré sa pomaly začali kotúľať po vráskavom líci.
„Môj pane, čo sa stalo?“ zastenal a opierajúc sa namáhavo o drevenú náhradu nohy kráčal k hniezdu. Zastavil sa priamo oproti chuchvalcu dymu, natiahol ruku a ľahučko, akoby nechcel veriť tomu čo pred sebou vidí, sa dotkol jedného z výhonkov visiacich z imaginárnej hlavy, ktorá sa vznášala pred ním. Napriek tomu, že strávil niekoľko mesiacov v tele, bol oveľa menší a priesvitnejší, než bol pred tým, keď sa po prvý krát vrátil do Anglicka, aby s pomocou Kameňa mudrcov získal späť hmotné telo.
„Kde si bol tak dlho? Všetko, čo sa mi podarilo získať za posledné mesiace je preč!“ hlas vychádzajúci z chumáča bol dutý a nepríjemne rezal.
„Len pred hodinou som sa vrátil z Rumunska a hneď ako som sa dozvedel, že toho hlupáka Pettigrewa chytili a odsúdili na doživotie do Azkabanu som prišiel sem. Kde je Naginy?“
„Stratila sa v ten istý deň, ako Wormtail.“
„Pane,“ Moody sa obzeral okolo seba s úzkosťou, „nemôžeš tu zostať. Všade je veľké množstvo muklov, ktorí snoria po okolí. Nesmú ťa nájsť!“
„Prečo? Toto miesto bolo vždy tiché, čo sa stalo? Choď a zisti, čo sa deje! A prestaň krútiť s tým okom, chytá ma z toho závrat! “ prikázal vznášajúc sa stále nižšie nad hniezdom. Napriek tomu, že bol v duchovnej forme, cítil veľký úbytok síl.
„Ako rozkážeš, môj pane,“ Moody sa úctivo uklonil a búchajúc protézou do drevenej dlážky , náhlil sa von. Trvalo to nekonečné, dlhé hodiny, než sa znovu vrátil oveľa rozstrapatenejší než odchádzal a v tvári mal výraz úzkosti. Stál pred Voldemortom s pokorne sklonenou hlavou a očakával otázky. Naozaj nemusel čakať dlho. Voldemort bol veľmi zvedavý a netrpezlivo čakal na návrat svojho sluhu.
„Hovor! Čo sa deje? Videl si Naginy? Čo tu všetci tí muklovia chcú?“
„Pane,“ Moody opatrne zdvihol pohľad , „zistil som, že na sever od dediny je údolie, ktoré vždy bolo plné jedovatých hadov,“ začal rozprávať, ale Voldemort ho okamžite prerušil.
„Údolie plné hadov? Tam sa niečo deje?“
„Áno,“ potvrdil Moody kývajúc hlavou , „zdá sa, že banda tulákov, ktorí táborili v lese nad dedinou si tam urobila táborák a odišli odtiaľ bez toho, aby oheň uhasili. Oheň sa rozšíril po celom území údolia a zničil nielen všetku vegetáciu, ale do tla zhorela aj chatrč, ktorá tam stála,“ vykladal a vôbec si nevšimol, že sa tmavý obláčik sformovaný do tváre stále viac trasie. V skutočnosti, keby mal Voldemort oči, asi by sa teraz kotúľali po dlážke, pretože miesto, kde bol ich náznak sa naozaj mimoriadne vydulo. „Najhoršie na tom bolo,“ pokračoval Moody nevzrušene ďalej, že si v tej chajde vraj niekto schoval zbrane alebo výbušniny a tie v tom ohni explodovali. Výbuch bol taký silný, že roztrhol pôdu do veľkej hĺbky. Niektorí z muklov, ktorým hovoria vedci a ktorí sa okolo toho doslova roja, sa domnievajú, že pod tým údolím bolo ložisko plynu, ktoré následne vybuchlo a unikajúci plyn podporil silu požiaru tak, že sa zem v okolí roztavila do tvrdej sklovitej vrstvy, ktorá teraz väčšinu údolia pokrýva. Celé je to ohradené a okolo stoja stráže vo vojenských uniformách. Začul som niečo o nejakých teroristoch a vojaci prehľadávajú nielen dedinu, ale aj les a určite prídu aj sem. Viac som žiaľ nemohol zistiť, lebo sa tam objavilo niekoľko chlapov o ktorých viem, že pracujú na Oddelení záhad. Keby ktokoľvek z nich dostal myšlienku, že si tu, v tom okamžiku sa to tu bude rojiť aurormi. V tomto stave nemôžeš bojovať ,môj pane, a nemôžeš tu zostať. “
Voldemortova duša sa chvela hnevom, ale pevne stisnuté pery naznačovali, že sústredene premýšľa. Moody stál pred ním s úctivo sklonenou hlavou a mlčky očakával jeho rozhodnutie. Po chvíli uprel Voldemort pohľad na svojho verného nasledovníka a skôr, než prehovoril, si ho pozorne premeral od hlavy až k pätám. S nechuťou flokol na drevenú nohu, ale so záujmom si prezrel umelé oko, ktoré sa teraz pátravo otáčalo a skenovalo dom.
„Vidíš niekde Naginy?“ spýtal sa dychtivo, ale Moody len záporne pokrútil hlavou dvíhajúc k nemu pohľad zdravého oka. Voldemort sa zamračil a s povzdychom pozrel na svoj prútik, ktorý ešte stále ležal v Naginynom hniezde. Konečne sa rozhodol. „Našiel si nejaké zviera, ktoré by som mohol použiť ako nosiča?“ spýtal sa , Moody chvíľu premýšľal a znovu pokrútil hlavou.
„Je tu príliš veľa ľudí, všetka zver je vyplašená a v tomto dome už nie je ani jeden potkan alebo krysa. Naginy ich buď požrala, alebo veľmi účinne odplašila. Možno by som mohol priniesť niektorého z muklov a...,“ vyľakane sa odmlčal všímajúc si, ako sa Voldemortova hlava trasie zúrivosťou.
„Nie!“ zasyčal a znovu uprel pohľad k Moodymu čarovnému oku. „Ale je tu jedna možnosť,“ začal a Moodyho tvár sa s nádejou rozžiarila.
„Čím môžem pomôcť? Urobím pre teba všetko čo rozkážeš! Som tvoj najvernejší služobník, pane.“
„Áno,“ hlava prikývla a pery sa mierne skrivili do náznaku úsmevu, „preto ti nechcem ublížiť. Keby som prevzal tvoje telo, zabilo by ťa to. Je tu však jedna možnosť, tvoje čarodejné oko. Nesie dosť mágie na to, aby mohlo prijať moju dušu aspoň do toho času, kým uskutočníme náš plán. Toto miesto je pre mňa a môj plán veľmi dôležité, ale máš pravdu, teraz tu nemôžem zostať. Pôjdem s tebou do Rokfortu. Hlupák Dumbledore to nikdy nezistí. Vraj najväčší čarodejník na svete. To si musel vymyslieť on sám, pretože po mojich skúsenostiach s ním, by som to nikdy nepovedal. Ale problém je, že nemôžem použiť prútik.“
„Čo mám urobiť?“ Moody sa až triasol túžbou pomôcť svojmu pánovi a Voldemort mu to s radosťou umožnil.
„Vezmi si prútik, namier si ho na čarodejné oko a povedz túto vetu, ,Metta metos ad cunae furvum!´ a musíš to odlievať nahlas, lebo ty nemáš takú magickú moc, ktorá by ti to umožnila potichu,“ prikázal a ovinul sa okolo Moodyho hlavy čo najbližšie k jeho čarodejnému oku. Moody dychtivo vytiahol vlastný prútik, priložil si ho k čarodejnému oku a jasne , starostlivo vyslovujúc každú slabiku vyslovil zakliatie.
„Metta metos ad cunae furvum!“ Miestnosť zalialo oslepujúca červená žiara a keď sa stratila, Moody ležal v bezvedomí uprostred miestnosti a jeho čarodejné oko, ktoré sa neustále v očnej jamke otáčalo sa na chvíľku zakalilo. Voldemortova duša si našla na určitý čas nový domov.
Komentáře
Přehled komentářů
ti, Sirael, že jsem se na takovou dobu odmlčela...
za to ty ses činila a přímo skvěle!
Hermiona byla úžasná a těm zrzounům sklaplo a Albusovi taky - mám takovou škodolibou radost :-D
Ovšem Moody je smrtijed? Tak to mě dost překvapilo, zase ale na druhou stranu, ne nadarmo mu říkají Pošuk, že ;-)
díky, jdu na další
:)))
(nadin, 25. 9. 2010 18:37)
Skutočne, Hermiona bola na Oscara! Weasley-family sklaplo na prázdno!
Voldy bol podarený, ako zúfalo zháňal Naginy. Keby vedel, že z nej bola večera...
No a Moody, blbec ako hrom!
Kapitolka skvelá, ďakujem!!!
Super kapitola :-)
(Trili, 22. 9. 2010 17:33)
Po návratu z dovolené jsem si konečně našla trochu času kouknout jestli něco nepřibylo a koukám, že jo :-)
Kapitola byla super :-) při tom Hermionině hereckém výkonu jsem se bavila :-D
Díky
omlouvám se
(soraki, 8. 11. 2010 9:16)