Jdi na obsah Jdi na menu
 


17. Stretnutie

23. 8. 2010

 

17. Stretnutie

 

 

 

 

„Harry! Ach! Harry, je mi to ľúto,“ spustila obe ruky do lona a  privrela oči. „Je mi to naozaj ľúto,“ zopakovala ticho a skôr, ako stihla čokoľvek dodať, pocítila mocné trhnutie v ľavej ruke a silný ťah vpred. Pevne zovrela remeň tašky, Harry s očami doširoka roztvorenými po nej bleskovo hrabol , pevne jej  zovrel rameno a vzápätí sa spolu rútili obrovskou rýchlosťou priestorom.

„Tie prstene sú prenášadlá,“ vykríkla prekvapená a pritisla sa k nemu  bližšie .

„Prúty!“ zvolal vyťahujúc prútik z vrecka nohavíc a zovrel ho v ruke pripravený brániť oboch. O niekoľko sekúnd narazili nohami do tvrdého, dreveného podkladu. Trochu otrasená  Hermiona mykla hlavou a pohotovo zachytila Harryho, ktorý sa rútil tvárou k zemi. Obaja stáli  uprostred veľkej , bohato zdobenej siene a hučanie zanikajúcich prenášadiel za ich chrbtom ich upozornilo, že v miestnosti nie sú sami. Harry sa prudko otočil, ťahajúc Hermionu za svoj chrbát a vytreštil oči na štyroch mužov, ktorí sa s prútikmi v rukách prekvapene obzerali okolo seba. Najbližšieho z nich okamžite spoznal.

„Sírius!“ vykríkol , uľahčene sa usmial, pustil Hermioninu ruku a rozbehol sa k nemu.

„Harry?“ Síriusove oči  sa rozšírili úžasom, „Čo tu robíš?“ zvolal, roztvoril ruky, usmial sa na chlapca a objal ho okolo pliec. Potom ho  krátko  pritisol k sebe nespúšťajúc pohľad  z dievčaťa stojaceho pred vysokými francúzskymi oknami. Biele záclony sa vzdúvali v rannom vánku a dievča napriek tomu, že malo oblečenú školskú uniformu, vyzeralo skôr ako víla.

„Tak, to naozaj neviem,“ pokrútil hlavou Harry, „sedeli sme v  nepoužívanej učebni a tieto  prstene,“ vystrčil ľavú ruku krstnému otcovi rovno pod nos, „ nás sem proste preniesli.“

 „Hermiona?“ spýtal sa nedôverčivo a prezeral  si ju od hlavy až po päty. „Vyzeráš inak...,“ jeho pohľad preskočil k jej ľavej ruke, ktorou ešte stále zvierala remeň tašky prevesenej cez plece, sánka mu prekvapením spadla a oči mu pomaly liezli z jamiek. „Ty?“ vykríkol, očervenel a následne zbledol lapajúc po dychu. „Róbert a Emma ma vykastrujú hrdzavým nožom!“ zabedákal, pustil Harryho a zakryl si tvár obidvomi rukami. Jeho krstný syn si ho prezeral veľmi podozrievavo až kým nezbadal prsteň , ktorý sa zradne blýskal na Síriusovej ľavej ruke. Bol kombináciou žltého a červeného zlata, ale bol to opäť had vlniaci sa medzi dvomi pásmi kovu.

„Čože? Aj ty? A..a...ako je t..to mo...možné?“   zakoktal a dotkol sa prsteňa, aby sa presvedčil, že ho zrak neoklamal. Traja neznámi mladí muži stáli mlčky bokom s prútikmi zvieranými v hrsti a prezerali si ich s mimoriadnym záujmom. „Ty si tiež jej manžel?“ Harryho hlas spevnel a jeho nahnevaný pohľad preskakoval z dievčaťa na zrúteného krstného otca a späť. „Ale ako?“ pozrel ublížene na dievča, ktoré sa teraz mračilo a krútilo hlavou.

„Vysvetlila som ti veľmi podrobne, že sa to môže stať,“ zašomrala a  nervózne si hrýzla peru.

„Dobre, ale...,“ oči sa mu rozšírili. Bleskovo sa zvrtol k mladíkom zámerne vyhľadávajúc pohľadom ich ľavé ruky. „Chceš povedať, že aj oni?“

„Naozaj netuším,“ pokrútila hlavou a pokrčila plecami, „ale pretože sú tu, tak predpokladám, že áno,“ pripustila s povzdychom.

„Ale...,“ zahabkal, ale skôr než mohol pokračovať  pristúpil k nim mohutný plavovlasý Viking oblečený do tmavo modrého  habitu, ktorý doteraz  uvoľnene stál kúsok od Síriusa a nespúšťal z Hermiony oči.

„Kde to vlastne sme?“ ?“ spýtal sa preletiac pohľadom miestnosť a zasunul prútik do bohato vyrezávaného puzdra, ktoré mu viselo z opaska. Potom s úsmevom siahol po Hermioninej ruke a skloniac sa , zdvihol ju k perám. „Dovoľte mi, aby som sa predstavil,“ zrazil s cvaknutím opätky drahých čižiem z dračej kože a sklonil hlavu. „Aksel Per Varsaar. Som obchodník so vzácnymi zložkami do elixírov z Tampere vo Fínsku. Podľa toho, čo som tu doteraz počul a čo naznačuje tento prsteň,“ zdvihol ľavú ruku a zaťatú v päsť s ligotavou obrúčkou na štvrtom prste, „ste od dnešného rána  moja manželka. Som nadšený, že moja manželka je taká nádherná mladá dáma, ale vôbec ma nenadchlo, že sa musím o vás deliť,“ šľahol pohľadom k zvyšným mužom znižujúc postupne hlas a Hermione začali prechádzať po chrbte drobné zimomriavky. Prsteň na Akselovej ruke bol ďalšou variáciou jej spletených hadov. Boli to dva pruhy platiny zvierajúce hada z tmavého žltého zlata s miernym nádychom do ružova. V záväznom tetovaní, ktoré mu vykúkalo spod manžety prevládala modrá farba v rôznych odtieňoch. Aksel s úsmevom pohladil palcom jej obrúčku a s úctou pobozkal hánky jej prstov. Hermiona zružovela rozpakmi. Potlačila túžbu vytrhnúť si ruku z jeho zovretia  ,  usmiala sa a tiež sa predstavila.

„Hermiona Grangerová,“ jej neistý, trochu roztrasený hlas bol odrazu prerušený hlasným odŕhaním.

„Hmm! Hmm! Ospravedlňujem sa, že vás musím prerušiť, ale to už od dnešného rána nie je pravda,“ ozval sa za ich chrbtami hlboký mužský hlas starou, ale v celku  zrozumiteľnou angličtinou. Všetci muži sa bleskovo zvrtli znovu dvíhajúc prútiky a hľadeli na veľký obraz zavesený v strede steny. Bol to portrét vysokého, tmavovlasého muža s jasnými škoricovými očami a ľahkým úsmevom na perách. Mal oblečený tmavomodrý aksamietový habit so širokými rukávmi, zakončenými bohato vyšívanou manžetou. Ťažký , čierny plášť, ktorý mal prehodený cez plecia bol olemovaný tenkým pásom  sobolej kožušiny. Sedel v pohodlnom kresle stojacom vedľa písacieho stala zavaleného množstvom pergamenov. „To je Hermione, markíza du Motier, jediná dedička odkazu starobylých a vznešených rodín Kumajri, Arsak, Hauger, Colb a Postinari.“

„Trochu dlhé pre bežné použitie, nezdá sa vám,“ krútila Hermione hlavou .

„Nie! V skutočnosti  je to celkom prijateľné meno pre dedičku takých vznešených rodín,“ namietol ďalší z mladých mužov vážne , pristúpil k nej , vzal ju za ruku a pritiahol si ju k perám. „Kumar  Šatan Chatumani, jediný dedič vládcu beja Čingiza Benida Chatumani,“ vyhlásil hrdo nízkym barytónom , krátko sklonil hlavu a plnými perami sa ľahko dotkol kože tesne nad snubným prsteňom. „ Toto je pre mňa veľmi delikátna situácia a vládna rada našej krajiny zasadla len niekoľko minút od okamžiku, keď som sa dozvedel o našej zmluve.“ Palcom, tak ako Aksel,  pohladil prsteň a uškrnul sa blýskajúc na ňu ohnivými čiernymi očami. „Zajtra som sa mal oženiť s dcérou chána Šamira, Oxou.“ Hermiona pri tom oznámení vytrhla ruku z jeho teplých , silných prstov a zaspätkovala.

„Ach! Je mi ľúto, že som vám spôsobila ťažkostí,“ zvraštila obočie a našpúlila pery. Kumar, ktorý ju dychtivo sledoval, takmer nahlas zastenal túžbou. „Dúfam, že to poradcovia vášho otca vytriedia k vašej spokojnosti a budete sa môcť oženiť tak, ako ste plánoval,“ uisťovala ho náhlivo a odstúpila ešte niekoľko krokov nevšímajúc si jeho námietky. , Eww!´ zastonala v duchu a s námahou vyrovnávala črty tváre, aby sa znechutene nezaškľabila. ,Už len to mi chýbalo ku šťastiu! Hlupák s prerasteným egom a s tromi poradcami za riťou. Pripomína mi dravého vtáka, tak od neho radšej ruky preč. Veľa šťastia Oxa, budeš ho potrebovať. Ja mám toho aj tak priveľa na tanieri. Ak budem mať šťastie a jeho otec má dobrých poradcov, do zajtra by som sa mohla zbaviť jedného manžela,´ pomyslela si nadšene a obrátila sa k mladíkovi, ktorý postával mlčky trochu bokom od ostatných. Natiahla k nemu ruku a žiarivo sa usmiala. „Hermiona Gran...,“ zakašľanie prichádzajúce od obrazu ju znovu prerušilo. Vrhla k prapredkovi jeden škaredý, zamračený pohľad a už s menším nadšením pokračovala. „Hermiona , markíza du Motier,“ vložila ruku medzi hrubé prsty plné mozoľov a v očiach sa jej zaiskrilo. Až teraz sa na neho konečne poriadne pozrela. Vysoká, trochu nahrbená postava, úzka tvár s veľkým dominantným orlím nosom a nad tmavo hnedými , teplými očami sa klenulo husté, takmer zrastené obočie. Krátke, tmavé vlasy mu trčali na všetky strany a na lícach mal tieň ranného strniska. Oblečený bol v tmavo hnedých úzkych nohaviciach, ktoré mal zastrčené do sár vysokých čižiem. Kabátec s nízkym stojatým golierom mal bočné zapínane a krátky čierny kožuch, ktorý  mu visel ležérne prehodený cez pravé plece spínala veľká strieborná spona. „Už som vás videla,“ zvraštila obočie a pokusne sa znovu usmiala. Mladík zdvihol pobavene jedno obočie, narovnal sa, zrazil opätky čižiem a podniesol jej ruku k perám.

„Viktor Grigorič Krum,“ povedal jasne a Hermiona sa uľahčene  zasmiala. „Svetový pohár,“ pozrela s rozosmiatymi očami na Harryho. „Vy ste hľadač pre bulharský národný tím, však?“

„Áno,“ Viktor prikývol s úsmevom, ktorý zjemnil ostré črty jeho tváre, „Vrasta Vultures, ale teraz som znovu na chvíľku v škole.“

„Durmstrang však?“ prikývol   a pozrel na svoj snubný prsteň.

„To bolo trochu prekvapenie,“ pripustil a váhavo pustil jej ruku, „nemal som ani potuchy, že v rodine beží nevysporiadaná svadobná zmluva.“

„Myslím, že to bolo prekvapenie pre nás všetkých,“ prikývla, obzrela sa okolo seba. „Posadíme sa?“ Ukázala na okrúhly stôl s pohodlnými kreslami, ktorý stál uprostred izby. Spustila sa unavene do jedného z nich a konečne stiahla remeň ťažkej tašky z pleca a postavila ju vedľa kresla. ,O tom, čo poviem profesorom, prečo sme obaja vymeškali vyučovania, budem rozmýšľať neskôr´, rozhodla sa v duchu a na okamžik zatvorila oči. Keď ich o niekoľko sekúnd znovu otvorila, sedeli už všetci v kreslách a vystierali si nohy. Kumar dokonca vyzeral, že by si ich najradšej vyložil na stôl, ale hrdinsky tento popud potlačil. Potriasla hlavou, povzdychla si a vzpriamila sa.

„Kde začať,“ pozrela sa vedľa a vyzývavo  zdvihla jedno obočie, „možno dokončiť predstavovanie, bude najlepší začiatok.“ Sírius sediaci vedľa nej prikývol ,  vstal, zovretú päsť si položil na hrudník a sklonil hlavu.

„Lord Sírius Orión Black,  hlava starobylej a vznešenej rodiny Blackov . Je starobylejšia, než som si kedy myslel,“ doložil sarkasticky, sadol si so širokým úškrnom a mykol bradou k Harrymu. Ten očervenel, nepokojne sa pomrvil, ale nakoniec sa tiež postavil a sklonil hlavu.

„Volám sa Harry James Potter ,“ vyhlásil a okamžite si sadol. Viktorov a Akselov pohľad sa automaticky uprel na jeho čelo. Niekoľko sekúnd zmetene prehľadávali jeho tvár a potom sa spýtavo pozreli na Hermionu. Tá sa len uškrnula a pokrčila plecami.

„Lord Harry James Potter, dedič a posledný potomok rodu Potter, “ opravil ho Sírius ležérne a jeho horná pera sa zlomyseľne skrútila. 

„Sírius!“ zasyčal Harry a nahnevane sa vtlačil hlbšie do polstrovania kresla. „Mám štrnásť rokov, nemôžem byť ešte lord.“

„Tak to je omyl!“ zasmial sa Aksel sa a jeho belasé oči zažiarili úprimnou veselosťou. „Si posledný z rodu a preto ti titul lord  právom patrí. Mágia ťa uznala za dostatočne starého na to, aby si plnil záväzky vyplývajúce z postavenia hlavy rodiny.“ Harry na neho nechápavo pozrel a so spýtavým výrazom sa otočil k Síriusovi.

„Týmto,“ Sírius zdvihol ľavú ruku a vystrčil prst so snubným prsteňom, „si sa stal formálne dospelým Harry,“ preletel pohľadom po ostatných a nahol sa k bližšie k nemu, „neskôr ti to všetko dôkladne vysvetlím,“ doložil a s láskavým úsmevom hľadel na chlapca, ktorý sa teraz zamyslene mračil. Potom sa odrazu uškrnul  a oči mu zažiarili. ,Som dospelý? Ale to znamená, že mi už nikto nemôže prikázať, kde mám cez prázdniny bývať! Ach! Nádherné! Žiadny viac Dursleyovci! Žiadne otročenie, žiadne hladovanie, môžem ísť kam chcem! A môžem čarovať aj cez prázdniny! Owwowow! Som dospelý, môžem robiť, čo ma len napadne!´ zajasal v duchu , oveľa spokojnejšie sa oprel v kresle a jeho úškrn sa podstatne rozšíril..

„Dobre,“ Hermiona si prestala hrýzť spodnú peru a odhodlane sa v kresle vzpriamila. „Teraz , keď sa už všetci ako tak  poznáme, môžeme sa vrátiť k záležitosti, ktorá nás sem všetkých priviedla.“ Nikto neprotestoval a tak, žmoliac si nervózne prsty na rukách pokračovala. „Iste ste si všimli, že my traja,“ ukázala na seba, Síriusa a Harryho, „sa poznáme. V skutočnosti, Harry a ja študujeme už štvrtý rok  v Rokforte a sme už od prvého ročníka najlepší priatelia. Sírius je Harryho krstný otec a všetci traja sme vedeli, že dnes by sa niečo mohlo stať. Aj keď sme samozrejme dúfali, že sa nič nestane. Nikoho z nás, by ani vo sne nenapadlo, že sa závet môjho predka môže nejakým, hoci okrajovým spôsob, týkať aj ich,“ vyhlásila rezolútne krútiac hlavou. „Celý svoj predchádzajúci život som verila, že pochádzam z čisto nemagickej rodiny a vypočula som si preto v škole nejednu urážku. Veci sa zmenili počas prázdnin. Celkom náhodou som sa dozvedela, že otec môjho iného priateľa dal urobiť môj rodokmeň a keď sa dozvedel, že som dedičkou až piatich rodín , mal v úmysle túto informáciu využiť vo svoj prospech. Muž má šesť slobodných synov a žiadny majetok. Rodina je čistokrvná, ale chudobná a tak v záujme získania majetku a prestíže v čarodejníckom svete rozhodol, že jeden z jeho synov sa dnes so mnou , s pomocou riaditeľa školy,  ožení. Na moju mienku sa samozrejme nikto nepýtal. Bol vybraný najstarší syn a riaditeľ školy mal zabezpečiť moju absolútnu poslušnosť. Predpokladám, že mal svoje vlastné plány s mojim majetkom, ale neviem to určite,“ prestala hovoriť, pretože zlostné šomranie ju prehlušovalo. Zdvihla hlavu a s prekvapením pozerala do troch párov rozzúrených očí.

„Ako si dovoľuje,“ syčal Kumar a jeho zlosťou skrútená tvár sľubovala pomstu. ,Oj! Muž vyzerá veľmi nebezpečne,´ pomyslela si so zadosťučinením a upokojujúco sa na nich usmiala.

„Takáto situácia nevyhovovala ani mne, ani mojim rodičom,“ pokračovala, keď sa muži trochu upokojili. „Hľadali sme spolu riešenie a keďže sme nemali prístup k potrebným informáciám, požiadali sme Síriusa o pomoc.“ Sírius prikývol a  uškrnul   sa. „Nakoniec sa mu podarilo objaviť závet markíza du Motier a hoci sa mi nepáčilo, že sa podľa nej musím, tak ako tak vydať a mať hromadu detí, nebolo by to dnes, ale až o niekoľko rokov. Manželské zmluvy, ktoré boli k závetu prilepené už po tisícročia ma síce privádzali do rozpakov, ale to, že nikto nedokázal splniť ich podmienky ma trochu  upokojilo. Napriek tomu som sa dnešného dňa bála a moje inštinkty ma znovu nesklamali,“ ukázala na nich rukou a povzdychla si. „Vedela by som si predstaviť oveľa lepší darček k narodeninám , než toto,“ pozrela na prsteň a zamračila sa. „Okrem toho si myslím, že je to nezákonné,“ zavrčala hľadiac na lesklý povrch stolíka, v ktorom sa odrážal bohato zdobený strop miestnosti . „Väčšina kultúr má manželské právo založené na monogamii. Nemôžeme ani predpokladať, že niekto z predkov, ktorí tie zmluvy uzatvárali chceli vytvoriť takýto konglomerát.“

„U muklov možno,“ prerušil ju pokojný hlas jej váženého predka , „ale my sme čarodejníci a všetky čarodejné spoločenstvá rešpektujú starovekú mágiu a magické zmluvy, ktoré sú viazané krvnými dohodami sú postavené nad akýkoľvek zákon. Okrem toho, v čase, keď sa zmluvy uzatvárali nebolo žiadnou zvláštnosťou mať niekoľko manželiek. Záviselo to úplne na majetku muža .“

„Tsss!“ zasyčala nahnevane Hermiona. „Patriarchálne myslenie síce v spoločnosti stále prevláda, ale to by mohlo vylučovať náš prípad. Nezáleží na veľkosti majetku, manželstvo jednej ženy s viacerými manželmi je vo väčšine krajín sveta nezákonné. Aj v čarodejníckej spoločnosti!“

„Nie, ak sú to krvné zmluvy! Ste viazaní mágiou staršou, než tento svet a predkovia sa ubezpečili o tom, že zmluvy budú naplnené.“

„Ale tí ľudia, ktorí ich uzatvárali sú už tisícročia mŕtvi!“ spýtala sa nechápavo, vstala a podišla k obrazu. „Nedodržanie zmluvy im už nemôže ublížiť, tak prečo je to také dôležité!“ Od stola , za ktorým sedeli jej manželia sa ozvalo niekoľko zaodŕhaní a muž na obraze sa blahosklonne usmial.

„Pretože zmluvy tvrdili svojou vlastnou krvou a  ich krv koluje aj v našich žilách. Tresty za úmyselné ignorovanie zmluvy sú drastické,“ zdvihol jeden z pergamenov ležiacich na stole, rozvinul ho a čítal zdvíhajúc varovne  obočie. „Strata mágie, postupné vysúšanie životných síl a nakoniec veľmi bolestivá smrť. To je dôvod, prečo sa zmluvy posúvali k ďalším generáciám.“

„To bolo od nich maximálne sebecké,“ Hermiona si prekrížila ruky a mračila sa na obraz.

„Ach, nie!“ markíz vážne potriasol hlavou. „To bola jediná možnosť, ako mohli prežiť. Trest sa totiž týka všetkých, ktorí nesú rovnakú krv,“ vysvetlil jej pokojným hlasom. „Museli to urobiť, inak by vymrela celá rodina.“ Hermiona na neho chvíľu civela s obrovským, vytreštenými očami, potom sa obrátila a mlčky si išla sadnúť. V miestnosti zavládlo ťaživé ticho. Aksel, Kumar a Sírius už zrejme o krvných zmluvách vedeli a tak teraz so znepokojením sledovali, ako si zúrivo hryzie peru, nervózne krúti obrúčkou na prste a neprestáva žmurkať. A keď sa po jej lícach rozbehli prvé slzy, Sírius vstal, vytiahol ju z kresla a posadil si ju do lona. Pevne ju k sebe pritisol a nechal ju plakať hladiac ju jemne po chrbte. Kumar s Akselom pozerali na neho s trochou závisti.

„To sa týka aj nás?“ spýtal sa odrazu  Harry , ktorý bol biely ako stena a ruky sa mu mierne triasli, keď si nimi prehrabol rozšuchorené vlasy.

„Áno, to sa týka aj nás,“ prikývol Kumar a len s námahou odtrhol oči od nariekajúceho dievčaťa. „Poradcovia môjho otca si teraz trhajú posledné zvyšky vlasov z hláv a pokúšajú sa nájsť spôsob, ako povedať Šamirovi, že si jeho dcéru nemôžem vziať za manželku, lebo nevedeli o zmluve, ktorá zrejme beží v našej rodine niekoľko storočí. Otec s nimi nebude veľmi potešený,“ ponuro sa uchechtol a zosunul sa v kresle. „Budeme radi, ak nám nevyhlási vojnu alebo prinajmenšom krvnú pomstu.“

„Nemohli nič urobiť,“ namietal Aksel s vážnym výrazom v tvári.

„Mali to vedieť?“ odsekol Kumar tvrdo. „ Je to ich práca, za ktorú sú veľmi štedro platení a mali všetky dokumenty našej rodiny k dispozícii. Mali vedieť o neuhasenej sobášnej zmluve  a ich povinnosťou bolo starostlivo sledovať druhú zmluvnú stranu. Hermiona je v škole už štvrtý rok. Proste to mali vedieť!“

„Prečo si Šamirovu dcéru nemôžeš vziať? Myslel som, že vo vašich končinách je to bežné mať viac žien,“ Viktor sa mračil a prezeral si ho s neskrývaným záujmom.

„Zmluva,“  odvrkol hnevlivo Kumar a ešte hrozivejšie sa zamračil. „Je k nej privesená kliatba vernosti. Nemôžem byť s inou ženou,“ zašomral a hodil k Hermione , ktorú Sírius ešte stále objímal a hladil , žiarlivý pohľad. „Neviem, či sa dokážem deliť o manželku s toľkými mužmi,“ povedal po chvíli s povzdychom. „Dobre!“ udrel päsťou do opierky kresla. „Nech sa deje čokoľvek, zajtra sa žením!“ vyhlásil a zhlboka sa nadýchol nespúšťajúc z Hermiony pohľad.

„Čože?“ dievča sa vztýčilo v Síriusovom náručí a vytreštilo oči. „Ale...ale je tam kliatba,“ zahabkala a uprela si rukami mokré líca. Sírius jej znovu podal vreckovku, ktoré jej vypadla z ruky a s prižmúrenými očami si Kumara prezeral.

„Do Karakolu sa zajtra zíde viac než tisíc pozvaných hostí. Aj keď predpokladám, že Šamir a jeho strana neprídu, zostane ich viac než šesťsto. Všetko je pripravené na svadbu, celá krajina pripravuje obrovské oslavy. To sa nedá zrušiť zo dňa na deň a ja ani nemám dôvod prípravy zrušiť. Zajtra sa žením so svojou právoplatnou manželkou,“ tmavé, ohnivé oči sa upierali do jej bledej tváre a Hermiona sa pod tým upreným pohľadom začala ošívať.

„Výborne!“ vykríkol z obrazu markíz du Motier a radostne sa usmieval. „Je to jedna z podmienok na každej zo zmlúv a aj ostatní by mali porozmýšľať nad primeraným dátumom sobáša. Veľa času nemáte, len jeden mesiac.“

„Ale...čo...ja nič nemám prichystané...rodičia,“ uprene civela na Kumara a líca jej zalieval tmavý rumenec. Viackrát naprázdno otvorila a zatvorila ústa, kým sa jej podarilo opäť nájsť stratený hlas. „Je to príliš rýchlo a ani  moji rodičia ešte  o ničom nevedia.“

„Potom je dobre, že sme čarodejníci,“ odbil so smiechom jej námietky , vstal a obrátil sa k obrazu. „Je tam ešte niečo, čo potrebujeme vedieť? Mám pred sebou veľa práce a málo času.“

„Dobrá otázka,“ prikývol markíz a kýval na Hermionu, ktorá sa trochu omámene obzerala okolo seba. „Poď dieťa, zatiahni za tú modrú šnúru, ktorá visí po pravej strane obrazu,“ mámil ju k sebe vidiac jej rozostrený pohľad.

„Hermiona, si v poriadku?“ Harryho starosťou zdrsnený hlas ju aspoň čiastočne prebral z tranzu.

„Nie, ale možno niekedy budem,“ zachripela a potriasla hlavou kráčajúc k stene. Vybrala spoza rámu zväzok šnúr, vymotala z nich modrú a zatiahla. Niečo v stene cvaklo a vedľa obrazu sa odsunul panel, za ktorým  bol  kovový trezor. S údivom si ho premerala a zdvihla pohľad k predkovi. „A teraz čo?“

„Navoľ slovo ,Budúcnosť´ v číslach. Je to číselné poradie písmena v gréckej abecede,“ prikázal a pozorne sledoval, ako otáča číselníkom. Chvíľami sa zastavovala, prepočítavala a znovu pokračovala v otáčaní  kruhom.

„Tak a posledné je sedemnásť,“ zašomrala a mračiac sa pozrela s očakávaním k obrazu. „Čo ďalej?“

„Zatlač na číselník a potom potiahni k sebe. Ide to celkom ľahko,“ upozornil ju s úsmevom, keď otvárala hrubé, opancierované dvere, za ktorými na ňu jasno zažiaril neveľký box obalený v karmínovej koži čínskeho Ohniváka. Váhavo siahla dnu a keď sa nič nedialo, vybrala ho von. „Výborne, teraz ho daj na stôl a zväčši ho,“ markízov hladký barytón jej šumel v ušiach keď  vytiahla prútik a krátko ním švihla nad boxom.

„Engorgio!“  povedala jasne do fialového záblesku kúzla. Box niekoľkonásobne napuchol , so záverečným zábleskom sa so škripotom otvoril a  na stôl sa vysypalo množstvo tuho zmotaných pergamenov. Každý bol ovinutý stuhou a chránený veľkou pečaťou.

„Prosím,“ vyzval ich markíz vážne, „zoberte si svoje zvitky. Na tom, čo patrí vám je vaša pečať,“ upozornil a sledoval, ako si muži prezerajú pečate a postupne ich kladú pred seba. Tri zostali ležať v strede stola. Hermiona si povzdychla, natiahla ruku a privolala si ich bližšie. Pečať na každom z nich predstavovala jednorožca stojaceho na zadných nohách. Patrili teda rodine du Motier . Neochotne ich odstránila a rozbalila zvitky. Prvý obsahoval úplný súpis nehnuteľného majetku rodiny, druhý podmienky držby a v treťom bolo niekoľko veľmi užitočných kúziel a receptov. Všetky sa týkali počatia, tehotenstva, výchovy detí a Hermiona bola rozpálená rozpakmi a hnevom skôr, než dočítala do prvej tretiny. Vrhala k portrétu pohľady jedovatejšie než terpentín a markíz jej ich pobavene vracal. Rozhnevane stočila všetky tri pergameny a nešetrne ich zastrčila do tašky stojacej vedľa stoličky. Nenápadne pozrela  na hodinky a prekvapene zamrkala.

„To je už jedna? Kam sa ten čas podel?“ zašomrala podíduc  k otvorenému oknu. Za vysokými francúzskymi oknami bola široká terasa obložená bielym mramorom, pod ňou obrovitánsky, nádherne upravený  park a v diaľke sa slnečné lúče odrážali od morských vĺn. Na pleci pocítila ľahký dotyk a tak sa neochotne  obrátila. Za ňou stál Harry, v rukách držal dlhý pás pergamenu a tváril sa veľmi rozpačito.

„Takmer ničomu z toho nerozumiem,“ povzdychol si a pridržal jej pergamen pred tvárou. Nakukla dolu, prečítala niekoľko slov a ticho sa rozosmiala.

„Je to po francúzsky, tak sa nediv, že tomu nerozumieš,“ upokojovala ho krútiac hlavou. „Nechaj to teraz tak, potom sa na to spolu pozrieme. Alebo možno, Sírius...,“ stíchla a pohľadom sledovala veľkú tmavo hnedú sovu, ktorá práve vletela otvoreným oknom a pristala na Síriusovom pleci. Zahúkala, zdvihla nohu s obálkou a čakala, kým ju Sírius neoslobodí od bremena. Vzápätí sa odrazila od jeho pleca a odletela. Harry s ustaraným výrazom vykročil k nemu, ale Hermiona ho zadržala krútiac nesúhlasne hlavou. Sírius obálku nerozhodne otáčal v rukách, vrhol pohľad k Hermione a keď videl, že má v ruke prútik a sleduje jastrabím pohľadom každý jeho pohyb, rozlomil pečať. Hermiona si ticho vydýchla s pustila Harryho rukáv. „Bála som sa, že je to prenášadlo.“

„Preto máš v ruke prútik?“

„Aktivácia prenášadla je veľmi špecifická,“ vysvetľovala a nespúšťala oči zo Síriusovej tváre. „Než sa spustí, je tam v zálohe sekunda alebo dve, ktoré umožnia prenášadlo zničiť.“ Sírius zdvihol pohľad od textu a oči mu svietili ako dve hviezdy.

„Som voľný!“ zachripel nečakane a zakloniac hlavu rozosmial sa burácavým , nádherne uvoľneným smiechom. „Som voľný!“ vykríkol znovu, dvomi skokmi prekonal vzdialenosť, ktorá ho delila od Hermiony, strhol ju do náručia a prudko ju roztočil. „Som voľný!“ skríkol z plných pľúc zadúšajúc sa smiechom, postavil dievča na zem , pohladil ju po vlasoch  a potom sa odrazu k nej sklonil a pobozkal ju . Hermiona na okamžik stuhla, ale vzápätí pochopila a vrátila mu bozk s práve takým nadšením , s akým ju on bozkával. Keď sa konečne od seba odtrhli, boli obaja trochu udýchaní, ale Sírius žiaril šťastím a Hermionine líca plápolali rozpačitým rumencom.

„Čo tým myslíš? Ako voľný?“ pýtal sa Harry dychtivo a rútil sa k nemu s nádejou v očiach.

„To je oficiálny list z Wizengamotu. Oznamujú mi, že ma zbavili všetkých obvinení a bude mi vyplatená náhrada za roky strávené neprávom vo väzení. Za každý deň sto galleónov,“ doložil s pohŕdavou grimasou a nepúšťajúc dievča z rúk, otočil sa k ostatným.“ Bol by som zaplatil oveľa viac za možnosť dostať spravodlivosť, ktorá mi bola odopieraná, ale nie je  všetkým dňom koniec a tí, ktorí sa podieľali na mojom nespravodlivom uväznení sa jedného dňa stretnú so skutočnou spravodlivosťou.“ Znovu sa uškrnul, držiac jednou rukou Hermionu  okolo pása, objal Harryho okolo pliec a viedol ich ku kreslám. „Máme ešte o čom diskutovať a čas beží veľmi rýchle. Tu je jeden ženích, ktorí sa náhli oženiť a my sa musíme dohodnúť medzi sebou na ďalších termínoch. Tak sadajte a poďme hovoriť.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

juj

(lea, 29. 8. 2010 21:08)

tak toto bola skvela kapitola. vdaka moc.

BOMBA

(soraki, 28. 8. 2010 7:30)

tak... já nemám slov! Hele Harry dobrý, Sirius lepší, ale kurňa ten Fin! Já mám pro Finy slabost - miluju Stratovarius, že nadin? Škoda, že ho nemůžeš přejmenovat na Timma, ale Aksel je taky super (evokuje to dalšího miláčka - Axla Rose) - mám takovou radost (na rozdíl od Hermiony). Do toho ten Šatan - skvělý hokejista, což o to, ale manžel pro Hermionu? Ne, ne. A Viktor Krum - hele, to bude fakt multikulturní manželství.
Jsem zvědavá, jak ji z toho vykroutíš, to "dělení" si neumím představit.

Sirael, díky moc, bylo skvělé si vychutnat tolik kapitol najednou. ;-)

pááni

(Trili, 25. 8. 2010 18:38)

:-) 5 manželů je docela dost :-)
Ale dá se to možná zvládnout. Nečteš Siren Publishing Menage Amour? :-D

och ježiši

(Lily, 25. 8. 2010 9:21)

5 chlapů.. vždyť jí z toho musí klepnout.. panebože a jak jim chce vysvětlit že budou stát proti Brumbálovi a asi taky Voldemortovi a to s nima jako bude muset spát, no ale to je hrozná představa.. teda spíš jestli jako na sebe budou žárlit tak to moc klidu mít holka nebude a co ty děti, ale fuj těch porodů... brrrr, myslím že jsi mě pěkně vyděsila

teda

(meg, 25. 8. 2010 0:43)

já kdybych měla mít najednou 5 manželů,tak by mě asi křísili hodně dlouho...chudák hermy,doufám že jí v tom nenecháš

Waw!

(nadin, 24. 8. 2010 21:14)

Vzalo mi to reč!!! Ako chceš Hermionu vykrútiť z náručia toľkých chlapov???
Ale inak chválim - skvelé, prekvapivé, šokujúce odhalenia a zároveň ďalšie komplikácie!
Čoraz viac sa teším na pokračovanie. (Nechcem povedať rovno rozuzlenie, lebo to by prinášalo koniec)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA