Jdi na obsah Jdi na menu
 


12. Kto inému jamu kope

11. 7. 2010

 

12. Kto inému jamu kope

 

 

„Hermiona,“ volanie len ťažko prenikalo do jej vedomia. Automaticky pohla rukou, mrkla do taniera pred ňou a nabrala na vidličku trochu praženice. Hrýzla chlieb a pomaly kĺzala pohľadom po riadkoch textu. , Ak patriarchovia rodín vyslovia svoje želanie alebo svoj súhlas s partnerskou väzbou svojich potomkov, sú povinní vyhotoviť manželské zmluvy, ktoré usporiadajú majetkové pomery snúbencov a jasne vytýčia požiadavky, ktoré sú od snúbencov rodinami očakávané. Každá z týchto zmlúv bude tvrdená krvnou prísahou a rituálom zemskej  mágie.´ ,Hmm!´ zavrčala v duchu, ,o súhlase alebo voľbe samotných snúbencov sa tu nikde nehovorí. To naozaj mohol vodca klanu nakladať s jeho členmi ako so svojimi otrokmi?´ zamračila sa na knihu , zdvihla hlavu od taniera a stretla sa s upreným spýtavým pohľadom dvoch zelených očí . „Učíš sa tú knihu naspamäť?“

„Čo? Áno.., oči sa rozšírili a jedno obočie sa zdvihlo hore. „Ach! Nie!“ pokrútila hlavou, pozorne založila kúsok pergamenu a zatvorila knihu.

„Tak áno alebo nie,“ uškrnul sa Harry a prižmúril oči, „nemôžeš mať obe, jedno si musíš vybrať.“

„Nie, nechcem sa naučiť túto konkrétnu knihu spamäti,“  Hermiona sa usmiala a poklopkala prstami po väzbe, „  nehovoriac, že sa to ani nedá,“ doložila a zdvihla pohár s džúsom nenápadne prejdúc palcom nad hladinou. Potom uchopila pohár tesnejšie a keď videla, ako sa svetlo belasý kameň na prsteni, ktorý nosila na palci farbí do fialova, ticho zastonala. Harry sledoval jej pohľad a v zelených očiach sa zablysol hnev.

„Už zase?“ zasyčal ticho skloniac hlavu nad tanier. „Myslel som , že s tým prestane.“

„Ako by mohol?“ dievča vedľa neho sa smutne uchechtlo dvíhajúc pohár. „Moje narodeniny sú už zajtra, musí sa ponáhľať. Predpokladám, že niekde v priebehu dnešného dňa sa ma pokúsi prekliať. Samozrejme od chrbta, tak to zrejme robia všetci hrdinovia svetla. Možno by to nedokázal urobiť, keby mi stál tvárou v tvár,“   šepkala zúrivo. Potom odrazu zmĺkla a rezignovane pokrútila hlavou. „Bolo by odo mňa hlúpe predpokladať, že má nejaké svedomie. Vzhľadom na to, že v mojom pohári je už tretí deň elixír ovplyvňujúci vedomie, jeho plán beží bez zmeny. Pozri!“ mykla hlavou k hlavnému stolu, kde si Bill Weasley práve sadal vedľa Dumbledora, ktorý sa k nemu naklonil a pátrajúc pohľadom pomedzi masy študentov, niečo mu veľmi dôrazne vysvetľoval.

„Nemôže sa dočkať?“ Harry opovržlivo ohrnul peru a poslal k dvojici nenávistný pohľad.

„Musí sa pripraviť na svadbu, to je veľa starosti, aj keď ju chystajú vo veľmi úzkom kruhu rodiny,“ odfrkla Hermiona a počkala, kým vytiahne prútik. „Môžeme čakať, že dnes uvidíme oveľa viac červených hláv, než nám bude milé,“ zavrčala a vrhla k nemu bočný pohľad.

„Potus tabeo!“ šeptom vyslovené zaklínadlo , krátke švihnutie prútika s malou vlnkou na konci a jej pohár, ktorý nakláňala stále viac, bol prázdny. Naposledy naprázdno prehltla, zdvihla  knihu a vstala.

„Počkaj!“ zastavil ju Harry a chytil ju za ruku. Zastavila sa a otáčajúc sa k nemu spýtavo zdvihla obočie. Nenápadne zastrčil prútik do predlakťového puzdra a vzal do ruky pohár s džúsom, ktorý stál pred ním. „Pozri!“ požiadal ticho, keď prechádzal ponad tekutinu identickým prsteňom, aký nosila Hermiona. Teraz sa kameň sfarbil do červena a Hermionine líca sa rozhoreli rumencom hnevu. Telo jej stuhlo , tvár sa zamračila a vrhla zúrivý pohľad ku koncu stola, kde medzi kamarátkami sedela jej bývala najlepšia priateľka. Ginny s pootvorenými ústami sledovala Harryho ako dvíha pohár a pohľadom ho doslova postrkovala k jeho ústam.

„Poď!“ položila mu ruku na plece a ťahalo ho hore za sebou. „Tá šťava je už zvetraná, zastavíme sa v kuchyni a Dobby ti dá čerstvú,“ doložila nahlas a uškerila sa v odpovedi na nenávistný pohľad, ktorý k nej poslalo ryšavé dievča. Harry s dobre hraným povzdychom položil pohár znovu na stôl, neochotne vstal a nasledoval ju von zo siene. Vo dverách sa stretli s pribiehajúcim Ronom.

„Kde ste boli, všade som vás hľadal!“ jačal s tvárou červenou ako paradajka a zúfalým pohľadom prehľadával stôl, či na ňom ešte zostalo dosť jedla aj pre neho.

„Ale my sme na teba čakali,“ pokrčila Hermiona ľahostajne plecami , potom vrhla posledný tmavý pohľad k hlavnému stolu, otočila sa a kráčala von. Harry sa ospravedlňujúco  uškrnul na Rona.

„Počkáme na teba na metlobalovom ihrisku, chcem si zalietať a musím vziať Hermionu von. Už takmer tri týždne nevytiahla päty zo zámku. Potrebuje sa nadýchať trochu čerstvého vzduchu,“ doložil s úškľabkom, plesol kamaráta po ramene a bežal za Hermionou.

  Ron za ním chvíľu zmetene pozeral, prehrabol si pravačkou rozšuchorené vlasy a pri tom sa mu na palci zaleskol strieborný prsteň so svetlo modrým kameňom. Po niekoľkých sekundách pokrčil plecami a niekoľkými dlhými krokmi dosiahol chrabromilský stôl. Schytil najbližší prázdny tanier a nakláňajúc sa celým telom nad stôl, nakladal naň celú horu praženice, klobás a slaniny. Až keď sa už na tanier viac nezmestilo, spustil sa do stoličky , hrabol po najbližšom plnom pohári  a na dúšok ho vypil. Ginny, ktorá v tom okamžiku odvrátila pohľad od dverí do siene, pozrela na neho a  takmer jej vyskočili oči  z tváre. Otvorila ústa aby vykríkla varovanie, ale bolo neskoro. V jedinej sekunde jej tvár osivela hrôzou a pehy, ktoré  predtým rozkošne zdobili jej nos a líca, vyzerali teraz ako nechutné tmavé škvrny . Bez jediného pohybu civela na brata s ústami otvorenými v nemom výkriku.

   Ron položil pohár, spokojne mľaskol jazykom a zapichol vidličku do krásne , doružova opečenej klobásy. Zdvihol ju hore , s chuťou sa do nej zahryzol a tuk zo šťavnatého sústa mu stekal po brade. Nedbanlivo si druhou rukou prešiel po tvári rozmazávajúc si mastnotu aj po lícach a očami prehľadával stôl. Práve chňapol po najbližšej hrianke, keď elixír  ktorý vypil spolu s džúsom, kopnutím vyrazil. Na okamžik to vyzeralo, akoby ho niekto trafil neúplným ,Petrifikusom´. Stuhol a oči sa mu pomaličky rozširovali. Tvár mu sčervenela do nechutnej tmavo bordovej farby a sánka sa uvoľnila, takže mu napoly rozžuté jedlo začalo vypadávať z úst.

„Ginn!“ zašleptal  prskajúc kúsky klobásy okolo seba a rozostreným pohľadom prehľadával osadenstvo stola. Náhle sa jeho pohľad zastavil na sivo zelenej tvári jeho sestry, ktorá na neho ešte stále uprene civela. „Ginn, ty si taká...ty si ta..taká krásna!“ vykríkol vstávajúc a osprchoval všetkých okolo spŕškou slín a klobásy. Okolo neho sa začali ozývať výkriky hnevu a znechutenia. Viacerí študenti s tvárami skrútenými odporom vrhali na seba a svoje okolie ,Purgacio´, ale Ron nič z toho nevnímal. S očami prilepenými k Ginnynej tvári kráčal okolo stola a keď dorazil k sestre, klesol na kolená a klobásu napichnutú na vidličke, ktorú doteraz kŕčovite zvieral v ruke,  jej takmer vrazil do tváre. „Ginn, ty si najkrajšia žena na Zemi! Ja ťa milujem! Buď navždy mojou!“ zvolal nahlas , strhol ju k sebe a vášnivo ju pobozkal.

„Ewww! Fúúúj! To je hnus! Zastavte ho niekto!“  Výkriky upútali pozornosť ostatných študentov. Viacerí vstávali , aby videli čo sa deje a keď videli aktérov drámy odohrávajúcej sa pri chrabromiskom stole, zeleneli  alebo červeneli , ale všetci sa postupne začali uškierať, až kým sa sieňou nezačal rozliehať búrlivý smiech prerušovaný sarkastickými  oplzlými poznámkami. Prefekti, ktorí boli prítomní v hale vyrazili do akcie, ale niekto bol rýchlejší.

„Petrifikus totalus!“  výkrik nasledovaný skvelým červeným zábleskom znehybnil obe postavy zvíjajúce sa na podlahe a sieňou zahrmel Dumledorov nahnevaný hlas posilnený ,Sonorusom´.

„Tichóóóó!“ jačal tak hlasno, až z plafónu začali opadávať kúsky omietky a väčšina pavúkov, ktorý sa doteraz bezpečne ukrývali po kútoch. „Všetci okamžite opustite sieň!“ vrieskal  a mával prútikom z ktorého tryskali ohňostroje  červených  hviezd. „Prefekti, odvediete všetkých študentov  zo siene! Teráááz!“

  Vedľa neho s prútikom namiereným pred seba stál Bill Weasley s tvárou skrútenou do grimasy hrôzy, hnevu a odporu .

„Ja ho zabijem!“ chrčal a len s námahou sklonil prútik, keď videl šialený a zúrivý riaditeľov pohľad. Viacerí profesori už bežali ku grotesknej karikarúre  sochy a v behu vyťahovali prútiky. Prefekti vytláčali neochotných študentov z haly s prútikmi v ruke a ich plecia sa otriasali potláčaným smiechom. O niekoľko minút bola veľká sieň prázdna, dvere zabezpečené kúzlom, pani Pomfreyová sa skláňala nad skamenenou dvojicou a profesorka McGonagallová s prižmúrenými očami študovala chrabromilský stôl.

„Ach! Minerva, nie je zložité uhádnuť, čo sa tu stalo, “ studený, sarkastický hlas profesora Snapea pretrhol jej sústredenie. Vysoký štíhly muž oblečený celý v čiernom kráčal strmým krokom pomedzi stoly a zastavil sa presne nad miestom, kde pred niekoľkými minútami sedel Ronald Weasley. Pohrdlivo si prezrel kopec jedla navŕšeného na zlatom tanieri a istou rukou siahol po prázdnom pohári. Držiac ho štítivo v dvoch prstoch, priložil si ho pod hákovitý nos a vzal vôňu zo zvyšku nápoja, ktorý v ňom bol. Nozdry sa mu zachveli a na tvári sa mu objavila zmes posmechu a pohŕdania. „Amortencia!“ vyhlásil a pozrel na riaditeľa, ktorý ho uprene sledoval. Dumbledore ešte niekoľko sekúnd pozeral do čiernych očí svojho profesora elixírov a potom zľahka prikývol. Snape zabalil pohár do vreckovky , strmo sa zvrtol a vyšiel bočným východom zo siene. Dumbledore sa naklonil k Billovi a pošepkal mu do ucha niekoľko slov. Bill biely ako smrť strnulo prikývol a pevnejšie zovrel prútik v dlani.

„Finite inkantatum!“ zahrmel Dumbledorov hlas a stuhnutá dvojica sa znovu dala do pohybu. Ginny prenikavo zajačala a začala bojovať proti drvivému objatiu. Ron otváral ústa ako kapor a snažil sa dievča, ktoré pritláčal celým telom do dlažby znovu pobozkať, pričom čosi nesúvisle blábolil.  Bill ho schvatol za golier, násilím ho odtrhol od vrieskajúcej sestry , odhodil ho stranou a vzápätí na neho namieril prútik. „Immobilus!“ zareval chrapľavo a vyzeralo to, že sa na najmladšieho brata vrhne fyzicky a roztrhá ho na drobné kúsky. Profesorka Sproutová vytreštila na zúriaceho muža oči, vrhla sa vpred a zozadu ho pevne zovrela v náručí. Bill sa vzoprel, pozrel sa cez plece a vzápätí sa prudko v pokľaku predklonil, prehodil profesorku ponad hlavu a začal zvracať. Profesorka Sproutová urobila vo vzduchu dva obraty a s bolestivým výkrikom dopadla na dlažbu tesne vedľa ležiaceho študenta. Niečo hlasne zachrapčalo, profesorka Herbológie zavila a v bezvedomí sa zrútila  na nehybného Rona, ktorý na ňu hľadel s vyvalenými očami. Všetci zvyšní profesori civeli na celú scénu so zdesenými výrazmi v tvári. Všetko sa odohralo tak rýchle, že nikto z nich nestihol zareagovať.   Hlasité kvílenie ich napokon  prebralo z tranzu .

„Poppy, Minerva, Fílius naložte pána Weasleyho Ronalda, pána Weasleyho Williama a Pomonu na nosidlá a odtransportujte ich do nemocničného krídla,“ zavelil hlasom nepripúšťajúcim odpor Dumbledore a potom sa s temným pohľadom v očiach obrátil k Ginny zvíjajúcej sa pri jeho nohách. Mávol prútikom okolo a vytvoril neveľkú bublinu súkromia. „Slečna Weasleyová,“ povedal tichým, ale neobvykle studeným a tvrdým hlasom, „čo bolo v pohári, ktorý vypil váš brat?“

„Auhp!“ Ginny kvičala, prskala, škľabila sa , pľuvala okolo seba, utierala si tvár do rukávov habitu a zároveň sa dôsledne  vyhýbala pohľadu do Dumbledorovej tváre.

„Slečna Weasleyová!“ Dumbledore zvýšil hlas a z očí mu šľahali blesky nevôle. Toto dievča svojou nekonečnou hlúposťou  takmer zničilo jeho starostlivo pripravovaný plán. „Pre koho bol určený ten elixír? Bol určený pre pána Pottera?“ zahrmel a Ginny sa pod ťarchou tohto hlasu skrútila do klbôčka. Pomaly prikývla a zúfalo sa rozplakala. Vlnou ruky zrušil bublinu a zhlboka dýchajúc civel na dievča stočené na dlažbe. Po niekoľkých sekundách, keď sa jeho tvár znova vrátila do podoby dobráckeho starého riaditeľa, zdvihol hlavu a poobzeral sa okolo seba. „Septima, zober slečnu Weasleyovú do nemocničného krídla. Chúďa dievča zažilo obrovský šok a verím, že potrebuje upokojujúci elixír a odpočinok na lôžku. Žiaľ, musím informovať jej rodičov o vzniknutej situácii,“ zašomral , zvrtol sa na opätku a nevenujúc nikomu už ani jediný pohľad, vyšiel zo siene.

„Poď dieťa,“ povedala profesorka Sinistrová, keď sa sklonila nad nariekajúcou Ginny  a objímajúc ju okolo pliec pomohla jej vstať. Pomaly, šepkajúc jej do ucha upokojujúce slovíčka, viedla dievča von .

  V riaditeľni sa Dumbledore zrútil do kresla za stolom a podoprel si hlavu obidvomi rukami. Práve teraz sa cítil, akoby znovu absolvoval jazdu na tom bláznivom muklovskom výmysle, ktorý nazývajú kolotoč. Keby si nedržal hlavu rukami, celkom určite sa  mu rozletí na kúsky. Od krbu sa ozvalo zahučanie a v zelených plameňoch sa objavila hlava profesora Snapea. Dumbledore zdvihol hlavu a s očakávaním hľadel na neho.

„Bola to naozaj ,Amortencia´, Albus. Dievča ju pravdepodobne varilo samé, pretože tak sfušovaný elixír som ešte nevidel. Aj pán Longbottom by to zvládol lepšie.“

„Slečna Weasleyová je ešte len na začiatku tretieho ročníka, Severus.“ Dumbledore sa mračil a podozrievavo si škľabiaceho sa profesora premeral. „Ako zvládla uvariť funkčnú verziu?“ Snape pokrčil plecami.

„To bolo slepé šťastie..,“ na sekundu sa odmlčal a potom sa zlomyseľne zaškľabil, „alebo nešťastie?“ pokrútil hlavou a v očiach sa mu blýskal smiech. „Podstatné je, že elixír, hoci funkčný , je uvarený chybne a bude mať nepredvídateľné množstvo vedľajších účinkov. Uvariť protijed bude trvať dlho a preto odporúčam, aby Poppy držala pána Weasleyho dovtedy v umelom spánku.“ Grimasa zlosti na tvári riaditeľa sa prehĺbila a Severus Snape v duchu tancoval malý tanec víťazstva. Bolo to už dávno, čo videl svojho nadriadeného nahnevaného tak veľmi, že na chvíľku odložil masku láskavého Santa Clausa a dovolil niekomu zazrieť skutočného Albusa Dumbledora. Čierne oči sa mu trblietali škodoradosťou, keď si prezeral vrásky vyhĺbené na čele, okolo očí a na lícach, ktoré Albus obvykle veľmi starostlivo ukrýval. ,Ach! Teraz sa naozaj  kráľovsky  bavím.,´ pomyslel si a celým telom mu prebehla ľahká triaška.

„Chhmm!“ Dumbledore si štíhlymi prstami pomasíroval koreň nosa a pokúsil sa odohnať masívnu migrénu, ktorá sa mu práve teraz šialenou rýchlosťou vyvíjala kdesi uprostred mozgu ,za očnými jamkami. Stiahol si okuliare, položil ich na stôl a znechutene pozoroval, ako sa Severus na neho uškiera. „Hmmm! Chhmm!“ zahučal a bolestivo prižmúril oči. „Musím ísť do nemocničného krídla navštíviť pacientov, ale najskôr je potrebné oboznámiť Molly a Arthura so situáciou, ktorá sa tu tak nečakane vyskytla.“ Albus si uvedomoval že žvatlá, ale nedokázal sám seba zastaviť. Predstava vreskotu, ktorý tu spustí Molly Weasleyová dala jeho rodiacej sa migréne doslova krídla a jeho mozog sa začal rozpadať na samostatné kúsky odmietajúce  vzájomnú komunikáciu. Severus videl, ako sa riaditeľ chytá za hlavu a chvíľku si dovolil vychutnať si jeho nepohodlie. Potom sa stiahol z ohňa a o niekoľko sekúnd stál v riaditeľovej pracovni s tmavo belasým elixírom v ruke. Odzátkoval fľaštičku a s malým úsmeškom v kútiku úst pozoroval, ako dychtivo po nej Albus chňapol.  „Vďaka Severus,“ zachrapčal Dumbledore, keď bol znovu schopný premýšľať. Na tvári mal opäť prilepenú svoju obvyklú masku, vrásky zmizli za kúzlom a oči, ktoré sa zase ukryli za okuliare, blikotali ako dve pokazené belasé neónky.  „Mal by si skontrolovať, či máš dostatočnú zásobu  elixíru na upokojenie. Myslím, že ho čoskoro budeme potrebovať,“ povzdychol si a keď Snape bez jediného slova zmizol v plameňoch kozuba vstal a nabral do dlane trochu hop-šup prášku. So stonom pokľakol pred kozub, hodil prášok do ohňa a keď sa plamene zazelenali zvolal: „Nora!“

  Hermiona prižmúrila oči pred ostrým slnkom, rozprestrela na trávu vreckovku a švihla nad ňou prútikom. „Per muto!“ zvolala a s uspokojením sledovala ako sa mení na hrubú, prešívanú prikrývku . Uvelebila sa uprostred  a vyťahujúc z vrecka knihu, obzrela sa k metlobalovej šatni. Harry práve zatváral za sebou dvere zvierajúc v ruke svoju metlu. S úsmevom jej  zamával , nasadol na  metlu  a vzlietol.  Hermiona ho sledovala pohľadom, až kým neobletel celé ihrisko a až potom znovu otvorila knihu. Nestačila prečítať ani celý odstavec, keď ju vyrušil rozruch prichádzajúci od hlavného vchodu. Namrzene zdvihla hlavu a prekvapene civela na skupinky študentov, ktorí vychádzali z dverí . Všetci hovorili veľmi hlasno, vlastne na seba kričali a potom sa skrúcali v záchvatoch hysterického smiechu. Skupinka dievčat sa bezvládne  zrútila do trávy neďaleko nej neustále sa smejúc.

„Videla si to?“

„On ju...hahaha...ééééwwwh!“

„Och! Merlin! A tá klobása!“

„Blech!“ plavovlasé dievča s odznakom Bifľomoru na habite  ozelenelo  a chytilo sa za žalúdok. „Prestaň s tým, ten pohľad ma takmer odrovnal,“  zaskuvíňala hlasito , „nič tak hnusné som ešte nevidela,“ otriasla sa a potom si všimla Hermionu sediacu v tráve. Belasé oči sa zabodli do Hermioninej tváre a vzápätí sa rozšírili do veľkosti podšálkou.  Nespúšťajúc z nej pohľad, hrkla do kamarátky sediacej vedľa nej. „Aha, to je...,“ naklonila sa bližšie a zúrivo niečo šepkala. Všetky dievčatá sa prudko otočili a civeli na Hermionu. Tá im vrátila uprený pohľad a zamračila sa. Nechápala čo sa deje a prečo si tento krát zaslúžila toľkú pozornosť. Po niekoľkých sekundách odvrátila oči a vzhliadla k oblohe. Harry sa vznášal nad kruhmi a sústredene si prezeral skupinky tárajúce sa okolo ihriska. Po niekoľkých sekundách pozorovania odrazu stlačil rúčku metly a rútil sa k zemi. Hermiona nespokojne zafučala, zamračila sa a definitívne zaklapla knihu.

„Och! Hermiona! To bolo strašné, naozaj strašné!“  zakvílila Lavender a zvalila sa vedľa nej na prikrývku zakrývajúc si sinavú tvár rukami.

„Teraz aby sme sa hanbili za to, že sme v Chrabromile!“ kontrovala jej Parvati klesajúc na prikrývku z druhej strany. Hermionina hlava vystrelila hore tak rýchle, až sa jej pred očami urobili červené kolesá. 

„O čom to hovoríte?“ zasyčala nahnevane a nervózne sa poobzerala okolo seba.

„Čo sa to tu deje?“ Harry zoskočil z metly, mračil sa ako Zeus pred búrkou a pohľadom rýchle skenoval okolie.

„Vy nič neviete?“ Lavender spustila ruky z tváre a zízala na nich s očami ako dve obrovské jazerá.

„Vy ste to nevideli?“ pridala sa Parvati, pozrela na Lav ,  stiahla Harryho dolu na prikrývku a vzájomne si skáčuc do reči začali opisovať, čo sa prihodilo len niekoľko minút po tom , ako obaja odišli zo siene. Keď popisovala, ako Ron vyhlásil Ginny za najkrajšiu ženu na svete , dopadli vedľa nich Dean so Seamusom a híkajúc ako dva somáre zapriahnuté v káre, dopĺňali rozprávanie dievčat.

„Bolo to odporné,“ škľabil sa Dean, „ale v jednej chvíli som sa bál, že ho dvojčatá zabijú. Sedeli neďaleko nás a celkom určite sa nesmiali. Keď Rona zasiahol niekto od hlavného stola ,Petrifikusom´, celkom sa mi uľavilo,“ dokončil už úplne vážne a povzdychol si. „No a potom nás Dumbledore vyhnal zo siene.“

„Keď sme sa znovu dostali preč z húfu, prešli sme sa nenápadne okolo nemocničného krídla,“ prehodil nedbalo Seamus a bokom pozrel k Harrymu. „Madam Pomfreyová mala plné ruky práce a viac ako dve postele boli obsadené.“

„Ako sa za taký krátky čas mohlo stať tak veľa?“ čudoval sa Harry a krútiac neveriacky hlavou vstal z deky. „Pôjdem uložiť metlu,“ pozrel sugestívne  na Hermionu. „Musím zájsť ma ošetrovňu a zistiť, čo je s Ronom.“

„Pôjdem s tebou!“ Hermiona vyskočila hore, zastrčila knihu do vrecka a kývnuc spolužiakom bežala preč.  V momente, keď sa za nimi zavreli dvere  šatne, zrútili sa obaja v kŕčovitom smiechu na zem. Po chvíli, keď už takmer nemohli dýchať a tváre mali zaliate slzami, pozrel Harry na štikútajúcu Hermionu a s obrovským úsmevom ju objal.

„Ďakujem ti, z celého srdca ti ďakujem!“ povedal precítene a pozrel na prsteň, ktorý sa mu leskol na palci. „To bol geniálny nápad, dať urobiť tie prstene. Keby som ho nemal,“ pokrútil hlavou , „bol  by som to ja, kto by ako slintajúci imbecil vyhlasoval nehynúcu lásku k Ginny a nikto ,z nich´ by ani prstom nepohol, aby ma zachránil. Nepochybujem, že Dumbledore prikázal Snapeovi, aby pre Rona uvaril protijed, ale nemyslím si, že by to urobil pre mňa. Skôr by ma s ňou zasnúbil rýchlejšie, než by som stihol vybreptať: ,Amortencia´.“

„Ach, Harry!“ Hermiona súcitne objala priateľa a povzbudzujúco sa usmiala. „Nech ťa hreje myšlienka, že sme im zase raz vykĺzli zo siete,“ na chvíľku  jej po tvári preletel temný mrak, ale hneď sa usmiala a pomykala obočím. „Poď, musíme ísť na ošetrovňu. Musíme zistiť ako sa má náš ,najlepší priateľ´.“ 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

super

(Lily, 20. 7. 2010 16:27)

naprosto úchvatné.. ani nevíš jak moc jsem se bavila.. opravdu se mi to líbilo.. hrozně se těším jak to půjde dál.. a hlavně jak dopadne ten den D, ty prsteny byly skvělý nápad.. a Ron?? fuuuuj.. blé.. dobře jim tak.. všem..

Merlináčku,

(soraki, 14. 7. 2010 7:56)

Sirael, mále jsem skolabovala! Ron s klobásou - to bylo na umření a ti dva jako "somáre zapriahnuté v káre" to nemělo chybu! Díky, zpříjemnila jsi mi začátek pracovního dne a věz, že v tomhle vedru je to blé... ;-)

Skvelé!!!

(nadin, 11. 7. 2010 10:44)

Prečítala som naraz dve kapitoly a môžem Ti iba vystrúhať hlbokú poklonu!!
Skvelé! Zaujímavé zápletky, divoká akcia - predstava Rona s klobásou, dvoriaceho vlastnej sestre ma hodila pod stôl!
Ďakujem za spestrenie a osvieženie v týchto horúcich dňoch!

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA